Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2010

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/359/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208755
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vlasta Huljaková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou vo veci žalobcu Ing. F. T., nar. XX..

XX.. XXXX,. bytom P. XXXX/XX,. Ž., občana Slovenskej republiky, zastúpený advokátkou JUDr. T. P., N.
P. XXX/XX,. Ž. proti žalovanému S. S. S., Ž. N. XX,. B., o žalobe na náhradu škody, ušlého zisku, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na náhrade škody - trovách nutnej obhajoby 985,03
Eur, na ušlom zisku 947 705,84 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti náhrady škody a ušlého zisku žalobu z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na náhrade trov konania 28 147,19 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu advokátky JUDr. T. P., N. P. XXX/XX,.
Ž., v S. S., a. s., P. Ž., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal žalobou, ktorá súdu došla 21. 10. 2005, aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť mu zo

zodpovednosti za škodu podľa zákona 58/69 Zb. škodu 39 990,-- Sk - trovy nutnej obhajoby, ušlý zisk
z podnikania v obchodnej spoločnosti V. spol. s r.o., Ž.

7 278 540,-- Sk, ušlý zisk z podnikania jeho ako fyzickej osoby 2 209 890,-- Sk, ušlý zisk z
nezrealizovaného predaja nehnuteľnosti 24 450 000,-- Sk. Ďalej žiadal zaplatiť morálnu škodu 20 000
000,-- Sk a nemajetkovú ujmu 10 000,-- Sk. Dňa 08. 06. 1994 bolo uznesením Krajského úradu
vyšetrovania PZ Banská Bystrica, vydaným v Žiari nad Hronom pod číslom ČVS: VP-145/30-94 začaté
trestné stíhanie, proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,4 Trestného
zákona. Počas trestného stíhania bol vo väzbe od

20. 01. 1995 do 17. 08. 1995 v B.. Od 17. 08. 1995 až do prepustenia z väzby 19.03.1996 na území
Slovenskej republiky. Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Žilina ČVS: KÚV-21/20-1997 z 29.
10. 1998 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Toto uznesenie bolo
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Tz 8/99 z 14. 07. 1999 zrušené, pretože ním a
konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v prospech žalobcu. Najvyšší súd vyšetrovateľovi
prikázal vec prejednať a znovu rozhodnúť. Uznesením KR PZ, ÚJKP Žilina pod číslom ČVS:
KÚV-21/20-1997 z 23. 01. 2004 bolo trestné stíhanie pre pokračujúci trestný čin § 250 ods.1, 5

Trestného zákona zastavené, lebo skutok nie je trestným činom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
17. 02. 2004. Trestné stíhanie trvalo 10 rokov, skončilo sa zastavením, pretože skutok nie je trestným
činom. Počas tohto obdobia bol 14 mesiacov vo väzbe. Vznikla mu priama škoda tým, že vynaložil
trovy nutnej obhajoby. Po dobu 10 rokov nemohol podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti,aj sám ako fyzická osoba podnikateľ, čím vznikol ušlý zisk. Kvôli zaisteniu majetku v trestnom konaní
nemohol realizovať zamýšľaný predaj nehnuteľností, čím mu vznikol ďalší ušlý zisk. Za škodu a ušlý zisk
zodpovedá žalovaný 1/ podľa § 1 ods.1 zákona 58/69 Zb.. Zastavenie trestného stíhania má rovnaké

právne účinky ako zrušenie rozhodnutia. Právnu kvalifikáciu oprel o rozhodnutie 1Cz 6/90 (Rc
35/91) a 1Cdo 53/93 (Rc 70/94). Ak by súd dospel k záveru, že nie je daná táto zodpovednosť, potom
žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 18 - za nesprávny úradný postup pri rozhodovaní policajných orgánov,
prokuratúry a súdu. Žalobu o zaplatenie morálnej škody 20 000 000,-- Sk opiera o ustanovenie článku
5, bod 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádza aj z toho, že Nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 6/00 z 13.07.2000 bolo konštatované, že rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Tz 8/99 bolo porušené základné právo žalobcu podľa článku
50 ods. 3, článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods.1, ods.3 písm.b, c Dohovoru.
Celým trestným stíhaním, väzbou v zahraničí, na Slovensku, zaistením jeho hnuteľného a nehnuteľného
majetku, domovými prehliadkami v jeho rodine, v obchodnej spoločnosti, u obchodných partnerov,
zadržaním cestovného pasu, došlo k narušeniu jeho dobrého mena, povesti a cti v spoločnosti. Bolo

zasiahnutého do jeho vážnosti na verejnosti a v rodine. Celý postup predstavuje represálie do jeho
osobnej slobody, do slobody majetku, proti slobodnému podnikaniu. Zásah sa umocnil tým, že musel
vykonať väzbu v zahraničí, eskorta na Slovensko sa uskutočnila za mediálnej pozornosti. Represálie
pokračovali aj po prepustení z väzby a vrátení cestovného pasu, keď pre nezrušenie medzinárodného
zatykača bol zadržaný pri obchodnej ceste na hranici. Tieto zásahy nie je možné odčiniť uvedením do

pôvodného stavu, preto sa domáha priznania nemajetkovej ujmy podľa § 11 a§ 13 ods.2 Občianskeho
zákonníka vo výške 10 000,-- Sk. V priebehu konania rozšíril žalobu o žalovaných 2/ a 3/. V časti žaloby
o nemajetkovú ujmu rozšíril žalobu na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 000,-- Sk.

Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Včastižalobyonáhraduškodyaušlýziskpodľa§1zákona 58/69Zb.
nie je daná jeho zodpovednosť, pretože skončenie trestného stíhania jeho zastavením, nie je vyslovením

(rozhodnutím) o nezákonnosti rozhodnutia. Neprichádza ani zodpovednosť podľa § 18 - nesprávny
úradný postup. Zákonný postup orgánov štátu nemôže byť považovaný za nesprávny úradný postup.
U žalobcu prichádza (podľa zákona 58/69 Zb.), do úvahy odškodnenie podľa § 5 (náhrada škody z
rozhodnutia o väzbe). Tento nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, preto vznáša
námietku premlčania.

V prvostupňovom a druhostupňovom konaní bolo o nároku žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku
rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu 7C/178/2005-388 zo dňa 20. 09. 2007, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/305/2007-446 zo dňa 28. 02. 2008 tak, že žaloba bola
zamietnutá.

O časti nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a morálnej škody (proti dnešnému žalovanému a

ďalším dvom účastníkom konania) rozhodli súdy v prvostupňovom a druhostupňovom konaní tunajší
súd rozsudkom 7C/178/2005-553 zo dňa 23. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici 12Co/5/2009-610 zo dňa 26. 03. 2009 tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu 33 193,92 Eur. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá.

Žalobca podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom III.ÚS 339/08-40 dňa 25.

11. 2008 rozhodol o porušení základného práva žalobcu vlastniť majetok (článok 20 odsek 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1, 3 Ústavy
Slovenskej republiky, a preto zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/305/2007-446 z
28. 02. 2008 v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 7C/178/2005-388
z 20. 09. 2007 a vrátil vec K. súdu v B. B. na ďalšie konanie.

Ústavný súd dospel k záveru, že vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu boli porušené základné
právasťažovateľa. Tým,žekrajskýsúdpotvrdilrozsudokokresnéhosúdu,ktorýzamietolžalobužalobcu
na náhradu škody z dôvodov premlčania, posudzovaného podľa § 23 Zákona č. 58/69. Sťažovateľ si
uplatňoval náhradu škody z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 1 ods. 1 Zákona
58/69 a preto bolo potrebné aplikovať na premlčanie práva na náhradu škody ustanovenie § 22 ods. 1

Zákona č. 58/69 Zb.. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004,premlčacia lehota podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 58/69 Zb. je tri roky, a keďže sťažovateľ podal žalobu
dňa 21. 10. 2005, jeho nárok na náhradu škody nebol premlčaný.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 12Co/347/2009-648 z 22. 10. 2009 zrušil prvostupňový

rozsudok 7C/178/2005-388 zo dňa 20. 09. 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie. Nálezom Ústavného súdu
a týmto zrušujúcim uznesením je v ďalšom konaní okresný súd viazaný.

Žalobca oznámil procesnému súdu, listom z 20. 11. 2009, že nenavrhuje ďalšie dokazovanie, okrem
toho, ktoré bolo uvedené v žalobe z 18. 10. 2005.

Žalovaný sa po náleze ústavného súdu k žalobe (o náhrade škody a ušlého zisku) nevyjadril. Nenavrhol
vykonať ďalšie dokazovanie vo veci. Predvolanie na pojednávanie 28. 01. 2010 prevzal 16. 12.

2009. Predvolanie na pojednávanie 11. 02. 2010 prevzal 04. 02. 2010. Pojednávaní sa nezúčastnil,
ospravedlnil sa s tým, že súhlasí, aby procesný súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Predmetom prejednania a rozhodnutia, z pôvodne podanej žaloby z 18. 10. 2005, je nárok žalobcu na
náhradu škody - trov nutnej obhajoby, ušlého zisku z podnikania žalobcu samotného ako fyzickej osoby,
z podnikania obchodnej spoločnosti V., s. r. o., nezrealizovaný predaj nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s uzneseniami o začatí
trestného stíhania a vznesením obvinenia, uznesením o zastavení trestného stíhania, rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania a vrátenie
veci na nové prejednanie a rozhodnutie, nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 6/00 z 13. 07. 2000 z 13.
07. 2000, uznesením o nariadení väzby, uznesením o predĺžení väzby, uznesením súdu o zamietnutí

sťažnosti okresného prokurátora na väzbu, uznesením súdu o prepustení z väzby na slobodu, príkazom
súdu na prepustenie na slobodu, uznesením súdu ohľadne započítania doby do väzby, kúpnou zmluvou,
zmluvou o budúcej zmluve, protokolmi o domovej prehliadke, potvrdeniami o zaistení vecí, rozhodnutím
o zadržaní a vrátení cestovného pasu, príjmovým dokladom o zaplatení trov nutnej obhajoby, faktúrou,
daňovým priznaním právnickej osoby, potvrdením o základe dane, výpisom z obchodného registra na

