Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200459
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814200459.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

COFIDIS, a.s., so sídlom: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpený
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., zast. JUDr. Alžbeta Fuchsová, advokát, so sídlom Bárdošova
2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovaným: 1/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX D. U. XXX, občan Slovenskej republiky 2/ V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. U. XXX,
občan Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie- Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:42 343 828, zast. JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1545,99 Eur

s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 201,38 eur, na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 1545,99

Eur, ktorá pozostáva z úveru vo výške 1262,70 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 283,29 Eur,
ako aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.06.2008 žalobca uzatvoril v zmysle bodu
1. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) na predtlačenom formulári so žalovaným
1. a 2. rade zmluvu o revolvingovom úvere č. 70163122. Týmto dňom zmluva o úvere nadobudla
účinnosť, nakoľko zo strany žalovaných došlo k prijatiu návrhu zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere a
všeobecno-obchodné podmienky ( ďalej len VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali
najmä údaj o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe - 2,14 % mesačne, poistnom, hodnotu RPMN

29 %. Žalobca po posúdení dokladov predložených žalovanými vyhodnotil podmienky na poskytovanie
úverového limitu a dňa 19.06.2008 schválil úverový limit v zmysle zmluvy o úvere a nasledujúci deň
poskytolžalovanýmúverovýlimitvovýške1328Eur.Čerpanieúverovéholimitusauskutočnilovsúlades
bodom 3.1 VOP a to poukázanie peňažných prostriedkov na bankový účet určený žalovanými. Žalovaní
prečerpali celkovo sumu vo výške 1587,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecno-
obchodné podmienky vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu so sadzobníkom
poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 3 zmluvy. Žalovaní sa so znením zmluvy o úvere a VOP oboznámili, čo

potvrdili podpisom zmluvy o úvere. V zmluve o úvere a vo VOP si účastníci dohodli podmienky splácania
úverovéholimituariadnychúrokovtakto:výškaminimálnejmesačnejsplátky,dátumsplatnostimesačnej
splátky: najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci, sadzbu riadneho úroku vo výške 2,14 % mesačne, výška
poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Žalovaný v 2. rade je spoludlžníkomžalovaného v 1. rade zmluvy o revolvingovom úvere a VOP a nadobudol tak záväzok spoločne a
nerozdielne so žalovaným v 1. rade splatiť veriteľovi poskytnutý úver s príslušenstvom. Z dôvodu, že
žalovaní v 1. a 2. rade splátky neplatili riadne a včas, čím porušili ustanovenia zmluvy a VOP, žalobca

listom odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle ustanovení čl. 8 VOP. Všeobecné obchodné podmienky
v čl. IV. bod 1 ustanovujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so
zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže
veriteľ podľa čl. 8.4 VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. V bode 3 predmetného článku VOP je
ustanovené, že nakoľko ide o revolvingový úver, zmluva o úvere je uzatvorená na dobu neurčitú a jeho

čerpanie a splácanie závisí na klientovi, pretože nemôže presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu
splácania úveru. Zároveň poukázal na body 4.3 a 4.4 VOP. V zmysle čl. 5 VOP je žalovaný povinný platiť
veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej
sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Úroková sadzba platná v čase ponuky uzatvorenia zmluvy o
úvere je určená v zmluve o úvere a je zverejnená na internetovej stránke veriteľa. Úročenie úveru je
mesačné a vykonáva sa od okamžiku prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa

splatenia úveru a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru evidovanej na úverovom účte dlžníka. Výška
úrokovej sadzby platnej v čase úveru je 2,14 % mesačne. To že úver je úročený vyplýva z článku 5.1
VOP a žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali na úhradu nie len istiny, ale aj úrokov z úveru. Okrem toho
sa zaviazali platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním a tiež sankcie
spojené s porušením povinností. Poistenie úveru je nepovinné. V prípade, že by si žalovaný neželal

byť poistený, túto skutočnosť bol povinný vyznačiť na vyznačenom mieste na zmluve o úvere v časti
odmietnutie poistenie. V opačnom prípade sa na neho ustanovenie o poistení vzťahujú. Vzhľadom k
tomu, že žalovaní pristúpili v zmluve o úvere k poisteniu boli povinní zaplatiť žalobcovi poistné za jeho
poistenie vo výške 0,65 % aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné obdobie, o čom boli žalovaní
upovedomení v zmluve o úvere. Poistným obdobím bol kalendárny mesiac. Žalovaní v 1. a 2. rade

