Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/223/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108224672
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu M. M., štátneho

občana Slovenskej republiky, povolaním vodiča, bytom M. - L. č. XXX proti žalovanému P. L. S., s.r.o.,
Č.. A. XX/XX,. N. M. N. V., IČO XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného
pomeru takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovné pomeru dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 12.9.2008
je n e p l a t n é.

Nárok týkajúci sa vyplatenia náhrady mzdy sa v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný s nim neplatne skončil pracovný pomer a zároveň, aby
rozhodol o náhrade nevyplatenej mzdy. Uviedol, že žalovaný mu neuznal potvrdenie od lekára o ošetrení

dieťaťa a považoval jeho neprítomnosť v práci z tohto dôvodu za porušenie pracovnej disciplíny.
Poukázal na to, že ošetrenia s dieťaťom sa musel zúčastniť on a nie jeho manželka, nakoľko v tom čase
neviedli spoločnú domácnosť a dieťa mal vo svojej starostlivosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný porušil závažným spôsobom pracovnú
disciplínu tým, že sa štyri dni bez ospravedlnenia nedostavil do práce. Uviedol, že jeho tvrdenie o
ošetrovnom dieťaťa bolo účelové, nakoľko v tom čase žil v platnom manželstve a nebolo možné ho
považovať za osamelého zamestnanca. Podľa tvrdenia žalovaného nič nebránilo ísť na ošetrovné s
dieťaťom manželke žalobcu, ktorá bola na materskej dovolenke. Bol toho názoru, že rodinné problémy

žalobcu ho nemôžu ospravedlňovať pri porušení pracovnej disciplíny, najmä keď problémy takéhoto
charakteru mal žalobca už skôr.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom konateľa žalovaného, oboznámením
pracovnej zmluvy, rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 12.9.2008,

dopytomnaMUDr.Ľ.B.,oboznámenímspisutunajšiehosúdusp.zn.31P/242/2008azistiltentoskutkový
stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič nákladného auta, keď
mu dňa 16.9.2008 bolo do vlastných rúk doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvodom bola skutočnosť, že dňa 9.9.2008 až 12.9.2008 žalobca

neprišiel do práce. V tomto okamžitom skončení pracovného pomeru sa uvádza, že domáce ošetreniedieťaťa nie je možné uznať ako dôvod, pretože manželka žalobcu je na materskej dovolenke, ako aj to,
že žalobcovi bola ponúknutá návšteva lekára pre rodinné a psychické problémy, ktorú možnosť nevyužil.

V zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase doručovania okamžitého skončenia pracovného

pomeru zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak
zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo b) porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Podľa § 70 uvedeného Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže (podľa § 77 Zákonníka práce platného v čase rozhodnom) zamestnanec, ako
aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Žalobca podal na súde žalobu dňa 11.11.2008. V zmysle zákonného ustanovenia § 77 platného
Zákonníka práce tak urobil včas, teda v dvojmesačnej prekluzívnej lehote uvedenej v tomto ustanovení.
Preto súd preskúmaval platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným z hľadiska jeho
obsahu. Podstatou tohto jednostranného skončenia pracovného pomeru bolo porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom, a to závažným spôsobom.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä
ustanoveniami § 81 a 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom
nadriadeného. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia
pracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľa,musíbyťtotoporušenie pracovnýchpovinnostízostrany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie
pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Zákonník práce nedefinuje tieto pojmy a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri
nichvychádzať.Zustálenejsúdnejpraxevšakvyplýva,žejednýmzozákladnýchhľadískprirozhodovaní
o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia, ktorá závisí od konkrétnych okolností

za ktorých k porušeniu došlo.

Zozneniaustanovenia§68ods.1Zákonníkaprácevyplýva,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
je mimoriadnym spôsobom skončenia pracovného pomeru v prípade, ak nie je možné použiť iný menej
razantný spôsob skončenia pracovného pomeru. Táto mimoriadnosť je v dikcii citovaného ustanovenia
zvýraznená tým, že takto skončiť pracovný pomer možno iba "výnimočne".

