Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2009

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/25/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2009:4208213448.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : N. XX. s.r.o.,

Z. XXX/XX,. K., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporkyni : I. N. nar. X.XX.XXXX. , Ž. XXXX/XXB,. H., v
konaní zast. advokátkou JUDr. G. Š., Ž. XX,. K. o zapl. 1.659,70 eur

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.659,70 eur do 3 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 20.10.2008 návrh v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
istiny v celkovej sume 50.000.- Sk a náhrady trov konania, z titulu nezaplatenia provízie, ktorá mu

vyplývala z písomne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27.2.2008, predmetom ktorej bola
činnosť navrhovateľa smerujúca k tomu, aby odporkyňa mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosť presne definovanú v sprostredkovateľskej zmluve s treťou osobou. Navrhovateľ k návrhu
pripojil aj listinné dôkazy, na ktoré poukazoval v návrhu.

Okresný súd Komárno v konaní sp. zn. 4Rob/597/2008, dňa 26.11.2008 vydal platobný rozkaz,
ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor s

odôvodnením.

Odporkyňa v odpore (č.l. 17 až 19 spisu) uviedla, že predmetná suma ktorú požaduje navrhovateľ
nekonfrontuje so skutočnosťou, nakoľko neboli splnené podmienky predaja predmetnej nehnuteľnosti.
Potvrdila, že uzatvorila s navrhovateľom predmetnú zmluvu, kde požadovaná cena za nehnuteľnosť
bola stanovená na sumu 600.000.- Sk a táto suma bola navŕšená províziou pri predaji nehnuteľnosti
o 50.000.- Sk, teda predajná cena nehnuteľnosti bola 650.000.- Sk. Potvrdila aj to, že navrhovateľ

zabezpečil vykonanie ohliadky so záujemcom M. R. dňa 31.7.2008, ale predaj nehnuteľnosti nebol
uskutočnený. Následne ju telefonicky kontaktoval M. R., ktorý jej uviedol, že zistil na internete, že
nehnuteľnosť ešte nepredala a chcel ju kúpiť za 550.000.- Sk. Uviedol, že viac peňazí nemá a navrhol,
aby sme vynechali sprostredkovateľskú kanceláriu, pretože tá žiada nekompromisne 650.000.- Sk a
že toľko on na kúpu nehnuteľnosti nemá. Namietala, že realitná kancelária ju neinformovala o tej
skutočnosti, že záujemca by nehnuteľnosť kúpil za 550.000.- Sk. Preto s predajom nehnuteľnosti mimo
realitnú kanceláriu súhlasila, a predala ju za 550.000.- Sk, s tým, že on bude znášať náklady vzniknuté za

vyhotovenie kúpnej zmluvy, ako aj poplatok za vklad do katastra nehnuteľností, kde bo! následne vklad
povolený. Následne sa zastavila v realitnej kancelárii s tým, že nehnuteľnosť predala a že je ochotná
uhradiť účelne vynaložené prostriedky navrhovateľovi za uverejnenie predaja na internete, ako aj za
ohliadku. K navrhovateľovi išla s tým úmyslom, že mu uhradí priamo vynaložené náklady. Navrhovateľjej povedal, že chce celú províziu teda 50.000.- Sk. Ona oponovala tým, že spoločnosť nevynaložila
dokopy žiadne náklady pri predaji nehnuteľnosti, teda neoprávnene požaduje prehnanú cenu. Nakoľko
sa nedohodli, ďalej už túto vec neriešila.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu (č.l. 31 až 33 spisu) poukázal na to, že v odpore odporkyňa neuvádza
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť skutkový stav v merite veci. Poukázal na to, že
účastníci konania uzatvorila dňa 27.2.2008 Dohodu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností. Predajnú
cenu nehnuteľnosti stanovila odporkyňa (vlastníčka) s podmienkou, že potrebuje 600.000.- Sk na kúpu

garsónky alebo 1-izbového bytu v H.. Túto jej podmienku navrhovateľ akceptoval, ale odporkyňa bola
informovaná, že ak záujemca o kúpu bude zabezpečený navrhovateľom, navrhovateľ si bude nárokovať
na províziu dohodnutú v Dohode. Z tohto dôvodu sa dohodli, že sprostredkovateľská provízia bude
pripočítaná k požadovanej cene a ich súčet bude tvoriť predajnú cenu nehnuteľnosti. S odporkyňou
nebola uzatvorená exkluzívna dohoda, mohla ponúkať nehnuteľnosť aj cez iných sprostredkovateľov,
ako aj ona sama. Navrhovateľ na základe uvedenej Dohody začal predmetnú nehnuteľnosť ponúkať a

