Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/186/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105240462

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej
veci navrhovateľa: V. občan SR, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Róbert Lenčéš, advokát,
Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.295,86,-EUR, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 166,- EUR

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

.

III. Navrhovateľ je povinný uhradiť trovy štátu spojené so znaleckým dokazovaním vo

výške 184,11,-EUR na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 20.10.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu
škody vo výške 99.291,20,-Sk s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17.11.2004 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej manželka
navrhovateľa narazila do stromu a poškodila tak vozidlo navrhovateľa značky T. rok výroby 2001. Pri
dopravnej nehode došlo k rozsiahlemu poškodeniu prednej časti vozidla. O dopravnej nehode bol
vyhotovený záznam príslušníkom OR PZ Prievidza. Bezodkladne potom, dňa 18.11.2004 bola vykonaná
obhliadka poškodeného vozidla osobou poverenou odporcom a o obhliadke bol spísaný záznam. Dňa
23.11.2004 bola vykonaná doobhliadka o ktorej bol taktiež spísaný záznam. Navrhovateľ po vykonaní

obhliadky a doobhliadky prenechal vozidlo autoservisu na vykonanie opravy poškodeného vozidla.
Po vykonaní opravy F. vystavil dňa 29.11.2004 navrhovateľovi faktúru č. XX/XXXX so splatnosťou
13.12.2004 na sumu 104.517,-Sk.

Následne navrhovateľ uplatnil na základe poistnej zmluvy č. XXX XXXXXX u odporcu nárok na
vyplatenie poistného plnenia z predmetnej poistnej zmluvy. Na základe žiadosti navrhovateľa odporca
opakovane listami zo dňa 18.2.2005, 9.3.2005 a 15.8.2005 žiadosť o vyplatenie poistného plneniaodmietol. Z tohto dôvodu bol odporca vyzvaný na úhradu poistného plnenia vo výške 104.517,-Sk
zníženú o spoluúčasť vo výške 5%, t.j. na úhradu vo výške 99.291,20,-Sk, najneskôr do 15.10.2005.
Odporca na túto výzvu nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s
poukazom na to, že predmetná poistná udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia,
nakoľko poistná udalosť nevznikla náhle (chýba tu náhodilosť), chýba tu vznik škody a príčinná súvislosť.

Vo veci samej súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka X. a listinnými dôkazmi,
najmä znaleckým posudkom č. 33/2009 vypracovaného znalcom R. poistnou zmluvou, Všeobecnými
poistnými podmienkami, zápismi o obhliadke vozidla, listom odporcu z 15.8.2005, 18.2.2005, 9.3.2005,

oznámením o vzniku škodovej udalosti zo dňa 1.12.2004, záznamom o dopravnej nehode zo dňa
17.11.2004, fotodokumentáciou, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi vznikol platný poistný vzťah založený poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX. - havarijné poistenie motorových vozidiel vzťahujúci sa na motorové vozidlo T. so
začiatkom poistenia dňa 1.10.2004.

Z oznámenia o poistnej udalosti podaného navrhovateľom pre potreby odporcu navrhovateľ nahlásil,
že dňa 17.11.2004 o 18.00,hod. na ceste pri N. cez cestu vybehla lesná zver a po strhnutí volantu a
nedobrzdení nastal náraz do stromu. Vodičom poškodeného vozidla značky T. (manželka navrhovateľa).
Pri nehode bola podľa navrhovateľa na jeho vozidle poškodená kapota, nárazník, pravý blatník, maska,
pravé svetlo a hmlovky. V oznámení nie je uvedené koľko km malo vozidlo v čase nehody najazdené.

Dopravná nehoda bola štrená miestne príslušnou políciou ODI PZ Prievidza.

Podľa záznamu polície z miesta nehody bol na predmetnom vozidle poškodený predný nárazník, predná
kapota, PP blatník, PP hmlovka a PP svetlo, pričom škoda na vozidle bola odhadnutá na cca 30.000,-
Sk. Pri nehode nebolo okrem vozidla nič iné poškodené.

