Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2009

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/114/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907212081
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2009:7907212081.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobkyne : Mgr. V. M., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom t. č. M. XXX,. zast. J.. H. K., advokátkou v K., Š. XX,. proti žalovaným : 1./ J. J., nar.
XX.X.XXXX,. bytom T., T. XXXX/X,. zast. JUDr. J. Š., advokátom v T., Š. XX,. 2./ M. T., I. :XXXXXXXX,.
X./. P. M., nar. X.X.XXXX,. bytom T., T. XXXX/X,. zast. J.. J. Š., advokátom v T., Š. XX. o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanej v 1. rade na trovách konania sumu 519,574 € do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu.

Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému v 3. rade na trovách konania sumu 529,352 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom sporu je byt číslo 5 na prvom poschodí vo vchode číslo 6 bytového domu č. XXXX na ulici
T. v T.. Byt bol v minulosti jeho vlastníkom Mestom T. pridelený do spoločného nájmu žalobkyni V. M. a

jej bývalému manželovi - žalovanému v 3. rade P. M.. V súčasnosti je na liste vlastníctva ako vlastníčka
bytu zapísaná žalovaná v 1. rade J. J., ktorej byt predalo M. T. kúpnou zmluvou v decembri 2005.

Žalobkyňa žiadala v podanom návrhu, aby súd v rozsudku vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy o predaji
sporného bytu uzavretej medzi Mestom T. a J. J. pre porušenie ustanovenia § 16 zákona č. 182/1993
Zb. o vlastníctve bytov
Ďalej navrhovala, aby súd určil, že vlastníkom tohto bytu je Mesto T. a tiež aby bolo určené , že

ona a žalovaný v 3. rade sú spoločnými nájomcami tohto bytu alternatívne, že ona je jeho výlučnou
nájomníčkou .
Podľa názoru žalobkyne Mesto T. , resp. správca bytového fondu mesta a to B. podnik T. s.r.o. v prípade
sporného bytu postupoval nesprávne. Ona a bývalý manžel po rozvode manželstva nevyriešili otázku
spoločného nájmu bytu - neuzavreli žiadnu dohodu, neexistuje ani súdne rozhodnutie ohľadom tejto
záležitosti. Napriek tomu, B. podnik T. s.r.o. prijal postup jej bývalého manžela, ktorý sa sám rozhodol
byt vrátiť a tak ukončiť nájomný vzťah. Následne bol tento byt daný do nájmu J. J. a jej bol aj odpredaný.

Ona bola z týchto jednaní vylúčená, na jej stanovisko sa nikto nepýtal. Je pravdou, že v spornom
byte v čase, keď ho jej bývalý manžel vrátil mestu už nebývala. To však nemení nič na skutočnosti, že
stále bola a je aj v súčasnosti jeho nájomníčkou. Bývalému manželovi súhlas ku skončeniu nájomnéhovzťahu nedala, ani ju o to nežiadal. J. J. sa tak nestala oprávnenou nájomníčkou bytu a mesto jej ho
nemohlo odpredať.

Žalovaná J. J. žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Ohľadom bytu na ulici T. uzavrela s vlastníkom
bytu platnú nájomnú zmluvu a následne byt ako jeho nájomníčka v roku 2005 odkúpila do svojho
vlastníctva. Byt jej bol daný do nájmu oprávnene. Bol voľný, keďže jeho predchádzajúci nájomca ho
mestu vrátil. Týmto predchádzajúcim nájomcom bol výlučne P. M.. Jeho bývala manželka V. M. v
minulosti z bytu odišla, trvalo opustila spoločnú domácnosť a tým zanikol aj ich spoločný nájom bytu. S

týmto bol oprávnený nakladať len žalovaný M., ktorý v byte po rozvode ostal bývať sám. Neskôr sa k
nemu prisťahovala ona( žalovaná) spolu s 2 maloletými deťmi z jej predošlého manželstva.
Rovnaký názor ako žalovaná J. si osvojili aj žalovaný v 2. a 3. rade.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov T. M., M. M., oboznámením
listinných dôkazov, oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 8 Nc 262/95, 10 C 811/95,
5 C 1351/97, 5 C 362/98 a zistil tento skutkový stav veci :