vykonal niekoľko výjazdov z dôvodu obhliadky nehnuteľnosti so záujemcami, dátum a čas obhliadky bol
vždy vopred telefonicky dohodnutý s odporkyňou. Dňa 31.7.2008 o 8.00 hod bola vykonaná obhliadka
predmetnej nehnuteľnosti s M. R. (záujemcom o kúpu). Záujemca vyhlásil na obhliadke, ako aj po
ceste do K., že jemu sa nehnuteľnosť páči, ale ešte vraj musí zohnať peniaze. Bol oboznámený, že
ak bude mať potrebné finančné prostriedky a prejaví vážny záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, tak

navrhovateľ zabezpečí všetky úkony potrebné k prevodu predmetnej nehnuteľnosti. Od tohto dňa sa
M. R. navrhovateľovi neozval o čom informovali odporkyňu. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že
M. R. následne oslovil odporkyňu, ale už bez jeho účasti a záujmu využiť služby, ktoré sa zaviazali
v Dohode s odporkyňou zabezpečiť. O tejto skutočnosti navrhovateľa neinformovala ani odporkyňa a
nevyzvala ho, aby jej zabezpečili všetky potrebné náležitosti k prevodu nehnuteľnosti. Skutočný stav

sa navrhovateľ dozvedel v septembri 2008, keď telefonicky kontaktoval odporkyňu a chcel dohodnúť
termín a čas ďalšej ohliadky, načo ona odpovedala, že už to nie je aktuálne a zložila telefón. Správa
Katastra v K. nový vklad povolila dňa 25.9.2008. Po overení tejto skutočnosti na internetovom portáli,
navrhovateľ telefonicky upozornili odporkyňu, že nehnuteľnosť predala klientovi, ktorého zabezpečil on.
Odporkyňa tvrdila, že nový vlastník nie je ten (záujemca), ktorého jej zabezpečil navrhovateľ. Následne

na to dňa 29.9.2008 bola odporkyni zaslaná výzva, v ktorej ju navrhovateľ vyzval na zaplatenie provízie.
Mgr. Š. B. spoločník spoločnosti telefonicky dohodol s odporkyňou stretnutie v kancelárii spoločnosti,
ale k dohode nedošlo. Navrhovateľ si naďalej nárokoval na uhradení provízie a to podľa článku V.
bod 5 sprostredkovateľskej dohody, pretože podľa tohto článku sprostredkovateľ má nárok na províziu
aj v prípade, ak záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu (alebo inú

scudzovaciu zmluvu) s treťou osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie
kúpnej zmluvy (napr. tak, že s určenou osobou vykonal ohliadku nehnuteľnosti). Nový vlastník M. R. sa
stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti po vykonaní obhliadky maklérom navrhovateľa, čo potvrdil aj
svojim podpisom na ohliadkovom liste dňa 31.7.2008 a túto skutočnosť odporkyňa vo svojom vyjadrení
ani nepopierala. Na základe uvedeného je zrejmé, že kupujúci sa stal pre odporkyňu osobou vhodnou

na uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu aj došlo. Navrhovateľ tvrdil, že si splnil svoje povinnosti, ktoré mu
vyplývali zo sprostredkovateľskej dohody a k predaju nehnuteľnosti novému vlastníkovi došlo s jeho
pričinením (označením vhodnej osoby na uzavretie kúpnej zmluvy) aj keď už bez ďalšej jeho súčinnosti,
vinou odporkyne, ktorá navrhovateľa obišla.

Počas dokazovania na pojednávaní dňa 20.4.2009 konateľ navrhovateľa uviedol, že je toho názoru, že
odporkyňa nespochybňuje návrh, pretože jej zmluvne mali zabezpečiť klienta, ktorý mal o predmetnú
nehnuteľnosť záujem a ktorý to vlastne aj kúpil. Jediným problémom je to, že nechce zaplatiť províziu.
Čo sa týka ceny rodinného domu, odporkyňa si dala cenu 600.000.- Sk. Bolo to z toho dôvodu, že
chcela v tom čase kúpiť nejaký byt. Z tohto dôvodu sa provízia pripočítala k sume, ktorú žiadala za