Podľa nákresu polície počas nehodového deja odbočilo vozidlo z cesty do priestoru bezprostredne

vpravo od vozovky, kde vozidlo narazilo svojou prednou časťou do stromu. Vozidlo zostalo stáť po
nehode vo svojej konečnej polohe pravým predným obrysom úplne pri kmeni stromu. Na vozovke nie
sú zakreslené žiadne stopy po pohybe vozidla, ani v okolí stromu nie sú zakreslené prípadné úlomky
z vozidla.

Podľa zápisu o obhliadke predmetného vozidla pre potreby poisťovne pracovníkom firmy Slovexperta zo

dňa 18.11.2004 bol zistený nasledovný rozsah poškodenia vozidla: predný nárazník - výmena, kapota
predná preliačená - oprava, oba reflektory zlomené úchyty - výmena, hmlové svetlo pravé predné rozbité
- výmena, spodná predná mriežka P - výmena, doobhliadka po odstrojení.

11C 186/2005-265

Podľa zápisu o doobhliadke čiastočne odstrojeného vozidla pracovníkom firmy Slovexperta zo dňa

23.11.2004 bol zistený ešte nasledovný rozsah poškodenia: výstuha predného nárazníka zdeformovaná
- výmena, čelo predné zdeformované - oprava, PP blatník deformovaný - oprava, PP plastový podblatník
zlomený - výmena, nosník PP deformovaný - oprava, maska predná zlomená - výmena, chladič
odlomený úchyt - vymeniť, chladič klimatizácie poškodený - vymeniť, filter vzduchový zlomený úchyt -
vymeniť, pravý bočný plastový kryt motora poškodený - vymeniť, P držiak chladiča ohnutý - vymeniť,

hmlovka Ľ zlomená - vymeniť, plastová sahara chladiča klímy a vodného zlomená - vymeniť.Vozidlo malo v čase obhliadky stav počítadla km 48.288. Jedná sa o vozidlo vyrobené v roku 2001. Na
navrhovateľ bolo prihlásené do evidencie v SR dňom 16.2.2004 a u odporcu bolo havarijne poistené
dňom 1.10.2004.

Svedkyňa X. (manželka navrhovateľa) vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že k nehode došlo
podvečer asi okolo 17,00 hod. Motorové vozidlo viedla ona a pri nej sedel navrhovateľ. Išli do Martina.
Bola to vedľajšia cesta, v ten deň bolo sychravo. Po oboch stranách cesty boli stromy, bola to typická
lesná cesta. Išla rýchlosťou asi 40 km/h, keď vybehla z ľavej strany asi srnka. Rýchlo zvrtla volantom
smerom ku krajnici a začala brzdiť. Nepamätá si, že by dostala šmyk. Auto narazilo prednou časťou do

stromu, ktorý stál pri krajnici. Svedkyňa zostala vo vozidle, navrhovateľ vystúpil a privolal políciu. Auto
nechali na mieste až pokiaľ neprišla polícia. S odstupom času nevedela uviesť, ktoré časti auta boli
poškodené. V tom čase bola malá viditeľnosť, vozovka bola mokrá. Zabrzdila okamžite ako prebehla
zver.

Svedok R., vedúci likvidácie odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko mali pochybnosti o
dopravnej nehode, vyžiadali si od OR PZ Prievidza foto z miesta nehody. Jej analýzou zistili, že na

mieste nehody nie sú stopy po brzdení motorového vozidla, ani pred stromom ako pevnou prekážkou sa
nenachádzali jazdné a šmykové stopy, na mieste nehody neboli zadokumentované črepiny ani úlomky
z poškodeného motorového vozidla, i keď na ňom vznikla značná škoda. Z predloženej dokumentácie
vyplynulo, že nebol poškodený ani kmeň stromu o ktorý malo vozidlo naraziť. Z uvedeného dovodili,
že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo tak, ako je uvedené v hlásení poistnej udalosti. Dňa

18.11.2004 bola vykonaná obhliadka vozidla technikom odporcu a bolo zistené jeho poškodenie.
Pri obhliadke motorového vozidla neskúmali či rozsah poškodenia motorového vozidla je totožný
s rozsahom uvedeným v Protokole o nehode. Následne technik odporcu vypracoval aj predbežnú
kalkuláciu na výšku nákladov na opravu vozidla, ktorú stanovil na XXX.XXX,-Sk vrátane DPH. Na
základe uvedeného bol svedok toho názoru, že nedošlo ku vzniku nehody spôsobom ako navrhovateľ

uviedol a má podozrenie, že sa jednalo o fiktívnu dopravnú nehodu s nastrojením poškodených častí
motorového vozidla. Následne bola dňa 3.12.2004 nahlásená na tomto vozidle ďalšia poistná udalosť,
ktorá bola likvidovaná ako totálna škoda.

