Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899660
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7101899660.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci Ž.A. N. I., Y.. XX.X.XXXX, E. R., Š. L. Č.. X, právnej
nástupkyne pôvodného žalobcu Q.. N. I. P. Z. XX.X.XXXX, zastúpenej Ladislavom Suchým, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Letná č. 45, proti žalovanému Okresnému úradu Košice,
Katastrálnemu odboru so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 82, o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice

I zo dňa 13.2.2013 č.k. 24C/364/2001-321 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce
daná žalobcovi žalovaným listom zo dňa 26.4.2001 je neplatná. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť
žalobcovi z titulu náhrady mzdy sumu 4.692,30 eur za obdobie od 29.9.2001 do 14.8.2002 ako aj úrok

z omeškania, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia. Vo výroku rozsudku uviedol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku pôvodného žalobcu Q.. N. I. proti žalovanej
Správe katastra Košice. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že výpovedné dôvody, ktoré sú uvedené vo výpovedi podľa § 46

ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce zo dňa 26.4.2001 sú neurčité. Konštatoval, že napriek dokazovaniu
nebolo možné preukázať, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom. Jednotlivé výpovedné dôvody, ktoré sú vo výpovedi očíslované pod bodom 1 až 3, nebolo
možné jednoznačne preukázať. Tak, ako už bolo uvedené, výpovedný dôvod sa musí v písomnej
výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu,
čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod uplatňuje, aby ho nebolo možné dodatočne meniť.

Výpovedné dôvody uvedené vo výpovedi zo dňa 26.4.2001 sú veľmi všeobecné a nie je možné ich
v konaní napriek výsluchu svedkov jednoznačne preukázať. Žalovaný ako zamestnávateľ neuviedol,
akým konaním ohrozil žalobca záujmy zamestnávateľa, ktoré by sledovali transparentnosť verejného
obstarávaniaadodržiavaniapravidielnediskrimináciearovnakéhozaobchádzaniasuchádzačmitým,že
sa zúčastnil prípravy a vyhotovenia súťažných podkladov verejnej súťaže aj keď je spoločníkom jedného
zúčastníkov.PoukázalnavýpoveďsvedkaK..Š.N.,ktorýuviedol,žežalobcaohrozildôverunestrannosť

rozhodovania, keď dňa 14.9.2000 a 19.10.2000 sa zúčastňoval priameho zadávania geodetických prác
pre vyhotovenie registrov obnovenej evidencie pozemkov, v ktorom boli na jeho návrh firme zadané
zákazky na vyhotovenie registrov. Konštatoval, že z pracovnej náplne žalobcu nevyplýva, že by mohol
ovplyvniť svojou činnosťou priame zadávanie geodetických prác pre vyhotovovanie registrov obnovenej
evidencie pozemkov. Poukázal na to, že dvojmesačná lehota na danie výpovede pre porušenie
pracovnej disciplíny z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer, začne bežať odo dňa,

keď sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel. Zamestnávateľ sa dozvie o dôvode výpovede
vtedy, keď ho zistí ktorýkoľvek jeho zamestnanec služobne nadriadený zamestnancovi, ktorý pracovnúdisciplínu porušil a teda je oprávnený ukladať mu pracovné úlohy a dávať mu na ten účel záväzne
pokyny. Nie je preto rozhodujúce kedy porušenie pracovnej disciplíny zistilo vedenie zamestnávateľa.
Na základe uvedenej skutočnosti má za to, že jeden z výpovedných dôvodov podľa ust. § 46 ods. 1 písm.

f/ Zákonníka práce bol uplatnený po lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode
výpovede dozvedel. Konštatoval, že žalovaný predložil súdu ako dôkazy aj faktúry, ktoré parafoval
žalobca. K tomuto dôkazu uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo tým, že tieto faktúry kontroloval
a parafoval porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, keďže v zmysle popisu práce
predmetné faktúry iba kontroloval z hľadiska ich správnosti, čo potvrdili aj svedkovia, ktorí boli v konaní

vypočutí. Svedkovia, ktorých súd v konaní vypočul, nijakým spôsobom nepotvrdili, že by zo strany
žalobcu došlo k ovplyvňovaniu priameho zadávania geodetických prác. Mal za to, že o dôvode výpovede
sa právny predchodca žalovaného dozvedel pri vyhodnocovaní ponúk verejnej súťaže dňa 13.2.2001.
Výpoveď bola datovaná dňom 26.4.2001 a odovzdaná žalobcovi 30.4.2001. Z uvedeného vyvodil, že
lehota stanovená v § 46 ods. 3 Zákonníka práce nebola dodržaná. S poukazom na ust. § 73 ods. 1
písm. d/ Zákonníka práce konštatoval, že ani jednu zo špecifikovaných povinností zamestnanca, ktorých

