Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/36/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108207865
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa M. B.,

štátneho občana S. R., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX,. zast. JUDr. S. Z., advokátom, so sídlom v D. N.
V., O. M. XXX/X. proti odporkyni A. U., štátnej občianke S. R., bytom D. N. V., C. I. XX/XX,. zast. Mgr.
E. G., advokátkou so sídlom v D. N. V., M. XXXX/X. o zaplatenie 9.958,18 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke požičal odporkyni sumu 300.000,-Sk, resp.
9.958,18€,ktorúpoužilanaprestavbuarekonštrukciurodinnéhodomuvK..Požičanásumapozostávala
z dvoch pôžičiek po 150.000,-Sk, ktoré si od neho požičala v roku 2002 a 2003 s tým, že mu

peniaze vráti najneskôr do konca roku 2005 alebo bezodplatne na neho prevedie podiel na svojom
rodinnom dome v K. zodpovedajúci výške požičanej sumy. Pôžička bola realizovaná v čase, keď žili v
spoločnej domácnosti. Aby mohol odporkyni uvedenú sumu požičať, uzatvoril dve úverové zmluvy, na
základe ktorých mu bol poskytnutý dňa 27.06.2002 úver vo výške 150.000,-Sk a dňa 12.09.2003 vo
výške 150.000,-Sk. Účelom oboch úverov bola rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne.
Poskytnuté peniaze odporkyňa použila na úhradu nákladov spojených s realizovaním rekonštrukcie a
prestavby domu, pričom takmer všetky práce na tejto nehnuteľnosti vykonával on. Keďže k vráteniu

požičaných peňazí v termíne splatnosti nedošlo a odporkyňa sľúbený spoluvlastnícky podiel na neho
odmietla previesť, viackrát sa domáhal vrátenia dlžnej sumy. Uviedol, že odporkyňa v rokoch 2002 a
2003 vylákala od neho peňažné prostriedky v celkovej výške 431.000,-Sk, avšak predmetnom konania
sú financie vo výške 300.000,-Sk, ktoré odporkyňa použila na rekonštrukciu rodinného domu v K..

Odporkyňa s úhradou dlžnej sumy nesúhlasila. Zdôraznila, že údajná pohľadávka navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvy o pôžičke neexistuje. Poukázala na to, že navrhovateľ jej
takúto pôžičku nikdy neposkytol. Uviedla, že navrhovateľovi nikdy nesľúbila, že na neho prevedie
spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v K., ktorého je výlučnou vlastníčkou. Poukázala na to, že s

navrhovateľom žili asi 11 rokov v spoločnej domácnosti, pričom počas tohto obdobia hospodárili každý
so svojimi príjmami. Navrhovateľ býval v jej byte, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na nákladoch za
bývanie, stravu, vedenie spoločnej domácnosti. Všetky náklady uhrádzala výlučne sama. Navrhovateľ
jej pomáhal s rekonštrukciou rodinného domu v K., avšak náklady na rekonštrukciu v celkovej sume
1.500.000,-Sk znášala sama. Časť finančných prostriedkov vo výške 121.000,-Sk jej bola poskytnutázo Š. F. R. B., taktiež jej finančne pomáhala jej dcéra, časť finančných prostriedkov v sume 200.000,-
Sk jej v roku 2001 vrátila Ľ. F. a taktiež jej finančne pomáhal jej otec. Zdôraznila, že až potom, ako
sa rozišli, domáhal sa navrhovateľ vrátenia údajnej pôžičky, pričom v predmetnej veci podal trestné

oznámenie, v ktorom požadoval vrátenie pôžičky údajne vo výške 431.000,-Sk. Poukázala na to, že
sumu 300.000,-Sk, ktorú si navrhovateľ zobral ako úver, použil výhradne pre svoju potrebu. Pre prípad,
žeby súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa boli vynaložené v roku 2002 a 2003 finančné
prostriedky na prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu, ktorého je vlastníčkou, zastáva
názor, že navrhovateľ mal voči nej uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý považuje

za premlčaný. Účelovosť tvrdení navrhovateľa vidí v lehote splatnosti pôžičky do konca roka 2005
jednak z dôvodu, že navrhovateľ ju nikdy nežiadal o vrátenie údajnej pôžičky počas ich spolužitia a
zároveň z dôvodu, že údajnú splatnosť navrhovateľ prispôsobil tak, aby mohol uplatniť nárok na súde
pred uplatnením premlčacej doby. Poukázala aj na rozpor tvrdení navrhovateľa, keď v návrhu uviedol,
že splatnosť pôžičiek bola dohodnutá do konca roka 2005, pričom v doručenej výzve na zaplatenie
dlhu vo výške 300.000,-Sk zo dňa 14.11.2007 uviedol, že dohodnutý termín splatnosti sumy 150.000,-

