Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206314
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5810206314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
JUDr. Ján Vajda, nar. XX.XX.XXXX,. bytom S. XXX/X, . D., podnikajúceho ako advokát, so sídlom C. D.
XXX, D., proti odporcom: 1/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX., D., 2/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom Z. XXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom C. XX, D., o

zaplatenie 2.485,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu v rade 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/49/2011-195 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým odporcovi v rade 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 923,31 Eur s príslušenstvom a vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, p o t v r d z u j e .

Výrok IV. o trovách konania m e n í tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť

navrhovateľovi trovy prvostupňového konania, každý samostatne vo výške 36,81 Eur do troch dní.

Výrok I., ktorým v časti žalobného návrhu navrhovateľa voči odporcovi v rade 1/ vyhovel, s a n e
d o t ý k a .

Odporcovi v rade 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odporca v rade 2/ a navrhovateľ n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 2/, každému
samostatne povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 923,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 923,31 Eur od 04.09.2008 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti napadnutého
rozsudku (výrok I. a výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa voči obom odporcom v rade 1/ a 2/
zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom ako
advokátom a odporcami v rade 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu platnej príkaznej zmluvy v zmysle ust. §
724 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporcom v rade 1/ a 2/ právne
služby v súvislosti s ich obhajobou v trestnom konaní. Vzhľadom na povolanie príkazníka - navrhovateľa,
ako aj obsah príkaznej zmluvy - poskytovanie právnej pomoci, považoval poskytnutie odmeny za túto
pomoc za obvyklú, a navrhovateľovi v zmysle § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na jej

zaplatenie. Tomuto záveru svedčil aj obsah plnomocenstiev, v ktorých odporcovia v rade 1/ a 2/ vyhlásili,
že sú si vedomí, že splnomocnenému advokátovi patrí odmena za zastupovanie spolu s výdavkami a
náhradou za stratu času, ktorú sú povinní zaplatiť kedykoľvek im bude vyúčtovaná. Tvrdenia odporcov vodporoch proti platobnému rozkazu, že navrhovateľ ich ubezpečil o tom, že nebudú poskytovať žiadnu
úhradu za zastupovanie, považoval za vyvrátené nielen obsahom samotných plnomocenstiev, ktoré
odporcovia v rade 1/ a 2/ nesporne podpísali, ale aj odporca v rade 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že

mali s navrhovateľom ústnu dohodu o zaplatení po úspešnom ukončení, pri ktorej dohode bol prítomný
aj odporca v rade 2/. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, súd vychádzal z obsahu pripojeného trestného
spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. NO-2T/106/2003. Pri rozhodovaní o výške odmeny aplikoval
ustanovenia vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (pokiaľ išlo o úkony vykonané do 31.12.2004) a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (pokiaľ išlo o úkony vykonané od
01.01.2005), účinných ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby.
Navrhovateľ si uplatňoval okrem istiny aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. s. p.
Keďže účastníci zmluvného vzťahu (príkaznej zmluvy) si nedohodli splatnosť zmluvnej odmeny a táto
nevyplývala z právneho predpisu alebo rozhodnutia, okresný súd ustálil, že odporcom vznikla povinnosť
uhradiť dlh voči navrhovateľovi do dňa určeného vo výzve na zaplatenie odmeny za právne zastúpenie,

t. j. do 03.09.2008, ktorá výzva im bola doručená, ako to vyplynulo aj z ich výpovede ešte pred verejným
zasadnutím na Krajskom súde v Žiline, ktoré sa konalo dňa 04.09.2008. Odporcovia sa teda dostali voči
navrhovateľovi do omeškania týmto dňom. Z priznanej žalovanej istiny 923,31 Eur tak navrhovateľovi
vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 04.09.2008 do zaplatenia.
Vzhľadom na výšku priznaného nároku a pomery účastníkov konania okresný súd určil dlhšiu lehotu na

plnenie, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Konštatoval, že úspešným účastníkom bol
v konaní navrhovateľ, avšak jeho úspech vo veci bol len čiastočný, keď mu bol priznaný nárok v
nižšej sume, ako si uplatnil. Nakoľko zároveň uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť dlh

navrhovateľovi každému samostatne, oproti spôsobu, ktorý žiadal navrhovateľ v uplatnenom návrhu -
spoločne a nerozdielne, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca v rade 2/.

