Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/236/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105231935
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa J. K., občana

S. R., bytom K. XXX/XX-XX,. I., zast. JUDr. D. D., advokátom, K.. N. XXX,. P. P. B. proti odporcovi Ľ. V.,
občanovi S. R., trvale bytom K. XXX,. t.č. N.. S. XXX,. D. S. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 10.10.2005. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že pri okamžitom zrušení pracovného
pomeruneplatiavýpovednédoby,kjehoskončeniudochádzadoručenímzrušovaciehoprejavudruhému

účastníkovi pracovného pomeru. Dodal, že je nesporne preukázané, že okamžité skončenie pracovného
pomeru nemohlo nastať dňa 15.10.2005, tak ako je uvedené v listine zo dňa 10.10.2005, ale mohlo
nastať až dňom doručenia, čo sa stalo 24.10.2005. Ďalej poukázal na to, že odporca uviedol len zákonné
ustanovenie - paragraf, i to nesprávne, pretože u § 68 Zákonníka práce neexistuje ods. b/ ale len ods. 1
písm. b) a absentuje skutkovo vymedzený dôvod pre okamžité zrušenie. Zdôraznil, že na základe týchto
pochybení má naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa i odporcu, svedkyne E. M., oboznámením
pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 1.10.2004, listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 10.10.2005

označenom ako okamžité skončenie pracovného pomeru, vrátane obálky, správy O. K., listu
navrhovateľa odporcovi zo dňa 12.10.2005 označenom ako zrušenie pracovného pomeru, vrátane
podacieho lístka zo dňa 13.10.2005, listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 20.10.2005 označenom
ako zamietnutie žiadosti, dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 19.9.2005, výpisu zo
živnostenského registra odporcu a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že u odporcu pracoval ako vodič a obchodný zástupca. Pripustil,
že dňa 18.8.2005 dostal pokarhanie za porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko nepochopil označenie
predajne kde mal doviezť tovar. V októbri 2005 mu polícia pri cestnej kontrole zobrala osvedčenie o

evidencii vozidla z dôvodu jeho zlého technického stavu. Keď následne odmietol nasadnúť do auta
a rozviesť tovar, odporca mu oznámil, že u neho v práci skončil a napriek viacerým výzvam munezaplatil mzdu za odpracované dni, v dôsledku čoho asi za dva týždne, keďže sa nemohol s odporcom
skontaktovať, podal na neho trestné oznámenie. Na základe výzvy policajného orgánu došlo k
vzájomnému rokovaniu o zaplatení mzdy a odporca mu nevyplatenú mzdu zaplatil. Dodal, že v období,

keď odporca s ním odmietal komunikovať, poslal mu dňa 12.10.2005 výpoveď- zrušenie pracovného
pomeru k 16.10.2005. Poukázal na to, že odporca mu vzápätí zaslal list označený ako zamietnutie
žiadosti a následne i okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré obdržal dňa 24.10.2005. Zdôraznil,
že návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 15.10.2005 nepodpísal, podpísal len výplatu
peňazí, ktoré prevzal.

Zvýsluchuodporcubolozistené,žetrvánatom,žemzdazaprácubolanavrhovateľovivyplácanáriadne,
i keď pripustil, že sa mohlo stať, že bola vyplatená neskôr, ale dostával ju. Nespochybnil, že dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol v okamžitom skončení zaslanom navrhovateľovi
uvedený, s odôvodnením, že ho tam ekonómka nenapísala. Uviedol, že dôvodom bolo, že navrhovateľ
odmietol pokračovať v rozvoze tovaru, i keď doklad vystavený policajným orgánom slúži ako náhrada
odobratého technického preukazu na dojazd, a auto bolo vyrobené v roku 2003, v stave spôsobujúcom

mu problémy bolo, lebo navrhovateľ sa oň nestaral. Potvrdil, že mu bolo doručené navrhovateľove
zrušenie pracovného pomeru, s tým, že odpoveď naň podľa jeho príkazov napísala ekonómka. Poukázal
nato, že navrhovateľ po tom, čo bolo dohodnuté vyplatenie peňazí v žiadanej výške podpísal dohodu
o rozviazaní pracovného pomeru, v ktorej bolo dohodnuté rozviazanie pracovného pomeru ku dňu
15.10.2005.

Z výsluchu svedkyne E. M., bývalej pracovníčky odporcu bolo zistené, že odporca nebol spokojný
s prácou navrhovateľa, v dôsledku čoho mu dal písomné pokarhanie. Po jeho prevzatí navrhovateľ
sa stal práceneschopným od 20.9.2005 do 7.10.2005. Po návrate sa odporca chcel s navrhovateľom
dohodnúť na skončení pracovného pomeru a bol pripravený návrh dohody, ktorá bola predložená do
spisu. Odporca súčasne žiadal vyplatenie určitej peňažnej sumy, s ktorej výškou nebola oboznámená.