porušenie môže mať za následok ukončenie pracovného pomeru, žalobca neporušil. Mal za to, že tento
dôvod výpovede žalobcovi nebol preukázaný, keďže porušenie z jeho strany ani neexistovalo. Žalobca
nedisponoval zamestnávateľovými prostriedkami, ani majetkom, pri výkone pracovných povinností u
neho nedošlo ku žiadnej škode, zničeniu, strate či zneužitiu majetku zamestnávateľa, žalobca nekonal
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Porušenie oprávnených záujmov zamestnávateľa

konaním žalobcu nebolo preukázané ani všeobecne, ani konkrétne. S poukazom na svedecké výpovede
Q.. I. A. Q.. Ž. mal za to, že žalobca nekonal pri výkone svojej práce v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, ku každej škode na strane zamestnávateľa nedošlo. Tento učinil všetky postupy, ktoré
bolo možné z jeho strany vykonať, aby dôvera v jeho nestrannosť nebola ohrozená. Žalobca pri výkone
svojej pracovnej náplne postupoval nestranne a dôvera v jeho osobu a jeho nezaujaté konanie nebola

nikdy spochybňovaná. Zamestnávateľ to uviedol ako výpovedný dôvod až po zistení, že tento je vedený
v obchodnom registri ako spoločník spoločnosti AGROKONZ s.r.o. pri podaní výpovede. Zaujatosť, resp.
jednostranné konanie žalobcu vo veci nebolo preukázané. Dôveru v nestranné rozhodovanie nemohol
žalobca stratiť už z toho dôvodu, že vo veciach súťaži nemal rozhodovaciu právomoc, prípravu alebo
výsledky súťaží nemohol ani ovplyvniť. Uzavrel, že žalovaný nepreukázal dôvody, pre ktoré dal jeho

právny predchodca žalobcovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom.
Tieto dôvody spočívali iba v domnienke tedajšieho nadriadeného žalobcu, že pokiaľ je spoločníkom
spoločnostiazodpovednouosobou,takjeisté,žeajporušovalpracovnúdisciplínu.Uvedenéskutočnosti
však v konaní nijakým spôsobom neboli preukázané. S poukazom na ust. § 73 ods. 2 písm. a/ a d/
Zákonníkapráceuviedol,žeaniporušenietohtoustanovenia,resp.povinnostížalobcuakozamestnanca

nebolo v priebehu konania vo veci preukázané. Osobným záujmom žalobcu bol záujem pracovať u
žalovaného. Zo svedeckej výpovede vyplýva, že sa žalobca k súťažným podmienkam v jednotlivých
súťažiach nedostal, objektívne nemohol mať vplyv na výber uchádzačov a nemal možnosť sa dostať
k utajovaným informáciám a tieto zneužiť. Taktiež sa nezúčastňoval prípravy súťažných podkladov,
verejnýchsúťaží.Súťažnépodkladyazmluvyodielobolirovnaképrevšetkýchuchádzačov,čovyplývalo

zo svedeckej výpovede Q.. I. A. Q.. Ž.. Pri priamom zadávaní geodetických prác žalobca nevyberá
uchádzačom, ani realizátora diela. Tento overoval a vykonával overovanie správnosti faktúr na základe
predchádzajúceho odsúhlasenia vecného plnenia z úrovní katastrálnych odborov okresných úradov.
Sám nevystavoval žiadne faktúry za geodetické práce, a to žiadnej spoločnosti. Na základe toho
dospel k záveru, že výpovedné dôvody vytýkané žalobcovi nie súd dané. Žalobca ako zamestnanec

neporušil pracovnú disciplínu žiadnym zo spôsobov, ktoré boli uvedené ako výpovedné dôvody. V konaní
nebolo preukázané, aby žalobca ako zamestnanec mal záujem o prosperovanie spoločnosti, ktorej
bol spoločníkom. Nebolo v konaní preukázané, že by nedovolene využil postavenie zamestnanca pre
zabezpečenieaktivítuvedenejspoločnosti,ateda,ženemalžiadnyprospech.Zuvedenýchdôvodovsúd
prvého stupňa vyvodil záver o tom, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi je neplatná. Na základe toho

jeho žalobe vyhovel a zároveň mu priznal aj nárok na náhradu mzdy, ktorú vyčíslil za pomoci znaleckého
dokazovania.

Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Tentožiadalnapadnutýrozsudokzmeniťažalobužalobcu
v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. S poukazom na znenie samotnej výpovede, ktorú dal žalobcovi podľa § 46
ods.1písm.f/Zákonníkapráce,jetohonázoru,žedôvodyvýpovedesúvdanomprípadeuvedenénielen
tak, že je zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasnetakým spôsobom, že je nepochybné v čom - v akom konaní spočíva vytýkané porušenie pracovnej
disciplíny. Poukázal v tomto smere na rovnaký záver Krajského súdu v Košiciach uvedený v uznesení zo
dňa 30.9.2008 č.k. 1Co/133/2007, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok. Nepovažuje za správny preto

záver súdu prvého stupňa, ktorý opätovne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, že
výpovedné dôvody, ktoré sú uvedené vo výpovedi, sú neurčité. Nepovažuje za správny ani záver súdu
prvého stupňa o tom, že výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi daná po uplynutí dvojmesačnej
lehoty. Nepovažuje za správny skutkový záver o tom, že žalovaný sa o dôvode výpovede dozvedel pri
vyhodnocovaníponúkverejnejsúťažedňa13.2.2001.Zamestnávateľsaodôvodochvýpovededozvedel

najskôr 28.2.2001 a to na základe interného listu zo dňa 28.2. smerovaného od vedúceho katastrálneho
odboru vedúcej organizačného odboru, v ktorom sa okrem iného uvádza, že dnešným dňom bolo
zistené, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I Q.. N. I. je spoločníkom
uchádzača, ktorý predložil ponuky do verejnej súťaže. Má za to, že túto skutočnosť potvrdil aj žalobca
v podaní zo dňa 11.12.2006, kde pri počítaní plynutia subjektívnej lehoty vychádza z rozhodného
dátumu 28.2.2001 ako momentu porušenia pracovnej disciplíny poukazujúc na interný list smerovaný

od vedúceho katastrálneho odboru vedúcej organizačného odboru. Mal teda za to, že subjektívna
dvojmesačná lehota bola pri všetkých výpovedných dôvodoch dodržaná. Poukázal na to, že žalobca
v zmysle jeho pracovnej náplne na katastrálnom odbore Krajského úradu v Košiciach zabezpečoval
činnosť, ktorá súvisela s geodetickými prácami, ktoré zabezpečoval katastrálny odbor Krajského úradu
v Košiciach vo verejnom záujme. Tým, že bol zároveň spoločníkom spoločnosti AGROKONZ s.r.o.,

konal v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa, ktorým je zabezpečenie výkonu štátnej správy
takým spôsobom, ktorý by u občanov nemohol vzbudiť podozrenie z ohrozenia dôvery v nestrannosť
rozhodovania, resp. stret verejného záujmu s osobným záujmom. Dňa 22.12.1997 žalobca podpísal
čestné vyhlásenie, v zmysle ktorého prehlásil, že nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s
predmetom činnosti organizácie, v ktorej je zamestnaný, nevykonáva podnikateľskú činnosť, nie je

členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú činnosť. Je
toho názoru, že v súlade s týmto čestným vyhlásením mal žalobca povinnosť oznámiť zamestnávateľovi,
že je spoločníkom v spoločnosti zúčastňujúcej sa výberových konaní zadávaných zamestnávateľom.
Nesplnením tejto oznamovacej povinnosti žalobca ohrozil transparentnosť verejných obstarávaní a
dôveru v nestrannosť rozhodovania zamestnávateľa. V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na

skutočnosť, že žalobca zomrel, o čom žalovaný získal vedomosť ešte pred doručením rozsudku súdu
prvého stupňa.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Vzhľadom na oznámenie žalovaného o úmrtí žalobcu po rozhodnutí súdu prvého stupňa odvolací súd
vykonal v tomto smere šetrenie a na základe neho zistil, že žalobca Q.. N. I. P. Z. XX.X.XXXX, pričom
z rozhodnutia Okresného súdu Košice II v dedičskej veci po ňom vedenej pod číslom 24D/176/2013 a
DNot/177/2013 majetok poručiteľa nepatrnej hodnoty vydal N. I., B.. I., Y.. XX.X.XXXX, E. G. R., Š.B.
L. Č.. X ako pozostalej dcére a usporiadateľke pohrebu. Okresný súd Košice II toto dedičské konanie

následne zastavil. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2013, resp. 27.6.2013.

