Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/247/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108228273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu F. B., dôchodcu,

bydliskom J. K. XX/XX,. N. D., občana S. R., zastúpeného v konaní JUDr. D. B., advokátkou so sídlom
v T., P. č. XX. proti žalovaným 1/ M. Ď., bytom N. D., P. J. č. XX/XX,. 2/ Z. S., bytom B., M. XX,. 3/ Mgr.
F. W., bytom Ž., B. XX/X,. všetkým zastúpeným Mgr. E. G., advokátkou so sídlom v D. N. V., M. XXX/
XX. o zaplatenie 43.179,- Sk (1.433,30 Eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 1.433,30 Eur proti žalovaným 1-3 sa z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Mgr. E. G., advokátke, trovy konania žalovaných 1-3 vo výške 395,55
Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným 1-3 povinnosť zaplatiť mu spolu

43.179,- Sk (1.433,30 Eur) s príslušenstvom. Uviedol, že v čase vzniku uplatňovaného nároku

vykonával správu bytového fondu v bytových domoch v N. D. ako podnikateľ. Jedným z domov, ktoré
spravoval bol aj dom na ulici P. S., kde vlastníkmi bytov boli aj žalovaní 1-3. Poukázal na to, že po
dobu trvania zmluvného vzťahu so žalovanými, ktorý vyplýval z dohody o výkone správy, si plnil svoje
záväzkyvočinímakaždoročnevsúladesprávnympredpisomimdoručovalročnévyúčtovaniazasprávu
bytového fondu v ich vlastníctve. Tvrdil, že i v mesiaci máj 2003 (ku dňu 31.5.2003) doručil žalovaným
ročné vyúčtovanie za rok 2002, z ktorého vyplývajú nedoplatky na strane žalovaných, ktoré boli včetne
nedoplatkov za rok 2001. V písomnej žalobe špecifikoval výšku jednotlivých nedoplatkov za jednotlivé

byty s tým, že presne uviedol akú čiastku majú jednotliví účastníci zaplatiť ako dlh na zúčtovanom
nájme a službách spojených s bývaním (žalovaný 1/ sumu 20.476,- Sk, žalovaný 2/ sumu 14.327,- Sk
a žalovaný 3/ sumu 8.376,- Sk).

Žalovaní 1-3 žiadali žalobu zamietnuť. Vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatňovaného nároku.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámením listinných dôkazov: výpisu zo živnostenského registra žalobcu,
zmluvou o výkone správy zo dňa 22.3.2000, výzvami na úhradu pohľadávky, vyúčtovaním zálohových
úhradanákladovzaslužbyzaužívaniebytov,oboznámenímspisutunajšiehosúdusp.zn.19C247/2008
a zistil tento skutkový stav :Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome č. XX na ul. P.
S. v N. D. a žalobca uzatvorili dňa 22.3.2000 Zmluvu o výkone správy podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z.,
ktorej predmetom bolo poverenie žalobcu zabezpečovaním prevádzky bytov a nebytových priestorov

ako aj opráv spoločných častí, spoločných zariadení a ďalších služieb na ktorých sa zmluvné strany
dohodnú, a to v predtým uvedenom bytovom dome.

Správu tohto bytového fondu (teda v bytovom dome č. XX. na ulici P. S. v N. D.) vykonával v rokoch
2001-2003 žalobca ako podnikateľ- živnostník. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Zo spisu tunajšieho súd sp. zn. 19C/106/2006 je zrejmé, že žalobca uplatnil na súde žalobu dňa
29.6.2006 proti 18 žalovaným, kde terajší žalovaní 1-3 boli označení ako žalovaní 1,5,17. O tejto žalobe

bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu dňa 7.2.2008 pod č.k. 19C 106/2006-144 tak, že žaloba
žalobcu proti žalovaným 2,4,6-16,18 bola zamietnutá. Konanie proti žalovanému M. M. bolo zastavené
a nárok smerujúci proti žalovaným 1,5,17 (terajším žalovaným 1-3 ) bol vylúčený na samostatné konanie
z dôvodu hospodárnosti. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť potom, ako bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne pod č.k. 17Co 130/2008-176. Medzi účastníkmi v tomto konaní nebolo

sporné, že všetci žalovaní prevzali vyúčtovanie záloh za platenie služieb spojených s užívaním svojich
bytov 29.5.2003. Išlo o vyúčtovanie za predchádzajúci rok, teda rok 2002 a rok 2001.

PodľačlánkuIIods.8a9 Zmluvyovýkonesprávyzodňa22.3.2000siúčastnícidohodli,žerozúčtovanie
nákladov správca - žalobca vykoná do 60 dní od zistenia skutočných nákladov za poskytnutie plnenia,
pričom odpisy vykoná správca vždy do 15. januára roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa rozúčtovanie

nákladov vykonáva. Podľa tejto zmluvy (predtým uvedených článkov) má úhradu vyúčtovania zisteného
nedoplatku správca právo požadovať od 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote bol
správca podľa zmluvy povinný vrátiť vlastníkovi preplatok zistený vyúčtovaním.

Zmluva o výkone správy zo dňa 22.3.2000 bola v konkrétnom prípade uzatváraná v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 6 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s
inou právnickou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 8 ods.1 prvá veta zák.č.182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvorenia so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení činnom v čase, kedy žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvy o
výkone správy, platilo, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov
domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.

