Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/63/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109206115
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky J. V.,

občianky SR, bytom T., Z. č. XX,. práv. zast. JUDr. Ľ. H., advokátkou so sídlom v T., Š. č. XXX/XX. proti
odporcovi R. G. spol. s r.o. so sídlom v T., Ž. č. XXX/XX,. IČO: XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti
výpovede a vyplatenie odstupného takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 18.11.2008 j e n e p l a t n á .

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 99,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa (po pripustení zmeny žalobnej žiadosti zo dňa 25.5.2009) domáhala určenia, že
výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 18.11.2008 je neplatná, zaplatenia odstupného

vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku 23.647,-Sk (784,94,-€) s úrokom z omeškania
16% ročne od 31.01.2009, alebo odo 20.02.2009, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.. Uviedla,
že mala s odporcom uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, dňa 31.03.2008. Dňa 18.11.2008
jej odporca doručil výpoveď, ktorú prevzala, ale namietala jej neplatnosť, lebo v nej nebol uvedený
výpovedný dôvod. Odporca uviedol iba to, že podľa § 63 ods.2 písm. a/ Zákonníka práce nemá
možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a že podľa § 62 ods.1 je výpovedná doba 2 mesiace a
začína plynúť 01.12.2008 a skončí sa 31.01.2009. Podľa ust. § 61 ods.2 Zákonníka práce výpoveď

zo strany zamestnávateľa možno dať len z dôvodov striktne uvedených v § 63 ods.1 písm. a/ až e/.
Dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná, výpoveď je nutné prerokovať so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľka
žiadala skončenie prac. pomeru dohodou, čo odporca odmieta. Navrhovateľka nemá riadne ukončený
pracovný pomer a na úrade práce postrádajú dôvod skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že ju nikto
neinformoval o znižovaní stavu zamestnancov, len v 10/2008 si našla v kuchynke medzi riadmi výpoveď,
zhodného obsahu, ako tú z 11/2008, len s iným dátumom, ale ju neprevzala ani nepodpísala. Žiaden

písomný doklad o tom, že sa bude prepúšťať nedostala a odbory u zamestnávateľa nemali vytvorené.
Ona sa domáhala výkonu práce u zamestnávateľa až v marci 2009 a v súčasnosti už záujem o prácu
pre navrhovateľa nemá. U odporcu pracovala ešte v 12/20008, potom bola PN a vo februári 2009 už
u neho nepracovala.Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka pracovala u nich ako predavačka. V
10/2008 jej nechali pri kase doklad zhodný s výpoveďou, ktorý jej odoslali neskôr, len s dátumom
26.10.2008, s tým, že jej pracovný pomer bude skončený, lebo klesajú tržby. Tento doklad ona

nepodpísala a preto jej ho poslali poštou, čo ona dňa 28.11.2008 prevzala. Odstupné jej nevyplatili,
lebo bola doma počas celej výpovednej doby a dňa 04.12.2008 si zbalila všetky veci a od 07.12.2008
účelovo maródovala až do skončenia pracovného pomeru. Potom už do práce nenastúpila, prideľovania
práce sa nedomáhala až 20.03.2009 prišiel list, kde sa domáhala prideľovania práce. Odbory na
pracovisku nemajú a na miesto navrhovateľky nikoho nového neprijali. Začala tam pracovať konateľka

ich spoločnosti M. P.. Písomné rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov neexistuje, rozhodnutie bolo
ústne a navrhovateľka videla, že klesajú tržby. Navrhovateľka bola vo firme 31.01.2009 po zápočtový
list a vtedy sa nedomáhala, že chce u nich pracovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, L. M., oboznámil výpoveď zo dňa 26.10.2008 a
z18.11.2008 s doručenkou, pracovnú zmluvu navrhovateľky zo dňa 31.03.2008, výzvu JUDr. Ľ. H. so
žiadosťou o vykonávanie práce u odporcu zo dňa 02.02.2009, odpoveď na výzvu z 13.03.2009, výplatné

pásky a mzdové listy navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav veci :

navrhovateľka pracovala pre odporcu ako predavačka v stánku na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.3.2008 až do 31.1.2008. Mala dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa 26.10.2008 doručil
odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a/
Zákonníka práce, z dôvodu že ju nemôže ďalej zamestnávať, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a

túto neprevzala. Dňa 18.11.2008 doručil odporca navrhovateľke na pracovisku výpoveď z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, z dôvodu že ju nemôže ďalej zamestnávať,
s ktorou navrhovateľka nesúhlasila a túto prevzala do vlastných rúk dňa 28.11.2008. Dňa 16.3.2009
bola odporcovi doručená výzva, že výpoveď je neplatná, pričom sa prideľovania práce podľa pracovnej
zmluvy nedomáhala. Navrhovateľka ukončila prácu u odporcu dňa 4.12.2008 a od 7.12.2008 do

skončenia pracovného pomeru k 31.1.2009 už do práce nenastúpila.

Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď

neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne

vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 62 ods.1,2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,
je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 76 ods.1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u

zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej

zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného

pomeru.

Podľa § 79 ods.3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ
skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej
zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak,

že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej

doby.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval od 31.03.2008 a skončil sa
31.01.2009, na základe ust. § 79 ods. 3 písm. a/ Zákonníka práce č. 311/2002 Z.z. v platnom znení.
V danom prípade odporca rozviazal dňa 18.11.2008 pracovný pomer výpoveďou neplatne, pretože vo
výpovedi nebol presne vymedzený výpovedný dôvod stanovený v ust. § 63 ods.1 zákonníka práce

a keďže išlo o skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien ( § 63 ods.1 písm.
b/ ZP), zákon vyžaduje, aby o organizačnej zmene bolo rozhodnuté v písomnej forme, čo sa v
danom prípade nestalo. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo iba ústne. Navrhovateľka výpoveď
prevzala dňa 28.11.2008 a od 01.12.2008 jej začala plynúť 2- mesačná výpovedná doba, ktorá uplynula
dňa 31.01.2009. Na ďalšom zamestnávaní už netrvala. Výsluchom účastníkov sa nepreukázalo, že

sa navrhovateľka domáhala výkonu práce po 31.01.2009. Vzhľadom k tomu, že po 31.01.2009 už
do práce nenastúpila a nepreukázala, že sa výkonu práce po tomto období aj domáhala, došlo k
skončeniu pracovného pomeru účastníkov dohodou na základe zákona, uplynutím výpovednej doby.Na odstupné po skončení pracovného pomeru už navrhovateľka nemala žiaden právny nárok, lebo
odstupné patrí zamestnancovi len prípade platne skončeného pracovného pomeru výpoveďou, resp.
dohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods.1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce, čo nebol prípad

navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že súd vyhovel jej návrhu na určenie neplatnosti výpovede, došlo
k zániku pracovného pomeru dohodou priamo zo zákona, bez udania dôvodu. Nárok na vyplatenie
odstupného nebol dôvodný a v tejto časti súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemal vo veci plný úspech.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa ust. § 2 ods.2 zák. č 71/1992 Z. z. o

súdnych poplatkoch v znení nesk. predpisov, v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom prípade je navrhovateľka oslobodená od poplatkovej
povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zákona. V časti o neplatnosti výpovede súd jej návrhu
vyhovel a zaviazal na jeho zaplatenie odporcu, ktorý nebol od poplatku oslobodený. Výška súdneho

poplatku je podľa pol.1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov 99,50,€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).