poistenie neodmietli. V zmysle článku 7.2 VOP v prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej
splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania vo výške 8 % z
každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol dlžník v omeškaní viac ako 15 dní. Žalovaní v 1. a 2.
rade uhradili ku dňu podania žaloby sumu v celkovej výške 2414,49 Eur. Dňa 17.12.2013 im bola zaslaná
výzva na zaplatenie dlžnej sumy, na ktorú nijakým spôsobom nereagovali. Medzi účastníkmi konania bol

teda uzatvorený obchodný záväzkový vzťah na základe zmluve o úvere podľa obchodného zákonníka,
ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalobcu povinnosť
poskytnúť žalovanému úverový limit, čo žalobca splnil a žalovanému vznikla povinnosť platiť minimálne
mesačné splátky v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti. Keďže túto povinnosť
si nesplnili, ich dlžná suma voči žalobcovi predstavuje sumu 1545,99 Eur, ktorá pozostáva z úveru vo

výške 1262,70 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 283,29 Eur.

Žalovaní v 1.rade uviedol, že keďže si zobrali sp žalovanou v 2.rade úver, s podanou žalobou súhlasia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o revolvingovom úvere, pokusom

o zmier, všeobecnými obchodnými podmienkami, prílohami a to odmietnutím poistenia, sadzobníkom
poplatkov, príkladom nákladov a splátok úveru, výpisom z úverového účtu zákazníkov, odstúpením od
zmluvy, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výsluchom žalovaného v 1. rade a zistil tento skutkový stav
veci:

Žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žiadal, aby
súdospravedlnilneúčasťžalobcuakoaj jehoúčasťaabysúdprejednalvecvichneprítomnosti.Zároveň
uviedol, že trvajú na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu.

Na pojednávanie sa nedostavil ani vedľajší účastník ani jeho právny zástupca a takisto sa pojednávania

nezúčastnila žalovaná v 2.rade.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi súdu uviedol, že je pravdou, že podpísal zmluvu so spoločnosťou
COFIDIS, peniaze minuli na rôzne účely na domácnosť. Úver aj splácali, ale z dôvodu, že mali
zablokovaný účet, prestali platiť a začali narastať aj dlžné čiastky. Na otázku súdu, či mu boli

vysvetlené jednotlivé ustanovenia, skutočnosti, čo všetko musí platiť uviedol, že mu neboli vysvetlené
a oboznámené žiadne ustanovenia zmluvy. Zmluvu len podpísali a odišli. Poskytnutý úver mu bol
poskytnutýnaúčet.Potvrdil,žemubolodoručenéodstúpenieodzmluvy,aodstúpenieodzmluvynastalopreneplnenieúveruzjehostrany,akoajmanželkinej.Žalovanúsumužiadal splácaťvsplátkachnakoľko
má viacero pôžičiek.

Podaním zo dňa 13.02.2014 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania na strane žalovaného.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 03.03.2014 uviedol, že dňa 17.06.2008 bola uzatvorená medzi žalobcom a
žalovanými Zmluva o revolvingovom úvere č. 70163122, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným
úverový limit vo výške 1328 eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru vo výške 595,72 eur. V
deň úveru si teda žalobca inkasuje pomerne značnú časť a to pri poskytnutej sume úveru 1328 eur

až 1923,72 eur. Z fakticky poskytnutého úveru vo výške 1328 eur žalobca inkasuje vzápätí už prvý
deň 29%. Pokiaľ ide o zmluvnú odmenu, potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 29% zjavne
vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov
a niet dôvod na iné ako úžerné označenie takéhoto konania zo strany žalobcu. Samotná výška ročnej
úrokovej sadzby predmetného úveru 29% je požadovaná v rozpore s ust. §53 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“) „ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“ a z uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je
väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu
v zmysle § 39 OZ „ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“ je úverová zmluva v časti úrokov

