Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/212/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109226007
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcov: 1/ J. Š., nar.

XX.XX.XXXX,. občan SR, bytom N. D., S. K... N. č. XX/X. a 2/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX. bytom N. D., S.
K... N. č. XX/X,. obaja práv. zast. JUDr. M. Č., advokátom so sídlom v T., N. č. X proti žalovaným: 1/ Ing.
V. P., občanovi SR, bytom N. D., P. D. č. XXX/XX. a 2/ JUDr. A. P., občianke SR, bytom N. D., P. D. č.
XXX/XX. o určenie existencie práva vecného bremena a iné takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že vlastníci bytu č. XX. vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. XX. na
parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. majú právo vecného bremena - právo nerušeného
užívania priestorov na streche budovy súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. 817/60 N.

D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D., ktoré tvoria terasu.

Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom náhradu trov konania 256,47,-€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. M. Č..

V zostávajúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 11.11.2009 domáhali, aby súd určil, že vlastník nehnuteľnosti,
budova súp. č. 817 na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. XXX/XX. N. D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú.
N. D., je povinný strpieť právo vecného bremena, práva nerušeného užívania priestorov na streche
budovy, ktoré tvoria terasu, vlastníkmi bytu č. XX vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S.
K.. N. č. XX. na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. a to spôsobom pre užívanie terasy

obvyklým; vlastník bytu č. XX. vchod č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. XX. na parcele
č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k. ú. N. D. majú právo vecného bremena - právo nerušeného užívania
priestorov na streche budovu súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. 817/60 N. D. ,
zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D., ktoré tvoria terasu a to spôsobom pre užívanie terasy obvyklým a
aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa konania, ktoré bráni vlastníkom bytu č. XX. vchod
č.X na X podlaží bytového domu na ul. S. K.. N. č. 47 na parcele č. 55/2 zapísané na LV č. 2231 v k.
ú. N. D. výkonu práva užívať terasu budovy súp. č. 817 postavenej na parc. č. KN 55/1 na ul. S. č. XXX/

XX. N. D., zapísané na LV č. 2537 v k. ú. N. D. a náhrady trov konania. Uviedli, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX. v byt. dome súp. č. 47 na parc. č. 55/2 ul. S. K.. N. v N. D., zapísaného
na LV č. 2231 v k. ú. N. D. a ako i pozemku pod stavbou a spoluvlastníkmi podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu v podiele 70/1515. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
administratívnej budovy súp. č. 817 a pozemku parc. č. 55/1 o výmere 116m2 zapísané na LV č. 2537
v k. ú. N. D.. Žalobcovia sa stali vlastníkmi bytu jeho kúpou od M. N. D., dňom 30.4.1991, pričom byt
získali do nájmu ešte v roku 1969 na základe rozhodnutia M. N. D. o pridelení bytu zo dňa 10.3.1969 azápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.3.1969. Podľa pasportu bytu vedeného domovou
správou tvorila príslušenstvo bytu žalobcov terasa a od pridelenia bytu domovej správe žalobcovia 1/
a2/ platili nájomné za byt s príslušenstvom, teda aj za užívanie terasy. Keď byt odkupovali do vlastníctva,

bol vypracovaný znalecký posudok, kde v časti II posudku č. 45/91 pre stanovenie kúpnej ceny bola
i terasa nad 5m2. Žalobcami užívaná terasa tvorí priestor na streche nad nebytovými priestormi byt.
domu, ktoré boli pôvodne súčasťou byt. domu súp. č. 47 od jeho postavenia v roku 1959. Na základe
stavebno-technického riešenia byt. domu vrátane riešenia dverí na terasu z bytu č. XX. je zrejmé, že
terasa bola určená na výlučné užívanie vlastníkmi bytu č. XX.. Od postavenia byt. domu súp. č. 47

boli jeho súčasťou aj nebyt. priestory, a časť pozemku parc. č. 55 bola v čase uzatvárania zmlúv o
odpredaji bytov v roku 1996 oddelená vlastníkom domu M. N. D. delimitačným protokolom č. Org./96
a ako samostatná stavba a samostatný pozemok, zapísaná na LV č.100 pre k. ú. N. D. ako parc.
č. 55/1-zast. plocha a stavba- budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 s adresou S. č. XXX/XX. v N. D..
Od roku 1992 užívali nebyt. priestory budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 žalovaní a títo nehnuteľnosti
v roku 1997 odkúpili od mesta do vlastníctva. Na základe požiadavky vlastníka stavby bola zriadená

zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti
vlastníka budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 strpieť nerušené užívanie priestorov na streche budovy,
ktoré tvoria terasu žalobcami, spôsobom pre užívanie terasy obvyklým. Terasu užívali žalobcovia až do
14.10.2009, kedy žalobkyni 2/ priniesol žalovaný 1/ list, v ktorom žalovaní oznamujú, že sú vlastníkmi
budovy č. 817 a žiadali o vypratanie terasy k 18.10.2009 za účelom opravy strechy ich budovy a súčasne

zakázali žalobcom 1/ a 2/ terasu užívať. Týmto listom žalovaný 1/ vyhlásil zmluvu o budúcej zmluve o
zriadení vecného bremena za neplatnú, lebo ju nepodpísal, ani o nej nevedel. Až do 14.10.2009 nikto zo
žalovaných nenamietal a nebránil užívaniu strechy tejto budovy. Žalobcovia uviedli, že nerušene užívali
terasu od roku 1969 a to i v čase, keď M. N. D. vyčlenilo nebyt. priestory ako samostatnú nehnuteľnosť.
Žalovaní ich právo popierajú a bránia im v užívaním terasy. Žalobcovia uviedli, že nadobudli právo užívať

terasu vydržaním, lebo toto právo nerušene vykonávali od roku 1969. Majú naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe, lebo bez nej by nedosiahli zápis vecného bremena na katastri nehnuteľností a bez
toho by bolo ich postavenie aj do budúcnosti neisté.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ uviedol, že budovu súp. č. 817 získali do nájmu
spolu so žalovanou 2/ a obaja tieto priestory užívali, pričom v súčasnosti ich prenajímajú. Odvtedy, ako

nehnuteľnosti získali do nájmu sa tam nerobili žiadne opravy strachy a žalobcovia 1/ a 2/ strechu užívali
ako terasu. Ako ju užívali, on nevie, lebo na strechu budovy nechodil. Problémy so žalobcami vznikli
v roku 2009, keď nájomníčka, ktorej budovu prenajímali oznámila, že v lete 2009 jej začalo cez strechu
zatekať, ničí sa jej tovar a chcela odstúpiť od nájomnej zmluvy. Predtým, keď nehnuteľnosť užívali ešte
oni, občas sa stávalo, že na strope bol fľak, ktorý neskôr zmizol a po nahlásení zatekania sa žalovaný 1/

skontaktoval s robotníkmi, čo opravovali susednú nehnuteľnosť, s tým, aby opravili aj ich strechu. Títo
robotníci po obhliadke určili termín a spôsob opravy. Zistilo sa, že na streche sa nachádzajú tony hliny
a je preťažená. Žalovaný 1/ sa písomne obrátil na žalobcov, aby strechu vypratali a dal im konkrétny
termín, dokedy tak majú urobiť. Začali sa problémy, lebo žalobcovia neboli ochotní strechu vypratať,
problém so zatekaním bagatelizovali a vec sa riešila z oboch strán na polícii. Keď prišli robotníci,

strecha bola vyprataná len zčasti a oni pozhadzovali dolu všetko, čo bránilo vo vykonaní opráv. Žalobca
1/ tvrdil, že strecha je jeho vlastníctvo, čo si on preveril na mestskom úrade a tam sa zistilo, že strecha
žalobcom odpredaná nebola. Preto on má za to, že žalobcovia nemajú čo chodiť po streche ich domu a
znehodnocovaťimmajetok.Doopravystrechyinvestovalicca3.000,-€,načožalobcovianičímneprispeli
a robotníci strechu opravili ako strechu a nie, aby sa dala užívať ako terasa. Preto nesúhlasia s tým,

aby žalobcovia ich strechu znehodnocovali kladením stoličiek a pod. O oprave strechy s prípadnou
finančnou účasťou žalobcov 1/ a 2/ žiadnu dohodu neuzavreli a ani sa o to nepokúšali. Žalobcovia právo
k ich streche nemajú, a ak tam niekoho z nich žalovaný 1/ uvidí, zavolá na nich políciu. Ich vlastníctvo
nie je zapísané na LV a žalobcovia nemajú k ich majetku žiadne právo a nepraje si, aby im ničili strešnú
izoláciu.

