Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. január 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/4/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108207547
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou právnej veci navrhovateľa J. H., štátneho občana

S. R., bytom M. B. X,. T., právne zastúpený Mgr. K. V., advokátom so sídlom J. X,. T. proti odporkyni D.
N., štátnej občianky S. R., bytom Š. X/X,. T. o zaplatenie 497,91 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 497,91 Eur
(15.000,- Sk) spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.09.2006 do zaplatenia a trov konania.
Uviedol, že poskytol odporkyni dňa 30.01.2006 finančnú hotovosť vo výške 15.000,- Sk titulom pôžičky
so splatnosťou do 31.08.2006. Po márnom uplynutí termínu splatnosti poskytnutej pôžičky niekoľkokrát

upozorňoval odporkyňu na nedodržanie dohodnutého termínu splatnosti, na ktoré reagovala odporkyňa
prísľubom úhrady dlžnej sumy v krátkej budúcnosti, čo však nesplnila. Navrhol vydať platobný rozkaz.

OkresnýsúdTrenčínnávrhuvyhovelavydalplatobnýrozkaz,protiktorémupodalaodporkyňavzákonnej
lehote odpor s odôvodnením, v dôsledku ktorého bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené
pojednávanie.

V odpore odporkyňa uviedla, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, a preto žiada žalobu zamietnuť.
Nespochybnila, že si od navrhovateľa požičala 30.01.2006 peniaze, o čom mu podpísala aj potvrdenie.
Uviedla, že navrhovateľ v auguste v niektorú sobotu prišiel k nej do bytu v značne podnapitom stave
a ihneď a neodbytne žiadal peniaze vrátiť. V tom čase sa v byte nachádzala i jej suseda O. K. i

navrhovateľovi známa osoba, ktorá odišla do

svojho bytu na X.. poschodie a za niekoľko minút priniesla peňažnú sumu 15.000,- Sk. Tieto odporkyňa
odovzdala navrhovateľovi, teda vrátila mu ich skôr, ako sa dohodli. Po prevzatí navrhovateľ z jej bytu
odišiel.Dodala,žesnavrhovateľomsanaposledystretla01.08.2006anikdyjuneupomínal,nevyzývalna
vrátenie pôžičky, len v tento deň sa rozprávali o jeho závažnej chorobe. Poukázala na to, že navrhovateľ
býval často pod vplyvom alkoholu, stýkal sa s pochybnými mužmi, a je teda možné, že peniaze stratil
a chce sa na jej úkor obohatiť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a svedkyne O. K., oboznámením
potvrdenia zo dňa 30.01.2006, vyjadrenia navrhovateľa k odporu odporkyne, pracovnej zmluvy
navrhovateľa, dohody o vykonaní práce navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z potvrdenia zo dňa 30.01.2006 bolo zistené, odporkyňa potvrdila, že uvedený deň si požičala od
navrhovateľa finančnú sumu 15.000,- Sk, ktorú sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť do konca mesiaca
august 2006.

Z výsluchu navrhovateľa, bolo zistené, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu.
Poprel, že prišiel k bytu odporkyne a vyzval ju, aby mu vrátila požičanú sumu v lete, resp. koncom júla
2006. Zdôraznil, že po tom, ako začal pracovať v Č. R. a odišiel z T. dňa 31.10.2005, vracal sa do T.

len kvôli rodičom, a to spočiatku 1-2x mesačne a neskôr tieto návštevy značne obmedzil. Pripustil, že
sa v lete 2006 stretol v T. s odporkyňou, keďže sa jej písomne ospravedlnil za obvinenie za nejaké reči,
ktoré kolovali medzi spoločnými známymi. Má za to, že odporkyňa je osoba, ktorá si potrpí a dá pozor
na písomné doklady, a keby teda bola peniaze vrátila, bola by si dala ich vrátenie písomne potvrdiť,
keďže aj to, že sa jej ospravedlnil jej musel dať písomne, aby to vôbec akceptovala. Pripustil, že nevie