neplatná. Na podporu tvrdení odkázal na rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 6C/126/2012 zo dňa
07.05.2013.Vďalšompoukázalnarozpisfinančnýchpoložiekzodňa04.12.2013,ktorýpredložilžalobca.
Z uvedeného rozpisu vyplýva právna skutočnosť, že žalovaní uhradili prostredníctvom jednotlivých
splátok úveru sumu vo výške 2462,09 eur. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva fakt, že úver zo
dňa 17.06.2008 vo výške 1328 eur bol žalovanými nielen zaplatený, ale ako to vyplýva z rozpisu zo

dňa 04.12.2013 aj preplatený. Vo svojom vyjadrení poukázal na časť zmluvy Poistenie/Pristúpenie k
poisteniu na krytie úveru. Z predmetnej zmluvnej podmienky vyplýva pre žalovaných záväzok nahradiť
žalobcovi poistné za jeho poistenie vo výške 0,65% aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné
obdobie.Žalobcapoukazujenaskutočnosť,žežalovanímalimožnosťvoľbypridanompoistení.Žalovaní
mali možnosť odmietnuť predmetné poistenie vyplnením prílohy 1 ODMIETNUTIE POISTENIA. Keďže

žalovaní spomínanú prílohu nevyplnili predmetné poistenie ich zaväzuje v plnom rozsahu. Vedľajší
účastníkpoukazujenaúčelovosťtaktonaformulovanejzmluvnejpodmienky,nakoľkonebolaindividuálne
vyjednanáažalovanínemalivedomosť,žeichvZmluveoúverezodňa17.06.2008budenejakézmluvné
ustanovenie zaväzovať k poisteniu. Práve z toho dôvodu nepovažovali za dôležité vypĺňať Prílohu 1
vyplnením, ktorej by vyjadrili svoj nesúhlas s predmetným poistením. V zmluve absentuje údaj o RPMN.

V predmetnej úverovej zmluve v časti úverový limit je malým písmom uvedené, že „ RPMN sa určuje
podľa článku 4 VOP“. Neuvedením RPMN v úverovej zmluve sa žalobca dopustil porušenia § 4 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu má byť predmetný úver
bezúročný a bez poplatkov. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je Dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá nebola individuálne dohodnutá. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT - Zmluva o revolvingovom úvere zo
dňa 17.06.2008 vyplýva, že dlžník X. T., žalovaný v 1. rade, a spoludlžník V. T.Á., teda žalovaná v 2. rade,
uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 70163122 s úverovým limitom 40.000 Sk. Čerpaný úver mal
byť prevedený na bankový účet uvedený dlžníkom. Malými písmenami na tejto zmluve je uvedené, že

úroková sadzba platná ku dňu podpisu tejto zmluvy je 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity, RPMN
sa úročuje podľa čl. 5.4 VOP. V závere zmluvy taktiež malými písmenami je uvedené, že dlžník svojím
podpisompotvrdzuje,žesaoboznámilsozmluvouoúvere,súhlasísňouauzatvárajuvsúladesosvojou
slobodnou a vážnou vôľou. Dlžník berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere sú
všeobecno-obchodné podmienky veriteľa, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere

a prílohy 1-4 a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a
určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Taktiež je to isté uvedené, že uvedené skutočnosti potvrdzuje
aj spoludlžník.

Zpokusuozmierzodňa17.12.2013vyplýva,žežalovanýmv1.a2.radeboladresovanýtentozmier,kde

boli vyzvaní, aby predidením k uplatneniu predmetnej pohľadávky na súde spolu s úrokmi z omeškania
a trovami konania, zaplatili žalobcovi dlh v celkovej výške 1788,02 Eur, ktorý pozostáva zo záväzku vo
výške 1597,99 Eur a trov konania vo výške 190,03 Eur a to do 3 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a to
z dôvodu, že si riadne a včas nesplnili poskytnutý úver, čím sa celý úver stal splatný.Listom zo dňa 02.09.2013 s označením ako odstúpenie od zmluvy a od poistenia žalobca oznámil
žalovaným, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere im bol poskytnutý úver, ktorý v súlade so

všeobecnými obchodnými podmienkami mali splácať riadne a včas. Keďže riadne neplnili svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy a porušili ustanovenia článku 4.1 VOP, stal sa splatným celý ich dlh vo
výške 1597,99 Eur. Podľa článku 8.4 VOP odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že toto
odstúpenie zmluvy je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Účinnosťou odstúpenia
od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý

nesplatený úver, ako aj všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a sú
povinní ich uhradiť žalobcovi.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil, že toto odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené.