Navrhovateľ napadol správnosť výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti jeho žalobný návrh zamietnutý
(výrok III.) a závislého výroku o trovách konania (výrok IV.). Nepovažoval za správne, pokiaľ mu súd
nepriznal sumu 638,94 Eur s príslušenstvom. Namietal, že okresný súd v tomto prípade vychádzal z
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Úkony právnej
služby, za ktoré mu nebola priznaná odmena, boli riadne vykonané v súvislosti s prebiehajúcim trestným

konaním. Rovnako mu patrí aj nárok na náhradu nákladov vo výške 200,- Sk, ktoré vynaložil na
zakúpenie správneho poplatku za vyhotovenie fotokópií a listinných dokladov z vyšetrovacieho spisu.
Nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania videl v tom, že okresný súd dôsledne
neprihliadal na výšku úspechu v konaní a neaplikoval § 142 ods. 2 O. s. p. na prejednávanú vec.
Žiadal , aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a v tejto časti vrátil

vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v rade 2/ napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 923,31 Eur spolu s príslušenstvom (výrok II.). Namietal, že odôvodnenie rozsudku
je nepresvedčivé a nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že v súvislosti so

zastupovaním jeho osoby patrí navrhovateľovi aj odmena za úkony právnej služby príprava a prevzatie
zastúpenia, účasť na výsluchu odporcov dňa 11.09.2003, náhrada za stratu času cestou z D. do
Žiliny a späť za 8 polhodín a náhradu za stratu času z D. do Dolného Kubína a späť za 4 polhodiny.
Rovnako nepovažoval za správne ustálenie začiatku plynutia omeškania so zaplatením žalovanej istiny.
Navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na jej úhradu a odporca v rade 2/ popieral, že by výzvu na

úhradu žalovanej istiny dostal. Na záver uviedol, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal možnosťou
aplikácie ust. § 21 v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v
zmysle ktorých je možno odmenu navrhovateľa znížiť.

Účastníci konania sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z titulu ktorého
zostal nedotknutý, odvolaním nenapadnutý výrok I., ktorým bola odporcovi v rade 1/ uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 923,31 Eur s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávaniapodľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku II., ktorým bola odporcovi v rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 923,31 Eur
s príslušenstvom a vo výroku III., ktorým vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Výrok IV. o trovách konania zmenil podľa § 220 O. s. p.
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku

okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v rade 2/ nie je dôvodné.
Nezodpovedá stavu veci jeho námietka, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru, že v súvislosti s jeho zastupovaním prináleží navrhovateľovi

odmena za úkon právnej služby príprava a prevzatie. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia riadne
uviedol, akými úvahami sa riadil pri posúdení dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku. Konštatoval,
že odmena za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia patrí navrhovateľovi od každého
odporcu v plnej výške, nakoľko išlo samostatné úkony. Navrhovateľ ako advokát prevzal zastupovanie
odporcovosobitne,bolimuudelenéosobitnéplnémoci.Stýmtozáveromsakrajskýsúdvcelomrozsahu

stotožňuje. Nie je dôvodná námietka odporcu v rade 2/, že išlo zo strany navrhovateľa o zneužitie
situácie, pokiaľ dal podpísať každému z odporcov identickú plnú moc, pričom mal naopak na jednu plnú
moc uviesť oboch odporcov. Pokiaľ by aj k prevzatiu zastupovania došlo v rovnaký okamih, išlo, ako to
správne zdôraznil okresný súd, o samostatný úkon právnej služby.

Odporca v rade 2/ ďalej namietal, že okresný súd nesprávne určil výšku odmeny za úkon právnej služby
účasť na výsluchu odporcov. Keďže pri účasti navrhovateľa na výsluchoch dňa 11.09.2003 z trestného
spisu je preukázateľné, že predmetné výsluchy netrvali viac ako 2 hodiny, o navrhovateľovi prináleží
len jedna polovica ním vyúčtovaného úkonu. Za dôležité považoval prihliadnuť na to, že medzi týmito
dvoma úkonmi bola aj zápisnici zaznamená 15-minútová prestávka.

Primárne chce krajský súd poukázať na skutočnosť, že dňa 11.09.2003 nebol žiadny výsluch, na ktorom
by sa zúčastnil navrhovateľ a za účasť na takomto výsluchu nebola zo strany okresného súdu priznaná
navrhovateľovi odmena. Krajský súd ustálil, že odporca v rade 2/ namietal správnosť výšky odmeny za
účasť navrhovateľa pri výsluchoch odporcov v rade 1/ a 2/ konaných dňa 18.09.2003, pri odporcovi v
rade 1/ v čase od 15:35 hod. do 16:40 hod. a u odporcu v rade 2/ od 16:55 hod. do 17:40 hod. v D..

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 16 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 2 Vyhlášky
čl. 163/2002 Z. z. a konštatoval, že odmena patrí za každý úkon samostatne, t. j. samostatne za výsluch
odporcu v rade 1/ a výsluch odporcu v rade 2/, vrátane režijného paušálu podľa § 19 ods. 3 cit. vyhl. vo
výške 64,00 Sk. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Výsluchy
účastníkov boli samostatnými výsluchmi, ktoré nasledovali za sebou a okresný súd postupoval správne,

pokiaľ dĺžku trvania týchto výsluchov sčítal.