Žalobkyňa a žalovaný v 3. rade uzavreli manželstvo dňa 20.5.1978. V novembri 1979 im bol daný do
nájmu sporný byt, kde sa im narodili dvaja synovia. V roku 1991 skolaudovali novopostavený rodinný
dom v M., neďaleko T..
Podľa tvrdenia žalobkyne v tom čase už medzi ňou a manželom boli vážne nezhody a tak do domu

odišiel bývať len manžel so starším synom M.. Ona a syn T. ostali v byte. Každý z nich hospodáril
sám. M. do bytu nechodil .Takýto stav trval asi do roku 1998. Vtedy si manžel našiel priateľku v osobe
žalovanej J. J., s ktorou býval najprv po hoteloch a reštauráciách. Nakoniec sa nasťahovali do sporného
bytu využijúc jej neprítomnosť. Vymenil zámok na dverách a ona sa už dnu viacej nedostala. Istý čas
so synom bývali u jej rodičov v S. a potom prišla do domu v M.. V byte ostali jej osobné veci, ale so

žalovaným M., s ktorým bola od roku 1998 rozvedená nevedela jednať. On nebol prístupný žiadnemu
rokovaniu. Preto ani ohľadom bytu nepodávala na súd žiadny návrh. Istý čas ešte platila úhrady za byt
v T., neskôr platenie spontánne prevzal bývalý manžel a ona začala platiť za dom. Čo sa týka pošty
požiadala o doposielanie zásielok do M.. Po rozvode sa bola na bytovom podniku zaujímať o odkúpenie
bytu. Bolo jej povedané, že nie je možnosť byt odkúpiť, pokiaľ nie je s bývalým manželom majetkovo

vysporiadaná. Ona žalobu o vyporiadanie spoločného majetku nepodávala, lebo nemala o to záujem.
Chcela sa dohodnúť. V roku 2003 sa na predvolanie dostavila na bytový podnik vo veci vysporiadania
nájmu bytu. Vtedy oznámila, že má záujem o odkúpenie tohto bytu, pričom stanovisko bývalého manžela
nepoznala. Bytový podnik ju viackrát nekontaktoval.
Žalovaná J. J. vysvetlila, že sa v roku 1998 rozvádzala s manželom. Ten sám vrátil ich spoločný byt na

ulici P. v T. a to v čase, keď ona bola v nemocnici, kde sa liečila z pobitia. Ostala tak bez bytu a prespávala
u zamestnávateľa v hoteli Š. v T.. Súdila sa o dve deti z manželstva. Vtedy sa zoznámila s P. M., ktorý jej
pomáhal. Aj on mal problémy s bývalou manželkou. Vravel, že s ňou nevie vydržať pod jednou strechou
v dome v M.. Situáciu sa rozhodol vyriešiť tak, že vylomil zámok na dverách bytu na ulici T. , ktorý získali
v minulosti do nájmu s bývalou manželkou. Tam sa k nemu časom nasťahovala ona aj s deťmi . Tento

byt bol prázdny. M. ho dlhodobo neužívali, lebo bývali v dome. Navonok však chceli navodiť atmosféru,
že byt užívajú, lebo o neho nechceli prísť. Z bytového podniku tam chodili kontroly. Chceli im byt vziať
z dôvodu, že si postavili rodinný dom. Preto na oknách boli záclony a do bytu chodil po škole syn M.
T., ktorý tam čakal mamu a potom pokračovali do M.. V byte bolo aj zopár kusov nábytku. Nebola tam
však v 90-tych rokoch žiadna spotreba elektriny, plynu. Za byt sa ale platilo. P. M. byt po nasťahovaní

opravil a bývali v ňom spolu. Ona ako rozvedená žiadala mesto o pridelenie bytu pre seba, nebola však
úspešná. Vyriešili to nakoniec s P. M. tak, že on sporný byt mestu odovzdá a následne ho získa ona do
nájmu, aby mala pre seba a deti strechu nad hlavou. Za takých okolností s ňou bola uzavretá nájomná
zmluva a neskôr aj zmluva o predaji byt. Byt je v súčasnosti po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorú vykonala
ona ako nájomníčka bytu, neskôr ako jeho vlastníčka.

