Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/32/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105209194
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa O. Ž. S. R., so

sídlom B. N. B., L. XXXX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. I. V., advokátom, so sídlom B., P. X proti
odporcovi J. B., štátnemu občanovi S. R., bytom V. B. XXX,. zast. Mgr. E. G., advokátkou, so sídlom D.
N. V., M. XXXX/XX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. - S. P., a.s., so sídlom B., D.
R. X,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 421,13 € s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 421,13 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročne z dlžnej sumy od 06.01.2005 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 115,62

Eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 115,62 Eur na účet Okresného
súdu Trenčín, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 12.687,- Sk (421,13 €) s
12% úrokom z omeškania od 22.12.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že je vlastníkom
motorového vozidla Peugeot 405 EČV BN XXX. AH. Dňa 15.08.2003 vozidlo Škoda Favorit EČV TN
XXX. AL, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom, bol odporca, spôsobilo dopravnú nehodu tým, že
na križovatke ciest I./XXX. v smere od T. T. na T. S., prednou ľavou časťou narazilo do zadnej pravej

časti stojaceho vozidla Peugeot 405 EČV BN XXX. AH vlastníka a vodiča O. Ž., ktorý s uvedeným
vozidlom stál na ceste I./XXX. pred križovatkou s cestou I/50 a čakal na výjazd na hlavnú cestu.
Vodičkou odporcovho vozidla bola Z. N.. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali 31.860,-
Sk vrátane 20%DPH. Z tejto škody uhradila poisťovňa sumu 13.863,-Sk, preto sa domáhal zaplatenia
sumy 17.997,-Sk.

Dňa13.07.2006navrhovateľzobralspäťnávrhvčastiozaplatenie20%danezpridanejhodnotyzfaktúry
č. 2003/100 v sume 5.310,-Sk a 12% úroku z omeškania z istiny 5.310,-Sk od 22.12.2003 do zaplatenia.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 28C/32/2005-44 zo dňa 13.07.2006 bolo konanie v predmetnej časti
zastavené.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ žiada žalovanú sumu titulom náhrady škody
spôsobenej osobným motorovým vozidlom, ktorého je vlastníkom, pričom škoda bola spôsobená v čase,keď toto vozidlo viedla iná osoba. Poukázal pritom na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého subjektom zodpovednosti sú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu. Uviedol, že on
je len vlastníkom vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť, avšak nepovažuje sa za osobu vykonávajúcu

dopravu. Zastával názor, že v predmetnej veci je daná zodpovednosť vodiča, ktorý riadil motorové
vozidlo, a ktorý škodu spôsobil porušením právnej povinnosti, o čom svedčí záznam o dopravnej
nehode. Zároveň poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého sa poistenie
zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistenej zmluve. Podľa § 15 cit. zákona je poškodený oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi a je povinný tento nárok preukázať. Nakoľko nie sú
dané predpoklady zodpovednosti za škodu voči jeho osobe mal zato, že nie je pasívne legitimovaný v
predmetnej veci. Poukázal nato, že ak dôjde ku škode na staršom motorovom vozidle, je potrebné pri
vyčíslení skutočnej škody zohľadniť amortizáciu namontovaných dielov pri oprave, pretože v dôsledku
opravy a namontovaním takýchto nových dielov sa zvýši hodnota vozidla.

Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú
poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poistiteľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a

preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Uviedol, že odporca mu dopravnú nehodu oznámil dňa 15.08.2003 a zároveň ho splnomocnil, aby za
neho prejednal a usporiadal nároky poškodených osôb. Zdôraznil, že navrhovateľ mu predložil faktúru
č. 2003/10 na sumu 31.860,-Sk. Na základe uvedenej faktúry navrhovateľovi poskytol poistné plnenie v
sume 13.863,-Sk, ktoré predstavuje skutočnú škodu, pričom z faktúry odčítal DPH vo výške 5.310,-Sk

a sumu 12.687,-Sk, ktorá predstavovala zhodnotenie vozidla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znalca, oboznámením záznamu o dopravnej nehode,
faktúry č. 2003/100, výzvy zo dňa 04.01.2005, oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa
12.12.2003, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia k odporu, vyjadrenia vedľajšieho účastníka
k návrhu na začatie konania, výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody, znaleckého posudku č. 04/2007,

vyjadreníkznaleckémuposudku,doplnkuč.1kznaleckémuposudkuč.04/2007,vyjadreniakdoplnkuč.
1 k znaleckému posudku, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 23.04.2009, vyjadrenia navrhovateľa
zo dňa 06.04.2009 a zistil tento skutkový stav:

Znalec v písomnom posudku uviedol, že všeobecná hodnota vozidla zn. Peugeot 405, ŠPZ BN-XXXAH.
preddopravnounehodou,ktorásastaladňa15.08.2005,bola70.096,-Skvrátane20%DPHavšeobecná

hodnota tohto motorového vozidla po dopravenej nehode, ktorá sa stala dňa 15.08.2003, bola 60.004,-
Sk vrátane 20% DPH.

Vedľajší účastník nesúhlasil s predmetným znaleckým posudkom, pretože podľa neho stanovenie
všeobecnej hodnoty vozidla pred nehodou a po nehode nie je merítkom, na základe ktorého by sa dalo
vyvodiť, či došlo k dostatočnému odškodneniu navrhovateľa zo strany poisťovne alebo nie. Znalec sa

mal podľa neho vyjadriť predovšetkým k výške skutočnej škody na vozidle navrhovateľa, ku ktorej došlo
pri dopravnej nehode dňa 15.08.2003. Taktiež uviedol, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade
s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Z doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 04/2007 vyplýva, že následkom dopravnej nehody, ktorá sa
stala dňa 15.08.2003 boli diely motorového vozidla Peugeot 405, ŠPZ BN XXX. AH poškodené do

takej miery, že ich nebolo možné opraviť, bola potrebná ich výmena. Výška škody, ktorá vznikla na
motorovom vozidle Peugeot 405, ŠPZ BN XXX. AH následkom dopravnej nehody dňa 15.08.2003
predstavuje čiastku 24.668,-Sk vrátane 20% DPH. Znalec ďalej uviedol, že vo vyhláške č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je vo vzorci uvedený menovateľ 104, čo je v rozpore
s vyhláškou č. 86/2002 Z. z. a znaleckým štandardom Odhad hodnoty cestných vozidiel (ktorý bol

schválený MS SR dňa 26.11.1999, pod č. 1980/99-55 a nadobudol účinnosť dňa 01.01.2000), ktoré
platili pred nadobudnutím účinnosti aktuálnej vyhlášky. Vzhľadom na zjavnú technickú nelogickosť
vyššie uvedeného vzorca podľa aktuálnej vyhlášky (keďže rozdiel skutočne najazdeného počtu km a
predpokladaného počtu najazdených kilometrom by mal zanedbateľný vplyv na základnú amortizáciu
skupín vozidla, resp. celého vozidla) v znaleckom posudku č. 4/2007 uvažoval so vzorcom platnýmpodľa doterajších právnych predpisov. Záverom uviedol, že vyhláška č. 492/2004 Z. z. bola novelizovaná
vyhláškou č. 626/2007 Z. z., kde v bode 7 je uvedená oprava chybného menovateľa z 104 na 103.

Odporca súhlasil s výškou škody stanovenou znalcom bez 20% DPH.

Vedľajší účastník súhlasil so znalcom stanovenou výškou skutočnej škody, avšak bez 20% DPH,
nakoľko poškodený je platcom DPH. Výška skutočnej škody tak s poukazom na výsledok znaleckého
dokazovania, podľa neho, predstavuje sumu 19.734,40 Sk (24.668,-Sk - 4.933,60 Sk = 19.374,40 Sk).
Namietal pasívnu legitimáciu odporcu. Uviedol, že navrhovateľ požaduje náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového od odporcu ako prevádzkovateľa vozidla s poukazom na § 427 Občianskeho

zákonníka. Zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa
posudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy, ak bola škoda spôsobená porušením právnej povinnosti
v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku. Podľa
jeho názoru je dané zavinenie priamo škodcu - vodičky Z. N., ktorá porušila ust. § 4 ods. 2 zákona č.
315/1996 Z. z.. Poškodený mal teda žalovať priamo ju, nakoľko táto porušila právnu povinnosť a za

spôsobenú škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Taktiež namietal navrhovateľom
požadovaný úrok z omeškania, nakoľko v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Má zato,

že právny základ práva navrhovateľa na zvyšnú nevyplatenú časť poistného plnenia bude ustálený až
právoplatným rozhodnutím súdu. Je preto zrejmé, že odporca sa nemohol dostať do omeškania, keď
vyšetrenie nebolo skončené a ani právny základ nebol daný.