Z výpisu zo zákazníckej karty č. 70163122 vedenej na meno X. T. a V. T. vyplýva prehľad čerpaného

úveru, ako aj uskutočnených splátok za obdobie jún 2008 až december 2013. Z predmetného prehľadu,
ako je na čl. 11-21 spisu vyplýva, že žalovaný v 1. a 2. rade prečerpali celkovo sumu 1587,16 Eur. Na
uvedené prečerpanie uhradili žalobcovi 2414,49 Eur.

Podľa 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok, zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere uzavretá v súlade s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka.

Podľa čl.2.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na základe zmluvy o úvere sa
veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta, za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa týchto

VOP a zmluvy o úvere, poskytnúť klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového
limitu a klient sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru
a prípadnými poplatkami spojenými s poskytnutím a správou úveru. V prípade porušenia povinnosti
vyplývajúcich zo zmluvy a úvere alebo VOP je klient okrem toho povinný uhradiť veriteľovi prípadné
sankcie uvedené v týchto VOP, zmluve o úvere alebo Sadzobníku poplatkov veriteľa.

Podľačl.2.3VOPakniejevtýchtoVOPuvedenéinak,alebonevyplývainakzozmluvyoúvere,jezmluvy
o úvere uzavretá prijatím návrhu zmluvy o úvere dlžníkom. Návrh zmluvy predkladá klientovi veriteľ na
predtlačenom formulári uvedenom na prvej strane tohto dokumentu, pričom všetky alebo niektoré časti
formulára sú veriteľom vopred vyplnené na základe informácií poskytnutých dlžníkom pri žiadosti o úver.

Podľa čl. 4.1. VOP je dlžník povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere,
predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ vyhlásiť úver za
okamžite splatný v súlade s čl. 8.4. VOP. Klient je povinný úver splácať až do okamžiku úplného vrátenia
čerpaného úveru vrátane úrokov.

Podľa čl. 4.4. VOP minimálna splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac, a to
najneskôr do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa minimálna splátka úveru platí. Prvá minimálna splátka úveru
je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru
klientom.

Podľa čl. 5.1. VOP úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z úveru.
Okrem toho sa klient zaväzuje platiť poplatok veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru a jeho splácaním,
a tiež sankcie spojené s porušením povinností podľa zmluvy o úvere ako sú opísané v týchto VOP a
Sadzobníku poplatkov veriteľa, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou týchto VOP.

Podľa čl. 7.2. VOP V prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania s
plnením peňažných záväzkov voči veriteľovi, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania
vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky denne počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho v prípade
omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný

uhradiť poplatok z omeškania, a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol
dlžník v omeškaní o viac ako 15 dní.Podľa čl. 7.3 VOP V prípade, že nastanie niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bod 8.2, ktorá
je dôvodom pre uplatnenie práv veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený žiadať
a v takomto prípade je klient je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej

100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru. Okrem toho v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov z úveru odo dňa platnosti odstúpenia
do dňa, ku ktorému sa podľa zmluvy o úvere malo skončiť riadne splácanie úveru, ak by klient úver
viac nečerpal a pravidelne platil iba minimálnu splátku úveru. Úhrada zmluvnej pokuty nezbavuje klienta
povinnosti uhradiť úroky z omeškania a prípadne poplatok z omeškania.

Podľa 8.4 VOP zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré
je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP. Veriteľ je
oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy
o úvere klientom, ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch
minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu, ako tri mesiace alebo klient nevrátil

bezodkladne čerpanú sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo zabezpečenie
úveru a klient neposkytol dodatočné zabezpečenie požadované klientom, alebo je klient v omeškaní s
akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy
o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe celý do tej dobe
nesplatný úver klient, taktiež i ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a klient

je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere
nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy
alebo v súvislosti s jej skončením.

Podľabodu12.4VOPzásielkazaslanáklientovisapovažujezadoručenúvokamžiku,keďklientzásielku

prevzal, alebo sa zásielka zaslaná veriteľom na poslednú známa adresu klienta vráti veriteľovi ako
nedoručená, alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa zaslania zásielky klientom i v
prípade, že sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel.

V zmysle § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný zákonník“),

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Akovyplývaz§2písm.a)zákonaNRSRč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu v súlade s § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(ďalejlen„Občianskyzákonník“) spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere.