obchodnú spoločnosť V. spol. s r.o., Ž., výpisom zo živnostenského registra na žalobcu, žiadosťou
žalobcu o náhradu škody adresovanou žalovanému, výpoveďou svedkov Ing. D. K., S. R., L. S.,
odpoveďou obhajcu a fotokópiami listín, odpoveďou Ústavu výkonu väzby Žilina, odpoveďou Ústavného
súdu SR, oboznámením sa so zmluvou o sprostredkovaní z 15. 10. 2008, zmluvou o sprostredkovaní
predaja nehnuteľností z 10. 09. 2001, výpisom z obchodného registra na R. T., s. r. o. a zistil nasledovný

skutkový stav:

Krajský úrad vyšetrovania PZ Banská Bystrica dňa 08. 06. 1994 pod číslom ČVS: VP-145/30-94,
uznesením vydaným v Žiari nad Hronom začal trestné stíhanie podľa § 250 ods.1 a ods. 4 Trestného
zákonapretrestnýčinpodvoduavzniesolobvinenieprotižalobcovi.KrajskýprokuratúraBanskáBystrica
uznesením 2Kv 133/95 zo dňa 14. 09. 1995 zamieta sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení

obvinenia. KÚV PZ Žilina uznesením ČVS: KÚV 21/20-1997 zo dňa 29. 10. 1998, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03. 11. 1998 zastavil trestné stíhanie s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 6 TZ 8/99 zo dňa 14. 07. 1999 zrušil posledne uvedené
uznesenie, pretože ním a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech žalobcu,
vyšetrovateľovi prikázal vec znovu prejednať a rozhodnúť. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom

III US 6/00 zo dňa 13. 07. 2000 vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu bolo porušené základné
právo žalobcu vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky z článku 50 ods.3 a článku 142 ods.3 ako aj
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z článku 6 ods.1, ods.3 písm. b, c. Krajské
riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Žilina, uznesením ČVS: KÚV 21/20-1997 zo dňa 23.
01. 2004 zastavil trestné stíhanie pre pokračujúci trestný čin podľa § 250 ods.1 a 5 Trestného zákona s

odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004.V priebehu tohto trestného stíhania bola u žalobcu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica Tp
107/95 zo dňa 19. 08. 1995 nariadená väzba od 17. 08. 1995 o 21.00 h. Uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica 5 Tpo 366/95 zo dňa 27. 09. 1995 bolo potvrdené nariadenie väzby z dôvodov §

67 ods.1 písm.a/ Trestného poriadku. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica Tp 107/95 zo dňa
15. 02. 1996 bolo rozhodnuté o predĺžení väzby do 17. 03. 1996. Na sťažnosť prokurátora Krajský
súd Banská Bystrica uznesením 5 Tpo 64/96 zo dňa 06. 03. 1996 zamietol sťažnosť na väzbu aj
podľa § 67 ods.1 písm.b/. Okresný súd Banská Bystrica uznesením 14. 03. 1996 Tp 107/95 prepúšťa
žalobcu z väzby na slobodu. Dňa 15. 03. 1996 Okresný súd dáva písomný príkaz pre ÚZJVS Žilina na

prepustenie žalobcu na slobodu. Krajský súd Banská Bystrica uznesením 5 Tpo 118/96 zo dňa 24.
04. 1996 zamieta sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o prepustení z väzby na slobodu.

Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že trestné stíhanie - od vznesenia obvinenia, po jeho
právoplatné zastavenie trvalo od 08. 06. 1994 do 17. 02. 2004. Počas neho žalobca bol vo väzbe od
20. 01. 1995 do 17. 08. 1995 v Brazílii, od 17. 08. 1995 do 19. 03. 1996 na Slovensku, čo je spolu
14 mesiacov.

Listom z 17. 01. 2005 adresovaným žalovanému, požiadal žalobca o odškodnenie. Nebolo preukázané,
že by žalovaný ho odškodnil, a v akom rozsahu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v platnom znení zákonom
514/2003 Z.z. účinným od 01. 07. 2004. V § 27 ods. 2 sa uvádza, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje
doterajšími predpismi. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu treba posudzovať podľa zákona 58/69
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004).

Zákon 58/69 Zb. rozlišuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 1 a

nasledujúce), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe (§ 5), a zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 18).

V rozhodnutiach odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, že zastavenie trestného stíhania a
oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Ak k nim došlo z určitých dôvodov, v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného

činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Aj v náleze Ústavného súdu SR
III.ÚS 339/08-40 sa konštatuje, že žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia o väzbe, ale z titulu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia - § 1 ods. 1 Zákona č.
58/69 Zb..

Z § 20 Zákona č. 58/69 Zb. vyplýva, že rozsah práva zo zodpovednosti štátu za škodu a ušlý zisk

upravuje občiansky zákonník. Premlčanie práva na náhradu škody, podľa § 22 Zákona č. 58/69
Zb., nastáva po troch rokoch odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na
uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
zrušujúceho rozhodnutia. Podľa odseku 3, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie šesť mesiacov,

neplynie.