Oprava poškodení vozidla bola realizovaná v neznačkovej opravovni L. za opravu vozidla znela na sumu
XXX.XXX,-Sk.Vspisesavšaknenachádzadokladouhradenínákladovnaopravuvozidlapredmetnému

autoservisu navrhovateľom.

Zo znaleckého posudku znalca R. vyplýva, že na motorovom vozidle došlo pri posudzovanej nehode
k poškodeniu predovšetkým relatívne málo tuhých, do značnej miery na zdeformovanie predurčených
dielov - na pohltenie kinetickej energie skonštruovaného systému predného nárazníka vozidla i veľmi
mierneho poškodenia prednej časti pravého pozdĺžneho nosníka vozidla. Keďže skutočné deformačné

sily, ktoré na prednú časť vozidla pôsobili boli väčšie ako bola absorbčná schopnosť uvedených
deformačných členov, boli samozrejme preto v rôznej miere poškodené aj okolité, v kolíznej zóne
sa nachádzajúce ďalšie súčasti vozidla. Tvar trvalo deformovaných dielov kolíznej zóny vozidla z
technického hľadiska svedčí o tom, že predná časť vozidla sa dostala do kontaktu so značne tuhým
a zároveň málo rozmerným zvislým telesom, ktoré vnikalo do vozidla svojim ukončením zasahujúcim

pod spodnú hranu pravého reflektora vozidla tak, že deštruujúce teleso zasiahlo samotný pravý reflektor
vozidla iba parciálnymi silami. Zvislý tvar deštruujúceho telesa, ktoré vykázané poškodenia vozidla v
jeho kolíznej zóne vytvorilo malo zvislú dĺžku iba cca 20 až 30 cm, pričom deštruujúce teleso nebolo vo
svojej spodnej časti ukončené v zemi resp. v úrovni terénu na ktorom sa v čase nárazu nachádzalo pravé
predné koleso vozidla. Deštruujúce teleso vniklo do pravej prednej časti vozidla v priestore prevažujúco

tesne za ukončením výstuhy predného nárazníka. Aj z toho dôvodu bolo poškodenie tejto výstuhy iba
v malom rozsahu. Plastový kryt predného nárazníka sa v mieste kontaktu s deštruujúcim telesom iba
zdeformoval a za pôsobenia popísaných síl sa odtrhli jeho úchyty, takže sa logicky a zákonite vyhol v
smere von od plochy pravého predného blatníka vozidla. Plastový kryt sa však úplne zákonite roztrhol
za pôsobenia priečnych síl pri vyššie popísanom mechanizme deštrukcie v mieste ukončenia výstuhy

predného nárazníka. Spodná predná hrana zvarenca veka motorového priestoru vykazuje poškodenie,
ktoré vzniklo za pôsobenia síl pôsobiacich v smere spredu dozadu, ale súčasne aj zospodu nahor.Ľavá strana vozidla nebola poškodená priamo pôsobiacimi deštrukčnými silami. Odlomenie plastových
úchytov ľavého reflektora, či plastových úchytov plastového krytu predného nárazníka na ľavej strane
vozidla bolo spôsobené nepriamymi, prenesenými silami.

Vyhodnotením všetkých technických podkladov znalec technicky dôvodne uviedol, že znečistenie
nezistenou látkou čiernej farby v kolíznej zóne vozidla sa na vozidle nenachádzalo v čase nehody,
čo je zrejmé z fotodokumentácie polície z miesta nehody. Zhodne aj poškodenie prednej časti veka
motorového priestoru vozidla, ktoré je zreteľne viditeľné na fotodokumentácii z obhliadky vozidla pre
potreby poisťovne v priestore medzi pravým obrysom masky a ľavým okrajom pravého reflektora,