P. M. vypovedal, že do nového domu sa presťahovali celá rodina v lete 1992 so všetkým nábytkom z
bytu, ktorý tak ostal prázdny a v rokoch 1992 až 1998 bol neobývaný. Táto skutočnosť je preukázaná aj
tým, že na danom odbernom mieste v uvedených rokoch bola len minimálna spotreba médií. Vo vzťahu
k bytovému podniku sa však správali tak, že byt užívajú, respektíve, že ho potrebujú. Manželka podala
formálne dva návrhy na rozvod, aby bolo zrejmé, že sa do bytu po rozvode vráti. Byt chceli zachovať

pre synov. Nakoniec sa však naozaj rozviedli v roku 1998, lebo vzťahy medzi nimi sa zhoršili. Po rozvode
sa rozhodol odísť bývať do bytu, ku ktorému stále mali nájom, lebo to bolo potrebné pre kľud a pokoj v
rodine. Byt otvoril pôvodnými kľúčmi, ktoré získal od syna. Tento bol úplne vyprázdnený a tak ho začal
zariaďovať. Bývalá manželka o byt nejavila záujem a nerobila mu žiadne problémy. Do bytu sa k nemunasťahovala neskôr pani J. s deťmi. S ňou začal žiť v družnom pomere. On sám chcel byt odkúpiť. Jeho
žiadosti však nebolo vyhovené z dôvodu, že sa majetkovo nevysporiadal s bývalou manželkou a tiež, že
vlastní rodinný dom. Našli teda riešenie, že on byt odovzdá a tento bude daný do nájmu družke J.. Ona

sa v skutočnosti stala jeho nájomníčkou a v súčasnosti vlastníčkou. Bývajú tam stále spolu, narodila sa
im dcéra. Pri vrátení bytu sa s bývalou manželkou neradil. Mal za to, že ona nájom bytu stratila, lebo
ho trvale opustila.
Za žalované Mesto T. splnomocnená právna zástupkyňa B. podniku T. s.r.o. ozrejmila, že v
písomnostiach týkajúcich sa sporného bytu je zaznamenané, že byt vrátil pôvodný nájomca pán M.

dňa 23.9.2005. Byt bol menovanému pridelený Rozhodnutím zo dňa 9.11.1979 ( čl. 48 ) za trvania
manželstva s terajšou žalobkyňou do spoločného nájmu. Bytový podnik viedol voči obom manželom na
súde spor o privolenie k výpovedi z nájmu tohto bytu z dôvodu, že manželia si postavili a nasťahovali
sa do rodinného domu. Spor však bytový podnik prehral. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že M. mali
problémy v manželstve a preukazovali, že byt bude po rozvode jeden z nich potrebovať a to konkrétne
pán M.. Od roku 1998 bytový podnik evidoval ako nájomcu len jeho osobu s tým, že bývalej manželke

nájom zanikol trvalým opustením spoločnej domácnosti . V spise k tomuto bytu nie sú žiadne záznamy,
aby sa pani M. o byt uchádzala. P. M. byt odovzdal vlastníkovi dňa 23.9.2005 ( čl. 52 ). Rozhodnutím č.
139/2005 zo dňa 1.10.2005 bol byt daný do nájmu J. J..
Na okolnosti užívania bytu boli vypočutí ako svedkovia synovia M..
T. M. vypovedal, že v jeseni 1991 ich celá 4-členná rodina odišla z bytu na ul. T. do nového rodinného

domu v M. pri T.. Pre rozpory po čase odišiel on s mamou späť do bytu. V čase, keď bol žiakom 3. až 8.
ročníka základnej školy býval s mamou v T. .Byt bol zariadený základným vybavením. Neskôr sa vrátili
do domu, z ktorého otec odišiel nevedno kam. S bytom sa nerobilo nič, akurát bol vymenený zámok.
Taký stav trval asi 2 roky. Potom sa do bytu nasťahoval otec. Mama za byt platila stále, neskôr keď v
ňom býval otec s platením prestala.