rodinný dom. V provízii boli zahrnuté všetky náklady, ktoré mala realitná kancelária od výjazdov, cez
inzerovanie, zabezpečenie právneho servisu, správnych poplatkov, až po zabezpečenie prevodu na
katastri. Podľa zmluvy boli v provízii zahrnuté aj tieto náklady. Odporkyňa neoznámila, že predala
nehnuteľnosť a dohoda o sprostredkovaní predaja nebola ani vypovedaná. O tom, že sa rodinný dom
predal, sa dozvedeli náhodou. Navrhovateľ ju telefonicky kontaktoval až potom, keď sa dozvedeli, že

rodinný dom je predaný dovtedy vyvíjali činnosť, ktorá smerovala k predaju nehnuteľnosti v širšom
rozsahu,Vtejtosúvislostipotompredložilsúdudôkazyovšetkýchvýjazdoch,akoajočinnosti,ktorábola
vyvíjaná v smere uskutočnenia predaja nehnuteľnosti. Navrhovateľ zistil na Kataster portáli, že je plomba
na LV a vyčkali sme, kým sa odstráni. Záujemca M. R. po tom, čo si prvýkrát ohliadol nehnuteľnosťhovoril, že si potrebuje zabezpečiť financie na jej kúpu, páčila sa mu. Potom je jasné, že keď to kúpil
lacnejšie, bol tam z jeho strany iný úmysel. Čo sa týka návštevy odporkyne u navrhovateľa, neponúkala
žiadnych 5.000.- Sk alebo 10.000.- Sk, ona chcela len zistiť, ako vieme dokázať, že nehnuteľnosť kúpil

M. R., lebo on jej tvrdil, že s nami nič nepodpísal. Odporkyni bola urobená nevýhradná zmluva, ale
navrhovateľ jej klienta zabezpečil, čo je ľahko dokázateľné. Pokiaľ si odporkyňa myslí, že navrhovateľovi
nepatrí žiadna odmena, prečo ho potom navštívila. Taktiež poukázal na to, že odporkyňa navrhovateľa
nikdy nevyzvala, aby jej znížili predajnú cenu nehnuteľnosti, tým by bola možno uľahčila činnosť
spojenú s predajom rodinného domu. Počas dokazovania predložil aj záznamy, ktoré súviseli s predajom

predmetnej nehnuteľnosti.

Na pojednávaní dňa 20.4.2009 odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že by mu mala
patriť odmena, pretože nehnuteľnosť nepredal on. Ona mala s realitnými kanceláriami takú dohodu, že
nehnuteľnosť môžem predávať aj osobne. Potvrdila však, že konateľ navrhovateľa doniesol kupca na
nehnuteľnosť, ale vtedy sa predaj nezrealizoval. V ten istý deň jej povedal, že to nebude kupec, že on

nekúpi tú nehnuteľnosť. Asi za jeden mesiac prišiel M. R. za ňou s tým, že videl na internete, že rodinný
dom je ešte vždy na predaj. Tvrdila, že ona cez inzeráty inzerovala predaj rodinného domu aj v iných
realitných kanceláriách. M. R. nepovedal, na základe ktorého internetového inzerátu sa dozvedel, že
rodinný dom je ešte vždy na predaj. Prvýkrát, keď tam bol nepovedal, prečo sa mu to nepáči, resp.
nepovedal, že to nechce kúpiť a jej to nepovedal ani neskôr. Kúpnu zmluvu dal vyhotoviť M. R. sám,

povedal, že vybaví všetky formality. Kúpna cena rodinného domu bola nakoniec 550.000.- Sk a tieto
peniaze aj dostala. Rodinný dom predala za 550.000.- Sk preto, lebo M. R. zjednával a ona nakoniec
súhlasila. Rodinný dom nebol ocenený, nebol vyhotovený znalecký posudok, kupujúci platil v hotovosti.
Podľa jej názoru však ani navrhovateľ neocenil rodinný dom. Odporkyňa potvrdila, že sa pokúsila spor
vyriešiť aj mimosúdne. Išla som do kancelárie navrhovateľa, kde sa rozprávala s konateľom a ponúkla

mu 10.000.- Sk, ako ich náklady spojené s predajom. On povedal, že s tým nesúhlasí, že je to málo, že
žiada 50.000.- Sk. Na tom sa už potom nedohodli.