či sa stretol u odporkyne v jej byte alebo pri jej byte s p. K. pretože v tom čase bol preč a pri návrate
do T. sa stretával len s rodičmi, maximálne len prespal na starej adrese T., M. B. X,. pričom p. K. by
vedel identifikovať, nakoľko pracovali spolu v minulosti v reštaurácii K.. V júli 2006 v T. bol, ale v auguste
2006 v T. nebol.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v odpore s tým, že upresňuje, že

navrhovateľ prišiel v dopoludňajších hodinách k dverám jej bytu v podnapitom stave, kričiac, a to koncom
júla 2006 asi 29.07.2006 alebo 30.07.2006, presný dátum nevie, ale bola to sobota alebo nedeľa. Keď
p. K., ktorá u nej vtedy sedela a spolu pili kávu, počula o čo ide, vstala a išla hore do svojho bytu,
ktorý sa nachádza o 2 poschodia vyššie. Vrátila sa a dala jej tri päťtisíckorunáčky, ktoré potom dala
navrhovateľovi. Ešte mu povedala, že dúfa, že bude natoľko čestný a že potvrdí, že ich prevzal, čo on

odsúhlasil. K vráteniu peňazí došlo na chodbe jej bytu, nakoľko navrhovateľ povedal, že má dolu bicykel
a teda ďalej nejde. Má za to, že jej tvrdenia nie sú v rozpore s tým, čo uviedla v odpore len sa zmýlila,
že to nebolo v auguste, ale koncom júla, k čomu došlo pretože bola v rozčúlení po obdržaní písomností
zo súdu. Zdôraznila, že s navrhovateľom sa poznajú dlhé roky, vypracovala pre neho niekoľko právnych
podaní, pomáhala mu, aj keď mali potopu v dome a nikdy sa nedomáhala, aby záväzky, ktoré voči nej

mal, dodržal. Potvrdenie o vrátení pôžičky nežiadala, nakoľko s navrhovateľom bola "zadobre", poznala
i jeho rodičov ako slušných ľudí, nemala s ním okrem jednej veci zlú skúsenosť. Najskôr uviedla, že
išlo o jedinú pôžičku od navrhovateľa, neskôr pripustila, že už predtým vracala navrhovateľovi peniaze
vkladom na jeho účet v peňažnom ústave, čo odôvodnila stratou pamäti po páde.

O. K. bola jej suseda, ktorej ona pomáhala s vypravovaním detí a ona jej pri opatrovaní matky. V tom

čase pracovala ako hlavná kuchárka, prispievali jej aj deti, ktoré pracovali v Č. R., takže predmetnú
finančnú hotovosť mala u seba doma. Bola to od nej pôžička, ktorú jej následne vrátila. Bola dotknutá
chovaním navrhovateľa a ponúkla sa, že peniaze prinesie, pretože s navrhovateľom pracovala a vedela,
čoho je pod vplyvom alkoholu schopný. Odporkyňa dodala, že na druhý deň sa s navrhovateľom stretli,
nakoľko oslavoval narodeniny, pozval ju, a ona mu vtedy darovala koženého slona, rozprávali sa o

veciach dôverného charakteru o jeho zdravotnom stave. S K. sa nestretáva, odkedy sa odsťahovala do
T. T., len raz boli so synom pozrieť, ako vyzerá jej nový byt.