sa na záberoch kolíznej zóny vozidla vyhotovených políciou v mieste nehody nevyskytuje. Ak si
pozorne pozrieme záber na kolíznu zónu predmetného vozidla z obhliadky poškodení vozidla pre
potreby poisťovne, vidíme, že pod kolíznou zónou vozidla v mieste jeho odstavenia (pravdepodobne
v autoservise) je rozliata po zemi úplne porovnateľná čierna tekutina, aká sa vyskytuje v kolíznej
zóne vozidla. To jednoznačne znamená, že kolízna zóna predmetného vozidla v čase jeho obhliadky
technikom poisťovne bola v inom stave ako bola v čase bezprostredne po deklarovanom nehodovom

deji. Tvar, rozsah i mechanizmus vzniku na vozidle vykázaných poškodení je v úplnom technickom
rozpore s mechanizmom vzniku i rozsahom poškodenia, ktoré by bolo adekvátne a zodpovedalo by
nárazu predmetného vozidla do stromu. Inými slovami z technického hľadiska je vylúčené, aby vykázané
poškodenia na vozidle vznikli ako dôsledok nárazu tohto vozidla do predmetného stromu. S úplnou
technickouistotoujepodľaznalcatiežmožnéuviesť,žezákladnýtvarskutočného,vozidlodeštruujúceho

telesa bol úplne iný ako tvar predmetného stromu do ktorého malo toto vozidlo naraziť. Ak by vozidlo
skutočne narazilo do daného stromu, potom by v kolíznej zóne tohto vozidla muselo zákonite vzniknúť
rozsahom porovnateľné poškodenie aké je vykázané na hornej časti plastového krytu predného
nárazníka v miestach pod pravým reflektorom, aj

11C 186/2005-266

v spodnej časti plastového krytu nárazníka (pod vykázaným poškodením) a tiež nad vykázaným
poškodením, t.j. na veku motorového priestoru i priľahlej prednej časti pravého predného blatníka
vozidla. Takéto zákonité poškodenia však v kolíznej zóne vozidla absentujú. Poškodenie pravej spodnej
časti veka motorového priestoru vozidla (dokonca roztrhnutý lem v tomto mimoriadne pevnom mieste
preplátovania plechov) vzniklo na tomto vozidle silami, aké by pri deklarovanom náraze vozidla do

predmetného stromu nemohli vzniknúť. Poškodenia vykázané v kolíznej zóne vozidla vznikli na inom
mieste a za iných okolností ako deklarovali účastníci deklarovaného nehodového deja. Zo záveru
znaleckého posudku teda vyplynulo, že vykázané poškodenia na motorovom vozidle nevznikli nárazom
tohto vozidla v tom mieste, do toho stromu a v tom čase ako navrhovateľ a jeho manželka odporcovi
deklarovali. Z technického hľadiska je nepochybné, že vykázané poškodenia vznikli v dôsledku kolízie

pravej prednej časti vozidla s úplne inou pevnou prekážkou ako bolo navrhovateľom a vodičkou vozidla
deklarované.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľa (aj keď bez bližších konkrétností) namietal
závery uvedené v znaleckom posudku, súd, po tom čo si vyžiadal od OR PZ v Prievidzi kompletnú
fotodokumentáciu v digitálnej podobe zachytenú na CD nosiči (nakoľko táto sa dá približovať, zväčšovať,

zmenšovať, čo pri fotografiách možné nie je), vyzval znalca, aby opätovne s poukazom na tento dôkaz
prehodnotil svoje závery vyslovené v znaleckom posudku. Znalec, po oboznámení sa s týmto dôkazom,
v liste doručenom súdu dňa 2.6.2010 zotrval aj naďalej plne na svojich záveroch podaného znaleckého
posudku, ktoré na pojednávaní konanom dňa 22.9.2010 konkretizoval v tom smere, že zo zväčšenej
fotografie je vidieť, že predmetné motorové vozidlo stojí po nehode v šikmej polohe v smere doprava

od vozovky k údajnému kolíznemu stromu tak, že takmer celý jeho objem sa nachádza na ploche,
ktorá je evidentne pokrytá mokrým a šmykľavým lístím. Iba zadné ľavé koleso motorového vozidla
stojí po nehode na asfaltovom povrchu vozovky. Znalec predmetnú skutočnosť spomenul preto, lebo
vodička vozidla uvádzala, že tesne pred nehodou malo vozidlo približne rýchlosť 40 km/h. Sú preto
dve možnosti, jedna tá, ktorú spomínala vodička, že pred nárazom do stromu uhýbala doprava a aj

