Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/72/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110210223
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu Š. H., nar.

XX.XX.XXXX,. občana S., bytom D. N. V., P. H. č. XXXX/XX,. práv. zast. JUDr. S. Z., advokátom so
sídlom v D. N. V., O. M. č. XXX/X. proti žalovanému D., s. r. o. so sídlom v D. N. V., T. č. X,. IČO XX. XXX.
XXX,. práv. zast. A. s. r. o. so sídlom v B., Š. č. XX,. I. XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 223,84-€ do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám advokátky JUDr. Ing. Ľ. B..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 29.03.2010 domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru

výpoveďou podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 30.11.2009, ktoré mu bolo doručené
v rovnaký deň, je neplatné. Uviedol, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa
26.3.2007 ako obsluha valcovacej linky. Dňa 30.11.2009 žalovaný doručil žalobcovi v sídle spoločnosti
písomnú výpoveď z pracovného pomeru bez uvedenia dátumu, ktorou podľa ust. § 63 ods.1 písm.
b/ Zákonníka práce so žalobcom končí prac. pomer k 31.01.2010. Dôvodom výpovede bolo zrušenie
pracovného miesta vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 27.11.2009, ktorým znížil stav
zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce. Žalobca prestal pre žalovaného pracovať po uplynutí
výpovednej doby a od 01.02.2010 je nezamestnaný. Vzhľadom k poznatkom žalobcu, že zrušené

pracovné miesto bolo opätovne vytvorené, podal žalobca sťažnosť dňa 11.02.2010 ma I. P. T. a
domnienku žalobcu tento úrad potvrdil dňa 12.03.2010 podaním P 114/1017/10, kde uviedol, že zrušené
pracovné miesto žalobcu bolo opätovne vytvorené v marci 2010. Uvedený dôvod skončenia prac.
pomeružalobcutedaneobstojíažalovanýjednoznačneporušilust.§61ods.3Zákonníkaprácetým,žev
priebehu 3 mesiacov po skončení prac. pomeru žalobcu opäť vytvoril toto prac. miesto a prijal naň iného
zamestnanca. Žalobca sa domáhal u žalovaného písomne neplatnosti skončenia prac. pomeru a trval
na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, na čo žalovaný nereagoval. Postupom žalovaného došlo

k tomu, že miesto žalobcu skutočne zrušené nebolo a dôvod výpovede pre nadbytočnosť neobstojí.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Rozhodnutie I. P. v T. nezodpovedá realite, pričom
ho preberal zástupca žalovaného, ktorý nevie po slovensky a je kórejským občanom. Poukázal na to,
že v marci 2010 nedošlo k žiadnemu prijatiu nového zamestnanca a posledný zamestnanec - Ľ. D.
bol žalovaným prijatý do pracovného pomeru dňa 2.11.2009 a výpoveď žalobcovi bola daná až neskôr.
Závod žalovaného dodáva výrobu pre spol. KIA a v 11/2009 došlo k zmene situácie a zníženiu celkovej
výroby, ktorá si vyžiadala organizačnú zmenu a zníženie stavu zamestnancov k 27.11.2009 o jednéhozamestnanca. Výpoveď žalobcovi bola daná písomne a prerokovaná so zamestnaneckou radou, pričom
žalobcovi bolo vyplatené odstupné. Žalovaný potvrdil, že na valcovacej linke pracoval aj jeden Iránec,
ktorývšakbolprijatýdopracovnéhopomerunainúfunkciuaskôr,pričomunichniejepevnáorganizačná