Uznesenie o zastavení trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť 17. 02. 2004. Žalobca podal
žalobu (v tomto konaní) tak, že súdu došla 21. 10. 2005 (teda v trojročnej lehote), jeho nárok na náhradu
škody nie je premlčaný. Námietka premlčania, vznesená žalovaným, nie je dôvodná.Spôsob a rozsah náhrady škody upravuje v občianskom zákonníku § 442. V odseku 1 uvádza, že sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (to čo poškodenému ušlo). Podľa odseku 3 škoda sa uhrádza v
peniazoch.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne
vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou je v zmenšenie majetku poškodeného.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde k
dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný priebeh vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou
očakávaného prínosu. Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu za situácie, že

poškodený mal zaistené predpoklady pre „pravidelný priebeh vecí“, teda že bol nielen ochotný, ale i
schopný svoju podnikateľskú činnosť prevádzkovať a že mal tiež zaistené potrebné predpoklady na
prevádzkovanie určitej činnosti. Nejde len o zmarenie zamýšľanej činnosti, či podnikateľského zámeru,
aleozásahdoužprebiehajúcehodeja,ktorýnebyťškodnejudalosti,viedolbykdosiahnutiukonkrétneho
zisku. Výška ušlého zisku podnikateľa je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a

nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu.

Žalobca si uplatňuje náhradu škody za trovy nutnej obhajoby vo výške 39 990,-- Sk a ušlý zisk vo
výške 2 209 890,-- Sk za jeho podnikanie ako fyzickej osoby, ušlý zisk 7 278 540,-- Sk za podnikanie
obchodnej spoločnosti V., spol. s r. o. a ušlý zisk vo výške kúpnej ceny, ktorú by bol nadobudol za predaj
nehnuteľnosti 24 450 000,-- Sk.

K nároku na náhradu škody 39 990,-- Sk žalobca predložil faktúru odmeny a výdavkov za advokátske
úkony vystavenú 17. 03. 1997 Advokátskou kanceláriou JUDr. M. S., ktorý je vystavená na uvedenú
sumu (č. l. 321, 322). Príjmovými dokladmi zo dňa 17. 03. 1997 a zo dňa 17. 04. 1996 žalobca preukázal,
že tejto kancelárii uhradil sumy 30 000,-- Sk a 9 990,-- Sk (č. l. 143). Odkontrolovaním vo vyšetrovacom
spise ČVS: KÚV-21/20-97 je preukázané, že obhajcom JUDr. M. S. boli vykonané úkony: prevzatie a

príprava obhajoby 30. 08. 1994, sťažnosť proti uzneseniu 10. 10. 1994, 23. 12. 1994, zdôvodnenie
odvolania 20. 08. 1995, účasť pri výsluchoch obvineného 23. 08. 1995, 28. 08.1995, 31. 08. 1995, 07.
09. 1995, 14. 09. 1995, 30. 10. 1995, 01. 12. 1995, 14. 02. 1996. Ďalej účasť pri konfrontácii 16. 02.
1996, účasť pri výsluchoch svedkov pána S. 02. 11. 1995, Ing. V. 07. 12. 1995, Ing. M. 07. 12. 1995,
pani M. 07. 12. 1995, pána P. 27. 02. 1996, pani P. 27. 02. 1996, pána P. 28. 02. 1996, pani K. 28. 02.

1996, pani P. 28. 02. 1996, pána P. 28. 02. 1996, pána H. 28. 02. 1996, pána O. 28. 02. 1996, Ing. V. 21.
06. 1996. Na výzvu súdu do súdneho spisu advokát JUDr. M. S. doložil žiadosť o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa z 02. 01. 1996, 30. 05. 1996, 02. 11. 1995. Žiadosť o vrátenie vecí 08. 09. 1995, zápisnicu
o výsluchu svedka R. K. 29. 02. 1996, zápisnicu o výsluchu svedka Ing. P. 01. 03. 1996, zápisnicu o
výsluchu svedkyne Ing. H. 04. 03. 1996, zápisnicu o výsluchu obvineného 19. 04. 1996. Z úkonov, ktoré

sú uvedené vo faktúre označené ako porady obhajcu s klientom vo väzbe bolo potrebné ešte preukázať
úkony z dní 11. 09. 1995, 21. 09. 1995, 28. 09. 1995, 26. 10. 1995, 31. 10. 1995, 10. 11. 1995, 15. 11.
1995, 29. 11. 1995, 15. 12. 1995, 29. 12. 1995, 23. 01. 1996 a 07. 02. 1996. Z písomnej odpovede na
dotaz súdu Ústav na výkon väzby Žilina odpovedal, že nie je možné odkontrolovať uvedené dátumy,
pretože v dokumentácia za rok 1995 a 1996 bola skartovaná (č. l. 357). Podľa času, kedy tieto úkony

boli vykonávané je zrejmé, že prináleží odmena za poskytnutú právnu pomoc v trestnom konaní podľa
Vyhlášky 240/1990 Zb., ktorá bola účinná od 01. 07. 1990 do 31. 03. 2002. Pri prepočte súd vychádza
z toho, že u 44 úkonov je preukázané, že prináleží odmena po 800,-- Sk za úkon = 35 200,-- Sk, u
jedného úkonu prináleží odmena 1 600,-- Sk, pretože úkon presiahol 2 hodiny. U ďalších dvoch úkonov
(sťažnosť) prináleží odmena po 400,-- Sk (odmeny podľa § 15 ods. 1 písm.d), § 16 ods. 1 písm.f), §