Sk poskytnutej v roku 2002 bol k 31.12.2005 a sumy 150.000,-Sk poskytnutej v roku 2003 bol dňa
31.12.2006.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V. K., E. P., A. U., A. G., P. B., Ľ. F.,
oboznámením výzvy zo dňa 14.11.2007, stanoviska zo dňa 22.11.2007, potvrdenia zo dňa 24.04.2007,
LV č. 1955 k. ú. K., odporu proti platobnému rozkazu, písomných vyjadrení navrhovateľa, odporkyne,

zmluvy o úvere, zo dňa 27.06.2002, príkazu na úhradu, pokladničných blokov, stanoviska k žiadosti zo
dňa 06.04.2009, výpisov z účtu, zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 06.08.2001, zápisnice o výsluchu
svedka, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 02.03.2001, kalkulačného listu, faktúr,
príjmových pokladničných dokladov, poštových poukážok, potvrdenky, potvrdení banky, oznámenia zo
dňa 13.10.2008, LV č. 4947 k. ú. D. N. V., LV č. 2865 k. ú. K., čestného prehlásenia a zistil tento skutkový

stav veci:

Z potvrdenia S. S., a. s., pobočka D. N. V. zo dňa 24.04.2007 vyplýva, že navrhovateľovi boli poskytnuté
nasledovné úvery: č. XXXXXXXXXX/XXXX. dňa 27.06.2002 vo výške 150.000,-Sk na rekonštrukciu
nehnuteľnosti a č. XXXXXXXXXX/XXXX. dňa 12.09.2003 vo výške 150.000,-Sk za účelom rekonštrukcie
nehnuteľnosti. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 27.06.2002 potvrdzuje poskytnutie úveru

navrhovateľovi vo výške 150.000,-Sk

Zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Š. F. R. B. zo
dňa 06.08.2001 je zrejmé, že odporkyni bola poskytnutá podpora vo výške 121.000,-Sk.

Svedok V. K. uviedol, že na požiadanie navrhovateľa pomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu v K..
Videl ako navrhovateľ vyplácal murárov. Od navrhovateľa vedel o jeho pôžičke na rekonštrukciu stavby.

Či existovala nejaká dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou, nemal vedomosť. Viackrát videl
navrhovateľa ako vyberal peniaze z bankomatu a platil za stavebný materiál. Potvrdil, že pri rekonštrukcii
domu pomáhali aj deti odporkyne a aj jej sused.

Svedok E. P. uviedol, že niekedy v roku 2001 na základe požiadania navrhovateľa pomáhal pri
rekonštrukcii domu odporkyne v K.. Na stavbe pomáhal v rámci kamarátskej výpomoci, takže od

účastníkov konania žiadne peniaze nedostal. Nevedel sa vyjadriť k financovaniu stavby. Párkrát videl
ako navrhovateľ vybral peniaze a platil stavebný materiál a tovar, nejednalo sa o veľké sumy. Od
navrhovateľa počul, že mu chýbajú nejaké peniaze, pričom spomenul rekonštrukciu domu a povedal,
že si musí zobrať úver. Nevedel, či tak nakoniec spravil. Potvrdil, že na stavbe okrem neho a pána K.
pomáhali aj sused odporkyne a aj jej deti.

Svedkyňa A. U., dcéra odporkyne, poukázala na to, že počas doby, keď pracovala v zahraničí matke
poslala asi 1.000.000,-Sk. Matka z týchto peňazí financovala prestavbu rodinného domu v K.. Okrem
uvedených peňazí zrušila aj stavebné sporenie, z ktorého matke darovala 15.000,-Sk a vkladné knižky, z
ktorých peniaze vo výške asi 150.000,-Sk jej tiež darovala. Aj sumu 20.000,-Sk, ktorú zdedila po otcovi,darovala navrhovateľke. Nemala vedomosť o tom, či nejaké peniaze poskytol na prestavbu domu matke
navrhovateľ.Osobnesaasidvakrátzúčastnilanaprácachpriprestavbedomu.Vtomčasenedochádzalo
k vyplácaniu žiadnych peňazí napr. robotníkom.

