Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/258/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229204
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2010:7108229204.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľov: X.) H. S., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, K., X.) Z.
S., J.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, K., zastúpených JUDr. Ivanom Jurčišinom - advokátom, Slovenská 69,
Prešov, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, IČO: 310 690 904,
zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, Ondavská 17, Košice, v konaní o určenie neplatnosti
zániku poistenia takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 209 ods. 1 písm. c) O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.10.2008 sa navrhovateľka v 1. rade domáha určenia, že zrušenie poistnej zmluvy
č. 5001500223 zo strany žalovaného vykonané listom zo dňa 9.6.2008 je neplatné a poistná zmluva
platí naďalej a navrhovateľ v 2. rade sa domáha určenia, že zrušenia poistnej zmluvy č. 5001500238 a
č. 4047700501 zo strany žalovaného vykonané listami zo dňa 20.6.2008 sú neplatné a poistné zmluvy

platia naďalej (dňa 9.10.2009 navrhovatelia zmenili petit tak, že poistné vzťahy založené uvedenými
zmluvami trvajú naďalej).
Odporca po tom, čo navrhovatelia neprijali ponúkané alternatívy na zmenu zmluvného vzťahu im
oznámil uvedenými listami zánik poistenia, hoci uzavreté poistné zmluvy a všeobecné podmienky
odporcu to nepripúšťajú. Neboli tu žiadne zákonné dôvody zo strany odporcu smerujúce k zrušeniu,
resp. odstúpeniu od zmluvy.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.3.2009 odporca požiadal konajúci súd o prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. s cieľom a aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy v znení: 1) Môže sa článok 105 a
článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25
Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími

podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené? 2) Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu
Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj
funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?
Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že za súčasného právneho stavu odporcovi bráni v ďalšom zotrvaní
v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako
orgánu dohľadu o tom, že poistné v poistnom produkte UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-

matematickými metódami pre výpočet poistného, že bolo vypočítané a inkasované v nižšej výške
ako malo byť a že z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom
o poisťovníctve. V súlade s týmto zistením uložila NBS odporcovi prijať opatrenia na nápravu, a
to pod hrozbou sankcií znamenajúcich pokuty až do výšky 20.000.000,-Sk/663.878,38 EUR, resp.
odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, t.j. úplný zánik odporcu. Pokiaľ existuje
záväzné vyjadrenie orgánu dohľadu o protiprávnosti obsahu poistnej zmluvy so zákonom a tento

nedostatok je sankcionovateľný zákonom predpokladanými sankciami, je teda autoritatívne vynútiteľné
jeho dodržiavanie, resp. náprava vadného stavu, je táto skutočnosť pre odporcu právne záväzná azákonodarca, prostredníctvom možnosti ukladania sankcií trvá na jeho dodržiavaní a vynucuje si ho.
Odporca tak nemá inú možnosť, ako konať v súlade so zákonom a nie je odporcu možné nútiť, aby
zotrval v určitom právnom vzťahu za cenu porušenia zákona.

Podľa článku 234 ZES je daná právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES. Zároveň podľa toho istého článku ZES je
daná povinnosť vnútroštátnemu súdnemu orgánu najneskôr v poslednom stupni obrátiť sa na Súdny
dvor v prípade, ak sa takáto prejudiciálna otázka v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom
položí. Hlavným účelom konania o predbežnej otázke je: a) jednotná aplikácia a konzistentný výklad

komunitárnehoprávavčlenskýchštátoch,b)poskytnutiepomocisúdomčlenskýchštátovpriinterpretácii
a aplikácii komunitárneho práva, c) kontrola legality právnych aktov Spoločenstva, d) ochrana právnych
záujmov fyzických a právnických osôb, ktorým komunitárne právo udeľuje subjektívne práva, a to najmä
v prípade rozporu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom (konanie o predbežnej otázke zakladá
neprivilegovaným žalobcom možnosť ako prekonať nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby
na neplatnosť podľa článku 230 ZES).

