Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2010

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/169/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208204992
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci žalobcu: Ing. N.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., L. XX, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
financií Slovenskej republiky Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v sume 315 267,84 eura s prísl., na odvolanie žalobcu
zo dňa 07. 12. 2009 proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/169/2008-180 zo dňa 20. 11.
2009, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, pokiaľ žaloba vo veci samej bola zamietnutá, a vo výroku, pokiaľ

žalobca bol zaviazaný nahradiť trovy konania štátu vo výške 25,73 eura na účet Slovenskej republiky -
Okresného súdu Veľký Krtíš, vedenej v Štátnej pokladnici Bratislava č. 7000162079/8180 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania účelne vynaložené na
bránenie jeho práva vo výške 100 %, mení tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobcu zaviazal
nahradiť žalovanému trovy konania účelne vynaložené na bránenie jeho práva vo výške 100 %.
Žalobca bol zaviazaný nahradiť trovy konania štátu vo výške 25,73 eura na účet Slovenskej republiky
- Okresného súdu Veľký Krtíš, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. 7000162079/8180 do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd vzal za nesporne preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a to:

1. dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Veľký Krtíš z 19. 12. 2002 č. 681/2100/43521/02/
Such, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica
rozhodnutím zo dňa 13. 03. 2003 IX/256/168-1586/03-316-r;

2. dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Veľký Krtíš z 30. 06. 2003 č. 681/230/21873/03/
Such, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica z 25. 09.

2003 č. IX/256/503-4940/03/316-r, a ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 12. 08. 2005 č. k. 23S 122/2005-31,

3.dodatočnýmplatobnýmvýmeromDaňovéhoúraduVeľkýKrtíšz14.11.2005č.681/230/23052/05/Zol,
ktorý bol potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica z 03. 02. 2006,č. I/221/13056-6604/2006/99316-r, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z
11. 05. 2006 sp. zn. 23S 45/2006-52,

4. rozhodnutím Daňového úradu Veľký Krtíš z 19. 06. 2006 č. 681/320/12353/06/Kov, ktorým

bolo zastavené daňové exekučné konanie, ktorým sa od žalovaného vymáha zaplatenie daňového
nedoplatku vo výške 14 685,-Sk na základe exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových
nedoplatkov z 11. 01. 2005 č. 681/230/664/052-Zol,

5. rozhodnutím Daňového úradu Veľký Krtíš z 09. 09. 2004 č. 681/230/30283/04/Zól , ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica z 03. 01. 2005 č.

IX/256/918-3136/04/316-r, a ktoré boli zrušené rozhodnutím Ministerstva financií SR z 29. 03. 2007 č.
MF/013355/2007-721,

6. rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 23. 04. 2004 č. 681/230/14108/04/Such, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica z 05. 10. 2004 č.
IX/256/764-7511/04/316-r, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva financií SR z 05. 10. 2007 č.
MF/022503/2007-721,

7. rozhodnutím Daňového úradu Veľký Krtíš z 19. 03. 2004 č. 681/350/9614/04/GyuF o
predbežnom opatrení, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Daňového úradu Veľký Krtíš z 16. 11. 2007 č.
681/320/23567/07/Taš.

Procesný súd konštatoval, že žalobca sa zároveň domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Daňového úradu Veľký Krtíš a nezákonný úradný postup videl v tom, že v oznámení

Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica z 16. 08. 2004 č. IX/32/449-12/PD/04/Kotl o vybavení jeho
sťažnosti sa uvádza, že bol zistený nezákonný postup Daňového úradu Veľký Krtíš a jeho sťažnosť
bola opodstatnená. Tiež v oznámení Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica z 10. 12. 2004 č.
I/132/4044-46175/04/Mať, bolo konštatované, že bol zistený prieťah v konaní a pochybenie zo strany
Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica a sťažnosť bola tiež opodstatnená.

Podaním zo dňa 27. 03. 2008 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v sume 8 740
645,-Sk a z 27. 03. 2008 vo výške 863 830,-Sk. Žalovaný dňa 12. 06. 2008 prípisom označeným číslom
MF 7591/2008-241 a z 23. 09. 2008 označeným číslom MF/14771/2008-241 oznámil žalobcovi, že nárok
na náhradu škody nepovažuje za opodstatnený, pretože nie sú splnené podmienky na uplatnenie nároku

na náhradu škody voči štátu.

Súd konštatoval, že žalobca odôvodňoval svoje nároky na náhradu škody ako ujmu, ktorá mu vznikla ako
materiálna škoda vo výške 135 974,-Sk, škoda na zdraví vo výške 156 000,-Sk, ušlý príjem za roky 2008
až 2014 vo výške 537 654,-Sk a ušlý zisk z podnikania za roky 2004 až 2007 vo výške 8 668 131,-Sk.