Svedkyňa A. G. vedela o tom, že účastníci spolu stavali rodinný dom v K.. Kvôli prestavbe uvedeného
domu, si odporca bral úver viac ako 100.000,-Sk. Pri tomto úvere mu robila ručiteľku. Navrhovateľ
zobral úver kvôli dostavbe krovu, pričom tieto peniaze boli aj riadne použité na krov domu. Počula, že
navrhovateľmalnabratéajinépôžičky.Nevedela,načobolitietopoužité.Vedelaajotom,ženavrhovateľ
si zobral aj inú pôžičku a peniaze z nej boli tiež použité na dostavbu domu. Aj o druhej pôžičke vedela

od odporkyne. Uviedla, že aj odporkyňa si brala na dostavbu úver, nevedela v akej výške.

Svedok P. B., príbuzný navrhovateľa, uviedol, že sama odporkyňa sa mu pochválila, že chce na
navrhovateľa previesť časť domu za to, že investoval do prestavby tohto domu peniaze. Neskôr sa
dozvedel, že odporkyňa svoje rozhodnutie zmenila a na navrhovateľa zrejme nič neprepísala. Vedel, že
navrhovateľ si zobral asi 3 alebo 4 úvery na prestavbu uvedeného domu. Osobne sa zúčastňoval na
prestavbetohtodomuvrámcikamarátskejvýpomoci,nechcelzatožiadnepeniaze.Viackrátbolsvedkom

toho, že navrhovateľ mal pri sebe asi 50.000,-Sk, za ktoré nakupoval stavebný materiál. Jedenkrát
vyplácal zálohu a aj dve splátky na krov. Z rozhovoru medzi účastníkmi vedel, že sa dohodli, že buď
odporkyňa prepíše časť domu na navrhovateľa alebo mu vráti investované peniaze.

Svedkyňa Ľ. F. vedela od odporkyne o tom, že prerábala dom v K.. Nevedela sa vyjadriť k spôsobu
financovania prestavby rodinného domu. Uviedla, že niekedy v roku 1995 jej a jej manželovi odporkyňa

požičala 200.000,-Sk. Peniaze odporkyni vrátili v roku 2000 naraz vo výške 200.000,-Sk. V roku 2002
na základe požiadavky odporkyne robila ručiteľku navrhovateľovi na úver vo výške 150.000,-Sk.
Neskúmala, na čo boli predmetné peniaze použité. Domnievala sa, že peniaze z úveru slúžili výhradne
na zariadenie bytu navrhovateľa.

SvedokL.B.poukázalnato,žerobilkrovnarodinnomdomeodporkyne vK.vhodnoteasi230.000,-Sk.

K spôsobu jeho financovania uviedol, že prvú zálohu, mu doniesli účastníci spolu. Posledný nedoplatok
mu doniesol navrhovateľ sám. Nevedel sa vyjadriť k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi. Všetky
príjmové doklady, boli vystavované na odporkyňu.

Svedok G. K. uviedol, že bol ručiteľom úveru navrhovateľa v sume 150.000,-Sk. Od navrhovateľa vedel,
že úver si bral na prerábanie domu jeho družky v K.. Domnieval sa, že dom prerábal z dôvodu, že s

touto pani plánoval aj uzatvorenie sobáša. K zmluvným vzťahom medzi účastníkmi konania sa vyjadriť
nevedel.

Z čestného prehlásenia M. B. zo dňa 05.06.2009, matky navrhovateľa, vyplýva, že navrhovateľ žil v
rokoch 2002 až 2006 s odporkyňou v spoločnej domácnosti. V tomto období jej požičiaval peniaze na
rekonštrukciu jej rodinného domu v K.. O tomto mala vedomosť aj preto, že jej syn mal u nej uschovanú

sumu 70.000,-Sk, ktorú za odporkyňu zaplatil pánovi B. L. z K. na jeseň roku 2003 ako zálohu na
zhotovenie krovu na jej dom. Mimo tejto čiastky, vedela aj o tom, že jej požičal aj ďalšie peniaze na
prestavbu jej domu v K..