brzdila, druhou možnou alternatívou je, že vozidlo sa lesnej zveri iba uhýbalo a nebrzdilo, potom by
ale muselo tou vodičkou deklarovanou rýchlosťou cca 40 km/h naraziť do stromu. Túto druhú možnosť
znalec technicky vylúčil aj z toho dôvodu, že vykázané poškodenie na motorovom vozidle a ani jehoEES vozidla tomu nezodpovedá. Ak sa vrátime k prvej alternatíve, že motorové vozidlo bolo brzdené,
potom jedným z atribútov jeho brzdenia by museli byť stopy zanechané pravými kolesami motorového
vozidla na povrchu, ktorý bol pokrytý mokrým lístím. Aj neznalcovi musí byť jasné, že aj brzdenie, nie

až na hranici adhézie, by muselo spôsobiť na mokrom lístí šmýkanie sa kolies (je to porovnateľné
ako keď sa človek obutý v topánkach s gumenou podrážkou na jeseň pošmykne na mokrom, klzkom
lístí). Fotodokumentácia od polície žiadne takéto brzdenie nepreukazuje. Druhým technickým dôvodom
pre ktoré nemohlo byť motorové vozidlo v čase pred údajným nárazom do stromu brzdené je ten,
že ľavé kolesá by sa po väčšine dráhy v smere ku stromu museli pohybovať po asfaltovom povrchu

vozovky, ktorého adhézia je podstatne väčšia ako adhézia pri brzdení pravých kolies motorového vozidla
na mokrom lístí. Pri takomto brzdení by sa muselo motorové vozidlo dostať do smerovej úchylky,
čiastočnej rotácie, pretože brzdné sily na ľavých kolesách by boli podstatne väčšie ako na kolesách
pravých. Technickú neprijateľnosť v tvrdení vodičky a navrhovateľa v tomto prípade preukazujú aj
ďalšie technické skutočnosti. Jednou z nich je skutočnosť, že ak by motorové vozidlo malo naraziť
do stromu svojou pravou prednou časťou, tak ako bolo deklarované, a pri danej rýchlosti, potom by

nutne muselo dôjsť po náraze k istej rotácii vozidla. Skutočná konečná poloha a ani stopy v lístí na
pravej krajnici vozovky žiadnu takúto rotáciu motorového vozidla po náraze do stromu nepotvrdzujú a
nepreukazujú. Ďalším významným technickým argumentom, ktorý preukazuje technickú neprijateľnosť
účastníkmi deklarovaného nehodového deja je ostrá lomová hrana na plastovom kryte pravej prednej
časti predného nárazníka, toto poškodenie hovorí o niekoľkých skutočnostiach, napr. skutočné teleso

do ktorého motorové vozidlo narazilo nemohlo mať v žiadnom prípade tvar stromu, ale bola to nízka
prekážka, ktorá zasahovala predovšetkým iba do predného nárazníka motorového vozidla a iba veľmi
čiastočne do pravého predného reflektora resp. pravej prednej časti veka motorového priestoru. Ďalším
technickým dôkazom je, že pri náraze do takého kompaktného valcovitého charakteru stromu ako
prekážky by sa muselo adekvátnym spôsobom, teda do porovnateľnej hĺbky poškodenia, poškodiť aj

pravé predné svetlo motorového vozidla a pravá predná strana veka motorového priestoru.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd nepochybne za preukázané (najmä zo záverov znaleckého
dokazovania), že k dopravnej nehode nedošlo tak, ako to v žalobnom návrhu deklaroval navrhovateľ,
nakoľko skutkový stav deklarovaný navrhovateľom bol vyvrátený závermi znaleckého dokazovania.
Znalec v konaní pred súdom jednoznačne preukázal, že poškodenia na motorovom vozidle neboli