Z výpovede svedkyne vyplynulo, že pozná účastníkov s tým, že navrhovateľ je jej bývalým kolegom a
odporkyňa bývalou susedou do februára minulého roka, keď bývala na X.. poschodí a odporkyňa na
poschodíprvom,tedacca25rokov.Sodporkyňousakontaktovali,keďboladoma,nakoľkoakokuchárka

pracovala na zmeny. Vie, že odporkyňa sa s navrhovateľom ako s kamarátom stretávala, chodil k nej na
návštevu aj s ďalším kamarátom, stretávala ich aj na ulici. U odporkyni navrhovateľa videla možno 3-4
krát, asi viac nie. Pamätá si, že raz bola v lete u odporkyni, keď tam navrhovateľ prišiel. Mal oblečené
nohavice cyklistické, vie, že navrhovateľ celý život chodieval na bicykli. Sedela vo vnútri, myslí, že spolu
pili kávu. Podľa hlasu počula, že je to navrhovateľ, vyšla von, myslí, že aj odporkyňa na ňu zavolala. Keď

vyšla do chodbičky, spomína si, že navrhovateľ od odporkyne žiadal vrátenie nejakých peňazí, nevie anipresne koľko, len vie, že spomínal, že jej ich požičal. Má za to, že vtedy zvýšil hlas, i keď navrhovateľ,
ako ho pozná, má zvučný hlas. Neskúmala, či bol pod vplyvom alkoholu, ale myslí, že nie. Pamätá si,
že odporkyňa mu povedala, že peniaze nemá a vtedy jej ona oznámila, že ona má a že jej ich môže

požičať. Odporkyňa sa jej spýtala, že či má 15.000,- Sk ona jej povedala, že má. V tom období zarábala,
robila šéfkuchára v P. E., S. X,T.. pri bývalej T. T., deti už mala dospelé a vždy mala u seba nejaké
peniaze, nakoľko mala popri práci aj iné akcie. Išla vtedy hore k sebe a asi po 5 minútach sa vrátila.
Nepamätá sa konkrétne, aké to boli bankovky, ale tuší, že tam bola jedna päťtisíckorunáčka. Peniaze
dala odporkyni, spolu sa ešte chvíľu rozprávali. Bola pri tom, ako odporkyňa dala do ruky navrhovateľovi

peniaze a potom odišla dozadu do bytu. Až keď navrhovateľ odišiel, odporkyňa jej povedala, že si od
neho požičala peniaze, nevie už, či jej povedala, že to bolo presne 15.000,- Sk. O podrobnosti sa
nezaujímala,nevypytovalasajejnato.Nebolatoprvápôžičkaodporkyni,užpredtýmjej3-4krátpožičala
menšie sumy. Odporkyňa jej týchto 15.000,- Sk vrátila, nakoľko vedela, že jej ich musí vrátiť, ale nevie,
odkiaľ peniaze mala, či jej prišiel dôchodok alebo od syna. Zmluva o pôžička nebola spísaná, nakoľko
odporkyni verila. Spolu s navrhovateľom ich videla už asi iba jeden krát. Nakoľko zmenila systém práce,

s odporkyňou sa nestretávala, až do kedy som sa odsťahovala, stretávať sa prestali pre určité reči, keď
sa stretli tak len náhodou.

Právny zástupca navrhovateľa záverom poukázal na nezrovnalosti a rozpory jednak vo výpovedi
odporkyne a jednak vo výpovedi svedkyne, s tým, že spochybnil pravdivosť jej výpovede, nakoľko podľa
jehonázoruniejepravdepodobné,žebysinepamätala,vakýchbankovkáchposkytlapôžičkuodporkyni,

ak podľa odporkyne išlo o tri päťtisíckorunáčky. Rovnako spochybnil tvrdenie svedkyne o jej mesačných
príjmoch, keď podľa jej vyjadrenia podľa pracovnej zmluvy bol jej mesačný príjem na úrovni minimálnej
mzdy. Čo sa týka tvrdení odporkyne, v samotnom odpore najskôr tvrdila, že peniaze vrátila v 8/2006, na
pojednávaní tvrdila, že to bolo v júli 2006. Pôvodne uvádzala v odpore, že navrhovateľ prišiel

k nej do bytu, neskôr na pojednávaní tvrdila, že do bytu nevstúpil. V odpore prezentuje navrhovateľa ako