16 ods. 2), takže spolu na vymenovaných odmenách 37 600,-- Sk. Od tohto ale treba odpočítať úkony,
ktoré advokát síce vyúčtoval, ale nie je listinným dôkazom preukázané, že tieto úkony sa uskutočnili.
Jedná sa o porady obhajcu s klientom vo väzbe, týka sa 12 úkonov po 800,-- Sk, teda vo výške 9 600,--
Sk. Potom pri odmene (44 x 800, 1 x 1 600, 2 x 400) v celkovej vypočítanej výške 37 600,-- Sk treba
odpočítať 12 nepreukázaných úkonov v sume 9 600,-- Sk, zostáva výsledok 28 000,-- Sk. Na režijnom

paušále obhajca si uplatnil 2 390,-- Sk. Od 03. 11. 1992 do 28. 02. 1996 mu prináleží za jeden úkon
režijný paušál 45 Sk, od 01. 03. 1996 prináleží za jeden úkon 70,-- Sk. Za prvé časové obdobie od 02.
11. 1995 do 28. 02. 1996 vykonal 43 úkonov, čo je 1 935,-- Sk (43 x 45), od 01. 03. 1996 do 21. 06. 1996vykonal 4 úkony, čo je 280,-- Sk (4 x 70). Spolu 2 215,-- Sk. Od toho ale treba odpočítať režijný paušál
za 12 úkonov nepreukázaných ako bolo uvedené vyššie, teda 540,-- Sk (12 x 45). Potom na režijnom
paušále vychádza rozdiel 2 215 - 540 = 1 675,-- Sk. Záverom k tejto položke na preukázaných úkonoch

na odmene advokáta prináleží 28 000,-- Sk a na režijnom paušále 1 675,-- Sk, spolu 29 675,-- Sk, čo
zodpovedá 985,03 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta pre listinné nepreukázanie, že tieto úkony
vo väzbe sa uskutočnili.

Ďalší nárok žalobcu je úhrada ušlého zisku z podnikania. Žalobca podnikajúci ako fyzická osoba Ing. F.
T. žiada priznať ušlý zisk vo výške 2 209 890,-- Sk, čo by predstavovalo ušlý zisk za časové obdobie

10 rokov. Preukázal predložené potvrdenie o základe dane za rok 1993 od Daňového úradu Žilina, z
ktorého je zrejmé, že základ dane je uvedený sumou 282 493,-- Sk a daňová povinnosť 61 504,-- Sk.
Rozdiel medzi nimi je suma 220 989,-- Sk, čo by predstavovalo ušlý zisk za rok (č. l. 160). Výpisom zo
živnostenského registra na žalobcu, kde je uvedené miesto podnikania Ž., E. XX, IČO: XX XXX XXX je
preukázané, že v deň vzniku oprávnenia podnikať pre žalobcu na základe živnostenského oprávnenia
bola 21. 12. 1992 a v deň zániku podnikania 29. 11. 1996 (č. l. 326). Ako už bolo vyššie uvedené trestné

stíhanie žalobcu trvalo od vznesenia obvinenia 08. 06. 1994 až do právoplatného zastavenia trestného
stíhania 17. 02. 2004. V tomto časovom období žalobca bol vo väzbe od 20. 01. 1995 do 19. 03. 1996. V
súvislosti so vznesením obvinenia došlo aj k zadržaniu vecí žalobcu (majetku) a preto je dôvod priznať
žalobcovi ušlý zisk, nie však po celú dobu trestného stíhania 10 rokov, ale od vznesenia obvinenia do
zániku živnostenského oprávnenia 29. 11. 1996. Keďže vypočítaný ročný zisk z podnikania predstavuje

220 989,-- Sk, na jeden mesiac by prichádzala suma 18 415,76 Sk a dôvodné je priznať zisk za obdobie
od 08. 06. 1994 do 31. 12. 1994, čo je 7 mesiacov, za rok 1995 12 mesiacov a za rok 1996 do 29. 11.
1996 čo je 11 mesiacov, spolu 30 mesiacov, teda 18 415,76 Sk x 30 mesiacov = 552 472,50 Sk - 18
338,73 Eur. Túto sumu súd priznáva ako ušlý zisk, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamieta.

