Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. február 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/105/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107203873
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudckyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa T. S., a.s. so sídlom

B., V. XXX/A,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi I. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom
T. o zaplatenie 780,37 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 780,37 Eur s 6% ročným úrokom z omeškania
od 12.01.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 46,08 Eur, a to v splátkach po 50,- Eur mesačne,
vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc marcom 2010 do zaplatenia, pod stratou
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 780,37

Eur (23.509,50 Sk) po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v
Slovenskej republike spolu s 15% úrokom z omeškania ročne od 12.01.2006 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že s odporcom uzatvoril Zmluvy o pripojení č. 2019088 a
2026962, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb. Využívaním telekomunikačných služieb odporcom mu vznikla
celková pohľadávka

vo výške žalovanej sumy ako nezaplatené poplatky za hovorné a mesačné poplatky a zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie pokusom o zmier, ale odporca na výzvu na úhradu nereagoval.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho
neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením zmlúv o pripojení, špecifikácie
pohľadávky, pokusmi o zmier, faktúr, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.04.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporcom ako fyzickou osobou- nepodnikateľom Zmluvu o
pripojení č. 2019088, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi prostredníctvom SIM-karty, ktorú
odporcovi odovzdal s priradeným telefónnym číslom XXXXXXXXXX, prístup k svojej verejnej telefónnej

sieti a sprístupnil mu s tým súvisiace služby. Odporca sa v zmluve o pripojení, ktorej neoddeliteľnousúčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete (ďalej len "všeobecné podmienky"), zaviazal uhrádzať
cenu za využívanie dohodnutých elektronických komunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom.

Dňa 26.04.2005 uzatvoril navrhovateľ s odporcom ako fyzickou osobou- nepodnikateľom ďalšiu Zmluvu
o pripojení č. 2026962, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporcovi prostredníctvom SIM-karty, ktorú
odporcoviodovzdal s priradenýmtelefónnymčíslomXXXXXXXXXX,.prístupksvojejverejnejtelefónnej
sieti a sprístupnil mu s tým súvisiace služby. Odporca sa v zmluve o pripojení, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných

služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete (ďalej len "všeobecné podmienky"), zaviazal uhrádzať
cenu za využívanie dohodnutých elektronických komunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom.

Odporca bol listom navrhovateľa zo dňa 30.06.2005 vyzvaný k zaplateniu jeho pohľadávky, ktorá vznikla
neuhradením faktúr vystavených dňa 22.04.2005 a 22.05.2005, ktorými boli riadne vyúčtované ceny
za využívané telekomunikačné služby v období od 22.03.2005 do 22.05.2005 vo výške 7.327,- Sk do
12.07.2005. Následne mu navrhovateľ z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyúčtoval zmluvnú

pokutu vo výške 7.500,- Sk, faktúrou zo dňa 22.12.2005 splatnou 11.01.2006, teda všetko vo výške
14.827,- Sk. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval.

Odporca bol listom navrhovateľa zo dňa 30.06.2005 vyzvaný k zaplateniu pohľadávky navrhovateľa,
ktorá vznikla neuhradením faktúry vystavenej dňa 22.05.2005, ktorou boli riadne vyúčtované ceny za
využívané telekomunikačné služby v období od 22.04.2005 do 22.05.2005 vo výške 1.182,50 Sk do

12.07.2005. Následne mu navrhovateľ z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyúčtoval zmluvnú
pokutu vo výške 7.500,- Sk, faktúrou zo dňa 22.12.2005 splatnou 11.01.2006, teda všetko vo výške
8.682,50Sk.Odporcanapokusyopokonávkunereagovaladlžnúsumuvovýške23.509,50Sk(14.827,-
Sk + 8.682,50 Sk) navrhovateľovi neuhradil.

Z výsluchu odporcu bolo zistené, že uznáva pohľadávku čo do dôvodu rozsahu a je ochotný zaplatiť

