Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/8/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108202675
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcov 1/ P. Š., štátneho

občana Slovenskej republiky, živnostníka, bytom T., S. X,. 2/ V. Š., štátnej občianky Slovenskej republiky,
administratívnej pracovníčky, bytom T., S. X proti žalovanému V. B., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, podnikateľovi, bytom T., G.. S. X o zaplatenie

200.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 150.000,- s a z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1,2 spoločne a nerozdielne 50.000,- Sk s

8,5 % úrokom z omeškania od 12.3.2008 do zaplatenia a nahradiť žalobcom trovy konania vo výške
12.000,- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1,2 uviedli, že požičali žalovanému 200.000,- Sk na zakúpenie osobného motorového

vozidla. Tvrdili, že žalovaný sa zaviazal vrátiť im tieto peniaze do dvoch mesiacov. Dôvodom požičania
peňazí bola skutočnosť, že žalovaný žil v spoločnej domácnosti s ich dcérou. Tento vzťah sa však
rozpadol, a preto požiadali žalovaného o vrátenie dlžnej čiastky. Napriek viacerým urgenciám im
žalovaný peniaze nevrátil. Preto svoj nárok uplatnili žalobou, v ktorej žiadali zaplatenie dlžnej sumy s 13
% úrokom z omeškania od 4.9.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Žalovaný doznal, že si peniaze od žalobcov v uvedenej výške požičal. Tvrdil však, že to nebolo na dva
mesiace, ale do doby, kým nepredá auto. Po podaní žaloby im vrátil

150.000,- Sk. Vo zvyšku žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia mu dlhujú za investície, ktoré

vložil do ich bytu, ale aj za vodičský preukaz, ktorý zaplatil za ich dcéru. Žiadal tiež započítať peniaze za
opravu automobilu žalobcov a peniaze, ktoré zaplatil do sociálnej poisťovne tiež za ich dcéru. V priebehu
konania uznal dlh žalobcov aj do výšky 16.000,- Sk, ktoré bol ochotný im vrátiť a započítať žiadal iba
zvyšok do sumy 50.000,- Sk. Poukázal na to, že ide o investície do ich bytu, ktoré realizoval v roku 2003.
O túto sumu sa podľa jeho tvrdenia zhodnotil ich majetok.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne D. Š., svedka I.
H., oboznámením kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.3.2008, oboznámením príjmových, výdavkových
dokladov a faktúr, ktoré predložil žalovaný, pričom zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný si od žalobcov požičal v mesiaci júl 2007 peniaze v
celkovej sume 200.000,- Sk, ktoré patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ani to, že časť týchto
peňazí bola žalobcom v mesiaci marec 2008 vrátená, a to vo výške 150.000,- Sk. Účastníci sa zhodli, že
v roku 2003 žalovaný investoval do bytu žalobcov finančné prostriedky bez predchádzajúceho súhlasu
žalobcov.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V zmysle § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod manželstva.

Keďže pred začatím pojednávania vo veci samej žalobcovia zvali späť žalobu o zaplatenie 150.000,- Sk
z dôvodu vrátenia dlžnej sumy v tejto výške, súd konanie v tejto časti v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia (§ 96 ods. 1,3 O.s.p.) zastavil.

Z predtým uvedených ustanovení (§ 657 a 559 ods. 1,2 Obč. zák.) je zrejmé, že právny vzťah zo zmluvy
o pôžičke vzniká dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené
podľa druhu a druhá strana po určitom čase tieto veci vráti. Tento záväzkovo právny vzťah môže
zaniknúť splnením , to je vrátením peňažnej istiny.

Medzi účastníkmi predtým uvedeného právneho vzťahu pôžičky ostalo sporné to, či pôžička zanikla

splnením dlhu a vzájomným započítaním tak, ako to tvrdil žalovaný, ako aj to, kedy bol dlh splatný.
Žalobcovia totiž tvrdili, že žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť do dvoch mesiacov od ich požičania a
žalovaný uviedol, že dlh mal vrátiť až po predaji auta.