Žalobca žiada priznať ušlý zisk obchodnej spoločnosti V., spol. s r. o. so sídlom v Ž. vo výške 7 278 540,--

Sk, čo je ušlý zisk za dobu 10 rokov, tak isto vychádza z daňového priznania tejto obchodnej spoločnosti
za rok 1993. V priznaní k dani z príjmov právnických osôb predloženej Daňovému úradu II Žilina 31. 03.
1994 za roky 1993 pre obchodnú spoločnosť V., spol. s. r. o. so sídlom A. B. XX, Ž., IČO: XX XXX XXX,
je preukázané, že základ dane je 1 323 204,-- Sk, daň vo výške 595 400,-- Sk. Rozdiel 727 804,-- Sk
by predstavoval ročný zisk (za 12 mesiacov). Vyplýva to z listín v spise na č. l. 148 až 153. Z výpisu

obchodného registra Okresného súdu Žilina je preukázané, že táto spoločnosť bola zapísaná s dňom
zápisu 13. 10. 1992 a vymazaná dňom 11. 04. 2006. Od 13. 10. 1992 do 10. 04. 2006 v spoločnosti boli
dvaja spoločníci, každý s rovnakým základným vkladom. Jedným z týchto spoločníkov bol žalobca (č.
l. 214- 215). V tomto prípade treba vypočítať ušlý zisk za celé obdobie trestného stíhania od vznesenia
obvinenia 08. 06. 1994 do právoplatného zastavenia 17. 02. 2004. Čo je za rok 1994 7 mesiacov, za roky

1995 až 2003 je 12 mesiacov x 9 rokov = 108 mesiacov a za rok 2004 2 mesiace (do 17. 02. 2004) spolu
117 mesiacov. Pri ročnom zisku 727 804,-- Sk vychádza na jeden mesiac suma 60 650,33 Sk, násobená
117 mesiacmi je suma 7 096 088,9 Sk. Z obchodného registra je však preukázané, že v tomto časovom
období boli v spoločnosti dvaja spoločníci, preto žalobca sa môže podieľať na zisku v rozsahu 1/2-ice, t.
j. suma 3 548 045,-- Sk, čo zodpovedá sume 117 773,52 Eur. Túto sumu súd priznáva ako ušlý zisk pre

žalobcu spoločníka v obchodnej spoločnosti V., s. r. o.. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamieta.

Naposledy sa žalobca domáha priznania ušlého zisku z kúpnej ceny za nerealizovaný prevod vlastníctva
k nehnuteľnosti používanej na podnikanie v sume 24 450 000,-- Sk. Žalobca preukázal, že nadobudol
do vlastníctva nehnuteľnosť písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 18. 02. 1994 od predávajúceho D., spol.
s r. o. so sídlom Z. - M., žalobca fyzická osoba podnikateľ ako kupujúci. Predmetom prevodu bol horský

hotel P. - M. číslo súpisné XXX s príslušenstvom a pozemok parcela KN 5409/1, KN 5409/2, KN 5409/3,
KN 5409/5, KN 5409/6, KN 5409/7 pre obec a katastrálne územie M., zapísané na LV č. 500 u Správy
katastra Č.. Dohodnutá bola kúpna cena 23 000 000,-- Kč, čo v tom čase v prepočte predstavovalo
27 550 000,-- Sk. Zmluva bola vkladovaná Správou katastra Č. pod D 216/94 zo dňa 21. 02. 1994
(č. l. 10 a 12). Žalobca predložil do súdneho spisu fotokópiu zmluvy o budúcej zmluve uzavretú podľa

§ 50a Občianskeho zákonníka dňa 30. 03. 1994, ktorou túto nehnuteľnosť ako predávajúci predáva
kupujúcemu L. S., nar. XX. XX. XXXX, súkromnému podnikateľovi za dohodnutú kúpnu cenu 52 000
000,-- Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že riadnu zmluvu uzavrú v lehote do 30. 03. 1995. Zmluva je
podpísaná žalobcom a L. S.. Uznesením 2Kv 133/1994 zo dňa 04. 10. 1994 bol tento majetok zaistenýpre účely trestného konania. Ku zrušeniu zaistenia došlo až uznesením Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica 2Kv 133/1994-931 zo dňa 27. 10. 1998. Tieto skutočnosti sú preukázané listinami v spise na č.
l. 144 a nasledujúce a č. l. 171. Žalobca uvádza, že kvôli zaisteniu majetku a kvôli tomu, že on sám bol

vo väzbe, k uzavretiu riadnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a pánom S. ako kupujúcim nedošlo.
Pre neho je potom ušlým ziskom cena, za ktorú by sa prevod vlastníctva zrealizoval 52 000 000,-- Sk po
odpočte hodnoty nehnuteľnosti, za ktorú žalobca túto nadobudol 27 550 000,-- Sk, teda 24 450 000,--
Sk, čo zodpovedá sume 811 591,32 Eur. Svedok L. S. na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná asi
30 rokov. Z časového obdobia rokov 1994 až 2004 za najväčší obchod považuje kúpu horského hotela

P.. Svedok potvrdil, že so žalobcom sa dohodli zmluvou o budúcej zmluve, že svedok od žalobcu hotel
odkúpi. Dohodli sa na kúpnej cene 50 000 000,-- Sk. On požiadal znalca o ohodnotenie nehnuteľnosti,
znalecký posudok potreboval aj za tým účelom, aby mohol požiadať peňažný ústav o poskytnutie úveru.
Znalec vyčíslil hodnotu nehnuteľnosti na niečo vyše 60 000 000,-- Sk, preto ponúkaná kúpna cena 50
000 000,-- Sk bola z jeho pohľadu obchodom výhodným. Riadnu zmluvu so žalobcom neuzavreli pre
viaceré príčiny. Jednak preto, že nemal sa už možnosť kontaktovať so žalobcom v čase dohodnutom na

uzavretie riadnej zmluvy a teda podpísať zmluvu a jednak z toho dôvodu, že k uzavretiu riadnej zmluvy
bynemohlodôjsťajpreto,lebomajetokbolzablokovanýanebolobydošlokzavkladovaniuprevedeného
vlastníctva (č. l. 363, 364).

Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, z tvrdení žalobcu, svedka ako aj z listinných dôkazov je preukázané, že
žalobca nehnuteľnosť (hotel P.) a pozemok kúpil v hodnote 27 550 000,-- Sk dňa 18. 02. 1994. Dňa 30.

03. 1994 uzavrel s budúcim kupujúcim zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodli na kúpnej cene
50 000 000,-- Sk. Z uvedeného by vyplývalo, že tento zamýšľaný obchod by bol obojstranne vzájomne
výhodným. Žalobca by predajom nadobudnutej nehnuteľnosti získal a podľa vyjadrenia svedka, aj
pre neho by to bol výhodný obchod, keďže znalecká cena nehnuteľnosti bola vyššia oproti cene
dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve. Dňa 04. 10. 1994 došlo k zaisteniu hotela tak, že žalobca

už nemohol robiť žiadne dispozitívne úkony s ním, ale ani ochranu majetku. Dňa 20. 01. 1995 bol
vzatý do väzby, ktorá plynulo pokračovala až do 19. 03. 1996, takže objektívne žalobca nemohol v
dohodnutej lehote 30. 03. 1995 posledný deň lehoty uzavrieť s budúcim kupujúcim riadnu zmluvu o
prevode vlastníctva. Bránilo mu to v tom jednak obmedzenie osobnej slobody a druhá vec, ktorá v tom
bránila bolo zaistenie hotela, ktoré trvalo až do dňa 27. 10. 1998, kedy uznesením Krajskej prokuratúry

bolo predchádzajúce nariadenie zaistenia zrušené. Z toho sa dá vyvodiť záver, že žalobca objektívne
nemoholzamýšľanýprevodvlastníctvaknehnuteľnostiuskutočniťatedapredpokladanýrozdielvkúpnej
cene a v hodnote nehnuteľnosti nadobudnúť. Žalobca ako podnikateľ má práva a povinnosti upravené
obchodným zákonníkom. V súvislosti so škodou podnikateľovi vyplýva prezenčná povinnosť, ktorá je
upravená v § 384 Obchodného zákonníka. V odseku 1 sa uvádza, že osoba, ktorej hrozí škoda, je

povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na
jej zmiernenie.

Súd uložil povinnosť žalobcovi preukazovať, či urobil opatrenia, ktoré by odstránili hroziacu škodu, alebo
aspoň zmiernili jej následky. Žalobca predložil zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa
10. 09. 2001, ktorú uzavrel ako spoločník obchodnej spoločnosti R. T., s. r. o. so sídlom v Ž. s MK

obchodno-realitná agentúra so sídlom v Ž., predmetom ktorej je sprostredkovať predaj nehnuteľnosti.
Sprostredkovateľská doba bola stanovená na 6 až 12 mesiacov počínajúc 10. 09. 2001. Žalobca
predložil aj druhú písomnú zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 15. 10. 2008 uzavretú medzi obchodnou
spoločnosťou R. T., s. r .o. a sprostredkovateľom P. H., s. r. o. so sídlom v Ž., predmetom ktorej je
sprostredkovanie predaja nehnuteľností podľa požiadaviek záujemcu, ktorý si stanovil minimálnu kúpnu

cenu na výšku 24 000 000,-- Sk. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina je preukázané,
žeobchodnáspoločnosťR.T.,s.r.o.sosídlomT.X,Ž.jeobchodnouspoločnosťousdňomzápisu03.02.
2000, pričom žalobca je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti od 13. 07. 2004 (č. l. 674, 669, 676).

Žalobca na pojednávaní 28. 01. 2010 uviedol, že k tomuto dňu sa mu nepodarilo nehnuteľnosť predať.

V časti náhrady škody a ušlého zisku súd žalobe vyhovel v takej výške, akú považoval za preukázanú

a dôvodnú (uvedené vyššie). Príčinná súvislosť medzi vznikom škody, ušlého zisku žalobcovi je daná
vznesením obvinenia a zastavením trestného stíhania preto, že predpoklad o spáchaní trestného činuvyslovený z uznesení o vznesení obvinenia, nebol potvrdený. Za škodu podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/69
Zb. zodpovedá Slovenská republika - § 25 ods. 1. V jej mene vystupuje podľa § 25 ods. 2, § 9 ods. 1
Ministerstvo spravodlivosti SR, a to v rozsahu náhrady stanovenom Občianskym zákonníkom.