Odporca v rade 2/ nepovažoval za správne, že navrhovateľovi bola priznaná náhrada za stratu času
cestou z D. do Žiliny a späť, za osem polhodín. Namietal, že pri dodržaní predpísanej rýchlosti cesta cez
Dolný Kubín, Terchovú až do Žiliny trvá 1:30 hod. čo spolu predstavuje tri polhodiny, teda navrhovateľ

maloprávnenieúčtovaťsišesťpolhodín.Rovnakonamietalnesprávnosťnáhradyzastratučasuzacestu
navrhovateľa z D. do Dolného Kubín a späť, ktorú priznal okresný súd navrhovateľovi za štyri polhodiny.
Navrhovateľ bol však oprávnený účtovať maximálne tri polhodiny, čo je 90 minút. Sám navrhovateľ v
záverečnej reči uznal, že cesta z D. do Dolného Kubína a späť trvá cca 40 minút, niekedy aj menej. Z
obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd považoval za dôvodnú náhradu za stratu času

cestou z D. do Žiliny a späť (2 x 100 minút, t. j. 8 x 1 hodín) podľa § 20 ods. 1 Vyhlášky č. 163/92 Zb.,
t. j. 8 x 567,00 Sk = 4.536,00 Sk, z toho 1) Náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach pred
Okresným súdom Dolný Kubín priznal za cestu z D. do Dolného Kubín a späť za 2 x 45 minút, t. j. za štyri
polhodiny. Vychádzal pritom z ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. S týmto postupom okresného
súdu sa rovnako krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a námietku odporcu v rade 2/ nepovažuje za

dôvodnú. Náhrada za stratu času patrí za každú začatú polhodinu. V tomto prípade je nutné prihliadať
na trvanie cesty z D. do Žiliny (prípadne z D. do Dolného Kubína ) a na trvanie cesty zo Žiliny do D.
(prípadne z Dolného Kubína do D.) ako na samostatné cesty, ktorých trvanie nie je možné sčítať. Pokiaľ
by cesta z D. do Žiliny trvala 100 minút, tak vzniká právo na náhradu za stratu času za štyri polhodiny,rovnako pri ceste späť, spolu osem polhodín tak, ako to ustálil aj okresný súd. Obdobne postupoval
aj pri náhrade za stratu času za cestu navrhovateľa na pojednávanie zo sídla jeho kancelária z D. na
Okresný súd Dolný Kubín.

Odporca v rade 2/ v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o
začiatku plynutia omeškania so zaplatením žalovanej istiny. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Ako správne konštatoval okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, odporcovia vo svojich výpovediach sami uviedli, že výzva na zaplatenie

žalovanej istiny im bola doručená ešte pred verejným zasadnutím na krajskom súde, ktoré sa konalo
dňa 04.09.2008. Potom začiatok plynutia omeškania ustálený okresným súdom zodpovedá zistenému
skutkovému stavu a možno ho považovať za správny.

Možno prisvedčiť odporcovi v rade 2/, že okresný súd sa nevysporiadaval s jeho návrhom na aplikáciu
ust. § 21 v spojení s § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 163/2002 Z. z.. V tejto súvislosti je však nutné

uviesť, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia odpovedať na každý argument vznesený účastníkom
konania, ale iba na ten, ktorý je právne významný pre posúdenie dôvodnosti nároku. V zmysle týchto
zákonných ustanovení je možné modifikovať výšku odmeny právneho zástupcu, avšak iba priamo
právnym zástupcom, uvedené ustanovenia nedelegujú takúto možnosť na súd. Okresný súd preto
správne k tejto námietke neprihliadal a tou sa nezoberal.

Čo sa týka odvolania navrhovateľa, krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že jeho odvolanie
je čiastočne dôvodné, a to pokiaľ sa týkalo nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu o trovách konania.
Ostatné námietky navrhovateľa, ktorými spochybňoval správnosť rozhodnutia okresného súdu vo veci
samej, nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.

Navrhovateľ namietal, že mu patrí nárok na odmenu za úkon právnej služby - písomná sťažnosť zo dňa
02.08.2003 proti uzneseniu ORPZ, ODI D. zo dňa 26.07.2003, a to od každého z odporcov v rade 1/ a 2/
samostatne. Záver okresného súdu, ktorý konštatoval, že odmena za úkon právnej služby - sťažnosť zo
dňa 02.08.2003 patrí vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 20% v zmysle § 17 ods. 2

Vyhlášky MS SR č. 163/2002 je podľa odvolacieho súdu správny. Správne okresný súd dospel k záveru,
že aj keď navrhovateľ podával sťažnosť za každého odporcu samostatne, je zrejmé, že tieto sú úplne
totožné a nebolo by spravodlivé priznať odmenu u každého z odporcov v plnej výške, keď navyše sám
navrhovateľ tento úkon vyhotovoval s tým, že bude použitý i u odporcu v rade 2/. Režijný paušál za
každý z úkonov však priznal v plnej výške u každého odporcu.