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu

ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej mal navrhovateľ poskytnúť
odporkyni 300.000,-Sk. Uzavretie takejto zmluvy nepotvrdili ani výpovede svedkov V. K., L. B., G. K., E.
P., A. U., A. G., Ľ. F., pretože títo sa nevedeli vyjadriť k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi. Svedok
P. B. síce uviedol, že z rozhovoru medzi účastníkmi vedel o dohode, podľa ktorej odporkyňa mala
na navrhovateľa prepísať časť domu alebo mu vrátiť investované peniaze, ku konkrétnej výške sumy,

ktorú mala odporkyňa navrhovateľovi vrátiť, sa však vyjadriť nevedel. Teda ani výpoveď tohto svedka
nepreukázala dohodu účastníkov konania o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, medzi ktoré
patrí aj výška poskytnutých finančných prostriedkov. Zároveň je potrebné vziať na zreteľ i vierohodnosť
tohtosvedkasohľadomnajehopríbuzenskývzťahknavrhovateľovi.Požičaniepeňazípotvrdilaajmatka
navrhovateľa v čestnom prehlásení, pričom však ani ona konkrétnu sumu finančných prostriedkov, ktoré
mali predstavovať pôžičku, neuviedla. Uvedené prehlásenie však nemožno považovať za dostačujúci

dôkaz preukazujúci uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke i s prihliadnutím na vierohodnosť M. B., ktorá
je matkou navrhovateľa a preto možno predpokladať jej záujem na rozhodnutí veci v jeho prospech. Je
potrebné poukázať tiež na rozpor v tvrdení samotného navrhovateľa ohľadne splatnosti žalovanej sumy
uvedenej v návrhu na začatie konania a vo výzve zo dňa 14.11.2007, keď v návrhu uviedol, že splatnosť
pôžičiek bola dohodnutá do konca roka 2005, pričom vo výzve na zaplatenie dlhu uviedol, že dohodnutý

termín splatnosti sumy 150.000,-Sk poskytnutej v roku 2002 bol k 31.12.2005 a sumy 150.000,-Sk
poskytnutej v roku 2003 bol dňa 31.12.2006. Aj kvôli tomuto rozporu mal súd pochybnosti, že došlo k
riadnemuuzatvoreniuzmluvyopôžičkemedziúčastníkmikonania.ZvýpovedesvedkovV.K.,E.P.,P.B.,
A. G., G. K. a L. B. je síce zrejmé, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka tým, že navrhovateľ jej v roku 2002 - 2003 poskytol peňažné prostriedky

na prestavbu rodinného domu, v konaní však nebola preukázaná výška takto poskytnutých finančných
prostriedkov, v dôsledku čoho nie je možné zistiť výšku tohto bezdôvodného obohatenia, preto súd návrh
zamietol. Súd má zato, že výšku bezdôvodného obohatenia nemožno zistiť ani znaleckým dokazovaním
navrhovaným navrhovateľom, keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ktorý stavebný materiál
zaplatil navrhovateľ a ktorý zaplatila odporkyňa, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť, čo by malo byť

predmetom oceňovania znalcom za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom
na uvedené súd znalecké dokazovanie navrhované navrhovateľom nevykonal. Výšku bezdôvodného
obohatenia nemožno zistiť ani z pokladničných blokov za nákup tovaru, ktoré slúžili na preukázanie
čerpania úveru, pričom tieto náklady neboli reálne vynaložené v dome odporkyne a doklady boli účelovo
zabezpečené pre poskytovateľa úveru. Súd nevykonal navrhovateľom požadovaný dôkaz vyžiadaním

výpisovzúčtuodporkynezaobdobieseptember-december2003,zktorýchmalobyťpodľanehozrejmé,
či odporkyňa mala resp. nemala finančné prostriedky na účte na zaplatenie krovu, keďže stav účtov
odporkyne nie je sám osebe s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy, dôkazom preukazujúcim výšku
finančných prostriedkov, ktoré mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni na prestavbu rodinného domu.
Súd návrh zamietol aj s prihliadnutím na odporkyňou vznesenú námietku premlčania bezdôvodného

obohatenia, pretože k bezdôvodnému obohateniu došlo v rokoch 2002 - 2003 a navrhovateľ podal
návrh na súd dňa 03.04.2008, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby stanovenej v § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka a právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo teda
premlčané.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O. s. p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá tento rozsudok, možno podať návrh
na vykonanie exekúcie.