Nakoľko nedošlo k dohode o výške sumy navrhovateľ sa pre nevyplatenie mzdy obrátil na policajné
orgány. Po výzve policajného orgánu na predloženie dokladov odporca zvýšil sumu navrhovanú na
výplatu. Po následnom jednaní navrhovateľ súhlasil s výškou peňažnej sumy, ktorá sa mu vyplatí a
akceptoval i navrhnutú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Svedkyňa najskôr potvrdila, že
navrhovateľ dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňa 15.10.2005 podpísal, následne doplnila,

že vzhľadom na odporcovo jednoznačné tvrdenie, že dohodu nepodpísal, si už nie je jeho podpisom
istá. Pripustila, že sa stávalo, že keď niektorí pracovníci skončili pracovný pomer bez dovybavovania
písomných dokladov musela sama všetky doklady vypracovať. Zdôraznila, že okolnosti podpisovania
uvedenej dohody si už nepamätá, nakoľko rokovanie sa uskutočňovalo v kancelárií, kde bol zhon.
Všetky písomnosti boli vopred pripravené a určite si pamätá, že navrhovateľ prevzal peniaze a podpísal

výplatnú listinu. Na základe tejto dohody o rozviazaní pracovného pomeru bol navrhovateľ i odhlásený
z dôchodkovej a zdravotnej poisťovne dňom 15.10.2005, bol mu odovzdaný zápočtový list, potvrdenie
o zdaniteľnej mzde.

Z listu odporcu navrhovateľovi zo dňa 10.10.2005 označenom ako okamžité skončenie pracovného
pomeru, vrátane obálky bolo zistené, že odporca oznámil navrhovateľovi, že s ním okamžite končí

pracovný pomer k 15.10.2005 podľa § 68 ods.b ZP pre opakované záväzné porušenie pracovnej
disciplíny, s tým, že na túto skutočnosť bol upozornený aj písomne.

Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 12.10.2005 označenom ako zrušenie pracovného pomeru vrátane
podacieho lístka zo dňa 13.10.2005 súd zistil že navrhovateľ rozviazal s odporcom pracovný pomer
k 16.10.2005 z dôvodu porušenia § 69 ods. 1 písm. b), c) ZP s tým, že počas pracovného pomeru

mu nebola zo strany zamestnávateľa riadne vyplácaná mzda k dátumu uvedenému na pracovnej
zmluve. Zároveň požiadal o vyplatenie mzdy za posledný odpracovaný mesiac a o zaslanie všetkých
potrebných dokumentov súvisiacich s rozviazaním pracovného pomeru. Uvedené odoslal odporcovi dňa
13.10.2005.Podľa § 69 ods. 1 písm. b), c) Zákonníka práce (ZP) zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
jej splatnosti alebo ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
V predmetnej právnej veci sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru datovaného dňa 10.10.2005 daného mu odporcom ako zamestnávateľom. V
konaní bolo preukázané, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu

ako zamestnávateľa bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.10.2005. V tomto úkone žalovaný právne
kvalifikoval dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. b) Zákonníka práce pre opakované
závažnéporušeniepracovnejdisciplíny,pričomakýmspôsobomsamalnavrhovateľuvedenéhodopustiť
nebolo skutkovo vymedzené. Navrhovateľ ešte predtým dňa 13.10.2005 (štvrtok) odoslal navrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru dňom 16.10.2005 z dôvodov podľa § 69 ods.1 písm. b),c) ZP,

ktorý zrušovací prejav i odporca prevzal. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Súd mal za
to, že zrušovací prejav navrhovateľa prevzal odporca do dátumu uvedeného ako skončenie pracovného
pomeru 16.10.2005, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že odporca vzápätí oznámil navrhovateľovi, že
s ním okamžite končí pracovný pomer ešte dňom 15.10.2005, hoci okamžité skončenie pracovného
pomeru mu odoslal až dňa 21.10.2005, a ten istý dátum uviedol i v návrhu na rozviazanie pracovného

pomeru s odporcom dohodou. Súd dospel k záveru, že doručením tohto okamžitého skončenia
pracovného pomeru odporcovi sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil, ku dňu 16.10.2005,
pričom nakoľko ide o jednostranný prejav vôle nebolo k nemu potrebné súhlasné stanovisko odporcu
(zamestnávateľa). Prípadné pochybnosti o jeho neplatnosti bolo potrebné uplatniť na súde, ale odporca
sa v zákonnej lehote určenia neplatnosti nedomáhal. Navrhovateľovi následne doručil zápočtový list,

potvrdenie o zdaniteľnej mzde ako doklady bezprostredne súvisiace so skončením pracovného pomeru.
Na základe toho je následné okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňa 10.10.2005
(doručené navrhovateľovi až dňa 24.10.2005) nulitným právnym aktom, ktorý nemá žiadne právne
následky a nemožno teda hovoriť o jeho platnosti resp. neplatnosti. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. nakoľko odporca. ktorý bol v

konaní úspešný si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).