Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2009

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11Cb/21/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899664
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2009:2304899664.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľky: J. Z., nar. nar. XX.XX.XXXX,. bytom N. XX,. B. XXXXX., N. zastúpená JUDr. L. P.,
advokátkou so sídlom Š. X,. XXX. XX. B. proti odporcovi : L. s.r.o., H. S. č. XXXX,. IČO: XX. XXX.
XXX,. zastúpený JUDr. V. H., advokátom so sídlom C. S. XXXX, XXX. XX. G., o zaplatenie 9 588,06
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v sume 1 638,63 € k rukám jeho

právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu v sume 2 448,93 € na účet tunajšieho súdu, ktorý
je vedený v Š. P., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomzodňa10.9.2004domáhala,abysúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťcenu
9 588,06 € (288 850,- Sk) z titulu 20% zľavy z ceny diela. Uvedený nárok žiadala priznať z toho dôvodu,
že na základe Zmluvy o dielo č. 10/2002 zo dňa 15.7.2002 v znení Dodatku z 21.8.2002 pre ňu odporca
ako zhotoviteľ vykonal stavebné práce špecifikované v tejto zmluve. Nakoľko dielo podľa navrhovateľky

trpelo vadami, v svojom návrhu si uplatnila v zmysle § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka zľavu vo
výške 20 % z celkovej ceny diela 47 940,58 € (1 444 258,- Sk). Podľa písomného návrhu vady spočívali
v nekvalite hrúbky nosných stien, nekvalitnom zhotovení konštrukcie schodišťa a schodišťového
otvoru, v nedostatočnom ukotvení nosného kruhového stĺpu, nekvalitných izolácií proti zemnej vlhkosti,
nekvalitnej tepelnej izolácii, poškodenej izolačnej fólii pod strešnou krytinou, nezaliatej nosnej výstuže
stropu a nosného stĺpa, zle opracovanej drevenej konštrukcie stropu, nezateplení venca pri balkóne,
položení časti krovu na priečke, ktorá nie je nosná, v nesprávnom uhle strechy, nekvalitnej konštrukcii

striešky nad vstupom, nekvalitnom zhotovení okien, zmene balkónových dverí oproti dokumentácii
a nekvalitnom prevedení vonkajších stien. V ďalšom priebehu konania navrhovateľka vytýkala aj
pootočenie prvého podzemného podlažia stavby, čo malo za následok vykonanie prác naviac a použití
naviac materiálu oproti projektu.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasil pričom uvádzal, že navrhovateľka nim
vykonanéprácenikdynereklamovala.Vzmyslezápisuvstavebnomdenníkutietopráceprevzala.Všetky

činnosti na stavbe uskutočňoval na základe jej pokynov, prípadne jej rodinných príslušníkov.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov A. Z., J. B. a Ing. V. J.. Súd
sa ďalej oboznámil s obsahom Znaleckého posudku č. 17/2008 zo dňa 9.6.2008, ktorý bol vypracovaný
S.

F. S. v B., Ú. S. Z. súd sa oboznámil aj s odborným posudkom Ing. K. P. z novembra 2003 a s obsahom
Znaleckého posudku č. 049/2003 Ing. J. Z.. Súd sa oboznámil aj s obsahom ostatného na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Dňa 4.2.2002 bolo navrhovateľke vydané stavebné povolenie č. V 2002/0089-Ga a to O. Ú. v Š., O.
Ž. P.. Dňa 23.9.2002 bolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľky o zmenu stavby pred jej ukončením.
Vykonanie výstavby navrhovateľka zabezpečila tak, že vstúpila do zmluvného vzťahu s odporcom a to
nazákladeZmluvyodieloč.10/2002zodňa15.7.2002vzmyslejejDodatkuzodňa21.8.2002. Vzmysle
tejto zmluvy bol odporca ako zhotoviteľ do 20.12.2002 povinný pre navrhovateľku ako objednávateľku
vykonať dielo a to hrubú stavbu rodinného domu vrátane izolácií a klampiarskych prác. Predmet

diela bol bližšie špecifikovaný tak, že pod hrubou stavbou sa v zmysle čl. 2 bod 2.1 zmluvy mienili
zemné práce, zhotovenie základov, obvodových múrov, vnútorných stien a priečok suterénu, prízemia a
podkrovia, zhotovenie stropov, zhotovenie dreveného krovu a jeho pokrytie konkrétnym druhom škridle.
V priebehu vykonávania stavebných prác bola navrhovateľkou odporcovi doručený list označený ako
„reklamácia rodinného domu“ v ktorom navrhovateľka uvádza, že keď si po príchode stavbu prezrela

zistila, že práca podľa dohody s odporcom nie je dokončená. Ďalej navrhovateľka v liste uvádza, že
dáva odporcovi lehotu na dokončenie prác a to do 7.1.2003. Na základe Zmluvy o dielo navrhovateľka v
štyroch čiastkových faktúrach , pričom prvá bola splatná dňa 19.8.2002, druhá dňa 22.9.2002, tretia dňa
30.10.2002 a posledná dňa 2.12.2002 celkovo sumu 47 940,58 € (1 444 258,- Sk). K odovzdaniu stavby
podľa zápisu v stavebnom denníku na liste č. 020164 došlo dňa 29.11.2002, pričom dňa 10.1.2003

bol odstránený nedorobok. Uvedený zápis v stavebnom denníku podpísaný navrhovateľkou je zo dňa
10.1.2003.