Materiálna škoda v sume 135 974,-Sk má pozostávať jednak z nákladov, ktoré mal žalobca v súvislosti

s bránením sa proti nesprávnym úradným postupom a vydávaniu nezákonných rozhodnutí, tiež za
používanie motorového vozidla a náhrady za stratu času. V tomto objeme zahrnul aj sankcie za zákaz
nakladania s finančnými prostriedkami. Ide tu aj o náklady, ktoré má s vyhotovovaním odvolaní, pričom
niektoré si písal sám a účtuje si teda hodinovú sadzbu podľa toho, aké zmluvy mal uzatvorené na
poradenskú činnosť.

Škodu vyčísľoval žalobca v sume 156 000,-Sk s odvolaním sa na zákon č. 412/2002 Z. z. o sťažení
spoločenského uplatnenia, kde je stanovená maximálna výška 240 000,-Sk. Podľa posudku o svojom
zdravotnom poškodení 65 %, ktoré mu bolo priznané s ohľadom na maximálnu výšku sťaženia
spoločenského uplatnenia, uplatnená suma potom predstavuje 156 000,-Sk.

Žalobca ďalej uviedol, že trpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorá mu bola diagnostikovaná dňa 23. 04. 2007,

pričom ide o diabetes melitus. V dôsledku tejto choroby bol uznaný invalidným od 26. 03. 2008. Tvrdil,
že pred vznikom invalidity mal čistý príjem ako v roku 2006 t. j. 103 395,-Sk ročne a nárok na odchoddo dôchodku by bol dosiahol v roku 2014. Za osem rokov pri dôchodkovom veku 62 rokov a pri miere
poklesu 65 % by mu patrila náhrada do roku 2014. Za roky 2008 - 2014 teda ide o 537 654,-Sk.

Žalobca si uplatňoval aj ušlý zisk z podnikania za roky 2004 až 20007 v sume 8 668 31,-Sk. V tomto

období bol vedený na Daňovom úrade Veľký Krtíš ako neplatič a mal vydaný zákaz nakladania s
nehnuteľnosťami. Zákaz trval štyri roky a išlo o zapísanú ťarchu na nehnuteľnostiach vedených na LV a
tonarodinnomdomeazáhrade,ktorýminehnuteľnosťaminemoholvoľnenakladať.Nemalpotomužčím
ručiť pri vybavovaní úverov a prípadne podávaní žiadostí o poskytnutie nenávratných resp. návratných
výpomocí s ohľadom na to, že podnikal ako súkromne hospodáriaci roľník a mal prenajatú pôdu na ktorej

podnikal. Podnikanie mu bolo znemožnené, pretože pri nenávratných finančných podporách a grantoch,
bolo potrebné splniť podmienku a to nebyť dlžný štátu. Túto podmienku nemohol splniť a z toho dôvodu
si ani nepodával žiadne žiadosti o poskytnutie týchto podpor.

Okresnýsúdvodôvodnenírozhodnutiavychádzalzustanovenízákonač.58/1969Zb.azák.č.514/2003
Z. z. Zdôraznil aj aplikáciu prechodných ustanovení § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 517/2003 Z. z.

Okresný súd však konštatoval, že ani v jednom prípade rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš

ani Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale pre ich
nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku a pre neúplnosť spisov. Rozhodnutia, na základe ktorých si
žalobca uplatňuje svoj nárok, boli viackrát zrušené, ale v žiadnom z týchto rozhodnutí nie je uvedený ako
dôvodzrušeniaichnezákonnosť,ktorýmbybolsúdviazaný.Nebolteda preukázanýprvýpredpokladpre
vznik zodpovednosti a to protiprávne konanie, teda nezákonné rozhodnutie vydané v rozpore s právnym

poriadkom. Potom súd už neskúmal ďalšie predpoklady pre vznik zodpovednosti a nezaoberal sa ani
výškou uplatnenej náhrady.

Žalobca sa domáhal aj náhrady škody vzniknutej v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý
ako tvrdil, že vyplýva z oznámení Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica, o vybavení sťažnosti zo
16. 08. 2004 a 10. 12. 2004 a boli zistené prieťahy v konaní. Súd však akceptoval vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovaného a zdôraznil, že subjektívna premlčacia lehota je trojročná, pričom
začína plynúť dňom, ktorým sa poškodený o škode dozvedel. Za okamih začatia plynutia objektívnej
premlčacej lehoty sa považuje deň, keď sa žalobca reálne o škode dozvedel. Žalobca sám uviedol,
že oznámenia o vybavení sťažností mu boli doručené do dvoch týždňov od dátumu ich vyhotovenia.
Žalobca sa teda o škode dozvedel najneskôr dňa 24. 12. 2004. Na nárok uplatnený dňa 13. 10. 2008

je treba potom hľadieť ako na premlčaný.