Podľa výpovede M. M. sa do nového domu odsťahoval len on s otcom. Mama a brat T. ostali v byte. On
tam chodil tiež, lebo navštevoval základnú školu v T.. Dôvod rozdelenia rodiny mu nie je známy. Mama
prišla do domu, až keď otec rozbil zámok na dverách do bytu a sa tam nasťahoval.
Z pripojených spisov tunajšieho súdu boli zistené nasledovné skutočnosti :
Rozsudkom 8 Nc 262/95-13 zo dňa 19.7.1995 boli na návrh V. M. zverené do jej výchovy mal. synovia

M. a T.. Ich otec, teraz žalovaný v 3. rade bol zaviazaný platiť na ich výživu sumu po 1.300,-Sk na M.
a po 700,-Sk na T.. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že rodičia detí nežijú spolu. Matka s deťmi
odišla bývať do bytu v T. a to v máji 1995.
V júli 1995 podala V. M. návrh na rozvod manželstva z dôvodu vážnych nedorozumení s manželom,
pre ktoré odišla z rodinného domu do bytu na ul. T. spolu s 2 mal. deťmi. Následne vzala návrh späť a

súd konanie uznesením 10 C 811/95-17 zo dňa 18.3.1996 zastavil.
Od decembra 1997 sa viedol na tunajšom súde pod sp. zn. 5 C 1351/97 spor B. podniku T. s.r.o. proti P.
a V. M. o privolenie k výpovedi z nájmu bytu na ul. T. v T. z dôvodu, že predmetný byt trvale a dlhodobo
neužívajú, lebo sa presťahovali do domu v M.. V spise sa nachádzajú záznamy z kontroly užívania
bytu z roku 1997. Konštatuje sa v nich, že byt je neobývaný, nájomcovia bývajú v M.. V konaní obaja

manželia tvrdili, že byt potrebujú, lebo sa rozvádzajú. Pán M. uviedol na pojednávaní dňa 25.11.1998,
že z bytu sa rodina odsťahovala do domu a byt bol neužívaný a prázdny. Manželka občas do bytu zašla,
ale tam nikdy nespala. V súčasnosti v byte býva on a to už pol roka po odchode z domu. Je mu tu
doručovanáajpošta.TútoskutočnosťpotvrdilaajV.M..Táuviedla,žedojúna1998užívalaajbytajdom.
Následne byt obsadil manžel, ktorý vymenil zámky na dverách. Na tom komu ostane byt po rozvode sa

ešte nedohodli. Na základe takto zistených skutočností rozsudkom 5 C 1351/97-32 zo dňa 9.12.1998
súd návrh o privolenie k výpovedi z nájmu bytu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že aj
v čase, keď M. už užívali rodinný dom, nikdy natrvalo neopustili byt na ulici T.. Aj keď majú okrem bytu
aj rodinný dom nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby užívali iba jeden byt. Sú totiž rozvedení,
vzťahy medzi nimi sú hlboko narušené. V. M. má vo výchove mal. syna, na ktorého by spolužitie rodičov

vplývalo veľmi negatívne.
Manželia M. boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 5 C 362/98-22 zo dňa
28.5.1998. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.1998. Návrh na rozvod podala pani M. počas
prebiehajúceho konania o byt a to vo februári 1998.
Rok po rozvode, v auguste 1999 požiadala pani M. súd o zrušenie spoločného nájmu k spornému bytu.

