Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Knociková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/109/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109211713
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky L. H., trvale
bytom M. L. č. X proti odporcovi I. H., trvale bytom T., B. X,. zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom v
T., L. XX. o určenie výživného na rozvedenú manželku s prísl. takto
r o z h o d o l :
Konanie o povinnosti odporcu doplatiť vzniknutý dlh na výživnom manželky vo výške 604,18Eur s
a z a s t a v u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v anáhrada trov konania v zastavenej časti.
Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške
100,-Eur mesačne, vždy do 15dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 3.6.2009.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania v tejto časti.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 72,-
Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2009, domáhala proti odporcovi
doplateniadlhunavýživnomnamanželkuvovýške604,18Euraurčeniavýživnéhorozvedenejmanželky
vo výške 199,16Eur mesačne od 1.6.2009. V priebehu konania netrvala na doplatenie dlhu na výživnom
manželky. Uviedla, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 1.6.2009 a nové manželstvo
neuzavrela. Súdnym rozhodnutím mala určené výživné manželky vo výške 199,16Eur mesačne. Bola
na materskej dovolenke a jej jediným príjmom sú dávky v materstve vo výške 158,70Eur mesačne,
prídavky na 2 deti vo výške 42,48Eur mesačne a výživné od odporcu na ich 2 maloleté deti vo výške
93,-Eur a 57,-Eur mesačne. Jej náklady spočívali v platbách za bývanie u svojej mamy v M. L. vo výške
166,-Eur mesačne. Tvrdila, že s J. J. sa zoznámila v júli 2008 a on v tom čase od mája 2008 býval u
svojej mamy v D., pretože nežil so svojou manželkou L. J.. Známosť majú od júla 2008, ale odporca
mal 3-ročnú známosť s inou ženou. Potvrdila, že J. J. s ňou býval v spoločnej domácnosti u jej mamy
iba asi mesiac. Chodieva k nej iba na víkend. Navrhovateľka nemala zdravotné problémy, bola doma
na materskej dovolenke s mal. N., nar. X.X.XXXX,. pretože v M. L. nie sú jasle a keby ho dala do jasieľ,
prišla by o rodičovský príspevok. Iný príjem nemala, ani si neprivyrábala. Brigádovala jej sesternica V.,ktorej odmenu posielajú na jej účet. Tvrdila, že jej priateľ J. J. už pracuje a neplatí za neho žiadne účty
ani výživné. Platby, ktoré poslala z jej účtu, boli jeho peniaze, ktoré jej dal. Mala dohodnuté s O. M. L.
pridelenie nájomného bytu s predbežným nájomným vrátane energií 204,-Eur mesačne. V tomto byte
ešte nebývala, lebo jej nebol ešte pridelený. Navrhovateľka nežiadala náhradu trov konania.
Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov
bola známosť navrhovateľky s J. J.. Ďalej u navrhovateľky nie je žiadny dôvod, aby mal. N. nemohol
navštevovať predškolské zariadenie (nemá zdravotné problémy a nevyžaduje si špeciálnu starostlivosť)
a ona mohla pracovať a sama sa živiť. Odporca poprel mimomanželskú známosť počas manželstva až
doteraz. Stretával sa iba so známou A. K. na zrazoch motorkárov, kde aj ona chodila na motorke. Nemá
s ňou žiadnu známosť. Svoj posledný pracovný pomer ukončil dohodou bez udania dôvodu a nebolo
mu vyplatené odstupné. Tvrdil, že pracovný pomer skončil v dôsledku hospodárskej krízy. Zaevidoval sa
na úrade práce. Nové manželstvo neuzavrel a okrem ich dvoch mal. detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemal. Žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením súdnych rozhodnutí, správ
o zárobku a zamestnávateľov, vyjadrenia odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.3.2009 č.k. 21C/171/2008-25 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené dňom 1.6.2009 a 2 mal. deti B. H., nar. XX.X.XXXX. a N. H., nar. X.X.XXXX. boli
na čas po rozvode zverené do výchovy navrhovateľky a odporca bol zaviazaný platiť na nich výživné
vo výške 93,-Eur a 57,-Eur mesačne . Návrh na rozvod manželstva podával odporca dňa 16.9.2008
a v návrhu uviedol, že manželstvo uzatvoril po krátkej známosti asi po roku z dôvodu tehotenstva
navrhovateľky. Spočiatku bývali u jeho rodičov, čo navrhovateľke nevyhovovalo, preto sa odsťahovali
do 1-
izbovéhobytu.Avšakajvtýchtopomerochvznikalimedzinimiodlišnénázoryahádky,ktorésadaliťažko
tolerovať, preto si našiel prácu v zahraničí. Vždy keď sa vrátil zo zahraničia, ich vzťah chvíľu fungoval
a potom opätovne vznikali nezhody a hádky. Keď sa naposledy vrátil zo zahraničia v roku 2006, chcel
začať nový život, ale v tom čase splodili syna N. a k tomu nedošlo. Počas tehotenstva navrhovateľka
neustále vyvolávala konflikty, stále ho upodozrievala z nevery a nakoniec prestali aj spolu hospodáriť
a on začal odchádzať zo spoločnej domácnosti. Asi rok pred podaním návrhu neudržiavali intímny styk
(t.j. 9/2007). Všetko vyvrcholilo v júli 2008, kedy sa dozvedel, že navrhovateľka udržuje pomer s J. J. a
odsťahovala sa aj s ním bývať k svojej matke do M. L..
Svedkyňa A. K. poprela tvrdenie navrhovateľky, že by mala intímnu známosť s odporcom. Tvrdila, že
donedávna mala 8-ročnú známosť s p. B..