Okresný súd potom konštatoval, že nebolo zistené nezákonné rozhodnutie v rozpore s právnym
poriadkom, pokiaľ ide o prvú časť uplatnených nárokov a druhá časť uplatnených nárokov (náhrada
škody spôsobená nesprávnym úradným postupom) je premlčaná. Žaloba bola preto zamietnutá.

Súd odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách ustanovením § 151 ods. 7 OSP a tieto vo vyjadrení priznal

percentom. O trovách štátu rozhodol procesný súd podľa § 148 ods. 1 OSP.

Proti rozsudku odvolanie včas podal žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a zaviazať
žalovaného na zaplatenie náhrady škody žalobcovi v sume 315 267,84 eura s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 13. 12. 2007 do zaplatenia. Žiadal zároveň, aby žalovanému bola uložená povinnosť
nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania a to všetko v lehote do troch dní. Podľa názoru

žalobcu súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Záver súdu o tom, že nebol preukázaný predpoklad pre vznik zodpovednosti a to protiprávne konanie a
teda nezákonné rozhodnutie vydané v rozpore s právnym poriadkom, vyvracal tvrdeniami:

- „ak krajský súd vyhovel mojim žalobám na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - právoplatný
dodatočný platobný výmer Daňového úradu vo Veľkom Krtíši, tak potom takýto dodatočný platobný

výmer môže byť jedine nezákonný, bez ohľadu na to, čo je v odôvodnení rozsudku uvedené.- ak Ministerstvo financií SR na základe mojich podnetov na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania zrušilo právoplatné rozhodnutia - právoplatné platobné výmery Daňového úradu vo Veľkom
Krtíši, tak potom takýto dodatočný platobný výmer môže byť jedine nezákonný, bez ohľadu na to, čo je

v odôvodnení rozhodnutia uvedené.

- úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť právnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a zrušiť ich
možno iba pre nezákonnosť. Viď číslo judikátu 28/2006.

- citácia judikátu Najvyššieho súdu SR č. 28/2006.“

Žalobca sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, podľa ktorého nároky uplatňované voči
žalovanému za nesprávny úradný postup sú premlčané. K tomuto uviedol:

- „tak ako je uvedené na konci prvej a na začiatku druhej strany rozsudku, v žalobe som si
uplatnil náhradu škody spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami a tiež nesprávnym úradným postupom
DaňovéhoúraduvoVeľkomKrtíšič.681/2200/34867/201začatom19.12.2001.Napojednávanídňa30.

10. 2009 som uviedol, že nesprávny úradný postup pokračuje doteraz. Správca dane od právoplatnosti
rozhodnutí, ktorými boli zrušené právoplatné platobné výmery a vec bola vrátená na ďalšie konanie,
tieto konania v zmysle § 30a zákona č. 511/1992 Zb. doteraz neukončil.

- okrem toho aj vydanie rozhodnutia v rozpore s právnymi predpismi je tiež nesprávnym úradným
postupom. O týchto skutočnostiach sa nachádzajú v spise dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že lehota sa

musí počítať od posledného nesprávneho postupu, prípadne od zrušenia protiprávneho rozhodnutia.

- Aj pri počítaní premlčacej doby od 24. 12. 2004 je lehota dodržaná, lebo z pripojeného súdneho
spisu sp. zn. 3C/178/2007 a tiež z obsahu žaloby vyplýva, že aj druhá žalobu na náhradu škodu
vzniknutej nesprávnym úradným postupom bola podaná v trojročnej lehote. Listom zo dňa 03. 10.
2005 som predbežne prerokoval nárok o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a

nesprávnym úradným postupom. Adresát listu Daňové riaditeľstvo SK Banská Bystrica na uvedený list
vyše 6 mesiacov neodpovedalo. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ak bola žiadosť podaná na
nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. K podanému odvolaniu sa žalovaný
vyjadril. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Za správny považuje názor okresného

súdu, že rozhodnutia správcu dane resp. daňového riaditeľstva neboli zrušené pre nezákonnosť. Tak
isto považuje za správny záver súdu aj v tom smere, že akýkoľvek nárok na náhradu škody z titulu
nesprávneho úradného postupu je premlčaný“.