Navrhovateľ ďalej namietal, že mu mal byť priznaný aj nárok na odmenu za úkon právnej služby - účasť
na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Dolný Kubín konanom dňa 17.02.2005, vrátane náhrady
cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, pretože na tomto pojednávaní sa osobne zúčastnil.
Tieto tvrdenia navrhovateľa z vykonaného dokazovania preukázané neboli. Krajský súd preto prisvedčil

záveru okresného súdu, že ak by sa navrhovateľ pojednávania zúčastnil, nebol by dôvod pre dodatočné
ospravedlnenie, ktoré urobil podaním zo dňa 17.02.2005, doručeným súdu dňa 21.02.2005.

Rovnako za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku navrhovateľa o dôvodnosti jeho nároku na
odmenu za úkony právnej služby, písomné návrhy na vykonanie dokazovania zo dňa 16.02.2007,

10.04.2007, 18.09.2007 a 26.09.2007. Ako správne konštatoval okresný súd tieto úkony nebolo možné
považovať za účelné. Všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ ako obhajca odporcov navrhol vykonať v týchto
návrhoch mohol urobiť kumulatívne spolu s návrhom zo dňa 13.07.2005, ktorý súd akceptoval, keď
žiaden z navrhnutých dôkazov nebol takým, ktorý by nemohol navrhovateľ navrhnúť už pred prvým
návrhom na doplnenie dokazovania.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu prináleží náhrada cestovného za účasť na pojednávaní na Okresnom
súde Dolný Kubín dňa 04.10.2006, 20.12.2006, 05.09.2007 a 02.11.2007 vznik týchto nákladov
preukázaný nebol. Tento záver navrhovateľ v podanom odvolaní ani nespochybňuje. Okresný súd
vychádzal z toho, že navrhovateľ cestovnými lístkami cestu autobusom skutočne vykonal nepreukázal.
Tým sa nevyvrátili tvrdenia odporcov, že ho na pojednávanie doviezli priamo oni.

Nakoniec navrhovateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý mu nepriznal náhradu správneho
poplatku vo výške 200,00 Sk za fotokópie dokladov z vyšetrovacieho spisu. Z obsahu spisu nevyplynulo,že by takéto fotokópie dokladov navrhovateľ vyhotovoval, resp. žiadal a tieto aj uhradil. Nie je
postačujúce iba tvrdenie navrhovateľa, že tieto náklady uhradil on.

Za dôvodnú považoval odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa trov konania. Okresný súd mal
pri rozhodovaní vychádzať dôsledne z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a rozhodnúť o náhrade trov konania
podľa toho, v akom rozsahu bol navrhovateľ v konaní úspešný. V tejto časti preto krajský súd rozsudok
okresného súdu zmenil. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa v konaní domáhal celkovo zaplatenia sumy
2.485,56 Eur, z ktorej na každého z odporcov tak pripadá suma 1.242,78 Eur. Z tejto sumy bolo vo

vzťahu ku každému z odporcov úspešný v časti priznanej sumy 923,31 Eur, to znamená, že žalobný
návrhbolzamietnutývrozsahu319,47Eur.Neúspechnavrhovateľtakpredstavuje25,7%,jehoúspeche
74,3% a čistý úspech 48,6% (74,3% - 25,7%). Tieto trovy konania uplatnené navrhovateľom predstavujú
sumu 151,50 Eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 149,00 Eur a nákladov na fotokópie
dokladov zo spisu vo výške 2,50 Eur. Pri rozdelení týchto trov voči každému z odporcov si navrhovateľ
fakticky uplatňoval sumu 75,75 Eur, z ktorej má právo na náhradu v rozsahu čistého úspechu, t. j. v

rozsahu 48,6% čo predstavuje 36,80 Eur.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ rozhodol krajský súd v zmysle § 142
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca v rade 1/ bol účastníkom odvolacieho konania v časti,
v ktorej navrhovateľ napadol výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu aj voči odporcovi

v rade 1/, ako aj voči trovám konania. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania je nepochybné,
že úspech navrhovateľa v odvolacom konaní je nepatrný vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania tomuto účastníkovi. Odporca v rade 1/ si však
trovy odvolacieho konania neuplatnil, ani z obsahu spisu nebol zistená existencia takýchto trov na jeho
strane, preto mu krajský súd túto náhradu nepriznal.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v rade 2/ rozhodol krajský súd podľa
§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní bol odporca v rade 2/ neúspešný
v celom rozsahu, ako už bolo konštatované úspech navrhovateľa bol nepatrný, preto si každý z nich
znáša trovy odvolacieho konania sám a žiadnemu právo na ich náhradu nevzniklo.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.