V návrhu uviedla, že byt užívala do júna 1998, kedy sa tam nasťahoval odporca- bývalý manžel. Ten
dovtedy býval s družkou J. J. v hoteli Š.. Kľúče od bytu mala len ona. Bývalý manžel vylomil zámok
bez jej vedomia. Na jej výzvy, aby byt opustil a odišiel bývať do domu v M. nereagoval. Ona pracuje
v T., kde chodí do školy aj mal. syn T.. Nezvláda finančne prevádzku domu, a preto sa chce vrátiťdo bytu. Naopak bývalý manžel má v M. vytvorené lepšie podmienky pre svoju podnikateľskú činnosť
kamiónového prepravcu. Na nájme bytu po rozvode sa nemôže s bývalým manželom dohodnúť. Nemajú
vysporiadaný ani spoločne nadobudnutý majetok.

P. M. vo svojom vyjadrení k návrhu z 15.11.1999 nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky. Poukázal na to,
že navrhovateľka odišla zo sporného bytu dobrovoľne s úmyslom bývať v rodinnom dome v M.. Navrhol,
aby bol určený on za výlučného nájomcu bytu.
V januári 2000 vzala navrhovateľka návrh späť bez uvedenia dôvodu. Uznesením 5 C 915/99-17 zo
dňa 9.2.2000 bolo konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu zastavené. Navrhovateľka bola zaviazaná

uhradiť odporcovi na trovách konania sumu 600,-Sk.
V. M. v terajšom súdnom spore nevedela hodnoverne ozrejmiť dôvod späťvzatia návrhu na zrušenie
spoločného nájmu bytu.. Vypovedala, že sa nedohodla jednoznačne s bývalým manželom komu byt
ostáva. Nastal stav, že on užíval byt a ona dom v M.. Ona sa práva na sporný byt už viac na súde
nedomáhala. Boli jednať u advokáta ohľadom spoločného majetku. Vtedy sa exmanžel vyjadril, že on
nechce z domu, ani z bytu nič. Jej stanovisko bolo rovnaké. Písomnú dohodu však nemajú. Prešiel istý

čas- viac ako 3 roky od rozvodu a menovaný podal voči nej návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. Spor sp. zn. 10 C 56/2006 nie je ukončený, lebo sa
nevedia dohodnúť na cene domu. Nie je teda rozhodnuté komu dom pripadne. Vzhľadom na túto žalobu
exmanžela sa ona rozhodla podať terajší návrh ohľadom bytu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 80 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Žalobkyňa ozrejmila, že má záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy o predaji bytu medzi Mestom T.
a J. J., lebo ona sa stále považuje za nájomníčku tohto bytu a chce požiadať o jeho odkúpenie k čomu
ju oprávňuje ust. §16 zákona č. 182/1993 Zb.

Podľa tohto ustanovenia byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.
Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia základnou úlohou v tomto spore sa stalo posúdenie
skutočnosti kto bol nájomcom sporného bytu v T. na ulici T. v decembri 2005, kedy bola uzavretá
napadnutá kúpna zmluva.

Listinnými dôkazmi je jednoznačne preukázané, že daný byt bol v roku 1979 pridelený mestom do
spoločného užívania manželom M.. Zmenou Občianskeho zákonníka sa právny stav „ užívanie bytu
„ zmenil na „ nájom bytu „.
Spornou ostala otázka, či tento spoločný nájomný vzťah manželov M. skončil. Ak áno kedy a akým
zákonným spôsobom.

Podľa ust. § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý
z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ust. § 707 ods. 1 OZ ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane
sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa § 708 OZ ustanovenie § 707 ods. 1 platí aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú
domácnosť.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spoločný nájom bytu u rozvedených manželov sa môže
skončiť týmito spôsobmi : dohodou, súdnym rozhodnutím alebo na základe právnej skutočnosti, ktorou
je smrť alebo trvale opustenie spoločnej domácnosti.