štruktúra a majú aj kumulované funkcie. Pracovníci I. P. v T. považovali za porušenie Zákonníka práce
prijatie zamestnanca D., ktorý podľa nich mal byť novoprijatým zamestnancom na pôvodne zrušené
miesto žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vypočul svedkov T. S. a M. Ž., oboznámil pracovnú
zmluvu žalobcu, výpoveď z prac. pomeru zo dňa 30.11.2009, list žalobcu ktorým sa domáhal neplatnosti

skončenia prac. pomeru zo dňa 25.3.2010, list I. P. v T. č.k. P 114/1017/10 zo dňa 12.3.2010, e-
mail od J. T., organizačnú štruktúru žalovaného za 1-3/2010, pracovnú zmluvu Ľ. D., kópiu spisu I.
P. v T. ITN-15-35-2.3./P-F22, E24,A25-10 z 3/2010, sťažnosť žalobcu z 22.2.2010 na I. P., dohodu
o zmene pracovnej zmluvy žalobcu, upozornenie na nedodržanie technologického postupu zo dňa
28.11.2007, žiadosť žalovaného adresovanú predsedovi zamestnaneckej rady M. Ž. o prerokovanie
výpovede zamestnaneckou radou zo dňa 27.11.2009, oznámenie o zrušenie pracovného miesta

odporcu, požiadavku na zrušenie prac. miesta odporcu z 27.11.2009, výpisy z účtu spol. žalovaného,
mzdové list žalobcu, menný zoznam zamestnancov žalobcu, pracovnú zmluvu K. H. a jej predĺženie z
26.1.2009, zápis zo zasadnutia zamestnaneckej rady a zistil nasledovný skutkový stav veci:

žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.3.2007 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol žalobca prijatý do
pracovného pomeru spočiatku na dobu určitú, ako obsluha valcovacej linky, s miestom výkonu práce v

sídle žalovaného v D. N. V.. Dňa 1.4.2008 sa pracovný pomer žalobcu zmenil na dobu neurčitú.

Dňa 26.2.2009 konateľ žalovaného prijal písomné rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov - zrušenie
pracovného miesta obsluha valcovacej linky, z dôvodu zníženia objemu výroby z pôvodných 7 miest
na 6 miest. Dňa 27.11.2009 sa žalobca obrátil písomne na predsedu zamestnaneckej rady M. Ž.
so žiadosťou o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce, ktorú chcel dať

žalobcovi, z vyššie uvedeného dôvodu. Výpoveď daná žalobcovi bola prerokovaná zamestnaneckou
radou dňa 30.11.2009 a zamestnanecká rada ju schválila.

Dňa 30.11.2009 bola na pracovisku žalovaným žalobcovi doručená písomná výpoveď z pracovného
pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti, pričom dňa 27.11.2009
zamestnávateľ písomne rozhodol o znížení stavu zamestnancov na valcovacej linke o jedného

zamestnanca a nemal možnosť viac žalobcu zamestnávať. Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov, ktorí s ňou súhlasili. Žalobca pracoval u žalovaného do konca 2-mesačnej výpovednej
doby, do 31.01.2010 a od 01.02.2010 bol nezamestnaným.

Dňa 11.02.2010 sa žalobca obrátil na I. P. v T. so sťažnosťou, že na jeho pracovné miesto u žalovaného
bol prijatý iný zamestnanec. V odpovedi I. P. zo dňa 12.03.2010 sp. zn. P114/1017/10 v bode 3/ I. P.

T. konštatoval, že zamestnávateľ - žalovaný porušil ust. § 61 ods.3 Zákonníka práce, tým, že žalobcovi
dal výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce a jeho prac. pomer sa skončil dňa 31.01.2010,
pričomopätovnevpriebehu3mesiacovpojehovýpovediopätovnevytvoriltotozrušenépracovnémiesto
a prijal naň iného zamestnanca ( zrušenie 1 pracovného miesta zo 7 na 6 od 01.12.2009 a v 3/2010
opäť 7 pracovných miest).

Z písomnej organizačnej štruktúry zamestnancov žalovaného na valcovacej linke vyplýva, že v 11/2009
pracovali na valcovacej linke nasledovní zamestnanci : Ľ. D., žalobca, V. J., B. K., V. S., M. Š. a D. Z.,
teda 7 zamestnancov. V marci 2010 pracovali na valcovacej linke nasledovní zamestnanci : Ľ. D., V.
J., B. K., V. S., M. Š. a D. Z. a K. H. teda 7 zamestnancov.

