Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vékonyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/4/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109216088
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa M. J.,
štátneho občana S. R., bytom P. H. XXXX/XXX-XX,. D. N. V., zastúpeného Ing. N. J., bytom P. H. XXXX/
XXX-XX,. D. N. V. proti odporcovi Ľ. J., štátnemu občanovi S. R., bytom P. H. XXXX/XXX-XX,. D. N. V.,
o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 90 eur mesačne, vždy do 15. dňa
každého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa, s účinnosťou od 21.07.2009.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby bola odporcovi, ktorý je jeho otcom, určená povinnosť
platiť mu výživné v sume 90 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2009. Následne zmenil svoj návrh tak,
že žiadal, aby mu odporca zaplatil výživné 90 eur za obdobie od 21.7.2009 do 31.8.2009 a následne
od 1.9.2009 sumu 250 eur mesačne. Uviedol, že jeho rodičia sa rozviedli. Z ich manželstva pochádzajú
okrem neho ďalšie dve deti a to mal. A., ktorý bol na čas po rozvode manželstva zverený odporcovi a
mal. N., ktorá bola
zverená matke. Uviedol, že do júna 2009 bol študentom O. A. v I.. Od septembra študuje V. Š. E. v P..
Otec-odporca na jeho výživu ničím neprispieva.
Odporca nesúhlasil s požadovanou výškou výživného. Poukázal na to, že mu bol na čas po rozvode
zverený syn A.. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči mal. N. vo výške 90 eur mesačne. Uviedol, že
jeho príjem sa v dôsledku finančnej krízy znížil, keď jeho zamestnávateľ "zmrazil" platy. Poukázal na to,
že po rozvode žije v byte spoločne so svojou bývalou manželkou, navrhovateľom a mal. N.. Za bývanie
takto platí polovicu nákladov. Uhrádza synovi A. stavebné sporenie. Finančne mu pomáha jeho sestra.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento
skutkový stav:
Bolo zistené, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
21C/37/2008-55 zo dňa 18.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.7.2009. Zuvedeného rozhodnutia vyplýva, že z manželstva odporcu a matky navrhovateľa pochádzajú tri deti.
Súd rozhodol o úprave práv a povinností k mal. deťom tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej
bol mal. A. zverený do výchovy odporcu a mal. N. do výchovy matky. Odporca sa zaviazal prispievať
na výživu mal. N. sumou 90 eur mesačne a matka na mal. A. sumou 90 eur mesačne. V čase rozvodu
manželstva bol navrhovateľ plnoletý a z tohto dôvodu súd v rozvodom konaní neupravoval práva a
povinnosti k jeho osobe.
Navrhovateľ podľa vlastnej výpovede a potvrdenia o návšteve školy ukončil v júni 2009 štúdium na O. A.
v I. a pokračuje v štúdiu na V. Š. E. v P., na P. F.. Ide o bakalárske štúdium prezenčnej formy. Má náklady
na ubytovanie na internáte vo výške 70,64 Kč bez DPH denne, na cestu z miesta jeho trvalého bydliska
do miesta vysokej školy v sume cca 250 Kč za jednu cestu, cestovné v rámci P. 720 Kč mesačne, náklady
spojené s obstaraním učebníc a iných učebných pomôcok a náklady na stravu a ošatenie.
Navrhovateľ inak býva v spoločnej so svojou matkou a mladšou sestrou v byte, ktorý je vo vlastníctve
oboch rodičov. Uvedený byt obýva aj odporca a brat navrhovateľa - mal. A.. Matka navrhovateľa
pracovala na D. Ú.. Bola prepustená, od mája do októbra 2009 poberala dávku v nezamestnanosti vo
výške 300 eur mesačne. Od novembra jej bude vyplácaná dávka vo výške 170,30 eur.
Odporca je od 1.7.2007 zamestnaný ako montážnik -pilotážnik v spoločnosti Z. O., s.r.o. Jeho priemerný
zárobok za posledných dvanásť mesiacov dosiahol sumu cca 250 eur. Okrem mzdy dostáva odporca
aj diéty vo výške cca 100 eur mesačne. Odporca platí za bývanie 65 eur mesačne, inkaso za energie
vo výške 23 eur mesačne. Okrem toho platí poistky vo výške 16,64 eur a 4,10 eur mesačne, výživné
na mal. N. vo výške 90 eur. Mal. A. založil stavebné sporenie, na ktoré podľa zmluvy platí pravidelný
minimálny vklad 49,80 eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je plnoleté dieťa odporcu, ktoré
sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je tak schopné samé sa živiť. Odporca tak má
podľa citovaného § 62 Zákona o rodine stále k navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť.Pokiaľ ide o konkrétnu výšku výživného, pri jej určení vychádzal súd z ustanovení citovaného § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby navrhovateľa sú dané bežnými výdavkami, ktoré má
každý človek na zabezpečenie svojej stravy, ošatenia a ostatných základných potrieb. Okrem toho je
zrejmé , že navrhovateľ má v súvislosti so svojím štúdiom výdavky na učebné pomôcky, náklady spojené
s ubytovaním a cestovaním do miesta štúdia. Na druhej strane je potrebné vychádzať aj zo schopností,
možností a majetkových pomerov povinného, teda odporcu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že
odporca je od roku 2007 zamestnaný ako montážnik-pilotážnik a jeho príjem je cca 250 eur mesačne.
Okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby je k výdavkom odporcu potrebné
zarátať vyživovaciu povinnosť, ktorú má k mal. N. vo výške 90 eur a k mal. A., ktorý bol zverený do
jeho starostlivosti. Na ďalšie výdavky tvrdené odporcom, napríklad náklady platenie poistky, mobilného
telefónu vo výške 41 eur, súd neprihliadal a to v súlade s § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Po posúdení odôvodnených potrieb navrhovateľa a schopností, možností a majetkových pomerov
odporcu, dospel súd k záveru, že je dôvodné stanoviť výšku výživného odporcu na navrhovateľa sumou
90 eur mesačne a to s účinnosťou od 21.7.2009.
Návrh navrhovateľa nad takto určenú sumu výživného súd zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. V danom prípade súd návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne a v zostávajúcej
časti jeho návrh zamietol. Oboch účastníkov tak možno pokladať za čiastočne úspešných v konaní a
preto súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.