Súd ustálil, že v danom prípade nedošlo k súdnemu rozhodnutiu o skončení spoločného nájmu bytu a
nenastali ani vyššie uvedené právne skutočnosti vedúce k jeho zániku
Je však nepochybné, že spoločný nájom bytu zanikol a to spôsobom vzájomnej ústnej, resp.
konkludentnej dohody oboch manželov, ktorú fakticky aj dlhé roky rešpektovali.
Je možné konštatovať, že spoločný nájom bytu trval po rozvode manželstva. Táto skutočnosť vyplýva

z rozsudku tunajšieho súdu o privolenie k výpovedi z nájmu bytu na návrh bytového podniku č. k. 5 C
135/97 zo dňa 9.12.1998, v odôvodnení ktorého sa tento spoločný nájom potvrdzuje.
Žalobkyňa podala rok po rozvode manželstva a to dňa 25.8.1999 návrh na zrušenie spoločného nájmu
k spornému bytu. Žiadala, aby ju súd určil za jeho výlučnú nájomníčku, lebo pracuje v T. a tam chodiado školy aj deti. V čase podania návrhu bývala v dome v M. a exmanžel M. od júna 1998 býval v byte s
družkou. Návrh ešte pred prvým pojednávaním vzala späť v podaní zo dňa 14.1.2000.
Tým, že návrh V. M. vzala späť vlastne preukázala, že ona nemá záujem o predmetný byt. Prejavila, že

uznáva faktický stav, ktorý už v tom čase trval vyše roka, že ona býva v dome a bývalý manžel býva
v byte. Tento faktický stav bol oboma bývalými manželmi uznávaný a dodržiavaný aj ďalších 8 rokov.
Sama V. M. uviedla, že terajšiu žalobu podala len z dôvodu, že už viac rokov je s exmanželom v súdnom
spore o majetkové vyporiadanie rodinného domu v M.. Obidvaja síce súhlasia, že dom ma pripadnúť do
jej výlučného vlastníctva a podiel z neho vyplatí exmanželovi. Nevedia sa však dohodnúť na hodnote

domu a teda na výške výplatnej povinnosti. Preto počas trvania tohto sporu podala ona žalobu aj o
vyporiadanie bytu.
Súd z týchto prejavov žalobkyne dospel k záveru, že táto nemá skutočný záujem o byt, ale svojou
žalobou chce bývalého manžela priviesť k tomu, aby s ňou súhlasil ohľadom výšky výplaty podielu z
domu. Žalobkyňa teda nechce byt, ale chce ukončiť súdny spor o dom.
Súd takto dospel k názoru, že spoločný nájom bývalých manželov M. k bytu na ulici T. v T. sa ukončil

ich vzájomnou dohodou, podľa ktorej byt ostal vo výlučnom nájme P. M.. Táto dohoda vznikla najneskôr
dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o zrušenie spoločného nájmu bytu 5 C 915/99,
ktorým je deň 3.3.2000. P. M. v spore o byt vo vyjadrení k návrhu žiadal, aby ho súd určil za výlučného
nájomcu bytu, v ktorom už aj fakticky býval s družkou. Navrhovateľka tým, že vzala žalobu späť vyjadrila
s týmto jeho navrhovaným postupom súhlas. Keby žalobkyňa skutočne mala záujem o výlučné užívanie

bytu ako to teraz tvrdí, tak by nemala dôvod vziať svoj návrh späť.
Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3.7.2008 sama žalobkyňa uviedla, že späť návrh vzala, lebo
sa zrejme s exmanželom dohodli ústne. Jej ďalšiemu tvrdeniu, že obsahom dohody bola skutočnosť,
že ona ostane v byte a muž v dome súd neuveril. Je to v rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami vo
výpovediach na pojednávaniach ako aj s výpoveďami synov a obsahom pripojených spisov. V samotnej

