Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108204274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne Ľ. P., štátnej

občianky Slovenskej republiky, povolaním robotníčky, bytom T. J. č. XXX,. zastúpenej JUDr. J. L.,
advokátom so sídlom v T., N.. S.. A. XX/XX. proti žalovanému M. P., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, živnostníkovi, bytom T. J. č. XXX,. zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., J. Z.
XXXX/XXX. o návrhu na vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu a pozemkov takto

r o z h o d o l :

Žalovaný s a v y l u č u j e z užívania rodinného domu sup. č. 148 na parc.č. 801, ktorý je zapísaný
v liste vlastníctva č. 46 katastrálneho územia T. J..

Vo zvyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňažiadala,abysúdvylúčilžalovanéhozužívaniarodinnéhodomu,ktorýmajúvspoluvlastníctve.

Poukázala na to, že žalovaný sa dopúšťal takého konania, ktoré spočívalo v psychickom a fyzickom
napádaní. V dôsledku toho došlo k vydaniu predbežného opatrenia, ktorým bol žalovaný vylúčený z
užívania tohto domu. Tvrdila, že má dôvodnú obavu z toho, že by mala byť v spoločnej domácnosti so
žalovaným, a preto podala predmetný návrh. Jeho súčasťou bola aj žiadosť o vylúčenie žalovaného z
užívania pozemkov ako nehnuteľností priľahlých k domu.

Žalovaný uviedol, že k nezhodám medzi ním a žalobkyňou dochádzalo z dôvodu zásahov matky
žalobkyne do manželského spolužitia. Žiadal však návrh zamietnuť, nakoľko

toho času nechodí ani do spoločného rodinného domu, ani na priľahlé pozemky. Uviedol, že tak nemieni
robiť ani v budúcnosti, preto podľa neho nie je právny záujem na určovaní jeho vylúčenia z užívania

rodinného domu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.
14C/1/2007, oboznámením rozhodnutia O. Ú. v T. č. 229/05229/PIK, oboznámením listu vlastníctva č.
46 kat. územia T. J., lekárskou správou Dr. K., oboznámením záznamov Ú. T. a zistil tento
skutkový stav :Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu. Obaja zhodne uviedli, že rodinný dom je aj v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a doposiaľ nebolo
rozhodnuté o jeho vyporiadaní. Účastníci tiež zhodne uviedli, že toho času v rodinnom dome, ktorý je

predmetom sporu býva žalobkyňa s maloletými deťmi. Žalovaný od vydaného predbežného opatrenia
tento dom neužíva, ani ho nenavštevuje.

Z listu vlastníctva č. 46 katastrálneho územia T. J. mal súd za preukázané, že účastníci majú v
bezpodielovom spoluvlastníctve ? domu súpisného čísla 148, ktorý je postavený na parc. č. 801 v
obci T. J.. Toto spoluvlastníctvo nebolo v čase rozhodovania súdu v tejto veci vyporiadané, aj keď
manželstvo účastníkov zaniklo. K zániku manželstva došlo na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k.

14C1/2007-26zodňa2.4.2007,ktorýnadobudolprávoplatnosť10.5.2007.Príčinourozpadumanželstva
podľa uvedeného rozsudku bolo správanie sa žalovaného k žalobkyni, ktorý ju bezdôvodne šikanoval,
a fyzicky napádal.

Uznesením zo dňa 15..2.2008 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol žalovanému uložené
dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisného čísla 148, ktorý je zapísaný v liste vlastníctva č.46

pre katastrálne územie T. J.. Predbežné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania o
vylúčenie žalovaného z užívania predmetného domu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom
v Trenčíne pod sp. zn. 4Co 71/2008. Jeho účinky teda v čase rozhodovania súdu v tejto veci stále trvali.

Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že doznával svoje správanie v minulosti, ale nie v takom rozsahu
ako to žalobkyňa uvádzala. Ospravedlňoval ho vzájomnými nezhodami so žalobkyňou a zásahmi matky

žalobkyne do ich manželstva.. Tvrdil však, že toho času do domu nechodí, ani nemieni chodiť aj z obavy,
že ho žalobkyňa opätovne bezdôvodne udá.

Žalobkyňa ponechala na zvážení súdu vykonanie dôkazu výsluchom jej matky. Keďže súd na
preukázanie skutkového stavu mal k dispozícii dostatočné penzum dôkazov, nepovažoval za potrebné
matku žalobkyne vypočuť aj s prihliadnutím na námietku žalovaného, že zasahovala do ich manželstva.

Podľa § 146 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia vo vzťahu
k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k
domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne
vylúčiť.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak manželia bývajú v dome alebo byte patriacom do
bezpodielového spoluvlastníctva, užívajú tieto nehnuteľnosti spoločne na základe svojho vlastníckeho
práva, tak ako pri iných spoločných veciach, ani v tomto prípade nemôže jeden manžel vylúčiť z
ich užívania druhého manžela proti jeho vôli. Môže tak však za podmienok uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení urobiť súd. Ide o jednu z posledných novelizácii občianskeho zákonníka (zák.č.