Ďalej vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol:

„Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že v predmetnej veci je nesporné, že

rozhodnutia, na základe ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody boli viackrát zrušené.
Zo strany správcu dane boli vydané nasledovné platobné výmery:

- a) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/2100/43521/02/Such zo dňa 19.
12. 2002, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie
roku 1998 vo výške 14 685,-Sk. Predmetný platobný výmer však bol zrušený v odvolacom konaní,

rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. IX/256/168-1586/03/316-r zo dňa 13. 3. 2003.

V zmysle § 4 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. V
danom prípade nedošlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia správcu dane.Súčasne poukazujeme na tú skutočnosť, že zrušujúce rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR bolo
vydané dňa 13. 3. 2003, pritom žaloba voči štátu bola podaná na súd dňa 13. 10. 2008, t. j. akýkoľvek
nárok na náhradu škody je aj premlčaný. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania.

V zmysle § 22 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody voči štátu sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia.

- b) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 23S 122/2005 zo dňa 12. 8. 2008, bolo
zrušenéprávoplatnérozhodnutieDaňovéhoriaditeľstvaSRIX/256/503/4940/03/316-rzodňa25.9.2003
a platobný výmer Daňového úradu vo Veľkom Krtíši č. 681/230/21873/03/Such zo dňa 30. 6. 2003 a

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 23S/45/2006 zo dňa 11. 5. 2006, bolo zrušené
právoplatné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica I/221/13056-604/2006/990316-r zo
dňa 3. 2. 2006.

V oboch prípadoch Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal platobný výmer, ktorým správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1998 v sume 14 685,-Sk.

Správca dane platobným výmerom Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/1230/21873/03/Such zo dňa 30.
6. 2003 vyrubil rozdiel dane vo výške 14 685,-Sk. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
Daňového riaditeľstva SR a následne bolo zrušené Krajským súdom v Banskej Bystrici s tým, že vec
bola vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní daňový úrad vydal dňa 14. 11. 2005 platobný výmer
č. 681/230/23052/05/Zól, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie

obdobieroku1998opätovnevsume14685,-Sk.PlatobnývýmerbopotvrdenýajrozhodnutímDaňového
riaditeľstva SR. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom spis. zn. 23S/45/2006-52 rozhodnutie
Dańového riaditeľstva SR opäť zrušil a vec vrátil na nové konanie. Následne daňový úrad vo Veľkom
Krtíširozhodnutímč.681/320/12353/06/Kovzodňa19.6.2006daňovéexekučnékonanienavymoženie
daňového nedoplatku vo výške 14 685,-sk voči žalobcovi zastavil s poukazom na rozsudok krajského

súdu.

- c) Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 29. 3. 2007 č. MF/013355/2007-721, zrušilo rozhodnutie
Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica č. IX/256/918-3136/04/316-r zo dňa 3. 1. 2005, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/230/30283/04/Zól zo dňa 9. 9. 2004, ktorým
bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 149

175,-sk a vec bola vrátená na nové konanie.

Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa 5. 10. 2007 č. MF/022503/2007-721, zrušilo aj rozhodnutie
Daňového riaditeľstva SR IX/256/764-7511/04/316-r zo dňa 5. 10. 2004, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/230/14108/04/Such zo dňa 23. 4. 2004, ktorým správca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999 v sume

72 704,-Sk a vec bola vrátená na nové konanie.

Rozhodnutím správcu dane, resp. Daňového riaditeľstva SR žalobcovi škoda nemohla byť spôsobená,
pretože na základe zrušených rozhodnutí dlžnú sumu, t. j. vyrubenú daň za zdaňovacie obdobie roku
1998 vo výške 14 685,-Sk, za zdaňovacie obdobie roku 1999 vo výške 72 704,-Sk a za zdaňovacie
obdobie roku 2000 vo výške 149 175,-Sk žalobca nikdy neuhradil“.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo veci samej, pokiaľ bol návrh
zamietnutý, ako aj vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť trovy štátu, potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výrokoch vecne správny.

Vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania účelne vynaložené na

bránenie jeho práva vo výške 100 % bol rozsudok okresného súdu zmenený podľa § 220 OSP.V častiach, v ktorých bol rozsudok okresného súdu potvrdený, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods.
2 OSP).

Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť. Zákon č. 514/2003 Z. z. a ani zákon č. 58/1969 Zb.
nemal jednoznačnú definíciu, z ktorej možno vyvodiť kedy sa rozhodnutie má považovať za nezákonné.
Právna teória tiež nehovorí o tom, kedy rozhodnutie treba považovať za nezákonné vo vzťahu k
uvádzanýmdvomzákonom.Naviacpojemzákonnosťvadministratívnom(správnom)konaníjechápaná
špecifickejšie ako vo všeobecnosti zákonnosť iných rozhodnutí vydaných napr. v trestnom konaní či v

civilnom alebo obchodnom konaní.

V administratívnom (správnom) konaní sa zákonnosťou vo všeobecnosti rozumie súlad napadnutého
správneho rozhodnutia s právnym poriadkom Slovenskej republiky vrátane právnych aktov Európskych
spoločenstiev a Európskej únie v čl. 7 ods. 2 Ústavy. V správnom súdnictve je súd povinný posúdiť súlad
právneho predpisu nižšej právnej sily, než je zákon so zákonom a rozhodovať vždy len podľa zákona,
aj keby právny predpis nižšej právnej sily zákonu odporoval. Vyplýva to aj z ust. čl. 144 ods. 2 Ústavy.

Treba zdôrazniť, že aj z ust. § 250i ods. 3 OSP vyplýva, že na záver o nezákonnosti nestačí
tvrdenie o nezákonnosti, ktorá vychádza z porušenia len procesného práva. Preto nezákonným
môže byť iba správne rozhodnutie, pri ktorom sa tvrdí a zistí rozpor jeho obsahu s hmotným
administratívnym (správnym) právom. Správny súd teda skúma, či správna úvaha nevybočila z
medzí a kritérií obsiahnutých v zákone, či je táto úvaha v súlade s pravidlami logického uvažovania

a či východiská úsudkov správneho orgánu boli získané predpísaným procesným postupom. Pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd posúdi aj zákonnosť prv urobeného
správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo toto skoršie rozhodnutie
záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Preskúmavanie zákonnosti postupu
správneho orgánu je spojené s otázkou, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú

osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi.

Z tohto hľadiska je plne akceptovateľný záver okresného súdu, ktorý konštatuje, že ani v jednom prípade
rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš ani Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica, nebolo zrušené
pre nezákonnosť, ale pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatkov dôvodov a pre neúplnosť spisov.
Zrušenia vychádzali len z procesného práva.

Žalobca v odvolaní tvrdí, že jeho nároky uplatňované z náhrady škody vzniknutej v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom nemôžu byť premlčané. Dôvodí, že nesprávny úradný postup voči
nemu pokračuje doteraz. Naviac, že listom zo dňa 03. 10. 2005 predbežne prerokoval nárok na náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a daňové riaditeľstvo mu na list vyše 6 mesiacov
neodpovedalo.

V tomto smere však treba zdôrazniť správnosť záverov okresného súdu, ktorý poukazuje na subjektívnu
premlčaciu lehotu, ktorá je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa žalobca o škode reálne dozvedel.
Žalobcovi oznámenia o vybavení sťažnosti boli doručené najneskôr dňa 24. 12. 2004 a týmto dňom
sa začala počítať premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku. Skutočnosť, že žalobca má pocit, že
nesprávny úradný postup voči nemu pokračuje doteraz, nemá vplyv na rozhodnutie o riešenej otázke. O

tom, či nesprávny úradný postup voči žalobcovi pokračuje doteraz, nebolo zatiaľ žiadnym relevantným
rozhodnutím určené.

Hoci žalobca tvrdí, že už dňa 03. 10. 2005 predbežne prerokoval nároky o náhrade škody spôsobené
nesprávnym úradným postupom je treba zdôrazniť, že žiadosť o takéto prerokovanie nie je riadnym
uplatnením práva pred súdom. Nárok je pred súdom uplatnený až dňom, keď nárok súdu dôjde.

Rozhodnutie o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy konania je správne, pretože zodpovedá ust. §
148 ods. 1 OSP.Odôvodnenie súdu prvého stupňa o priznaní 100 %-nej náhrady trov konania žalobcovi zrejme vychádza
zust.§142ods.1OSP.Odvolacísúdvšakdospelkzáveru,ževtomtoprípadeprirozhodovaníonáhrade
trov konania je možné použiť výnimočné ustanovenie § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné osobitného

zreteľa považuje odvolací súd skutočnosť, že v dôsledku (aj prieťahov v konaní) ale aj neúplných
rozhodnutí, ktoré boli neustále zrušované, dospel žalobca k názoru, že situáciu v plnom rozsahu
možno podriadiť pod ustanovenia zákonov o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom.

V konaní úspešnému žalovanému preto náhrada trov prvostupňového konania priznaná nebola.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tento si ale náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a

preto odvolací súd o náhrade trov druhostupňového konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.