spôsobené nárazom do stromu, ale v dôsledku nárazu (kolízie) s úplne inou pevnou prekážkou (zvislej
dĺžky iba cca 20 až 30 cm). Ak by motorové vozidlo malo naraziť do stromu svojou pravou prednou
časťou, tak ako bolo deklarované, a pri danej rýchlosti, potom by nutne muselo dôjsť po náraze k istej
rotácii vozidla. Avšak skutočná konečná poloha a ani stopy v lístí na pravej krajnici vozovky žiadnu
takútorotáciumotorovéhovozidlaponárazedostromunepotvrdzujúanepreukazujú.Rovnakobymuseli

byť na mieste nehody zanechané stopy spôsobené pravými kolesami motorového vozidla na povrchu,
ktorý bol pokrytý mokrým lístím, čo rovnako nebolo preukázané. Výsledky vykonaného dokazovania
teda jednoznačne vylúčili, že poškodenia motorového vozidla vznikli v priamej príčinnej súvislosti s
nehodovým dejom deklarovaným navrhovateľom (poistnou udalosťou) z ktorého si navrhovateľ uplatnil
poistné plnenie.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli

pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

11C 186/2005-267

Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "Občiansky súdny
poriadok") akzávisírozhodnutieodposúdeniaskutočností,naktorétrebaodbornéznalosti,ustanovísúd
po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval
písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu
znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký

posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.

Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzaviera medzi dvoma subjektmi.
Občiansky zákonník pomenúva iba jeden z nich, a to poistiteľa, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné
plnenie. Druhý subjekt, ktorému sa poskytuje poistné plnenie a ktorý je povinný platiť poistné,
v Občianskom zákonníku nie je priamo pomenovaný a zákon hovorí iba o fyzickej alebo právnickej

osobe, ktorá uzaviera poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu,
možno označiť ako poistníka. Poistník ako zmluvný partner poistiteľa je spravidla aj poistený zo
zmluvy. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný
poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (tzv.
poistná udalosť). Rozsah plnenia poistiteľa teda závisí od dohody a poistiteľ musí plniť až vtedy, keď

nastane udalosť v zmluve bližšie označená.

Pod poistnou udalosťou treba rozumieť náhodnú udalosť dojednanú v poistnej zmluve, s ktorou je
spojená povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie.

Predpokladom plnenia poisťovne z titulu poistnej zmluvy je existencia poistnej udalosti (ktorá vykazuje
prvok náhodilosti) porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi

poistnou udalosťou a vznikom škody.

Spôsob zisťovania príčinnej súvislosti je potreba chápať tak, že súd po zistení škody sa zamerá na to,
či medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a mu predchádzajú, je
určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť (poistná udalosť). Pri kladnom závere súd zisťuje, a to
vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť (poistná udalosť) skutočne vznik škody

spôsobila.

V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že poškodenia na motorovom vozidle
(škoda), ktorých preplatenia sa navrhovateľ domáhal touto žalobou, neboli spôsobené dopravnou
nehodou (poistnou udalosťou) deklarovanou navrhovateľom. Je teda zrejmé, že v danom prípade
tu chýba príčinná súvislosť medzi nehodovým dejom a vznikom škody na motorovom vozidle, ako

jedna z hlavných podmienok pre povinnosť poisťovne poskytnúť poistné plnenie. V dôsledku toho
poisťovňa nebola povinná poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nakoľko
poškodenia na motorovom vozidle nevznikli v dôsledku poistnej udalosti.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdžalobnýnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuakonedôvodnýzamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 166,- EUR (preddavok

na trovy znaleckého dokazovania).

Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako
aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník
koná vo svojej materčine, platí štát.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov.

V predmetnej veci štát hradil trovy znaleckého dokazovania, v celkovej výške 184,11,-EUR (t.j. 350,11,-
EUR (323,55,-EUR za znalecký posudok + 26,56,-EUR za výpoveď na pojednávaní dňa 22.9.2010) -
166,-EUR ako preddavok uhradený odporcom = 184,11,-EUR). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia
vznikol štátu nárok na náhradu ním vynaložených trov znaleckého dokazovania voči navrhovateľovi

(podľa výsledku konania tento bol vo veci neúspešný v celom rozsahu). Navrhovateľ je teda povinný
uhradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške 184,11,-EUR.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníoddoručenianaOkresnýsúdBratislava
I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým,
že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.