nespoľahlivú osobu, naopak vo svojom vyjadrení na pojednávaní zasa uviedla, že ho vždy považovala
zaserióznehočlovekaanavrhovateľovivždyverilavzhľadomnadĺžkuznámosti.Rovnakosanepotvrdilo
z výpovede svedkyne, že by sa správal pri údajnej návšteve koncom júla navrhovateľ hlučne a bol
opitý. Najmä však poukázal na skutočnosť, že pôžička bola splatná 31.08.2006 a podľa tvrdenia
odporkynedošloksplateniupôžičkykoncomjúla2006,tedaomesiacskôr.Zdásamálopravdepodobné,

že by odporkyňa splatila pôžičku s mesačným predstihom s tým, že by si musela na jej splatenie
požičať 15.000,- Sk, ktoré podľa tvrdenia svedkyne jej zhruba o týždeň vrátila. Podľa jeho názoru, ak
teda odporkyňa bola v takom stave solventnosti, že mohla splatiť pôžičku svedkyni zhruba v polovici
8/2006, nemala žiaden dôvod predčasne splatiť pôžičku navrhovateľovi a to tak, že napriek písomnosti
poskytnutej pôžičky si nevyžiadala o jej splatení žiaden doklad, už vzhľadom na skutočnosť, že podľa

jej vyjadrenia bol navrhovateľ pri splatení pôžičky pod vplyvom alkoholu. Má za to, že každý, kto uzavrie
písomnú pôžičku a predčasne ju splatí veriteľovi do rúk v čase, keď je veriteľ pod vplyvom alkoholu,
vyžiada si minimálne základné potvrdenie jednou vetou o prevzatí dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti má za to, že k splateniu pôžičky nedošlo, že svedkyňa vypovedala nepravdu v prospech
odporkyne vzhľadom na ich dlhoročnú známosť.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov

konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.

neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade

to však nie je jeho povinnosťou.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobeniejemožnévyhovieť.Navrhovateľ
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom pôžičky poskytnutej odporkyni. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ požičal odporkyni dňa 30.01.2006 sumu 497,91 Eur (15.000,-
Sk) a odporkyňa sa mu zaviazala

poskytnutú peňažnú hotovosť vrátiť do 31.08.2006. Spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, či došlo

k vráteniu požičaných peňazí. Súd predovšetkým na základe svedeckej výpovede dospel k záveru,
že tvrdenie odporkyne o vrátení požičanej sumy je pravdivé, keď svedkyňa jednoznačne potvrdila, že
bola osobne prítomná pri tom ako odporkyňa vrátila navrhovateľovi po jeho výzve pri osobnej návšteve
sumu 15.000,- Sk, keď za týmto účelom jej ona sama peniaze v rovnakej výške požičala. Námietky
navrhovateľa spochybňujúce svedeckú výpoveď v tom zmysle, že nie je pravdepodobné, že by si

svedkyňa nepamätala, v akých bankovkách poskytla odporkyni pôžičku a o jej príjme, keď poberala len
minimálnu mzdu, súd považoval len za účelovú obranu. Mal za to, že vzhľadom na časové obdobie,
ktoré odvtedy uplynulo, nemôže nevedomosť o počte a hodnote bankoviek spochybniť hodnovernosť
svedeckej výpovede. Akceptoval i tvrdenia odporkyne, ktorými vysvetlila drobné rozpory týkajúce sa
presného času, kedy k návšteve navrhovateľa a k vráteniu peňazí došlo. Navrhovateľ nenavrhol súdu

vykonanie žiadnych dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, preto súd dospel k záveru, že sa mu
nepodarilo vyvrátiť tvrdenie odporkyne o tom, že mu pôžičku zo 30.01.2006 vrátila. Na základe týchto
skutočností súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §151 ods.1 O.s.p. Nakoľko odporkyňa si náhradu trov
konania neuplatnil a súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh súd jej náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).