Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/116/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105214196
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. D.

Š., bytom B., B. X,. 2/ Ing. I. Š., bytom Č. R., O., T. svornosti XX,. obaja zastúpení JUDr. P. Ž., advokátom
so sídlom v D. N. V., C. I. XX/XXX,. proti odporcom 1/ P. Š., bytom O. XXX,. 2/ J. Š., bytom O. XX,.
obaja zastúpení JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., J. Z. XXXX/XXX,. o určenie, že nie sú dané
dôvody vydedenia takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľov 1) a 2), uvedené v listine o vydedení spísanej
poručiteľkou J. Š., rod. G., dňa XX.XX.XXXX,. do notárskej zápisnice č. 3N 99/86, Nz 67/86, bývalého
Š. N. v T., n i e s ú dané.

Odporcovia 1) a 2) sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) náhradu trov konania vo výške

10.848,50 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 03.06.2005 sa navrhovatelia domáhali určenia, že nie sú dané dôvody
vydedenia, uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľkou J. Š., rod. G., dňa 16.06.1986, do
notárskej zápisnice č. 3N 99/86, Nz 67/86, bývalého Š. N. v T.. Navrhovatelia uviedli, že uvedenou
listinou o vydedení ich ako vnukov vydedila stará matka, poručiteľka J. Š., a to z dôvodu neposkytnutia
pomoci v starobe a chorobe. Uviedli, že na ich strane existovali v čase vydedenia objektívne príčiny, pre
ktoré mohli starú matku navštevovať len sporadicky, nakoľko navrhovateľ 1) bol od roku 1982 do roku
1990 profesionálnym vojakom a slúžil v Č. a navrhovateľ 2) študoval od roku 1983 V. Š. v O., po ktorej

skončení absolvoval základnú vojenskú službu a v Č. zostal aj po ukončení štúdia. Poukázali tiež na
to, že stará matka nebola v čase vydedenia odkázaná na ich pomoc, o pomoc neboli nikdy požiadaní
a do domu starej matky im bolo zakázané vstupovať. V prípade, že by stará matka o pomoc požiadala,
navrhovatelia by jej ju poskytli. Navrhovatelia tiež uviedli, že listinu o ich vydedení spísal z rovnakých
dôvodov aj manžel poručiteľky a súdom bolo rozhodnuté, že dôvody vydedenia neboli dané.

Odporcovia, synovia poručiteľky J. Š. sa k žalobe vyjadrili a žiadali ju zamietnuť, nakoľko dôvody
vydedenia boli podľa ich názoru dané. Uviedli, že ani jeden z navrhovateľov neposkytol poručiteľke

pomoc v starobe a chorobe, o starých rodičov navrhovatelia neprejavovali záujem, dokonca
navrhovatelia poručiteľke a jej manželovi ubližovali pre dlhodobé rodinné majetkové spory, bránili im v
obhospodarovaní záhrady, nadávali im a nesprávali sa voči nim slušne. Voči odporcovi 1) sa navrhovateľ
1) dokonca dopustil trestného činu ublíženia na zdraví. Potrebnú pomoc poručiteľke poskytoval najmä
odporca 1). Odporcovia mali za to, že navrhovatelia nemajú pre správanie voči poručiteľke a členom
jej rodiny morálne právo dediť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia odporcov, výsluchom navrhovateľa 1)
a odporcov, oboznámením zápisnice z dedičského konania D 1055/97 zo dňa 9.3.2004, „Dodatku
k notárskej zápisnici zo dňa 13.3.2004, spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8D/1055/1997 a

10C/656/1987, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/344/1991 zo dňa 3.10.1991, uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 5To/562/1991 zo dňa 9.12.1991, oznámenia obce O. zo dňa 1.10.2007,
lekárskej správy MUDr. B. P., rozhodnutia S. P. zo dňa 24.5.1995, záznamu z 6.6.1984, sťažnosti zo dňa
19.4.1985, vyjadrenia k predvolaniu zo dňa 16.9.1985, 2 ks fotografií záhrady, písomného podania Ing. J.
Š., rozhodnutia O. N. V. zo dňa 2.3.1976, výsluchom svedkyne Ing. J. Š. a zistil tento skutkový stav veci:

