Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/122/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109213731

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne D. J., štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom T. T., ul. Ž. XXX/X. proti žalovanému J. S., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom T. T., ul. Ž. XXX/X. o návrhu na vylúčenie z užívania bytu takto

r o z h o d o l :

Odporca sa v y l u č u j e z užívania bytu, ktorý sa nachádza v T. T., na Ž. ulici č. XXX/X. zapísaného

v LV č. 2782 k.ú. T. T..

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na trovách konania 99,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania bytu, ktorý majú v bezpodielovom
spoluvlastníctve. Poukázala na to, že dôvodom na vylúčenie je skutočnosť, že sa proti žalovanému
vedie trestné stíhanie z dôvodu zneužívania maloletej dcéry, ktorá žila spolu s nimi v spoločnej
domácnosti.

Žalovaný nesúhlasil s tým, aby bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z užívania bytu. Poukázal na to, že byt
sa síce kupoval za trvania manželstva, ale v čase, keď navrhovateľka bola nezamestnaná. Tvrdil, že
nemá kde bývať, lebo nemá žiadnu rodinu a aj preto toho času žije v lese a chodí iba k bratovi.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19C/116/2009 mal súd za preukázané, že účastníci boli manželia,
ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 17.9.2009, ktorý v čase rozhodovania nebol ešte
právoplatný. Deti, ktoré s účastníkmi žili v spoločnej domácnosti sa

z tohto manželstva sa nenarodili. Žalovaný nie je otcom dcér žalobkyne M. a D..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/117/2009 súd zistil, že v tomto konaní bolo vydané predbežné

opatrenie, a to uznesením zo dňa 15.6.2009, ktorým bol žalovaný vylúčený z užívania bytu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva.Z listu vlastníctva č. 2782 (ktorý sa nachádza v spise zn. 11C/117/2009) vyplýva, že byt nachádzajúci sa
v T. T. na Ž. ulici č. XXX/X. je zapísaný ako bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Toto bezpodielové
spoluvlastníctvo nebolo v čase rozhodovania súdu vyporiadané.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/117/2009 súd zistil, že proti žalovanému bolo dňa 8.6.2009 podané
trestnéoznámenieauznesenímzodňa15.6.2009ČVS:O.-XXX/X-.O.-T.-XXXX.začatétrestnéstíhanie
pre trestný čin sexuálneho zneužívania, ktorého sa mal dopustiť na nevlastnej dcére D., ktorá je
maloletá. Aj táto skutočnosť bola dôvodom rozvodu manželstva, kde uvedené okolnosti potvrdila aj
dospelá dcéra žalobkyne ako to vyplýva zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C 116/2009.

Podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu

k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k
domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva., prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak manželia bývajú v dome alebo byte patriacom do

bezpodielového spoluvlastníctva, užívajú tieto nehnuteľnosti spoločne na základe svojho vlastníckeho
práva a tak ako pri iných spoločných veciach, ani v tomto prípade nemôže jeden manžel vylúčiť z
ich užívania druhého manžela proti jeho vôli. Môže tak však za podmienok uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení urobiť súd. Z dikcie

§ 146 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že zákon dáva možnosť rozhodnúť o otázke užívania domu, či bytu

v bezpodielovom spoluvlastníctve so zreteľom na kvalifikované správanie sa jedného z manželov
voči druhému za predpokladu fyzického alebo psychického násilia voči nemu alebo voči jeho blízkym
osobám. Návrh na vylúčenie násilného manžela z užívania je právnym prostriedkom ochrany druhého
manžela (alebo jeho blízkych), ktorý je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu.

Z predtým uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že návrh na vylúčenie z užívania môže podať iba

manžel (manželka). V čase podania návrhu aj v čase rozhodovania o ňom boli účastníci manželia.
Žalobkyňa bola teda aktívne legitimovaná k podaniu predmetného návrhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predpoklady použitia občianskoprávnej
sankcie, a to existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existencia fyzického alebo
psychického násilia v konkrétnom prípade boli splnené. Účastníci byt, ktorý je predmetom sporu, majú

v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nebolo to medzi nimi sporné a vyplýva to aj z listu vlastníctva
č.2782 kat. úz. T. T.. Existenciu násilia mal súd preukázanú z predtým citovaného uznesenia o
začatí trestného stíhania žalovaného. Z neho, ako aj z oznámení o začatí trestného stíhania vyplýva,
že intenzita násilia žalovaného voči osobám blízkym žalobkyni bola spôsobilá znížiť kvalitu spolužitia v
spoločnej domácnosti. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa žalovaný mal dopustiť treba

mať za to, že ďalšia hrozba násilia je takej povahy a intenzity, že spĺňa aj ďalšiu podmienku ustanovenia
§ 146 ods. 2 Obč. zák., a to neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Preto súd žalovaného z užívania
spoločného bytu vylúčil.

Je potrebné však uviesť, žalovaný aj naďalej ostáva bezpodielovým spoluvlastníkom tohto bytu, a to
až do rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ako bývalých manželov.

Vlastnícke právo žalovaného týmto zásahom bolo obmedzené iba v časti týkajúcej sa užívacieho práva.Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná patrí jej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj plná
náhrada trov konania. Tie predstavujú zaplatený súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.