Dňa 17.7.2003 znalec Ing. J. Z. na základe objednávky navrhovateľky vypracoval Znalecký posudok
049/2003, v ktorom jednoznačne konštatuje vady diela, ktoré navrhovateľka uvádzala v svojom

písomnom návrhu. Rovnako sú určité vady a nedostatky konštatované aj v odbornom posudku Ing. K.
P. z novembra 2003.

VrámcikonaniabolvovecivypracovanýS.F.S.vB.,Ú.S.Z.Znaleckýposudokč.17/2008.Vuvedenom
znaleckom posudku sú v podstate konštatované tie vady, ktoré navrhovateľka uvádzala už v svojom

písomnom návrhu.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

V zmysle cit. zákonného ustanovenia má súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k riadnemu
uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo, nakoľko Zmluva o dielo zo dňa 15.7.2002 v znení jej Dodatku zo
dňa 21.8.2002 spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a to špecifikáciu predmetu diela, dohodu
o zmluvnej cene. Táto okolnosť navyše medzi účastníkmi konania nebola sporná. Pred súdom neboli
prezentované dôkazy, ktoré by smerovali k tomu, že k ukončeniu platnosti zmluvy došlo inak, než jej

splnením.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť
jeho prehliadku, podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Z citovaného ust. Obchodného zákonníka vyplýva jednoznačná povinnosť objednávateľa v tomto
prípade navrhovateľky po odovzdaní diela dielo prezrieť, resp. zariadiť jeho prehliadku. S prihliadnutím
na toto zákonné ustanovenie bola preto navrhovateľka v danom prípade povinná postupovať tak,
že po odovzdaní diela, ku ktorému podľa zápisu v stavebnom denníku došlo dňa 29.11.2002 resp.
dňa 10.1.2003 čo navrhovateľka potvrdila svojim podpisom, dielo prezrieť a v prípade že sama

nedisponuje dostatočnými odbornými schopnosťami v oblasti stavebníctva zariadiť čo najskôr jeho
odbornú prehliadku.Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela

a/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b/ bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri
prehliadke uskutočnenej podľa ods. 1,

c/ bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do 2 rokov a pri stavbách do 5 rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Ako to vyplýva z ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonník je základným predpokladom pre priznanie
niektorého z nárokov vád diela ich riadne a včasné oznámenie zhotoviteľovi v tomto prípade odporcovi.

Lehota, v ktorej má k takémuto oznámeniu dôjsť závisí od povahy vád, ktoré sa v oznámení vytýkajú.
V danom prípade nemal súd za preukázané, že by zo strany navrhovateľky bolo odporcovi adresované
oznámenie vád diela. List zo dňa 22.12.2002 označený ako „reklamácia rodinného domu“ nie je podľa
názoru súdu možné považovať za oznámenie vád diela v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z
obsahu uvedeného listu totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v ňom odporcovi ako zhotoviteľovi

vytýka, že stavba nie je dokončená podľa ich vzájomnej dohody, čo jednoznačne vyplýva aj z toho,
že odporcovi ustanovuje dodatočnú lehotu na dokončenie diela podľa dohody. Z uvedeného listu
nevyplývajú žiadne konkrétne vady, ktoré by podľa názoru súdu mali byť určené čo do svojej povahy a
charakteru tak, ako to navrhovateľka urobila až v podanom návrhu na začatie konania zo dňa 10.9.2004.

V tejto súvislosti sa súd nemôže stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že aj podanie na súd je
možné považovať za oznámenie vád konania. V danom prípade by však navrhovateľka odporcovi vady
neoznámila bez zbytočného odkladu po ich zistení, prípadne bez zbytočného odkladu potom, čo ich
mala zistiť pri prehliadke uskutočnenej po odovzdaní diela. Zo spisového materiálu je nepochybné, že
ak aj navrhovateľka sama nedisponuje dostatočnými znalosťami z odboru stavebníctva o charaktere