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8D/1055/1997 súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX zomrela J.
Š., po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy odporcovia ako synovia a navrhovatelia ako vnuci -
potomkovia po nebohom synovi poručiteľky J.. Poručiteľka zanechala závet, ktorým všetok svoj majetok
odkázala odporcom a zároveň dňa 16.6.1986 spísala listinu o vydedení, ktorou vydedila navrhovateľov
pre neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a chorobe. Navrhovatelia v dedičskom konaní namietali,
že takýto dôvod vydedenia nie je daný, k dohode dedičov nedošlo, preto boli navrhovatelia v dedičskom

konaní súdom odkázaní na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.

V čase spísania listiny o vydedení mala poručiteľka J. Š. 76 rokov a žila v O. v spoločnej domácnosti so
svojim manželom O. Š.. Spolu s nimi býval v dome aj odporca 2), a to až do smrti poručiteľky. Z lekárskej
správy o zdravotnom stave poručiteľky súd zistil, že v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o vážnejšej
chorobe ani hospitalizácii poručiteľky v rokoch 1983 - 1986. Podľa lekárskej správy bola poručiteľka v

roku 1984 ambulantne vyšetrená na internej ambulancii, hospitalizovaná bola až po spísaní listiny o
vydedení v roku 1988 na očnom oddelení a znova bola hospitalizovaná v r. 1997 pre komplikovanú
gangrénu nohy, kedy aj exitovala.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C/656/1987 súd zistil, že z rovnakých dôvodov ako
poručiteľka navrhovateľov v minulosti vydedil aj jej manžel O. Š. a v priebehu dedičského konania

bola tiež súdom riešená otázka danosti dôvodov vydedenia, a to v konaní vedenom tunajším súdom
pod uvedenou spisovou značkou. V konaní bola dňa 19.1.1988 vypočutá poručiteľka, v tom čase ako
účastníčka konania, ktorá okrem iného uviedla, že v chorobe jej a manželovi pomáhali len synovia J. a
P. (odporcovia) a po smrti manžela sa o ňu v prípade potreby staral syn P. a jeho žena. Poručiteľka v
konaní uviedla, že mala zlé vzťahy s navrhovateľmi, preto ona ani jej manžel pomoc od navrhovateľov

ani nežiadali.

Z výsluchu navrhovateľa 1), vojenskej knižky a spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/656/87 súd zistil,
že navrhovateľ 1) sa v obci bydliska poručiteľky trvalo nezdržuje od roku 1982, domov prichádzal iba
príležitostne. Od 1.8.1982 do 18.7.1986 bol navrhovateľ 1) poslucháčom V. V. Š. V. v Ž., 1.8.1983
bola škola presťahovaná do V.. Štúdium na vysokej škole navrhovateľ 1) ukončil dňa 30.6.1986, počas

štúdia dochádzal domov 1-2 krát do mesiaca na víkendy. Dňa 20.8.1986 nastúpil navrhovateľ 1)
ako vojak z povolania k útvaru P. S.. Z výsluchu navrhovateľa 1) a zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.
10C/656/87 súd zistil, že navrhovateľ 2) študoval od 1.9.1983 na V. Š. B. v O., štúdium ukončil dňa
8.7.1987, počas štúdia dochádzal domov približne dvakrát do mesiaca na víkendy. Dňom 1.9.1987 sa
navrhovateľ 2) zamestnal u Z. O. a 1.10.1987 nastúpil na Z. V. S. do P.. Medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že navrhovatelia v tomto čase dochádzali domov len príležitostne a stretávanie navrhovateľov
s poručiteľkou bolo minimálne.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 469a Občianskeho zákonníka účinného ku dňu spísania listiny o vydedení, poručiteľ môže
vydediť potomka, pretože v rozpore s pravidlami socialistického spolunažívania neposkytol poručiteľovi
potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. O náležitostiach o vydedení a
o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, či boli dané dôvody vydedenia požadovaný
citovaným ustanovením § 80 O.s.p. bol v tomto prípade daný, keď by bez rozhodnutia súdu ostalo neisté
právne postavenie účastníkov v dedičskom konaní a ostala by sporná otázka okruhu dedičov.