Žalovaná 2/ uviedla, že nehnuteľnosť - bodovu súp. č. 817 na parc. č. 55/1 a parc. č. 55/1, zapísané
na LV č. 2537 v k. ú. N. D. odkúpili spolu so žalovaným 1/ dňa 13.7.1998 a to bez akýchkoľvek tiarch
a tieto pôvodne užívala žalovaná 2/ ako právnu kanceláriu. Strechu budovy užívali žalobcovia 1/ a 2/
ako terasu. V čase, keď sa nehnuteľnosti odpredávali žalovaným, žalovanú 2/ navštívil žalobca 1/ a
oznámil, že spolu s manželkou - žalobkyňou 2/ odkúpili do vlastníctva byt č. XX. v byt. dome súp.

č. 47 spolu s terasou a mestu zaplatili kúpnu cenu. Žalobca 1/ tvrdil, že terasa je súčasťou ich bytuako jeho príslušenstvo, a že k terase má vlastnícke právo. Súčasne sa obrátil na viacerých poslancov
mestského zastupiteľstva s tým, že terasa mu vlastnícky patrí a namietal predaj užívaných nebytových
priestorov žalovaným 1/ a 2/. S cieľom zabezpečiť dobré susedské vzťahy, navrhla žalovaná 2/ žalobcom

uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve a o zriadení práva vecného bremena k streche budovy užívanej ako
terasa, aby žalobcovia neboli poškodení na svojich vlastníckych právach, keď terasu odkúpili. Keď M.
Ú. N. D. začal so žalovanou 2/ rokovať o odpredaji nebyt. priestorov, žalovaná 2/ zistila, že mesto
ešte v roku 1996 ako vlastník celej stavby túto rozdelil na dom súp. č. 47 na stavbu - súp. č. 817 a
bytový dom súp. č. 47 a súčasne boli rozdelené aj parcely, na ktorých budovy stoja. Žalovanej 2/ bolo

oznámené, že jej bude odpredaná samostatná stavba a pozemok, na ktorej stavba stojí a zároveň, že
žalobcovia 1/ a 2/ žiadnu terasu nekúpili. Žalobcovia 1/ a 2/ teda uviedli žalovanú 2/ do omylu, že im
terasa vlastnícky patrí a len preto ona podpísala dohodu o zriadení vecného bremena. Mesto rozhodne
nežiadalo pri odpredaji predložiť žiadnu dohodu medzi žalovanými 1/ a2/ a žalobcami ohľadne užívania
terasy pri odpredávaní nehnuteľnosti žalovaným a v rozhodnutí M. Z. v N. D. v tomto období boli
odpredávané viaceré nehnuteľnosti, ktoré boli oddelené od bytových domov, ktorých strechy nájomcovia

bytov užívali ako terasy. Po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaných im žalovaná 2/ oznámila, že
spolu s manželom odkúpili celú budovu vrátane strechy a s ohľadom na dobré susedské vzťahy môžu
žalobcovia strechu naďalej používať a to až do času, kým ju nebudú žalovaní potrebovať. Žalobca
1/ uviedol to, čo vždy, že vlastníkom terasy je on. Na jeseň roku 2009 oznámila nájomníčka budovy
súp. č. 817 žalovaným, že strecha preteká a predmet nájmu sa nedá užívať. Po zistení skutkového

stavu boli nútení žalovaní 1/ a 2/ požiadať žalobcov o vypratanie strechy a po jej oprave ju zakázali
žalobcom užívať. O dohodu so žalobcami o spôsobe opravy strechy, resp. podieľaní sa na úhrade
nákladov na opravu sa nepokúsili. Po oprave sa už strecha nedala užívať ako terasa a je pravdou, že
cez strechu zatekalo po daždi a nemalo to priamu súvislosť s tým, ako žalobcovia 1/ a 2/ terasu užívali.
Žalovaná 2/ namietala, že žalobcovia nemohli vlastnícke právo k streche ich budovy vydržať podľa § 134