Citované zákonné ustanovenie vymedzuje vzťahy medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, že sa na vzťahy vyplývajúce z vlastníctva bytov

plne uplatňuje princíp osobitného zákona (lex specilalis), ktorým je zák.č. 182/1993 Z.z. pred
Občianskym zákonníkom ako všeobecných právnym predpisom. Občiansky zákonník platí na tie práva a
povinnosti,ktorézák.č.182/1993Z.z.neupravuje,príp.vôbecnerieši(subsidiárnaplatnosťObčianskeho
zákonníka).Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru má nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na údržbe,
opravách a správe spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Za tým účelom sú zo zákona
zriadené dva druhy správy a to spoločenstvo alebo zmluva o výkone správy so správcom. Podstatné

časti zmluvy o výkone správy rozhodné pre platnosť tejto zmluvy upravuje § 8 ods. 1 druhá veta zák.č.
182/1993 Z.z.

Zmluva o výkone správy je dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane sa správca za odplatu
zaväzuje, že výkonom správy zabezpečí pre vlastníkov nerušený výkon vlastníckych práv v rozsahu
zmluvyanadruhejstranesavlastnícizaväzujú,žezasprávudomuuhradiasprávcoviodmenu.Súčasťou
správy je aj zabezpečovanie služieb spojených u užívaním bytu a to dodávka tepla, teplej vody, odvoz

smetí a pod.

Podľa § 10 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené
s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, prípadne
pozemku. Ak zmluva neustanovuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady

podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 prvá veta Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba

vtedy, ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto
premlčania. Žalovaní tak v konkrétnom prípade urobili. Vzniesli námietku premlčania celého žalobcom
uplatňovaného nároku.

Zo zaužívanej súdnej praxe a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súd sa môže
zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho

práva žalujúceho účastníka. V takomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Podľa
tejto praxe, ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a žalovaná strana vzniesla námietku
premlčania, neskúma existenciu subjektívneho práva, ale vychádza z toho, že i tak by žaloba s
uplatnením námietky premlčania bola zamietnutá.

Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochýb vyplynulo, že žalobca doručil vlastníkom bytov

vyúčtovanie za rok 2002 dňa 29.5.2003. Podľa čl. II. bod 8 zmluvy o výkone správy uzavretej medzi
žalobcom a žalovanými mal žalobca právo požadovať úhradu vyúčtovania zisteného nedoplatku do15. dní odo dňa doručenia tohto vyúčtovania. Lehota splatnosti vyúčtovaných nedoplatkov teda v
konkrétnom prípade plynula od 30.5.2003 a keďže bola 15 dňová, uplynula dňa 13.6.2003. Ak teda
žalobca podal na súde žalobu 29.6.2006, urobil tak po uplynutí 3 - ročnej všeobecnej premlčacej lehoty.

Vzhľadom na uvedené okolnosti súd žalobu zamietol, pretože uplatnením námietky premlčania došlo k
zániku súdnej vymáhateľnosti nárokov žalobcu. V zmysle predtým uvedeného sa preto nezaoberal tým,
či vyúčtovanie žalobcu za rok 2001-2002 bolo urobené správne alebo nie. Z toho dôvodu ani nevykonal
dôkaz navrhovaný žalobcom na správnosť určenia nedoplatkov, a to znalecké dokazovanie v tomto
smere. Tento dôkaz vzhľadom na právne posúdenie veci považoval za neúčelný, zvyšujúci bezdôvodne
náklady na daný spor.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že premlčacia doba v danej veci bola 4-ročná podľa Obchodného
zákonníka, treba poukázať na to, že pre posúdenie práv a povinností vzniknutých zo záväzkových
vzťahov medzi účastníkmi konania neprichádzalo do úvahy použitie Obchodného zákonníka a v tejto
súvislosti použitie § 397 Obch. zák. pre dĺžku premlčacej doby tak ako sa žalobca domnieval. A to z
týchto dôvodov :

Podľa § 261 ods. 1,2 Obch. zák. v znení účinnom dňa 22.3.2000 t.j. v čase, kedy žalobca a žalovaní
uzatvorili zmluvu o výkone správy týkajúce sa bytov v ich vlastníctve, platilo, že touto časťou zákona
(t.j. treťou časťou Obchodného zákonníka s názvom obchodné záväzkové vzťahy), sa spravujú vzťahy
medzi podnikateľmi a takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou
alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.

V súlade s § 261 ods.1,2 prvá veta Obch. zák. sa na právne vzťahy žalobcu a žalovaného Obchodný
zákonník nevzťahuje nielen z hľadiska postavenia žalobcu a žalovaných ako nepodnikateľov v čase
vzniku záväzkového vzťahu ale aj z hľadiska toho, že vzniknuté záväzkové vzťahy sa netýkali
zabezpečovania verejných potrieb. Žalovaní mali postavenie vlastníkov bytu a nie podnikateľov,

vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich z tohto postavenia žalovaných nemohlo byť ani
zabezpečovaním verejných potrieb.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaní 1-3 mali vo veci plný úspech, preto im podľa predtým uvedenej zásady úspešnosti patrí aj
plná náhrada trov konania. Ich trovy predstavujú právne zastúpenie za dva úkony á 178,44 Eur (spolu
356,88) + režijný paušál 2x 6,95 Eur, stratu času z vo výške 23,18 Eur a cestovné vo výške hromadným
dopravným prostriedkom vo výške 1,59 Eur.

Žalovaným, ako úspešným účastníkom v predmetnom konaní, poplatková povinnosť podľa § 2 ods.2

zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov nevznikla, a preto súd o tejto
povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanými nerozhodoval.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.