V čase spísania listiny o vydedení poručiteľkou bolo vydedenie potomka na rozdiel od súčasnej právnej
úpravy možné len v prípade, ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, čo bol aj dôvod vydedenia navrhovateľov.
Vydedenie z iných dôvodov bolo neplatné. Platné vydedenie tak vyžadovalo jednak, aby poručiteľ
potreboval pomoc v chorobe, starobe alebo inom závažnom prípade a jednak to, aby potomok mu
takúto pomoc neposkytol, pričom tak objektívne urobiť mohol. Nevhodné správanie potomkov v rozpore

s dobrými mravmi, ku ktorému v danom prípade dochádzalo v podobe slovných útokov prípadne
poškodzovania majetku nemohlo byť samo o sebe dôvodom vydedenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase pred spísaním listiny o vydedení nemohli navrhovatelia
pomoc poskytnúť pre objektívnu príčinu, ktorou bolo ich štúdium prípadne výkon vojenskej služby mimo
bydliska. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka v tomto čase pomoc od navrhovateľov

nepotrebovala a ani nežiadala. Keďže v danom prípade bolo v konaní preukázané, že poručiteľka jednak
pomoc od navrhovateľov nepotrebovala a ani nežiadala, ako aj skutočnosť, že prípadné neposkytovanie
pomoci zo strany navrhovateľov bolo odôvodnené objektívnymi príčinami na strane navrhovateľov, čím
nebolo v rozpore s dobými mravmi, súd určil, že dôvody vydedenia neboli dané.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovatelia boli v konaní plne úspešní, preto im
proti neúspešným odporcom patrí uplatnená plná náhrada trov konania. Hodnotu predmetu sporu nie
je možné vyjadriť v peniazoch, preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
v danom prípade určená podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 výpočtového základu čo

predstavuje 1.371,-Sk za jeden úkon urobený v roku 2007, ktorá sa vzhľadom na zastupovanie viacerých
osôb znižuje podľa § 13 ods. 3 cit. vyhl o 20 %, teda na 1.096,80 Sk, čo pri dvoch navrhovateľoch
predstavuje 2.193,50 Sk za jeden úkon.

Navrhovateľom tak patrí náhrada trov konania 10.848,50 Sk pozostávajúca z 1 x 2.000,-Sk za zaplatený
súdny poplatok a trov právneho zastúpenia 3 x 2.193,50 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť

na pojednávaní 19.9.2007, účasť na pojednávaní 7.11.2007), 3 x 178,-Sk režijný paušál za tri úkony
urobené v roku 2007, 1 x 273,50 Sk cestovné osobným motorovým vozidlom z D. na pojednávanie a
späť dňa 19.09.2007 (2 x 15 km x 6,20 Sk amortizácia + 30 km x 40,50 Sk (cena PH za 1l) x 0,072
(spotreba na 1 km), 1 x 272,50 Sk cestovné osobným motorovým vozidlom z D. na pojednávanie a späť
dňa 19.09.2007 (2 x 15 km x 6,20 Sk amortizácia + 30 km x 40,- Sk (cena PH za 1l) x 0,072 (spotreba

na 1 km) a 4 x 297,-Sk náhrada za stratu času stráveného cestou na dve pojednávania (4 polhodiny
po 297,-Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporcovia nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozsudkom, môžu sa navrhovatelia domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.