SvedokJ.J.potvrdil,žeintímnuznámosťsnavrhovateľkoumalodjúnaalebojúla2008,sem-tamprespal
u nej v M. L., ale nebýva u nej trvalo v spoločnej domácnosti.
Svedkyňa Ľ. J., manželka svedka J. J., tvrdila, že jej manžel býva u navrhovateľky od augusta 2008.
Ona mala s manželom dobré vzťahy, len jedného dňa sa zbalil a odišiel k navrhovateľke. Odvtedy spolu
nežijú.BývalivspoločnejdomácnostiujejmatkyvT..Podľanejsanavrhovateľkapoznalasjejmanželom
J. J. asi pol roka pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti, lebo chodil za svojou sestrou na sídlisko
S., kde bývala navrhovateľka. Svokra jej tvrdila, že J. J. býva u navrhovateľky. Odporcu poznala a podľa
nej nemal intímnu známosť s inou ženou, mal iba kamarátku.
Svedkyňa Z. M., družka brata navrhovateľky, tvrdila, že účastníci mali počas manželstva "divoký" vzťah.
Podľa záznamu z návštevy v domácnosti navrhovateľky, ktorú vykonal Ú. P., S. V. A. R. T. dňa 3.9.2008
v rodinnom dome matky navrhovateľky v M. L. č. X býva okrem navrhovateľky a jej 2 detí ešte jejpriateľ J. J., matka navrhovateľky s druhom, brat navrhovateľky s priateľkou a ich 2 maloletými deťmi.
Navrhovateľka platila svojej matke za bývanie sumu 4.000,-Sk (132,78 Eur) mesačne.
Z potvrdení Ú. P., S. V. A. R. T. vyplýva, že navrhovateľka poberá iba rodičovský príspevok vo výške
158,67Eur mesačne a prídavky na dve deti vo výške 42,50Eur mesačne. O. S. T. P. S. s.r.o. v B.
nepotvrdila tvrdenie odporcu, že navrhovateľka u nich pracuje. Zmluvu majú uzavretú s V. K.. Podľa
výpisu z účtu navrhovateľky táto spoločnosť zaslala na účet navrhovateľky v mesiaci jún 2009 sumu
53,28Eur, júl 2009 sumu 48,70Eur a v auguste 2009 sumu 38,69Eur.
Odporca ukončil pracovný pomer u svojho posledného zamestnávateľa W.-G. S. v T. dohodou bez
udania dôvodu ku dňu 30.9.2009 a podľa dopytu súdu z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry pri
znižovaní počtu pracovných miest v zaradení vodič. Odporca potvrdil, že zamestnávateľ mu nevyplatil
odstupné. Podľa správy o zárobku odporcu u tohto zamestnávateľa mal priemerný čistý príjem za
obdobie 8/2008 až 7/2009 vo
výške 371,68Eur a okrem toho mu boli vyplácané diéty (v roku 2009 v priemere 1.010,-Eur mesačne).
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.
Podľa § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia
súdneho konania.
Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa citovaného ustanovenia súd určil príspevok rozvedenej manželky vo výške 100,-Eur mesačne od
podania návrhu t.j. od 3.6.2009 s prihliadnutím na príjem odporcu u jeho posledného zamestnávateľa,
dve vyživovacie povinnosti a s prihliadnutím na náklady navrhovateľky spojené s bývaním a
stravovaním. Ukončenie pracovného pomeru odporcom dohodou bez udania dôvodu a bez vyplatenia
odstupného súd považoval z jeho strany za vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine a preto vychádzal z jeho príjmu do skončenia pracovného pomeru. Súd
návrh navrhovateľky nezamietol pre rozpor s dobrými mravmi, pretože z návrhu na rozvod manželstva
a vyjadrení účastníkov v rozvodovom konaní bolo preukázané, že prvotnou príčinou rozvratu ich
manželstva boli ich nezhody vyplývajúce z odlišných názorov na rodinu a spolužitie. Nadviazanie
známosti navrhovateľky s J. J. bol podľa súdu iba dôsledkom prvotnej príčiny. Podľa názoru súdu nie je
vylúčené, že aj odporca mal a má známosť s inou ženou, iba sa to navrhovateľke nepodarilo preukázať.
Podľa súdnej praxe sa môže matka dieťa rozhodnúť byť s ním na materskej dovolenke do veku 3
rokov, kým nenastúpi dieťa do materskej škôlky a ona by sa mohla zamestnať. Mal. N. má 2 roky,
preto súd rešpektoval voľbu navrhovateľky byť s ním doma, keď v mieste bydliska nemá jasle. Aj keby
navrhovateľka brigádovala v spoločnosti T. P. S. a uvádzané sumy by boli jej odmena, tento príjem v
priemere 50,-Eur mesačne, nepostačuje na pokrytie jej najnutnejších potrieb a táto skutočnosť by nič
nezmenila na súdnom rozhodnutí. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Podľa § 96 O.s.p. bolo zastavené konanie v časti nedoplatku na výživnom manželky na základe
späťvzatia, s čím odporca súhlasil a o náhrade trov v tejto časti konania bolo rozhodnuté podľa § 146
ods. 1, písm.c) O.s.p.Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
noviel súd zaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu vo výške 2% z predmetu plnenia
(t.j. trojnásobku ročného plnenia výživného), najmenej 16,50Eur podľa položky 8a/ sadzobníka súdnych
poplatkov, t.j. 72,-Eur.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania v časti príspevku vzhľadom na čiastočný
úspech účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).
Ak si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľka podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.