526/2002 Z.z.) ktorou zákonodarca reagoval na problematiku násilia v rodine. Z dikcie § 146 ods.
2 Obč. zák. vyplýva, že zákon dáva možnosť rozhodnúť o otázke užívania domu v bezpodielovom
spoluvlastníctve so zreteľom na kvalifikované správanie sa jedného z manželov voči druhému, za
predpokladu fyzického alebo psychického násilia. Návrh na vylúčenie násilného manžela z užívania
je právnym prostriedkom ochrany druhého manžela, ktorý je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto

návrhu.Problémom teda ostalo, či žalobkyňa, ktorá už nie je manželkou žalovaného mala aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby v predmetnom spore. Občiansky zákonník totiž nerieši možnosť podania návrhu na
vylúčenie z užívania rozvedeným manželom, ale iba manželom. Súd však aplikoval na zistený skutkový

stav ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka a posúdil vec pomocou analógie legis, teda analógie
zákona, pri ktorej súd ako orgán aplikujúci právo vypĺňa medzeru v práve tak, že postupuje podľa právnej
normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenej veci najbližší.

V zmysle uvedeného teda treba mať za to, že hmotnoprávne ustanovenie § 146 ods. 2 Obč. zák.
je možné použiť aj na vzťahy medzi rozvedenými manželmi v prípade existujúceho násilia alebo jeho
hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané, prípadne

sa neuplatnila domnienka § 149 ods. 4 Obč. zák. Tomuto záveru korešponduje aj prax, podľa ktorej sa
na nezhody o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré vznikajú
po zániku manželstva aplikuje ustanovenie § 146 ods. 1 Obč. zák.. Iný výklad by bol v rozpore s účelom
riešenia problémov obetí domáceho násilia, keď by nebolo možné poskytnúť ochranu rozvedenému
manželovi, ktorý vlastne rozvodom manželstva s násilníkom riešil problém tohto násilia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predpoklady použitia občianskoprávnej sankcie
vylúčenia z užívania vlastníctva (a to existencia bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existencia
fyzického alebo psychického násilia) v konkrétnom prípade boli splnené. Účastníci rodinný dom s.č.
148 kat. územia T. J. mali ku dňu vyhlásenia rozhodnutia aj v bezpodielovom spoluvlastníctve. Nie je
rozhodujúce, aký je rozsah podielového a bezpodielového spoluvlastníctva. Existencia násilia zo strany

žalovaného vyplýva jednak z rozvodového spisu tunajšieho súdu, kde bolo konštatované, že správanie
sa žalovaného bolo dôvodom pre rozvod účastníkov a jednak z rozhodnutia O. Ú. v T. č. 229/0805229
PIK. Z tohto rozhodnutia zo dňa 12.5.2008 je zrejmé, že žalovaný sa dopustil v minulosti násilia proti
majetku matky žalobkyne.

V dôsledku týchto skutočností treba mať za to, že sú tu dôvody na vylúčenie žalovaného z užívania

rodinného domu. Pre naplnenie skutkovej podstaty zákonného ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je totiž postačujúce, že spolužitie sa stalo neznesiteľným, pričom z dikcie tohto ustanovenia
nevyplýva, že musí ísť o stav pretrvávajúci aj v čase rozhodovania. Postačujúce je, že existovala hrozba
násilia (môže tomu byť aj v čase minulom).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že toho času sa správa primerane, neohrozuje žalobkyňu, ani

ostatných členov domácnosti, treba poukázať aj na skutočnosť, že tomu tak je predovšetkým preto, že
stále je v platnosti nariadené predbežné opatrenie a že toho času bezkonfliktné správanie sa žalovaného
môže byť ovplyvnené aj touto skutočnosťou.

Je potrebné tiež uviesť, že žalovaný aj naďalej ostáva bezpodielovým spoluvlastníkom spoločne
nadobudnutého podielu v dome súpisného čísla 148 v katastrálnom území T. J., nakoľko jeho právo k

tomuto domu bolo obmedzené iba v časti týkajúcej sa jeho užívacieho práva, nie práva vlastníckeho.

Pokiaľ ide o tú časť žalobného petitu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania
pozemkov priľahlých k rodinnému domu, teda záhrady parc. č.802., parcely č.801 - zastavané plochy
a nádvoria, súd žalobu zamietol. Vychádzal pritom z doslovného znenia ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka z ktorého je zrejmé, že v dôsledku násilia možno vylúčiť žalovaného iba z

užívania domu alebo bytu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by bolo možné vylúčiť ho aj z užívania
ostatných nehnuteľností. Takáto možnosť vylúčenia nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia
Občianskeho zákonníka.O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa tohto ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Keďže žaloba

žalobkyne bola čiastočne zamietnutá, mala v konaní iba úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).