Nepochybne obe zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 02.09.2013 odstúpil od úverovej zmluvy
uzavretej so žalovanými.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie . Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa

zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.Žalovaný ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ju nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o

jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách.

Ustanovenie vyššie cit. článku 8.5 Všeobecných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné
povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v

§ 48 v spojení s §457 Občianskeho zákonníka.

Predmetná vec sa týka práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa
neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje

na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský
zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy

v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania
úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca listom zo dňa 02.09.2013 odstúpil

od úverovej zmluvy uzavretej so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi na
pojednávaní potvrdil, že toto odstúpenie od zmluvy im bolo doručené. Súd skúmal účinnosť odstúpenia
zmluvy v súlade s podmienkami v čl. 8.4 a v čl. 12.4, kde je uvedené, že zásielka zaslaná klientovi
sa považuje za doručenú v okamihu, keď klient zásielku prevzal alebo sa zásielka zaslaná veriteľom
na poslednú adresu klienta vráti veriteľovi ako nedoručiteľná alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10

dní odo dňa odoslania zásielku klientom, i v prípade že sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel. Keďže
však súdu nebolo možné z vykonaného dokazovania jednoznačne určiť ku ktorému dňu odstúpeniu
došlo, súd za odstúpenie určil ako uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky t.j. 02.09.2013 + 10 dní.
Odstúpenie teda nastalo dňom 12.09.2013.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, obe úverové zmluvy sa od začiatku zrušili, pričom v súlade s ust. § 457
Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho
stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal.

Nezahŕňa v sebe náhradu za zhodnotenie veci, ku ktorému v medziobdobí došlo.

V dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku.
Uvedený záver vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

Žalovaní sú preto povinní žalobcovi vrátiť to, čo na základe zmluvy o úvere od žalobcu dostali.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, vždy evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov
aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od
zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako

dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že
zmluvné podmienky, koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo
svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej
istoty, dôvery v objektívne právo). Je potrebné pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ -
žalobca, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj

keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu
jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má
spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných
výhodnejšie práve v § 48 Občianskeho zákonníka.

O tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez
ohľadunaprávnuformu,akjuuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Naposudzovanieplatnostiprávneho
úkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak Občiansky zákonník

akéhokoľvek občianskeho súkromného práva takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Ncdo 20/09).

Ako tvrdil sám žalobca v žalobe, a ako to vyplýva aj z predloženého výpisu zákazníckej karty, poskytol
žalovaným sumu 1587,16 eur. Žalovaní žalobcovi k uvedenej zmluve uhradili v splátkach 2414,49 eur do

odstúpenia od zmluvy, pričom po odstúpení od zmluvy neuhradil žiadnu sumu. Na základe uvedeného
tak žalovaní z titulu bezdôvodného obohatenia uhradili žalobcovi o 827,33 eur viac, ako mali uhradiť.
Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Súd sa vzhľadom na uvedené ďalej nezaoberal zmluvnými ustanoveniami od začiatku zrušenej zmluvy a

nárokmi z nej plynúcich, keďže na plnenia z tejto zmluvy už žalobca nemá nárok. Súdu preto neostávalo
iné, iba žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok

účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaným, ktorí boli vo veci plne úspešní žiadne trovy konania
nevznikli ani im zo spisu nevyplývajú, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaných, jeho
nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje.Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 1545,99 eur. Odmena za jeden
úkon tak predstavuje sumu 71,37 eur. Nakoľko však právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal
priznať za jeden úkon sumu 61,41 eur súd pri výpočte trov vychádzal z tejto sumy.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby

po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu) podľa § 13a ods. 1 písm.
a), c) cit. vyhl., 1 úkon v rozsahu 1 teda vo výške 30,70 eur ( vyjadrenie k odvolaniu), 1 úkon v rozsahu
1 vo výške 15,35 eur ( účasť na pojednávaní- odročené) teda odmena spolu 168,87 eur, režijný paušál,
a to za 3 úkony v roku 2014 po 8,04 eur a 1 úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
spolu v sume 32,51 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 201,38 eur.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd dodáva, že podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.05.2015, teda po rozhodnutí,
žalobca zaslal súdu späťvzatie žaloby do sumy 312 Eur, preto o tom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.