Znalec pri výsluchu doplnil posudok tak, že suma 10.092,-Sk (rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
motorového vozidla Peugeot 405, ŠPZ BN XXX. AH pred dopravnou nehodou zo dňa 15.08.2003 v sume

70.096,-Sk vrátane 20%DPH a všeobecnou hodnotou predmetného motorového vozidla po dopravnej
nehode zo dňa 15.08.2003 vo výške 60.004,-Sk vrátane 20%DPH) je len rozdielom hodnoty toho istého
vozidla, pričom v prvom prípade je vozidlo nepoškodené a v druhom prípade je vozidlo poškodené.
Uvedená suma nie je skutočná výška škody. Uviedol, že rozdiel medzi skutočne fakturovanou opravou a
vypočítanou hodnotou výšky škody je v tom, že pri oprave vozidla došlo k jeho zhodnoteniu. Pri oprave

došlo k oprave skrine karosérie výmenou pravého zadného blatníka, ktorý musel byť aj lakovaný. Ďalej
bol polámaný plastový diel pod pravým zadným svetlom a rozbité bolo pravé zadné vonkajšie svetlo.
Vplyv na zhodnotenie vozidla mala výmena koncového svetla a pravého zadného blatníka. Ostatné
použité materiály sú zaradené do skupiny, ktorá nemá vplav na zhodnotenie vozidla. Zdôraznil, že
výpočet podľa novej vyhlášky je rovnaký ako pred ňou platný znalecký štandard, ktorý bol schválený

26.11.1999 a nadobudol účinnosť 01.01.2000. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 4/2007 je na strane
14 vypočítaný koeficient predajnosti vozidla vo výške 1.02, ktorý znamená, že vozidlo poškodené po
dopravnej nehode bolo predajné k dátumu nehody za 60.004,-Sk. Koeficient predajnosti, ktorý bol
stanovený v znaleckom posudku č. 21/2008 na str. 12 vo výške 1,13 znamená, že pomocou tohto
koeficientu bola vypočítaná všeobecná hodnotia vozidla po oprave poškodenia vo výške 77.288,-Sk.

Nejedná sa o ten istý koeficient. Zdôraznil, že výpočet výšky škody v znaleckom posudku je správny,
pretože výška škody sa vypočíta na základe vzorca na str. 12, kde výška škody sa rovná nákladom na
opravu, ku ktorým sa pripočíta hodnota vozidla pred poškodením mínus hodnota po oprave poškodenia.

Zástupca navrhovateľa považoval vypracovaný znalecký posudok za nedostatočný, pretože ním nebolo
zodpovedané na všetky otázky uložené súdom. Nenavrhol ďalšie znalecké dokazovanie, lebo doterajšie

znalecké posudky považuje za zbytočné, ktorých závery nie sú použiteľné pre rozhodnutie súdu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

V danom prípade je nepochybné, a odporca to ani nepopiera, že navrhovateľovi vznikla škoda na
osobnom motorovom vozidle, ktorého bol vlastníkom, v priamej príčinnej súvislosti so zavineným
(nedbanlivostným) protiprávnym konaním vodičky, ktorá riadila motorové vozidlo a spôsobila škodu

porušením povinnosti podľa zákona č.315/1996 Z.z.. Odporca a vedľajší účastník vzniesli námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto konaní s poukazom na ustanovenie § 420
Občianskeho zákonníka. Súd sa s predmetnou námietkou nestotožňuje, je toho názoru, že za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá
odporca ako iný prevádzateľ. Takáto zodpovednosť je daná u odporcu ako občana v prípade, ak ide o
druh dopravného prostriedku uvedený v tomto ustanovení, teda o motorové vozidlo alebo plavidlo ako

dopravné prostriedky poháňané motorickou silou bez ohľadu na použitú energiu. Vždy však musí ísť
o vozidlo, ktoré plní funkciu dopravného prostriedku (R3/1984). Navrhovateľ si teda správne uplatňuje
nárok na náhradu škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu voči
nemu. U odporcu sú riadne splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd taktiež poukazuje na to, že za škodu spôsobenú navrhovateľovi v danom

prípade zodpovedajú obaja odporca ako prevádzateľ i vodička a navrhovateľ mohol svoje právo na
náhradu škody uplatniť proti ktorémukoľvek z nich.