Na pojednávaní dňa 28.10.2009 právna zástupkyňa odporkyne namietala, že zmluva nebola odporkyni
riadne vysvetlená a bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Odporkyňa išla za navrhovateľom s

dobrým úmyslom, ktorý vyplýval z predmetu zmluvy. Navrhovateľ však uzatvoril s ňou zmluvu, ktorá bola
jednoznačne výhodná pre neho. Je pravdou, že odporkyňa podpísala dohodu, ale keby aj bola prišla do
realitnej kancelárie podľa tejto sprostredkovateľskej zmluvy nemala v podstate inú možnosť len vyplatiť
sumu 50.000.- Sk. Zmluva je možno štandardná, ale v rámci tejto zmluvy nie sú také ustanovenia, ktoré
by zohľadňovali aj jej nejaké možnosti.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 28.10.2009 potvrdila, že keď podpisovala zmluvu, dvoma - troma vetami
bola vysvetlená navrhovateľom, ktorý ju ukľudnil, že je v poriadku. Okrem M. R. iného záujemcu o kúpu
jej bývalého domu nevidela, nestretla. Nepopierala však, že provízia je 50.000.- Sk.

Na pojednávaní dňa 28.10.2009 bol vypočutý aj svedok M. R., ktorý potvrdil, že spolu s priateľkou
pozerali rôzne inzeráty, pretože mal záujem kúpiť nejakú nehnuteľnosť. Videli aj inzerát spoločnosti N.
XX. s.r.o. K. a preto sa rozhodli, že sa pozrú do tejto spoločnosti. Tam sa stretli s I. K., ktorý im ukázal
niektoré nehnuteľnosti, ktoré v tom čase mali na predaj. Cenovo sa im ľúbila ponuka v M. a konateľ
odporcu im povedal, že si ju môžu ísť aj pozrieť. Keď ju však videli na vlastné oči, tak sa im nepáčila.

Potom hľadali ďalej, pozreli si niekoľko ďalších nehnuteľností v H., v M., v C., v Z. na O.. Nakoniec
zhodnotili celú situáciu tak, že táto nehnuteľnosť v M. bola najvýhodnejšia. Asi po jednom mesiaci išli
z H. do K. a pozreli sa opäť do M. na nehnuteľnosť, kde sa stretol s odporkyňou a dohodli sa, že kúpi
jej nehnuteľnosť. V tom čase mal skúsenosti s predajom a kúpou, vedel kde sa dá vybaviť geometrický
plán, ako postupovať pri vklade na kataster a podobne. Podpísali kúpnu zmluvu. Pani N. mu hovorila

niečo, že má nejakú zmluvu s realitnou kanceláriou, ale nikdy mu ju neukázala. Hovorila mu, že predáva
tú nehnuteľnosti cez realitnú kanceláriu, ale nakoľko on maďarský jazyk dobre neovláda a ona zase
neovláda slovenský jazyk, dobre si asi ani nerozumeli. Cez realitnú kanceláriu to on už potom vôbec
neriešil.Nakoľkopripredajibytunemaldobréskúsenostisrealitnoukanceláriou,ktorávybavovalapredaj
jeho bytu, preto už do žiadnej realitnej kancelárii nešiel. Spýtal sa tiež odporkyni, či môže postupovať

pri predaji bytu aj bez realitnej kancelárii. Potom sa dohodli len oni dvaja. Svedok nevedel potvrdiť,
či odporkyňa informovala realitnú kanceláriu o ich dohode. Potvrdil tiež, že rozhodujúcou pri kúpe
nehnuteľnostibolaajjejnižšiacena,naktorejsadohodli.Potvrdilajto,žeprvýkrátcezrealitnúkanceláriu
bola ponúknutá cena asi 650.000.- Sk a kúpil ju nakoniec za 550.000.- Sk.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj svedka M. R. a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi predloženými v rámci dokazovania, ktoré obsahuje spis. Pri hodnotení dôkazov
súd prihliadol na výsledky vykonaného dokazovania, prihliadol na písomne aj ústne prednesené návrhy
účastníkov konania a na ich argumenty prednesené písomne, ako aj ústne na pojednávaniach. Po

zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci, ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje

písomnú formu.