ods.2 Občianskeho zákonníka, lebo strecha nie je vec v právnom zmysle slova, ale len súčasť stavby
a k súčasti veci nemožno nadobudnúť ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čo znamená, že
strecha stavby nie je spôsobilým predmetom vydržania. Zároveň namietala dobromyseľnosť žalobcov
pri realizácii vecného bremena užívania ich strechy ako terasy, z dôvodu chýbajúceho právneho úkonu,
podľa ktorého by sa žalobcovia objektívne mohli domnievať, že im právo patrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil LV č. 2331, 2339 a 2537 k ú. N.
D., rozhodnutie o pridelení bytu z 10.03.1969, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
12.03.1969, pasport bytu, evidenčný list pre výpočet úhrady za byt žalobcov, kúpnu zmluvu zo dňa
25.04.1991, znalecký posudok č. 45/91 a 36/1998, vyjadrenie k žalobe z 03.02.2010, kúpnu zmluvu zo
dňa 13.07.1998, projekt, žiadosť o odpredaj nebyt. priestorov žalovanou 2/ zo dňa 27.02.1997, zmluvu

o budúcej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, list žalovaných adresovaný žalobcom zo
dňa 14.10.2009, odpoveď z 15.10.2009, fotografie terasy, vyjadrenie M. Ú. v N. D. z 24.4.1997 a zistil
nasledovný skutkový stav veci :

rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 10.3.1969 č. j. 481/1969 vydaného komisiou M. pri M. v N. D. bol
žalobcom 1/ a 2/ pridelený do užívania 2 - izb. byt v N. D. na I. poschodí č.XX,. ktorého vlastníkom boli

závody S., n. p. D. N. V.. Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 12.03.1969 vyplýva, že
žalobcovia 1/ a 2/ byt prevzali do užívania a z pasportu bytu vyplýva, že byt mal podľa pol.8 č. 82 terasu
nad 5m2. Z evidenčného listu pre výpočet úhrad za byt je nesporné, že žalobcovia platili za užívanie
terasy poplatok 40,-Kčs.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi B. P. so sídlom v N. D. a žalobcami 1/ a 2/ zo dňa 25.04.1991 vyplýva,

že M. N. D., ako vlastník podľa zák. č. 138/1991 Zb. odpredalo žalobcom byt. č.XX. na I.. podlaží byt.
domu súp. č. 47 na ul. S. K.. N. v N. D. a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu
66/1433 a podiel na pozemku parc. č. 55 - zast. plocha o výmere 826m2, zapísané na LV č. 2231 v k. ú.
N. D. za kúpnu cenu 61.957,-Sk, pričom popis predmetu kúpy bol špecifikovaný v znaleckom posudku
č. 45/91 vypracovaného znalcom K. Š.. Zmluva bola registrovaná na Š. N. v P. B. dňa 30.04.1991. Z LV

č. 2231 v k. ú. N. D. vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto bytu.Zo znaleckého posudku č. 45/91 z 15.05.1991, na ktorý odkazuje kúpna zmluva z 25.04.1991 bolo
zistené, že obytný dom súp. č. 47 na parc. č. 55 o výmere 826m2 bol vo vlastníctve Č. Š. v správe
B. P. š.p. N. D.. Z popisu bytu č.XX, ktorý odkúpili žalobcovia v bode 1.2.2. vyplýva že byt je na X

nadzemnom podlaží (X poschodie) a obytná miestnosť č.X má východ na terasu, ktorá bola v čase
oceňovania z prevažnej miery nedostupná, lebo tam bola nalepená živičná krytina a výškovo je izba o
40 cm pod úrovňou terasy. Nástupná časť pri balkónových dverách nie je opatrená zbernou guličkou
a zvislé konštrukcie (murivo) zo strany terasy je z tohto dôvodu zamáčané, čím dochádza k praskaniu
omietky a jej následnému opadávaniu. V čl.2.4. bod 1.2. znalec ocenil prirážkou lepšie vybaveniu bytu

- terasa nad 5m2 ale s obmedzeným využívaním z dôvodu nalepenia mäkkej živičnej krytiny o 1%.

Dňa 27.02.1997 žalovaná 2/ žiadala písomne M. N. D. o predaj nebytových priestorov, nachádzajúcich
sa na ul. S. č. XX, s odôvodnením, že ich užíva od roku 1992 ako komerčno -.právnu kanceláriu. Vo
svojom liste poukazuje na to, že Mesto ju ubezpečilo, že jej predmetné priestory odpredá, ak to bude
právne možné a M. B. P. reagoval tým, že žiadosti nemôžu vyhovieť, lebo strecha tejto budovy slúži
iným obyvateľom domu ako balkón. V liste žalovaná 2/ uvádza, že sa so žalobcami dohodla o zriadení

vecného bremena v ich prospech, čím problém odpadol a jej žiadosti preto možno vyhovieť.

