Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/66/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109206367
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky M. G.,

nar. XX.X.XXXX,. občianky SR, bytom D. N. V., P. č. XXXX/XX-XX,. zastúpenej Mgr. S. B., advokátkou
so sídlom v D. N. V., Š. č. XX/XX. proti odporcovi I. G., nar. X.XX.XXXX,. občanovi SR, bytom H. P. č.
XXX,. o návrhu navrhovateľky na určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z m e ň u j e s a rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 7C/1548/1992-24 zo
dňa 30.10.1992 tak, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke zo sumy 600,-Kčs
mesačne na 116,18 € mesačne s účinnosťou od 03.04.2009.

Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné po 116,18 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k jej rukám.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 03.04.2009 do rozhodnutia súdu v sume 664,21 € súd p

o v o ľ u j e zaplatiť odporcovi v splátkach po 16,60 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným,
počnúc prvým výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

V zostávajúcej časti s a návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 03.04.2009 domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť
jej výživné po 80 € mesačne, a to spätne od dovŕšenia plnoletosti. V rámci doplneného návrhu
uviedla, že naposledy bolo o jej výžive rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 7C/1548/92-24, právoplatného dňa 09.12.1992, kedy bol odporca zaviazaný platiť jej výživné po
600,- Kčs mesačne. Na základe ústnej dohody s odporcom jej tento platil na výživu sumou 1.500,-

Sk mesačne až do apríla 2008, kedy jej prestal prispievať s odôvodnením, že už platiť nemusí.
Navrhovateľka nastúpila dňa 01.09.2007 na denné štúdium na T. U. vo Z., pričom v termíne od
04.03.2008 do 31.08.2008 mala zo zdravotných dôvodov štúdium prerušené. V akademickom roku
2008/2009 pokračovala v štúdiu, kde počas týždňa bývala v prenájme s mesačným nájomným 40,-
€, náklady na stravu predstavovali 72,66 € mesačne, študijný materiál 16,50 € polročne a ostatné
náklady 9,95 € mesačne. Každý víkend dochádza zo Z. do miesta trvalého bydliska, pričom cestovné ju
stojí mesačne 29,52 €. Toho času od 01.09.2009 navštevuje druhý ročník uvedeného vysokoškolského

denného štúdia s takmer rovnakými výdavkami. V mieste trvalého bydliska býva so svojou matkou v
trojizbovom byte, za ktorý platí matka 121,- € mesačne a 44,- € mesačne inkaso. Matka pracovala do20.08.2009 ako zdravotná sestra v I., odvtedy je nezamestnaná. Navrhovateľka prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne na pojednávaní zmenila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné od odporcu v sume
80,- € mesačne spätne od 01.02.2004 a s účinnosťou od 01.09.2008 v sume 116,18 € mesačne.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že keď sa jeho dcéra rozhodla v roku 2007 študovať, začal
jej prispievať na výživu dobrovoľne sumou 1.500,- Sk a neskôr 2.000,- Sk mesačne. Avšak od apríla
2008 jej prispievať prestal, nakoľko sa dozvedel, že školu prerušila, a zamestnala sa. Čo sa týka toho,
že v súčasnosti opäť v štúdiu pokračuje, o tomto vedomosť nemá, nakoľko s dcérou nie je v kontakte.
Ich vzájomný vzťah sa narušil práve správaním navrhovateľky, pretože on ako otec jej aj v minulosti

pomáhal - prispieval na štúdium, na dovolenku, pomáhal jej kúpiť auto, keď mala osemnásť rokov bolo
jej vyplatené sporenie v sume 25.000,- Sk, ktoré on celé roky za tým účelom pre ňu sporil. V závere
odporca vyjadril ochotu dcére platiť výživné v sume 80 až 100 € mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil prečítaním správu o pracovnej morálke
matky navrhovateľky, potvrdenie o platbe navrhovateľky za bývanie, potvrdenie o štúdiu, správu o príjme
matky navrhovateľky, správu o príjme odporcu, písomné vyjadrenie navrhovateľky, rozsudok Okresného

súdu Považská Bystrica č.k.7C/1548/92-24 zo dňa 30.10.1992, potvrdenie o štúdiu navrhovateľky,
potvrdenie o platbe za byt, cestovné výdavky navrhovateľky, správu o príjme matky navrhovateľky,
rozhodnutie Ú. v T., pracovisko D. A. V., č.k.B/2009/18053-80448 zo dňa 25.08.2009 o zaradení do
evidencie uchádzačov o zamestnanie matky navrhovateľky, povolenie prerušenia štúdia navrhovateľky a
spis Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.7C/1548/92. Takto bol zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka M. G. je dieťa narodené z manželstva J. G., rod. Č. a I. G., ktoré bolo rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7C/1548/1992-24 zo dňa 30.10.1992, právoplatným dňa
09.12.1992 rozvedené, a v tom čase maloletá M. bola zverená do starostlivosti matky, pričom otcovi súd
určil platiť výživné v sume 600,- Kčs mesačne. Matka bola v čase rozhodovania súdu nezamestnaná,
otec pracoval ako požiarnik s mesačným príjmom 4 211,- Kčs a splácal pôžičku vo výške 650,-Kčs

mesačne. Obaja mali jednu vyživovaciu povinnosť. Odvtedy nebola k mal. M. vyživovacia povinnosť ani
zmenená ani zrušená.