žalobe o zrušenie spoločného nájmu žalobkyňa uvádza, že býva v dome, ale chce ísť do bytu, lebo
pracuje v T. a bude to pre ňu výhodnejšie.
Po zániku spoločného nájmu bytu následne P. M. ako jediná oprávnená osoba ukončil jeho nájom s
prenajímateľom dohodou ku dňu 23.9.2005, kedy byt odovzdal.
Vlastník- Mesto T. tento byt ako voľný dal do nájmu J. J.. Nájomná zmluva medzi Mestom T. a

menovanou zo dňa 27.9.2005 je uzavretá v súlade so zákonom a je platná. Platná je preto aj zmluva zo
dňa 30.12.2005 o predaji bytu J. J., keďže táto bola uzavretá v súlade s ust. § 16 zákona č. 182/1993 Zb.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne zamietol.
Z úspešných žalovaných si náhradu trov uplatnila žalovaná J. J. a žalovaný P. M.. Týmto účastníkom súd
priznal trovy v zmysle ust.§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a

žalovaným Mestom T. súd rozhodol , že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Trovy žalovanej J J. sú vo výške 519,574 € ako trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby :

prevzatie zastúpenia (november 2007)-1.371,-Sk+178,-Sk režijný paušál (45,50€+ 5,90€)
vyjadrenie k návrhu (14.11.2007) - 1.371,-Sk+178,-Sk (45,50€ + 5,90€)
účasť na pojednávaní (27.02.2008) - 1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (19.03.2008) - 1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
podanie vo veci (31.03.2008)- 1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)

účasť na pojednávaní (03.07.2008)- 1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (22.09.2008)- 1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (27.10.2008)- 364,-Sk+190,-Sk-1-tina úkonu (12,08 €+ 6,30€)
podanie vo veci (04.11.2008) -1.456,-Sk+190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (04.02.2009) - 53,49 € + 6,95 €

podanie vo veci (05.05.2009) - 53,49 € + 6,95 €
účasť na pojednávaní (13.05.2009) - 53,49 € + 6,95 €
Spolu trovy práv. zastúpenia u žalovanej J. sú vo výške 553,53 € + 76,75 € režijný paušál .
Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/04 Z.z. sa znižuje odmena o 20% pri zastupovaní dvoch osôb- t.j. 442,824
€ (553,53 € krát 80%).

Žalovanej J. boli priznané trovy konania vo výške 442,824 € ako odmena za úkony právnej služby +
76,75 € ako režijný paušál. Spolu sa jedná o sumu 519,574 €.Trovy žalovaného P.M. sú vo výške 529,352 € ako trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby :

prevzatie zastúpenia ( január 2008)-1.456,-Sk+190,-Sk režijný paušál (48,33€+ 6,30€)
vyjadrenie k návrhu (21.01.2008 )-1.456,-Sk+190,-Sk (48,33€ + 6,30€)
účasť na pojednávaní (27.02.2008)-1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (19.03.2008)-1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
podanie vo veci (31.03.2008)- 1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)

účasť na pojednávaní (03.07.2008)-1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (22.09.2008)-1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (27.10.2008)- 364,-Sk + 190,-Sk-1-tina úkonu (12,08 €+ 6,30€)
podanie vo veci (04.11.2008)-1.456,-Sk + 190,-Sk (48,33 €+ 6,30€)
účasť na pojednávaní (04.02.2009) - 53,49 € + 6,95 €
podanie vo veci (05.05.2009) - 53,49 € + 6,95 €

účasť na pojednávaní (13.05.2009) - 53,49 € + 6,95 €

Spolu trovy práv. zastúpenia u žalovaného P. M. sú vo výške 559,19 € + 82,00 € režijný paušál .
Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/04 Z.z. sa znižuje odmena o 20% pri zastupovaní dvoch osôb- t.j. 447,352
€ (559,19 € krát 80%)

Žalovanému M. boli priznané trovy konania vo výške 447,352 € ako odmena za úkony právnej služby +
82,00 € ako režijný paušál. Spolu sa jedná o sumu 529,352 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.