Zo zmluvy o budúcej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena vyplýva, že žalovaná 2/ uzavrela so
žalobcami 1/ a 2/ zmluvu, v ktorej sa v bode III zaviazala, že ako vlastníčka budovy č.60 v k. ú. N. D.
na ul. S. zriadi vecné bremeno v prospech žalobcov, ktoré spočívalo v nerušenom užívaní strechy tejto
budovy ako balkóna a to spôsobom pre užívanie terasy obvyklým, s tým, že toto vecné bremeno bude

zriadené bezodoplatne. Uvedená zmluva bola predložená ako podklad pre odpredaj budovy žalovanej
2/. Na základe tejto skutočnosti dňa 24.04.1997 M. Ú. N. D. konštatoval, že otázka vecného bremena
je týmto vyriešená a jej žiadosť o odpredaj nebyt. priestorov v dome súp. č. 47 bude odovzdaná na
posúdenie mestskému zastupiteľstvu.

Kúpnou zmluvou č. 50/1998 odpredalo M. N. D. žalovaným 1/ a 2/ budovu súp. č. 817 postavenú na parc.

č. 55/1 a pozemok parc. č. 55/1 - zast. plocha o výmere 116m2, odčlenenú z pôvodnej nehnuteľnosti
súp.č.47nazákladedelimitačnéhoprotokoluč.Org./96zakúpnucenu517.000,-Skatobezakýchkoľvek
tiarch. Súčasťouzmluvyboliznaleckýposudokč.36/1998zodňa06.04.1998 znalcaIng.I.H.,vktorom
sa uvádza v čl.2 bod 2.2. že strecha budovy je plochá, jednoplášťová so živičnou krytinou s murovanou
atikou z 3 strán obvodu strechy,. V čl. 3.4. znalec konštatuje, že na streche je potrebné vytmeliť trhlinu v

styku atikového muriva so stužujúcim pásom a opraviť brizolitovú omietku. V súčasnosti sú ako vlastníci
budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 a parc. č. 55/1 zapísaní obaja žalovaní, v podiele 1/1 na LV č. 2537
v k. ú. N. D..

Dňa 14.10.2009 prevzala žalobkyňa 2 / od žalovaných 1/ a 2/ list, v ktorom jej oznamujú, že žiadajú
vypratať strechu budovy súp. č. 817 najneskôr k 18.10.2009, z dôvodu opravy strechy kvôli sťažnostiam

nájomníčky priestorov na zatekanie. Žalovaní poukazovali na to, že na streche sa nachádzajú ťažké
drevené debny s kvetinami, 200 L sudy s humusom parkové lavičky a stoly, s tým, že dohodu o užívaní
strechy podpísanú len žalovanou 2/ neuznávajú za platnú. Pokiaľ žalobcovia strechu nevypracú, najmú
si firmu na jej vypratanie, faktúru im dajú k náhrade a každý pohyb na ich streche budú považovať
za poškodzovanie ich majetku. Žalobcovia reagovali listom zo dňa 15.10.2009, v ktorom tvrdili, že

terasa je príslušenstvom ich bytu a oni sa o terasu riadne starajú. Poukázali na to, že niekoľkokrát
vykonali na vlastné náklady nalepenie živičnej lepenky na terase a opravili oplechovanie za účelom
zabránenia prenikania vlhkosti a pravidelne niekoľkokrát v týždni terasu zametajú, čistia odtokové
žľaby od napadaného lístia. V zimnom období odhadzujú sneh a niekoľkokrát vykonali obnovu náterov
kovových konštrukcií terasy na vlastné náklady. Poukázali na to, že zámer žalovaných opravovať

strechu v tomto čase nie je vhodný, nejde o havarijný stav a domáhali sa opráv strechy až v období
budúceho roka. Nepovažovali za potrebné odstraňovať nádoby s kvetinami, lebo tie nie sú príčinou
zatekania a odmietli uvoľniť tieto priestory. Od opravy strechy vykonanej v roku 2009 žalobcovia, majú
zakázané terasu užívať.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 121 ods.1,2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie
miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Podľa § 134 ods.1,2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

Podľa § 129 ods.1,2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 151n ods.1, 2,3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci
na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie
a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151p ods.2 Občianskeho zákonníka vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že
vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podľa § 2 ods.1,2, 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ( účinného od 01.05.1991) do vlastníctva obcí
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej
správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým

prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona.