žalovanú sumu, ale žiada, aby mi bolo umožnené splácať ju v splátkach maximálne po 50,- Eur
mesačne vzhľadom na svoje sociálne pomery. Od 11/2009 je nezamestnaný a až 01.02.2010 nastúpil
pracovať, ide o prácu na dohodu s predpokladaným príjmom cca 400,- Eur mesačne na píle v S. N. V..
Predtým som pracoval v Č. R. a pravdepodobne z toho dôvodu, že bol mimo trvalého pobytu opomenul
uhradiť žalovanú pohľadávku. Žije u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť podľa toho, aké sú moje

momentálne príjmové možnosti. Má vyživovaciu povinnosť k jednému synovi, ktorý žije spolu s ním a
družkou v spoločnej domácnosti u rodičov.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
( ďalej len" zákon o elektronických komunikáciách") zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k

inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Zmluva uzatvorená podľa zákona o elektronických komunikáciách (predpis verejného práva) neurčuje

charakter vzťahu poskytovateľa služieb a ich užívateľa. Vychádzajúc z

§ 52 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným predpisom k špeciálnej úprave zákona o
elektronických komunikáciách je zmluva o pripojení podľa svojho charakteru spotrebiteľskou zmluvou,
keďže navrhovateľ, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby, je právnickou
osobou - podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti, a odporca je spotrebiteľom- fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva o pripojení je v danom prípade
občianskoprávnou zmluvou, ktorú Občiansky zákonník neupravuje ako typovú zmluvu. Vzhľadom

na to, základné ustanovenia o zmluve upravuje zákon o elektronických komunikáciách, všeobecné
ustanovenia o spôsobilosti a o platnosti zmluvy, ako aj zodpovednostné vzťahy platia tak, ako ich
upravuje Občiansky zákonník, ku ktorému je zákon o elektronických komunikáciách v postavení
špeciálneho zákona.

Vzhľadom na zistené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,

že návrh je dôvodný. Navrhovateľ listinami a to špecifikáciou pohľadávky, faktúrami a pokusom o
zmier preukázal, že odporca nezaplatil cenu za využívané elektronické komunikačné služby, na ktorej
uhrádzanie sa zaviazal zmluvou o pripojení. Odporca žiadnym spôsobom takto zistený skutkový stav
nespochybnil ani nevyvrátil, netvrdil ani nepreukázal, že by svoj dlh voči navrhovateľovi splnil. Preto súd
vyhovel návrhu v časti istiny a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté

telekomunikačné služby ( hovorné) vo výške 23.509,50 Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta
druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike 780,37 Eur.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má
veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca je v omeškaní so zaplatením istiny

od 12.01.2006 (deň nasledujúci po navrhovateľom určenom dni splatnosti pohľadávky uvedenom v
poslednej vyúčtovacej faktúre zo dňa 11.01.2006). Navrhovateľ požiadal podaným návrhom o úroky
omeškania. Preto mu súd právo na úroky z omeškania priznal. Sporná bola výška uplatnených úrokov
z omeškania. Navrhovateľ poukazoval na dojednanie Obchodného zákonníka pre vzťahy neupravené
zmluvoua vychádzajúczustanovenia§369ods.1Obchodnéhozákonníkasiuplatnilúrokyzomeškania

vo výške určenej zmluvou resp. článkom 12.1 všeobecných podmienok- vo výše 15 % ročne. Súd je
však toho názoru, že dojednanie o výške úroku z omeškania, ktoré je obsahom tlačiva - formuláru,
ktorého obsah nemohol odporca ovplyvniť, je v rozpore s citovanými ustanoveniami § 54 ods. 1 a §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa- odporcu. Navrhovateľovi umožňujú uplatniť úrok z omeškania vovýške presahujúcej hornú hranicu úrokov z omeškaniu ustanovenú Občianskym zákonníkom, ktorým
sa spotrebiteľské zmluvy vo svojich ustanoveniach spravujú. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva
aj zo skutočnosti, že navrhovateľ je podľa tohto dojednania oprávnený na úrok z omeškania nielen

vo výške dojednanej, ale aj na úrok vyšší, ak bude podľa platnej právnej úpravy jeho výška vyššia,
no recipročne už neustanovuje, že by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania nižší, ak by tak
stanovila právna úprava. Pretože zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa, súd poskytol ochranu odporcovi - spotrebiteľovi a aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 cit. nariadenia je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby resp. základnej
úrokovej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. k
12.01.2006. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 3%, teda úrok z omeškania mohol byť
najviac 6 %. V tomto rozsahu súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Nad túto hranicu
je uplatnený úrok z omeškania neprípustný, dojednanie o takomto úroku z omeškania je v rozpore so

zákonom, a preto súd návrh v tejto časti príslušenstva zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania , ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.

Keďže navrhovateľ mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti, v nepriznanom úroku v požadovanej

sume, súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Tie
predstavovali hotový výdavok- zaplatený súdny poplatok vo výške 46,8 Eur, V zmysle § 160 ods.1 O.s.p.
súd určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil
vo výroku rozhodnutia aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia, vzhľadom na osobné a sociálne pomery odporkyne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.