Konanie o náhrade škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom je podľa § 4 ods. 1 písm.c) Zákona č. 71/92 Zb. a noviel (v znení účinnom ku dňu 21. 10.
2005) vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov .

Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania, žalovaný trovy konania nežiadal.

Trovy konania pre žalobcu predstavujú trovy právneho zastupovania podľa Vyhlášky 655/2004 Z. z. a
noviel o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena sa vypočítava

z predmetu konania, ktorým je žalovaná suma v našom prípade 33 978 420,-- Sk. Podľa § 10 ods. 1
odmena za jeden úkon právnej služby je 80 650,-- Sk. Právnej zástupkyni žalobcu prináleží odmena
za zastupovanie za rok 2005 za úkony príprava a prevzatie, žaloba, písomné podanie 07. 12. 2005,
za každý z úkonov odmena 80 650,-- Sk, ku každému úkonu režijný paušál 150,-- Sk. Za rok 2006
za úkony námietka zo dňa 12. 01. 2006 a ďalšia námietka zaujatosti 26. 04. 2006 prináleží polovičná

odmena podľa § 14 ods. 2 písm.d) za každý úkon 40 325,-- Sk a za ďalšie úkony v tom istom roku
stanovisko k vyjadreniu žalovaného 26. 05. 2006, účasť na pojednávaní 29. 06. 2006, písomné podanie
10. 07. 2006, stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 11. 2006, ku každému z týchto úkonov
odmena 80 650,-- Sk a ku každému úkonu v roku 2006 režijný paušál 164,-- Sk. Za rok 2007 prináleží
odmena v plnej výške k úkonom - stanovisko k vyjadreniu žalovaného 05. 02. 2007, pojednávanie 08.

02. 2007, pojednávanie 20. 09. 2007 a odvolanie 29. 10. 2007, pojednávanie 20. 09. 2007 a odvolanie
29. 10. 2007. Ku každému z týchto úkonov prináleží režijný paušál po 178,-- Sk. Za rok 2008 odmena
za pojednávanie na odvolacom súde 28. 02. 2008 vo výške 80 650,-- Sk a režijný paušál 190,-- Sk.
Za rok 2010 odmena za pojednávanie 28. 01. 2010 vo výške 2 677,09 Eur, k tomu režijný paušál 7,21
Eur, podobne aj za pojednávanie 11. 02. 2010. Súčtom potom na odmene prináleží 40 156,34 Eur, na

režijnom paušále za rok 2010 14,42 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu preukázala, že je platiteľkou DPH
od 01. 09. 2008, preto z odmeny za rok 2010 jej prináleží DPH vo výške 1 017,29 Eur. Súčet odmeny
40 156,34 Eur, režijného paušálu 14,42 Eur a DPH 1 017,29 Eur predstavuje 41 188,05 Eur.

Právna zástupkyňa žalobcu vyčíslila náklady na cestovné podľa § 15 písm.a) citovanej vyhlášky za
účasť na pojednávaniach v roku 2010 dňa 28. 01. a 11. 02. zo Ž. do B. B. a späť osobným motorovým

vozidlom VOLKSWAGEN GOLF, ev. č. B. Podľa zákona 283/2002 § 7 a podľa opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny 632/2008 na cestovnom prináleží základná náhrada, čo je za dve cesty
Ž. - B. B. a späť, spolu 400 km x 0,183 = 73,20 Eur a náhrada za pohonné hmoty pri počte 400 km,
priemernej spotrebe vozidla 7,4 l na 100 km a priemernej cene P. hmoty 1,20 Eur za liter, je náhrada
35,52 Eur. Ďalej právna zástupkyňa žiada a vyčíslila náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vo výške

1/60-tiny výpočtového základu, čo sú pri jednej ceste na pojednávanie mimo sídla advokáta 4 začaté
polhodiny, spolu za dve pojednávania 8 začatých polhodín x 12,02 Eur = 96,16 Eur.

Trovy konania žalobcu teda predstavujú odmena, DPH a režijný paušál právnej zástupkyne vo výške 41
188,05 Eur, cestovná náhrada 108,72 Eur (základná náhrada 73,20 Eur, za pohonné hmoty 35,52 Eur)
a náhrada za stratu času 96,16 Eur, čo po spočítaní dáva sumu 41 392,93 Eur.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, preto o náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.
2 OSP tak, že rozhodol o pomernej náhrade trov konania pre žalobcu. Žalobca žiada priznať sumu 33
978 420 Sk, čo predstavuje 1 127 876,9 Eur. Bolo mu vyhovené v časti na sumu 948 690,87 Eur. Z
požadovanej sumy mu bola priznaná suma zodpovedajúca 84 %. Pomer úspechu žalobcu je 84 % k
nepomeru (neúspechu) 16 %. Takže rozdiel medzi 84 a 16 % = 68 % je úspešnosť žalobcu. Keďže trovy

konania žalobcu predstavujú 41 392 93 Eur prináleží mu na náhrade trov konania 68 %, čo je suma 28
147,19 Eur. Posledne uvedenú sumu zaplatí žalovaný na účet právnej zástupkyne žalobcu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu

odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu

nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),

uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.