V súčasnosti má M. 23 rokov a navštevuje druhý ročník denného vysokoškolského štúdia. Na T. U. vo Z.
nastúpila už 01.09.2007, pričom od 04.03.2008 do 31.08.2008 mala štúdium prerušené zo zdravotných
dôvodov. Na riadne denné štúdium nastúpila opäť 01.09.2008. Jej výdavky na bývanie vo Z. predstavujú

sumu 40,- € mesačne, náklady na stravu 72,66 € mesačne, cestovné na trase Z. - D. N. V. a späť 29,-
€ mesačne a na študijné pomôcky minie 28,9 € polročne. V D. N. V. býva spolu s matkou v 3 - izbovom
byte, kde náklady spojené s jeho užívaním predstavujú sumu 121,66 € a inkaso 44,47 €.

Otec navrhovateľky je príslušníkom v stálej štátnej službe, zaradený na funkčnom mieste "technik -
strojník" O. R. H. v T. v H., kde pracuje od roku 1986. V súčasnosti dosahuje priemerný príjem 835,- €

mesačne. Okrem M. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi z druhého manželstva I. G., ktorému
prispieva na výživu sumou 66,39 €. Matka je od 20.08.2009 nezamestnaná a poberá dávku a príspevky
k dávke v hmotnej núdzi v sume 114,28 €. Predtým pracovala v N. I. ako sanitárka s mesačným príjmom
256,62 €. Pracovný pomer bol s ňou ukončený dohodou, z podnetu zamestnávateľa a z dôvodu zníženia
počtov zamestnancov. I naďalej má len jednu vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.Podľa § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V danom prípade mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k prevratnej
zmenepomerovnastranenavrhovateľky,akoajjejrodičov.Navrhovateľkajeplnoletá,študujenavysokej
škole vo Z., v druhom ročníku a dennou formou štúdia. Od posledného rozhodnutia o výživnom v roku

1992 a v sume 600,- Kčs mesačne, vzrástol príjem otca navrhovateľky z vtedajších 4.211,- Kčs mesačne
na súčasných priemerných 835,- € mesačne, matka navrhovateľky bola medzičasom zamestnaná ako
sanitárka, kde zarábala priemerne 256,62 € mesačne. Od 20.08.2009 je však nezamestnaná, poberá len
dávkuvhmotnejnúdzivsume114,28€.Početvyživovacíchpovinnostínastranematkynavrhovateľkysa
nezmenil. Odporcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu z nového manželstva, na výživu ktorého

platí sumou 66,39 € mesačne.

Výživné stanovené naposledy v sume 600,- Kčs mesačne už v súčasnosti (aj v prepočte na novú
menu euro) vonkoncom nie je spôsobilé uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa (v tomto prípade
vysokoškolskej študentky), potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj tak, ako to garantuje
Zákon o rodine. V súčasnosti je odporca riadne zamestnaný a jeho príjem vzrástol natoľko, že je v jeho

schopnostiach platiť navrhovateľke vyššie výživné. Ako priznala navrhovateľka i odporca, dobrovoľne
jej už v minulosti prispieval viac, ako mal stanovené súdom, a to 1.500,- Sk až 2.000,- Sk mesačne, no
len dovtedy, kým jej nebolo právoplatne prerušené štúdium na vysokej škole. Z listinných dôkazov, ako
aj z výpovede navrhovateľky vyplýva, že od 01.09.2008 riadne v štúdiu pokračovala a školu navštevuje
naďalej aj v súčasnosti. Odporca síce má o ďalšie dieťa navyše, ale iné výdavky väčšieho rozsahu

nemá, bytovú otázku má vyriešenú už z minulosti. Matka navrhovateľky je toho času nezamestnaná a
jej príjem rapídne poklesol až na hranicu životného minima, t. j. nie je v jej možnostiach hradiť výdavky
navrhovateľky v celom rozsahu. S poukazom na takto zistené skutočnosti súd rozhodol, že výživné v
sume 116,18 € mesačne (tak ako ho navrhla určiť aj navrhovateľka) bude primerané k schopnostiam,
možnostiam i majetkovým a zárobkovým pomerom odporcu, a zároveň bude primerané k odôvodneným

potrebám navrhovateľky. Preto súd návrhu z časti vyhovel a zvýšil výživné od podania žaloby na súd, t.j.
od 03.04.2009, pričom v zostávajúcej časti zvýšenia výživného so spätnou účinnosťou od 01.02.2004 a
od 01.09.2008 návrh zamietol. Výživné možno so spätnou účinnosťou priznať len pre maloleté dieťa, a
to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. U plnoletých detí možno výživné upravovať len od podania
žaloby na súd.

Súd rozhodol o zvýšení výživného so spätnou účinnosťou, a to za obdobie od podania návrhu od
03.04.2009 do rozhodnutia súdu. Preto súd rozhodol aj o nedoplatku na výživnom za čas od 03.04.2009
do rozhodnutia súdu dňa 21.10.2009 v sume 664,21 €, ktorý odporcovi povolil splácať spolu s bežným
výživným po 16,60 € mesačne, podľa § 160 ods. 1 O. s. p. avšak pod hrozbou straty výhody splátok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka mala v konaní len

čiastočný úspech, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.