Dôvodom na podanie tohto procesného návrhu odporcu na prerušenie konania je potreba rozhodnutia
Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka výkladu ZES, ako nevyhnutného predpokladu na
vydanie rozsudku vnútroštátneho súdu v právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Otázka zistenia
správneho výkladu a aplikácie komunitárneho práva vo vzťahu k právnej veci prejednávanej v tomto
konaní pred vnútroštátnym súdom sa dotýka článku 105 ods. 5 a 6 ZES, článku 14 bod 14.1, 14.3 a 14.4

a článku 25 bod 25.1 a 25.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk.
Podľa článku 8 ZES, v súlade s postupom ustanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky systém
centrálnych bánk (ďalej len "ESCB") a Európska centrálna banka (ďalej len "ECB"); konajú v medziach
právomocí,ktorésúimzverenétoutozmluvou,štatútomESCBaštatútomECB(ďalejlen"štatútESCB"),
ktorý je k tejto zmluve pripojený. Podľa článku 105 ods. 6 ZES rada môže jednomyseľne na návrh

Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou a na základe súhlasu Európskeho parlamentu
poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad úverovými
inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov. Podľa článku 109 ZES,
každý členský štát najneskôr k dátumu ustanovenia Európskeho systému centrálnych bánk zabezpečí,
aby vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky boli zlučiteľné s touto

zmluvou a štatútom Európskeho systému centrálnych bánk. Podľa článku 1 bod 1.2 Štatútu, v súlade
s článkom 107 odsekom 1 tejto zmluvy sa ESCB skladá z ECB a z centrálnych bánk členských štátov
("národných centrálnych bánk"). Podľa článku 3 bod 3.3 Štatútu, v súlade s článkom 105 odsekom 5
tejto zmluvy prispieva ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré
sa týkajú dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému.

Podľa článku 9 bod 9.2 Štatútu, ECB zabezpečuje, aby sa úlohy zverené ESCB podľa článku 105
odseky 2, 3 a 5 tejto zmluvy plnili buď jej vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom
národných centrálnych bánk podľa článku 12.1 a článku 14. Podľa článku 14 bod 14.1 Štatútu, v
súlade s článkom 109 tejto zmluvy každý členský štát najneskôr do zriadenia ESCB zabezpečí, aby
jeho vnútroštátne právne predpisy, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky, boli v súlade s

touto zmluvou a s týmto štatútom. Podľa článku 14 bod 14.3 Štatútu, národné centrálne banky sú
neoddeliteľnou súčasťou ESCB a konajú v súlade s usmerneniami a pokynmi ECB. Rada guvernérov
prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia usmernení a pokynov ECB a vyžaduje, aby sa jej
poskytovali všetky potrebné informácie. Podľa článku 14 bod 14.4 Štatútu, Národné centrálne banky
môžu vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v tomto štatúte, ak Rada guvernérov dvojtretinovou

väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Takéto funkcie
vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet a nepokladajú sa za
súčasť funkcií ESCB. Podľa článku 25 bod 25.2 Štatútu, v súlade s každým rozhodnutím Rady podľa
článku 105 odseku 6 tejto zmluvy môže ECB plniť osobitné úlohy, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad
obozretným podnikaním úverových a ostatných finančných inštitúcií, s výnimkou poisťovní. Vychádzajúc

z vytýčených cieľov a úloh ESCB, ktorých zabezpečenie a napĺňanie je realizované aj prostredníctvom
dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií (tou poisťovňa rozhodne nie je) a stability
finančného trhu, nie je prekvapujúce, že z dohľadu nad obozretným podnikaním úverových a ostatných
finančných inštitúcií sú poisťovne vylúčené.
Podnikanie úverových inštitúcií (bánk) a podnikanie poisťovní funguje na úplne rozdielnych princípoch,