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené

právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Bez určenia, či
na strane žalobcov je alebo nie je právo vecného bremena k terase, by ich právo terasu užívať zostalo
neisté a nedošlo by ani k jeho zápisu do katastra nehnuteľností. Preto naliehavý právny záujem na
určení, či tu je právo vecného bremena, je na strane žalobcov daný.Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
- práva užívať zčasti cudziu nehnuteľnosť - je presvedčenie osoby, ktorá ju užíva, že tým pre
seba ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva

právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje
vecné bremeno tak, že ide o právo obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť,
niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Toto právo možno podľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá
veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia

obdobne.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom
považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe
splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu,
vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo
vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len

domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo
zo zákona, pričom musia byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce
vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok
vydržania. Zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej
vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Z citovaného ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou
podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho
dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť
v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu
patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto

iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt
toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého
plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Pre výsledok sporu bolo rozhodujúce predovšetkým vyriešenie základnej otázky nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním žalobcami 1/ a 2/. Je nesporné, že pôvodne tvoril dom,

súp.č.47vk.ú.N.D.jednunehnuteľnosť,pričomčasťznejbolabytovýmdomomazvyšokbolinebytové
priestory, ktoré boli prenajímané žalovaným 1/ a 2/. Celá budova súp. č. 47 až do nadobudnutia účinnosti
zákona č. 138/1991 Zb. (t.j. do 01.05.1991) bola vo vlastníctve štátu a štátny majetok nemožno vydržať.
Vydržanie upravovala až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983. Od
01.05.1991 prešlo vlastníctvo k budove k č. 47 do majetku M. N. D. a nehnuteľnosť bola rozdelená

vlastníkom domu delimitačným protokolom č. Org./96 a na samostatnú stavbu a samostatný pozemok,
zapísaná na LV č.100 pre k. ú. N. D. ako parc. č. 55/1 - zast. plocha a stavba - budova súp. č. 817
na parc. č. 55/1 sa adresou S. č. 817/60 v N. D. a zostatok tvoril byt. dom súp. č. 47 na parc. č.
55/2, zapísaný na LV č. 2231, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcov č. 22. Od roku 1992 užívali nebyt.
priestory budova súp. č. 817 na parc. č. 55/1 žalovaní a títo nehnuteľnosti v roku 1997 odkúpili od M. N.

D. do bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe požiadavky vlastníka stavby bola zriadená zmluva
o budúcej zmluve, na základe ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka
budovy súp. č. 817 na parc. č. 55/1 strpieť nerušené užívanie priestorov na streche budovy, ktoré tvoria
terasu, spôsobom pre užívanie terasy obvyklým. K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi
účastníkmi však nedošlo. Terasu užívali žalobcovia až do 14.10.2009, kedy sa začali problémy medzi

vlastníkmi budovy súp. č. 817 a žalobcami týkajúce sa uvoľnenia terasy pre účely opravy pretekajúcej
strechy budovy č. 817.

V konaní bola preukázaná existencia právneho dôvodu, z ktorého bolo objektívne možné vyvodzovať
na jednej strane oprávnenie žalobcov 1, 2 užívať terasu a na druhej strane povinnosť žalovaných ako
vlastníkov budovy č. 817 strpieť užívanie ich strechy ako terasy. Na preukázanie dobrej viery žalobcov

1/,2/ by nestačilo len preukázanie skutočnosti, že im po istý čas nikto nebránil užívať strechu a že
sa toto tolerovalo, pokiaľ by nebola súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníkastavby pozemku (tvoriacej spolu s vykonávaným právom obsah domnelého právneho vzťahu), a to
povinnosti trpieťvýkonnimi tvrdeného práva. Výsledkami vykonaného dokazovania bolopreukázané,
že žalobcovia 1/ a 2/ dostali byt č. XX v roku 1969 pridelený do užívania v takom dispozičnom stave,