Podľa § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1,
ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že

zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Počas dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili Dohodu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľností a to dňa 27.2.2008. Z vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení § 262 ods. 1
až 3 Obchodného zákonníka, ako aj z obsahu ich písomných zmluvných dojednaní vyplýva, že vznikol

medzi nimi záväzkový právny vzťah, ktorý sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Na základe uvedeného možno potom konštatovať, že ich záväzkový vzťah sa môže posudzovať podľa
ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluva o sprostredkovaní a teda všetky ich
vzájomné prejavy vôle v rámci tohto právneho vzťahu a všetky ich prejavené právne úkony spadajú pod
inštitút zmluvy o sprostredkovaní.

Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu) (§ 642 Obchodného zákonníka).

Zmluvaosprostredkovanípatrídoskupinyobstarávateľskýchzmlúvajeodvodenáodmandátnejzmluvy.
Na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv však nie je zmluvou o zastúpení, pretože táto zmluva
prvok zastúpenia, t.j. konanie v mene záujemcu, neobsahuje. Ustanovenia Obchodného zákonníka v
zmluve o sprostredkovaní majú s výnimkou základného ustanovenia § 642 dispozitívnu povahu, teda
je vecou zmluvných strán, do akej miery danú zmluvnú voľnosť využijú. Pri uzavieraní takejto zmluvy

je rozhodujúce presné vymedzenie predmetu sprostredkovania, ktorý si v predmetnej zmluve aj riadne
vymedzili.

Sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité
pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať

sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy (§
643 Obchodného zákonníka).Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania (§ 644 Obchodného zákonníka).

Ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s
treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním
tejto príležitosti (§ 645 Obchodného zákonníka).

Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv

v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak
zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný
ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva (§ 647 ods. 1
Obchodného zákonníka).

V danom prípade je predmetom sporu nárok navrhovateľa na zaplatenie provízie. Pre vznik nároku

navrhovateľa t.j. sprostredkovateľa na províziu nie je rozhodujúce, či sprostredkúvaná zmluva bola
treťou osobou uzavretá, a ani to, či bol splnený záväzok tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy,
pretože v samotnej zmluve v článku V. bod 5) sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ má
nárok na províziu aj v prípade, ak záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu
zmluvu (alebo inú scudzovaciu zmluvu) s treťou osobou, ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu

vhodnú na uzavretie kúpnej zmluvy (napr. tak, že s určenou osobou vykonal ohliadku nehnuteľnosti).
Táto skutočnosť bola počas dokazovania jednoznačne preukázaná navrhovateľom, ako aj svedkom M.
R.. V podstate túto skutočnosť nenamietala ani odporkyňa, preto je nespochybniteľné, že províziu v
dohodnutej výške mala aj zaplatiť. Nakoľko ju však nezaplatila je návrh podaný navrhovateľom podaný
dôvodne a súd mu vyhovel v celom rozsahu. Počas dokazovania navrhovateľ preukázal aj predložením

listinných dôkazov, že nárok na províziu mu vznikol aj preto, že vyvíjal činnosť ako sprostredkovateľ až
do momentu, kedy zistil, že nehnuteľnosť bola predaná. Bolo vecou dohody účastníkov sporu, aby si
dohodli výšku takej provízie, ktorá im obom vyhovovala, preto je nelogická obrana odporkyne v smere
spochybnenia platnosti zmluvy, keď na druhej strane počas dokazovania viackrát potvrdila, že vedela o
tom, že provízia bola dohodnutá sumou 50.000.- Sk. To, že nehnuteľnosť predala lacnejšie a v štádiu

predaja už bez súčinnosti navrhovateľa, na vyplatenie provízie nemalo žiaden dopad, pretože právne
sa riadilo vyplatenie provízie článkom V. bod 5) zmluvy s poukazom na ustanovenie § 645 Obchodného
zákonníka.

Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v

čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana
zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane (§ 650 Obchodného zákonníka).

Vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť, že až po zániku zmluvy o
sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená zmluva (§ 646), na ktorú

sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť (§ 651 Obchodného zákonníka)..

V prípade, ak by bola odporkyňa včas vypovedala zmluvu nárok na províziu by navrhovateľovi zrejme
nebol vznikol, ak by vypovedanie zmluvy spĺňalo kritériá uvedené v článku VII. zmluvy.

V súvislosti so zavedením meny euro „€“ v Slovenskej republike ako výlučného zákonného platidla,
jednotnej meny a menovej jednotky podľa právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev súd ustálil
výšku navrhovateľovi priznanej istiny po prepočte konverzným kurzom v eurách.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom spore bol úspešným účastníkom konania navrhovateľ, avšak v súvislosti s týmto sporom
náhradu trov konania nežiadal priznať, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.