Z pracovnej zmluvy K. H. vyplýva, že tento bol prijatý u žalovaného do pracovného pomeru od

01.11.2008 na dobu určitú ako obsluha ohýbacej linky a jeho prac. zmluva bola predĺžená bez zmeny
pracovného zaradenia na dobu neurčitú dňa 26.01.2009.ZpracovnejzmluvyĽ.D.vyplýva,žetentobolprijatýužalovanéhodopracovnéhopomeru od02.11.2009
na dobu určitú ako obsluha valcovacej linky.

Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 61 ods.3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným
výpoveďou podľa ust. § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, doručenou žalobcovi na pracovisku do
vlastných rúk dňa 30.11.2009. Dôvodom výpovede bolo zrušenie pracovného miesta žalobcu vzhľadom
na rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 27.11.2009, ktorým znížil stav zamestnancov s cieľom zvýšenia

efektivity práce. Žalobca prestal pre žalovaného pracovať po uplynutí 2- mesačnej výpovednej doby,
ktorá mu uplynula dňa 31.01.2010. Výpoveď žalobcu bola riadne prerokovaná zamestnaneckou radou,
ktorá s ňou súhlasila. Skutočnosti, tvrdené žalobcom, že jeho zrušené pracovné miesto bolo opätovne
vytvorené v 3- mesačne lehote, sa nepreukázalo. Lehota 3 mesiacov, v priebehu ktorej zamestnávateľ
nesmie znovu vytvoriť pracovné miesto, ktoré zrušil, sa počíta od skončenia pracovného pomeru

zamestnanca, voči ktorému bol uplatnený výpovedný dôvod podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka
práce. V danom prípade sa pracovný pomer žalobcu skončil 31.01.2010, teda od tohto dňa v priebehu
nasledujúcich 3 mesiacov, t.j. do 30.04.2010 nesmel žalobca vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
naň nového zamestnanca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemal žiadnu pevnú
organizačnú štruktúru a zamestnával aj zamestnancov s kumulovanými funkciami, ako bol napr. I. H.,

ktorý vykonával funkciu obsluhy ohýbacej linky a pracoval aj na valcovacej linke. Tento zamestnanec
však bol v pracovnom pomere u žalovaného od 11/2008 a samotný žalobca potvrdil, že tento I. už na
valcovacej linke pracoval, keď v tomto závode pracoval aj žalobca. I. P. v T. menovite neuviedol, ktorý
zamestnanec bol novoprijatý na zrušené pracovné miesto. Posledným prijatým zamestnancom bol Ľ.
D., ktorý bol prijatý do pracovného pomeru dňa 02.11.2009, teda ešte predtým, než bolo rozhodnuté o

organizačnejzmeneaoprepustenížalobcu(rozhodlosa27.11.2009). ZvýsluchusvedkovM.Ž.(majstra
vo výrobe) a T. S. (manažérky personálneho oddelenia) ako aj pripojených prac. zmlúv vyplýva, že po
31.1.2010 nebolo miesto žalobcu opätovne vytvorené, ani naň nebol prijatý v tomto období žiaden nový
zamestnanec. Súd preto nezistil zo strany žalovaného žiadne porušenie ustanovení Zákonníka práce
v súvislosti s výpoveďou, danou žalobcovi a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že

výpoveď je neplatná. Preto žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech súd priznal náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej
pomoci po 55,49,-€/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 20.4.2010, za účasť na pojednávaní dňa10.5.2010 a 31.5.2010) + 3 x 7,21,- € paušál a 19% DPH v sume 35,74,-€ podľa § 11 ods. 3, § 14
ods.1 písm. a/, d/, § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení nesk. predpisov. Trovy konania v celkovej výške 223,84,- € bude

žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.