rozsahu a povahe vád sa dozvedela minimálne dňa 17.7.2003 a to zo znaleckého posudku č. 049/2003,
ktorý na jej objednávku vypracoval Ing. J. Z.. Od uvedeného dátumu, keď navrhovateľka nepochybne
vedela o existencii vád mala bez odkladu odporcovi tieto vady oznámiť čo však neurobila, pričom aj k
podaniu jej návrhu na začatie konania došlo až dňa 10.9.2004 t.j. po vyše roku od okamihu, kedy sa
o vadách nepochybne dozvedela. Takúto dobu nie je možné stotožniť so zákonnou formuláciou „bez

zbytočného odkladu“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že navrhovateľka v zmysle § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka vady odporcovi neoznámila riadne a včas, čím na jej strane nevznikol nárok,
ktorý by jej umožňoval domáhať sa nároku z vady diela. Navyše považuje súd za potrebné poznamenať,
že časť vád, ktoré navrhovateľka odporcovi v písomnom návrhu vytýkala, mohli byť zistené pri bežnej
prehliadke osobou bez dostatočného množstva znalostí v oblasti stavebníctva, pretože podľa názoru

súdu ide o vady, ktoré sú viditeľné a sú zrejmé aj laikom, napr. konkrétne ide o nedostatočné ukotvenie
nosného kruhového stĺpu, iná hrúbka obvodových stien, popraskanie tvárnic, prípadne zošikmenie
okien. To isté sa týka aj vady, ktorá bola navrhovateľkou vytýkaná v priebehu súdneho konania a to
pootočenie nadzemného podlažia voči suterénu.

Súdzmluvnývzťahaprávnyrežimvzťahovúčastníkovposúdilajsprihliadnutímnaust.zákona634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade je však potrebné poznamenať, že aj táto právna norma
v prípade vád tovaru, resp. diela, predaju, resp. zhotoveniu, v ktorých došlo v rámci spotrebiteľských
vzťahov, vyžaduje reklamáciu, čiže úkon spotrebiteľa smerujúci k dodávateľovi služby. Z uvedeného
úkonu - reklamácie musí však jednoznačne vyplývať aké vady spotrebiteľ dodanému tovaru resp. službe

vytýka, pričom následne platí režim vyplývajúci zo zákona ochrany spotrebiteľa. V danom prípade
rovnako súd nemá za preukázané, že reklamáciu vytýkaných vád, nakoľko z listu zo dňa 22.12:2002
žiadna konkrétna vada dodaného diela nevyplýva, obsahom smeruje skôr k oznámeniu, k nedodržaniu
lehoty zhotovenia diela. Ak by bol daný úkon posúdený ako reklamácia, jej vybavenie podľa názoru súdu
vyplýva zo stavebného denníka, kde zápisom dňa 10.1.2003 navrhovateľka potvrdila, že dielo prevzala

aj s dokončením nedorobkov dňa 10.1:2003.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v konaní neohodnotil reálnu existenciu, charakter vád a zodpovednosť
za tieto vady, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia navrhovateľka nesplnila základnépodmienkyabysamohlanárokovzprípadnýchváddomáhať. Rovnakosúdvkonanínevzaldoúvahyani
výpovede vypočutých svedkov, pretože tieto sa netýkali podstatnej a pre súd rozhodujúcej skutočnosti
a to zhodnotenia toho, či navrhovateľka ako objednávateľka odporcovi oznámila vzniknuté vady riadne

a včas.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. K takémuto
rozhodnutiu dospel súd na základe dôkazov, ktorých vykonanie bolo navrhnuté účastníkmi. Súd
samostatné dokazovanie nad rámec návrhu účastníkov neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu

rovnosti strán účastníkov a na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd odporcovi ako procesne úspešnému účastníkovi v zmysle vyššie cit. ustanovenia priznal právo na
plnú náhradu trov konania a to v sume 1 638,63 €. Tieto trovy pritom pozostávajú zo 5 úkonov po 253,93
€, z jednej polovice úkonu za 126,97 € a troch štvrtinových úkonov po 63,48 €. K tomu je potrebné
pripočítať paušálnu náhradu 2x po 4,98 €, 4x po 5,44 €, 1x po 5,90 € a 2x 6,95 €.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vpriebehukonaniavzniklitrovynastraneštátuatovsume2448,93€(73776,60Sk),ktorébolivzmysle

uznesenia tunajšieho súdu č.k. 11Cb 21/2004-268 zo dňa 28.10.2008 vyplatené znaleckej inštitúcii na
odmenu za vyhotovenie Znaleckého posudku č. 17/2008. Znalecká odmena bola S. F. S. B., Ú. S. Z.
predmetným uznesením priznaná v sume 2 946,84 € (88 776,60 Sk), pričom iba časť v sume 497,35
€ bola hradená z preddavku zloženého navrhovateľkou, zvyšná časť zo štátnych prostriedkov. Nakoľko
navrhovateľka bola procesne neúspešnou účastníčkou konania vzniklo štátu právo na zaplatenie 2

448,93 €(73 776,60 Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.