že z ich obývacej izby boli dvere, vedené priamo na strechu budovy č. 817 a túto strechu od pridelenia
bytu užívali ako terasu, terasa bola vedená aj v pasporte bytu a za užívanie terasy riadne platili poplatky
a pri odpredaji nehnuteľností im bola skutočnosť, že užívajú terasu zohľadnená pri výpočte ceny za
predmetný byt a odvtedy boli so zreteľom na všetky okolnosti presvedčení, že im právo užívať terasu
patrí. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.1991 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ terasu do vlastníctva spolu

s bytom nekúpili, nakoľko nejde o samostatnú vec, lebo terasa tvorí zároveň aj strechu budovy súp.
č. 817. Terasa preto podľa § 121 ods.1,2 Občianskeho zákonníka nie je príslušenstvom bytu, lebo
vlastníkovi bytu nepatrí, aj keď bola zjavne pôvodne určená na to, aby sa trvale užívala spolu s bytom č.
XX. Dňa 30.4.1991, t. j registráciou na štátnom notárstve nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ do bezpodielového
spoluvlastníctva byt č. XX v byt. dome súp. č. 47 a 10- ročná lehota, potrebná na vydržanie práva
spočívajúceho v užívaním terasy im začala plynúť od účinnosti zák. č. 138/1991, od 01.05.1991, kedy

bytový dom prešiel z majetku štátu na obec. Právo dobromyseľnej držby k užívaniu terasy odvodzovali
od dokladov, ktoré dostali od vlastníka bytu, keď im bol byt pridelený a toto právo nerušene vykonávali
až do 14.10.2009, teda 18 rokov. Za týchto okolností sa mohli dôvodne domnievať a byť v dobrej viere,
že k časti budovy súp. č. 817 - strechy tvoriacej zároveň terasu, ktorá je vo vlastníctve iného subjektu,
im patrí právo vyplývajúce z domnelého právneho vzťahu vecného bremena, ktoré nadobudli formou

vydržania.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebnéuviesť,žežalobcovianenadobudlivlastníckeprávo
k streche budovy súp. č. 817 vydržaním, ako sa mylne domnieva žalovaná 2/. Obsahom žaloby nebolo
určenie,ženadobudlivydržanímvlastníckeprávokstreche,aleženadobudlivydržanímvecnébremeno,
spočívajúce vo výkone práva užívať cudziu strechu, teda strecha je a zostane vlastníctvom žalovaných
1/ a 2/. Preto súd čiastočne vyhovel žalobe a určil, že tu je právo vecného bremena, konkrétneho

obsahu uvedeného vo výroku rozhodnutia a rozhodnutie súdu v tomto prípade má len deklaratórnu
formu. Týmto rozhodnutím súd vecné bremeno nezriadil, lebo ono vzniklo originálnym spôsobom, a to
vydržaním výkonu práva. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, lebo výrok č. I v žalobnej žiadosti je v
podstate duplicitným a vyjadruje obsah vecného bremena, čo vyplýva zo zákona a výrok č. III/ žalobnej
žiadosti by zakladal práva do budúcna, čo je v rozpore s ust. § 154 ods.1 O. s. p., v zmysle ktorého pre

súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V konaní nebolo ani preukázané, že by žalovaní
žalobcom aktívne fyzicky bránili vo výkone ich práva terasu užívať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p.. Žalobcovia si uplatnili trovy konania
za 4 úkony právnej pomoci po 53,49,-€/ úkon, za 4 úkony po 42,79,-€/ úkon za zastupovanie ďalšieho
žalobcu; znížené o 20% ( príprava a prevzatie veci dňa 10.11.2009, podanie žaloby na súd dňa

11.11.2009, za účasť na pojednávaní dňa 13.1.2010 a 8.2.2010) + 2x 6,95,-€ paušál a 2x po 7,21,-€
paušál a súdny poplatok po 99,50,-€ spolu 512,94,-€ podľa § 11 ods. 1, § 13 ods.3, § 14 ods.1 písm. a/
c/, d/, § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení nesk. predpisov o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Žalobcom, ktorí mali v konaní len čiastočný úspech súd priznal náhradu
trov konania v ?-ici. v sume 256,47,-€, ktoré budú žalovaní povinní zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcov JUDr. Č..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.