Spornoumedzinavrhovateľomaodporcombolavdanejvecinajmäotázkarozsahunáhradyškody,teda,
akú výšku, koľko má odporca navrhovateľovi nahradiť. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
pri škode spôsobenej na veci sa zásadne uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Za

škodu je teda považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná
rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení. Rozsah náhrady škody musí
zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie
pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska
rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že

náklady na opravu v sumu 26.550,-Sk (bez DPH) boli vynaložené účelne, keďže táto oprava bola
nevyhnutná pre technickú spôsobilosť vozidla. Z uvedenej škody poisťovňa navrhovateľovi uhradila
sumu 13.863,-Sk. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd odporcu na zaplatenie sumy 12.687,-Sk resp.
421,13 €. Pokiaľ odporca namietal, že vykonanou opravou došlo k zhodnoteniu vozidla súd má zato,
že ak pôvodný majetkový stav nie je možné obnoviť inak ako použitím nových náhradných dielov a

oprava bola vykonaná účelne, pričom smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nemožno prenášať
povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho
znevýhodňovať oproti škodcovi i keď skutočná škoda zistená znaleckým posudkom predstavovala sumu
19.734,60 Sk. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, opraveného novými
dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom

radejepotrebnévziaťdoúvahyajto,žepoškodenémuonodiskutabilné"zhodnotenie"vozidlavpodstate
bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď hoci
na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade neporušil dopravné
predpisy), je nútený vynaložiť značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo vôbec mohol používať ako pred
škodovou udalosťou. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie existujúceho majetku poškodeného

v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Ak poškodený má po vykonaní opravy
havarovaného vozidla vo svojom majetku vozidlo v stave zodpovedajúcom stavu pred poškodením,
musel na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu vynaložiť predmetnú čiastku, z čoho je zrejmé,
že sa jeho majetková sféra v dôsledku škodnej udalosti zmenšila.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške 12.687,-Sk, resp. 421,13€

(po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej N. B. S.) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Podľa názoru súdu v predmetnej veci sa jedná o nárok na náhradu škody medzi navrhovateľom a

odporcom podľa Občianskeho zákonníka a nie o nárok medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom
podľa zákona č. 381/2001 Z. z., preto súd pri rozhodovaní o meškaní odporcu postupoval podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády.

V danej veci súd dospel k záveru, že odporca sa so zaplatením náhrady škody dostal do omeškania,
avšak návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania bol podaný dôvodne len čiastočne. Súd ma zato,

že v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka možno považovať doručenie výzvy na úhrady škody dňa
05.01.2005 za výzvu na vrátenie dlhu. Podľa § 3 citovaného nariadenia je výška úroku z omeškania
dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej N. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, t. j. k 06.01.2005. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 4 %, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 8 %, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku a v časti prevyšujúcej 8% od 22.12.2003 od 05.01.2005 návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa §142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri určení náhrady trov konania súd postupoval podľa §142 ods. 2 O.s.p. a rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že návrh v časti o zaplatenie

5.310,-Sk a 12% ročného úroku z omeškania z istiny 5.310,-Sk od 22.12.2003 do zaplatenia zobral
navrhovateľ späť a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4% od 22.12.2003 do 05.01.2005
bol navrhovateľ neúspešný.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k tomu, že účastníci mali v konaní čiastočný úspech, rozhodol súd o trovách štátu v zmysle
ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. tak, že každého z účastníkov zaviazal na náhradu trov konania štátu
v jednej polovici, a to vo výške 115,62 € i s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 O. s.
p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov. Trovy štátu spočívali vo vyplatenom znalečnom
znalcovi v celkovej výške 231,23 € z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Ak si odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.