majúc odlišný charakter, ktorý determinuje rôzne pôsobenie týchto druhov podnikania na finančný trh
a cenovú stabilitu. Podnikanie poisťovne funguje na jednoznačných princípoch poistnej matematiky, v
rámciktorýchjezákladompoistnéhovzťahuvzájomnávyváženosťplnenípoistníkaapoistiteľa.Samotný
charakter "vkladania" peňazí do banky a do poisťovne má svoj úplne iný základ, následne spočívajúciaj v rozdielnosti rizikovosti týchto dvoch druhov podnikania. Investovanie poisťovne do aktív, na rozdiel
od bánk, je prísne limitované zákonnou úpravou prostredníctvom vyhlášok a opatrení, ktorých cieľom
je zamedziť rizikovému investovaniu zo strany poisťovní, čím sa zabezpečuje požadovaná finančná

stabilita poisťovne, ktorá je zároveň bezpodmienečne viazaná svojim obchodným plánom schváleným
príslušnýmorgánomštátu.Peňažnéplneniepoisťovnevprospechpoistenéhojevždyviazanénabudúcu
možnú, neistú poistnú udalosť. Zároveň poisťovňa musí v každom okamihu svojej existencie disponovať
dostatkom finančnej hotovosti na okamžité vyplatenie všetkých odkupných hodnôt svojich klientov v
jedinom okamihu. V dôsledku týchto pravidiel nemôže v poisťovni dôjsť k obdobnej situácii, ako je to v

prípade bánk, a síce k nárazovému výberu peňazí jej klientov a spôsobenie tak vážnej nestability tejto
inštitúcie. V poisťovníctve sa tak logicky nevyskytla ani potreba vytvorenia fondu ochrany vkladov, ako
je tomu u bánk, keď v konečnom dôsledku sa pri poistení o vklady ani nejedná.
V dôsledku zásadných rozdielností týchto dvoch druhov podnikania a ich odlišného vplyvu na finančný
trh a cenovú stabilitu bol ZES a rovnako aj Štatútom výkon dohľadu nad poisťovňami vyňatý z pôsobnosti
ESCB, ECB ako aj národných centrálnych bánk. Nie je preto v súlade s cieľmi a úlohami ESCB v rámci

zabezpečovania stability finančného systému vykonávať prostredníctvom národných centrálnych bánk
spolu s dohľadom nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií aj dohľad nad poisťovňami, nakoľko
obidve oblasti vychádzajú z úplne rozdielnych princípov, vyžadujúc si tak oddelený prístup v riešení
dohľadu na týmito druhmi podnikania.
Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia je podľa odporcu dohľad nad poisťovacími podnikmi

vykonávaný centrálnou bankou členského štátu Európskej únie v rozpore s úlohami centrálnych bánk,
tak ako ich vytyčuje ZES a Štatút. Výkon dohľadu centrálnymi bankami členských štátov EU (v prípade
SR Národnou bankou Slovenska) je v rozpore so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a so
Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk ako primárnych prameňov komunitárneho práva, ktoré
v zmysle čl. 7 ods. 2, 4 a 5 a čl. 154c Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi SR. Dohľad centrálnych

bánk členských štátov nad poisťovňami je zároveň týmito primárnymi prameňmi komunitárneho práva
priamo vylúčený.

Zo súdneho registra súd zistil, že na tunajšom súde sú vedené konania vo viacerých právnych veciach
občanov s obdobným predmetom sporu.

Okrem týchto odporca v postavení navrhovateľa vedie spor proti SR, zastúpenej NBS o náhradu škody
spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, ktorú mu spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný
trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv.
Okrem iného bolo zistené, že na návrh odporcu sa vedie aj konanie o vyslovenie nezákonnosti postupu
NBS, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Predmetom tohto konania je občiansko-právny nárok. Odporca sa v svojom návrhu domáha
prerušenia konania z dôvodu potreby vyjadrenia sa, resp. vydania rozhodnutia Súdneho dvora ES o
verejnoprávnych predpisoch. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy
upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi, nie právne predpisy upravujúce dohľad nad

poisťovníctvom, preto dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnej otázke nastolenej odporcom nie je
potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Na základe uvedeného súd návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.)