Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/206/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106230717
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne Z. H., štátnej

občianky Slovenskej republiky, dôchodkyne, bytom T., R. X,. zastúpenej v konaní JUDr. J. K., advokátom
so sídlom v T., L. X proti žalovanej PhDr. S. B., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., D. H.
XXX/XX. o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo účastníčok k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 1118
katastrálneho územia Z., a to rodinného domu súpisného čísla 2085, pozemku parcelného čísla 471 o
výmere 301 m2 - zastavené plochy a pozemku parcelného čísla 470 o výmere 414 m2 - záhrady s
a z r u š u j e.

Uvedené nehnuteľnosti s a p r i k a z u j údo výlučného vlastníctva žalobkyne.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej rozdiel v prikázaných hodnotách v sume 600.000,-

Sk do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 70.922,- Sk, a to zaplatením
advokátovi JUDr. J. K., do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy štátu v sume 3.956,- Sk j e p o v i n n á zaplatiť žalovaná do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet Okresného súdu Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala pôvodne o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v
liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z., a to rodinného domu a priľahlých pozemkov s tým, že navrhla,
aby tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej a žiadala výplatu svojho podielu. V priebehu
konania zmenila spôsob vyporiadania a domáhala sa toho, aby súd po zrušení spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam, tieto pridelil jej. Bola ochotná žalovanú vyplatiť.

Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva. Súhlasila s tým, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do jej vlastníctva s tým, že by žalobkyňu vyplatila sumou 500.000,- Sk v hotovosti a zvyšok
by jej vyplácala v splátkach ako doživotnú rentu. Poukázala na to, že do rodinného domu investovala
nemalé finančné prostriedky. Zakúpila elektrický kotol, platila elektrickú energiu, vodné, stočné, domovú
daň, poplatky za telefóny a podobne.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne M. C., znaleckým
posudkom znalca Ing. V. Š., oboznámením listu vlastníctva č.1118 katastrálneho územia Z. a zistil tento
skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. 1118 katastrálneho územia Z. súd zistil, že rodinný dom súpisného čísla 2085,
pozemok parcelného čísla 471 o výmere 301 m2 - zastavené plochy a pozemku parcelného čísla
470 o výmere 414 m2 - záhrady sú v podielovom vlastníctve účastníčok. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou
uvedených nehnuteľností v 3/4-inách a žalovaná v 1/4-ine.

Zo znaleckého posudku Ing. V. Š. mal súd za preukázané, že reálna deľba domu súp. č. 2085
nachádzajúceho sa na parc. č.471 nie je možná. Z tohto znaleckého posudku je tiež zrejmé, že

všeobecná cena nehnuteľností uvedených v liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z. predstavuje sumu
2.400,- Sk.

Uvedené skutkové okolnosti neboli medzi účastníčkami sporné. Z ich výpovedi vyplynulo, že k dohode
o zrušení spoluvlastníctva nedošlo. Obe zhodne potvrdili, že reálna deľba nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu nie je možná. Možné nie je ani zotrvanie v spoluvlastníctve, a to z dôvodu nezhôd,

ktoré majú účastníčky medzi sebou. Všeobecnú cenu nehnuteľnosti ustálenú znalcom nenamietali.
Sporné ostalo iba to, komu ostane v prípade zrušenia spoluvlastníctva nehnuteľnosť vo výlučnom
vlastníctve.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dospel súd k záveru, že podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu je potrebné zrušiť. Právo každého

spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Návrh žalobkyne v tejto časti bol plne
dôvodný, pretože bolo nepochybne preukázané, že dohoda medzi účastníkmi ohľadne vyporiadania
nebola možná. Preto súd žalobkyni v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel a podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. 1118 kat. územia Z. zrušil.

Pokiaľ ide o vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva, navrhla žalobkyňa prikázanie sporných
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Taký istý návrh predniesla aj žalovaná.

Občiansky zákonník v predtým citovanom ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania nie je súd viazaný.

Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy, pretože nehnuteľnosti
nie sú reálne deliteľné, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a čo vyplýva aj zo znaleckého posudkuIng. V. Š.. Druhým spôsobom v poradí, ktorý prichádza do úvahy, je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

V predmetnej veci súd vyporiadaval zrušené spoluvlastníctvo podľa druhého spôsobu, a to prikázaním
veci za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní o tom, komu je potrebné nehnuteľnosť prikázať do
vlastníctva vychádzal z veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníčok. Zohľadnil, že žalobkyňa má
vo vlastníctve 3/4-iny z vyporiadavaných nehnuteľností a žalovaná iba podiel 1/4-iny. Zároveň zobral
do úvahy, že žalovaná sa podľa jej vyjadrenia nechce do domu, ktorý je predmetom vyporiadania
nasťahovať, chce ho iba prenajímať. Na zreteľ súd zobral i skutočnosť, že žalovaná má zabezpečené

trvalé bývanie, ale žalobkyňa žije v dome opatrovateľskej služby, nemá zabezpečené vlastné bývanie.
Prihliadol i na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala dostatok finančných zdrojov z ktorých by mohla
žalobkyňu vyplatiť a nepreukázala ani skutočný záujem vyplatiť žalobkyňu v hotovosti z celej sumy,
ktorá by jej ako primeraná náhrada prislúchala. Z jej výpovede totiž vyplynulo, že jej chce iba vyplácať
mesačnú rentu, čo je vzhľadom na vek žalobkyne neprijateľným spôsobom výplaty.

Z priebehu konania vyplynulo, že žalovaná sa pojednávaniam vyhýbala, mala tendenciu rozhodnutie
o zrušení spoluvlastníctva oddiaľovať, nemala ozajstný záujem spoluvlastnícke vzťahy so žalobkyňou
(ktorá je jej matkou) riešiť. Chcela zrejme takýmto spôsobom iba získať čas, čo by v danom prípade
bolo iba v jej prospech. Keďže nepreukázala skutočný záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti ani reálnu
možnosť vyplatiť žalobkyňu z jej podielu, i túto skutočnosť (nezáujmu o rozhodnutie vo veci) vyhodnotil

súd ako dôvod pre ktorý bolo potrebné nehnuteľnosti prikázať žalobkyni.

V prípade zrušenia spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním jednému zo spoluvlastníkov sa
tieto vyporiadavajú za primeranú náhradu. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny
nehnuteľnosti, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej
veľkosti, jej vybavenia, údržby a veku, ale aj so zreteľom na existujúcu situáciu (v danom mieste a

čase) na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého alebo porovnateľného druhu. Všeobecná cena je cenou,
za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť, to je cena ovplyvnená ponukou a dopytom po
nehnuteľnostiach v určitom mieste a čase. Všeobecná cena veci môže byť tak vyššia ako aj nižšia ako
cena určená podľa cenového predpisu, alebo cena individuálnej ponuky. Pre jej určenie je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Pri rozhodovaní v konkrétnej veci sa súd riadil (pri určení primeranej náhrady za podiel prikázaný
žalobkyni) citovanými kritériami. Zo znaleckého posudku Ing. V. Š. vyplýva, že všeobecná cena
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, sa pohybuje na úrovni 2.400.000,- Sk. Hodnota 1/4-iny, na
ktorú má žalovaná pri takomto vyporiadaní nárok, predstavuje sumu 600.000,- Sk. Preto súd zaviazal
žalobkyňu, aby túto sumu vyplatila žalovanej, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná náhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná prislúcha jej náhrada účelne vynaložených trov konania.

Takýmito trovami bola odmena advokáta za zastupovanie žalobkyne vo výške 70.922,- Sk. Hodnotajedného úkonu predstavovala v zmysle vyhlášky č. 655/200 Z.z. sumu 10.650,- Sk. Vo veci bolo
vykonaných 5 takýchto úkonov (príprava, prevzatie, žaloba, 3 pojednávania), ku ktorým bolo potrebné v
zmysle citovanej vyhlášky pripočítať 2 x režijný paušál á 164,- Sk a 3 x režijný paušál á 178,- Sk. Okrem

toho boli vo veci vykonané 2 nemeritórne pojednávania (odročené na žiadosť žalovanej), za ktoré patrí
zástupcovi žalobkyne advokátska odmena v 1/4-ine, teda vo výške 10.650,- Sk x 2 + 2 x 178,- Sk režijný
paušál. K sume 58.575,- Sk (10.65,- Sk x 5 + 2 x 2.662,50 Sk + 2 x 164,- Sk + 5 x 178,-Sk) je potrebné
pripočítať 11.129,- Sk, ktoré predstavujú 19 % daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy štátu v predmetnej veci predstavujú znalečné vyplatené znalcovi Ing. V. Š. (v sume 3.956,- Sk),
ktorý bol hradený z rozpočtových prostriedkov súdu, pretože žalovaná nezaplatila zálohu na tento účel,
a to napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. K povinnosti zaplatiť tieto trovy štátu
zaviazal súd podľa výsledku konania žalovanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.