Žalovanýskončilsožalobcompracovnýpomerzdôvodu,ženeopodstatneneneprišieldopráce.Pretosa
súd zameral na to, či to, že žalovaný nebol v čase od 9.9.do 12.9.2009 je porušením pracovnej disciplíny
a či išlo o porušenie takej intenzity, ktoré môže mať za následok okamžité skončenie pracovného
pomeru.

Z vyjadrenia MUDr. Ľ. B. vyplynulo, že žalobca sa dňa 9.9.2008 zúčastnil zubného vyšetrenia a nutného

stomatologického ošetrenia so synom S.. Toto ošetrenie trvalo 5 dní s dennou kontrolou v ambulancii a
prítomnosť žalobcu vzhľadom ku komplikovaným zákrokom bola viac ako nutná.

V ustanovení § 140 ods. 1 Zákonníka práce sú definované dôležité osobné prekážky v práci. Z
tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počasošetrovania chorého člena rodiny. Ošetrovné je jedna z nemocenských dávok a nárok naň vyplýva z
účasti na nemocenskom poistení.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P 242/2008 vyplynulo, že žalobca dňa 11.9.2008 podal na tunajšom

súde návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal o zverenie svojich synov maloletého S.
a T. do svojej výchovy z dôvodu nezhôd v manželskom spolužití s ich matkou. Taký istý návrh podala
dňa 18.9.2008 manželka žalobcu, ktorá žiadala o zverenie maloletého S. z dôvodu, že bol od 8.9.2008 v
starostlivosti žalobcu. Z tohto spisu teda vyplýva, že žalobca mal maloletého syna vo svojej starostlivosti
najmenej od 8.9.2008 do 18.9.2008.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca počas doby od 9.9.2008 do 12.9.2009 preukazateľne nebol v

práci z dôvodu ošetrenia chorého člena rodiny (ktorého mal v starostlivosti), nemohlo ísť z jeho strany
o porušenie pracovnej disciplíny. MUDr. Ľ. B. potvrdila, že lekárske ošetrenie s maloletým absolvoval
žalobca a potvrdila, že minimálne 5 dní si toto dieťa vyžadovalo osobnú starostlivosť. Žalovaný nepoprel,
že mu takýto doklad žalobca predložil. Túto skutočnosť teda prinajmenšom dodatočne žalovanému
oznámil. Povinnosťou zamestnávateľa v tomto prípade bolo v zmysle § 140 ods. 1 Zákonníka práce

ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci, nakoľko išlo o dôležitú osobnú prekážku. Súd v tomto smere
považoval za hodnoverné aj tvrdenie žalobcu, že konateľa žalovaného informoval o svojej neprítomnosti
aj telefonicky vopred. Výpis z hovorov žalobcu a konateľa žalovaného od ich mobilného operátora to
potvrdil, hoci konateľ žalovaného najskôr akýkoľvek hovor so žalobcom popieral.

Súd bol toho názoru, že aj keby nešlo zo strany žalobcu o dôležitú osobnú prekážku, nebolo by možné

s nim z dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru skončiť takýmto spôsobom
pracovný pomer. Konanie žalobcu nemohlo mať takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by
vyžadovalo skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením aj preto, že zotrvanie zamestnanca v
pracovnom kolektíve počas plynutia výpovednej doby (ak by sa použila táto miernejšia sankcia) by bolo
možné. Správanie sa žalobcu, ktorý sa staral o dieťa počas neprítomnosti v práci, by nemohlo vyvolať až

taký negatívny vplyv na ostatný kolektív zamestnancov, že by medzi nimi nemohol zotrvať do skončenia
pracovného pomeru výpoveďou.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdrozhodol,žeskončeniepracovnéhopomeruokamžitýmzrušením
je neplatné, aj keď žalobca v petite svojho žalobného návrhu žiadal rozhodnutie o neplatnosti výpovede.
Z obsahu všetkých podaní a vyjadrení účastníkov bolo zrejmé, že ide iba o zrejmú nesprávnosť a

nedostatok právneho vedomia pri pojmovom rozlíšení týchto dvoch spôsobov skončenia pracovného
pomeru. Predmet sporu medzi účastníkmi- neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol
sporný.

Nárok týkajúci sa vyplatenia náhrady mzdy vylúčil súd na samostatné konanie v zmysle § 112 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).