Z výsluchu svedkyne D. Š. vyplynulo, že mala vedomosť o podmienkach za ktorých došlo k pôžičke
medzi žalobcami, ktorí sú jej rodičia a žalovaným, s ktorým v tom čase žila v spoločnej domácnosti. Súd

preto nemal dôvod pochybovať o pravdivostí jej tvrdení. Táto svedkyňa uviedla, že účastníci sa dohodli
na tom, že žalovaný požičané peniaze vráti, keď odpredá vozidlo značky Škoda. Z jej výpovede mal teda
súd za preukázané, že tvrdenia žalovaného ohľadne splatnosti dlhu boli pravdivé a že medzi účastníkmi
bola takto dohodnutá doba splatnosti požičaných peňazí.

Nesplnením povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku v dohodnutom čase, teda potom, ako predá auto

Škoda, sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže k odpredaju tohto vozidla podľa kúpnej zmluvy
predloženejžalovanýmdošlo11.3.2008,žalobcomvznikloprávopožadovaťúrokyzomeškania vzmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka, ale až odo dňa nasledujúceho, teda od 12.3.2008. Žalovaný však časť
dlhu vo výške 150.000,- Sk vrátil pred dobou splatnosti, teda s touto sumou sa do omeškania nedostal.Žalovaný mal podľa dohody o pôžičke peňazí vrátiť žalobcom v uvedenom čase aj zvyšných 50.000,-
Sk. To sa však nestalo. Časť zvyšku tohto dlhu vo výške 16.000,- Sk žalovaný dodatočne uznal čo do
základu aj výšky, ale zvyšok žiadal kompenzovať ako jeho investície, ktoré zrealizoval do bytu žalobcov.

Investície žalovaného do bytu žalobcov by bolo možné posúdiť nanajvýš ako bezdôvodne obohatenie
na strane žalobcov, ak by sa preukázalo, že ich realizáciou došlo k zhodnoteniu bytu žalobcov. Podľa
tvrdenia žalovaného boli vykonané v októbri roku 2003. Ak by malo dôjsť k ich započítaniu, je potrebné
uviesť, že s pohľadávkou žalobcov z titulu pôžičky by sa tento nárok žalovaného mohol stretnúť až v
čase jej splatnosti, teda v marci 2008.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy,
ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania.
Žalobcovia 1,2 tak v konkrétnom prípade urobili a vzniesli námietku voči pohľadávke žalovaného, ktorú

chcel započítať do zostatku dlhu na pôžičke. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd nemohol prihliadať
na kompenzačnú námietku žalovaného, pretože uplatnením námietky premlčania došlo k zániku súdnej
vymáhateľnosti nárokov žalovaného, ktoré spočívali v uplatnených investíciách. Tie boli premlčané už
v čase, keď sa s pohľadávkou žalobcov stretli.

S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom

zvyšok dlžnej sumy v plnom rozsahu. Keďže tak žalovaný neurobil, dňom 12.3.2008 sa dostal do
omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska ku dňu omeškania (12.3.208) bola 4,25 %.
Žalobcovia majú v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
nárok na zaplatenie dvojnásobku určenej sadzby, teda 8,50 % - ný úrok z omeškania, nie na úrok 13
percentný ako požadovali žalobcovia. Preto súd vo výške prevyšujúcej úrok 8,5 % žalobu zamietol.

Zamietnutie žaloby sa vzťahuje aj na dobu plynutia povinnosti platiť úrok, pretože súd mal za to, že
žalovaný sa do omeškania dostal tak ako bolo predtým uvedené dňom 12.3.2008 a nie dňom 4.9.2007
ako to tvrdili žalobcovia.Podľa § 142 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Keďže žalobcovia mali vo veci úspech iba čiastočný, súd im priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko ich neúspech bol iba v nepatrnej časti, a to vo výške úrokov a dobe splatnosti dlhu. Trovy
predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 12.000,- Sk, ktoré mali účastníci zaplatiť. Napriek výzve
súdu, že ich povinnosť zaplatiť poplatok je spoločná a nerozdielna, obaja účastníci zaplatili poplatok

v požadovanej výške. Nesprávne zaplatený poplatok v prevyšujúcej časti bude žalobcom vrátená
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.