Keďže predmetom konania sú pracovnoprávne nároky zamestnanca, a to nárok na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa a nárok zamestnanca na náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, bolo potrebné vyporiadať sa so smrťou žalobcu

postupom podľa § 107 O.s.p. S obdobnou procesnou situáciou sa už v minulosti vyporiadavala súdna
prax a zaujala v tomto smere názor, že právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa
určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce, zaniká márnym uplynutím
dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený

platne. Platnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť neskôr posudzovaná súdom, preto ak
zamestnanec v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j. o určenie neplatnosti
uvedeného právneho úkonu zomrie, nemožno konanie s odkazom na § 107 ods. 1 O.s.p. bez ďalšieho
zastaviť. V prípade rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru by tento pracovný pomer
trval a žalobcovi by vznikli nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, v takom prípade ide

o časť právnych vzťahov, ktoré po smrti žalobcu nezanikajú, ale pretrvávajú medzi zamestnávateľom
a právnymi nástupcami žalobcu tak, ako je to uvedené v § 35 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého
ak osobitný právny predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú.
Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovnéhopomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.
Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. možno konanie zastaviť
v prípade, že povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať. V predmetnom prípade však dovolaciemu

súdu nebolo z napadnutého rozhodnutia, ani z iných okolností zrejmé, akým spôsobom „povaha veci“
bráni v konaní pokračovať. Konštatoval, že išlo o osoby, na ktoré prechádzajú peňažné nároky žalobcu
podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce a v predmetnom konaní sa rozhoduje, hoci v tomto jednom ohľade,
o ich práve, konkrétne o jeho existencii alebo neexistencii (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.8.2010 2Cdo/116/2009).

Odvolací súd zhodujúc sa s uvedenými právnymi závermi dospel k záveru, že pokiaľ medzičasom už
bolo ukončené dedičské konanie po nebohom pôvodnom žalobcovi Q.. N. I. a je známa jeho dedička,
umožňuje to súdu pokračovať v konaní v súlade s ust. § 107 ods. 3 O.s.p. Uvedenú skutočnosť oznámil
N. I., ktorá písomným podaním zo dňa 19.5.2015 odvolaciemu súdu oznámila, že v čase úmrtia žalobcu
- svojho otca, nežila s ním v spoločnej domácnosti, v konaní však mieni pokračovať na strane žalobcu

ako dedička zosnulého žalobcu. Zároveň predložila aj plnú moc na zastupovanie advokátom Ladislavom
Suchým.

Na základe toho odvolací súd pokračoval v konaní o nárokoch pôvodného žalobcu, preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe

toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie
ohľadne nároku na určenie neplatnosti výpovede na skutkových záveroch, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ správne hmotnoprávne ustanovenie
nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a jeho závery sú pre vzájomnú rozpornosť dôvodov
nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa založil svoj vyhovujúci výrok na závere o tom, že výpovedné dôvody uvedené
vo výpovedi, sú neurčité. Na inom mieste dôvodov uvedenú skutočnosť zvýrazňoval tým, že tieto
výpovedné dôvody boli uvedené veľmi všeobecne a nie je možné ich v konaní napriek výsluchu svedkov
jednoznačne preukázať. Odporca ako zamestnávateľ neuviedol, akým konaním ohrozil navrhovateľ

záujmy zamestnávateľa, ktoré by sledovali transparentnosť verejného obstarávania a dodržiavanie
pravidiel nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi tým, že sa zúčastnil prípravy a
vyhodnotenia súťažných podkladov verejnej súťaže, aj keď je spoločníkom jedného z účastníkov. Takto
konkretizované dôvody si navzájom odporujú pokiaľ súd na jednej strane konštatoval, že výpovedné
dôvody sú neurčité, z čoho by zároveň vyplývalo ako bezpredmetné ďalšie dokazovanie ohľadne

vyhodnocovania výpovedných dôvodov. Na druhej strane však súd prvého stupňa napriek svojmu
predchádzajúcemu záveru o neurčitosti výpovedných dôvodov konštatoval, že napriek dokazovaniu
nebolo možné preukázať, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom. Zároveň konštatoval, že ani jeden z troch výpovedných dôvodov nebolo možné preukázať.
Tento záver je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením o neurčitosti výpovede, keďže pokiaľ sú výpovedné

dôvody neurčité, nemožno ich vyhodnotiť so záverom, že tieto neboli preukázané, keďže otázkou
preukázania, resp. nepreukázania výpovedného dôvodu je možné sa zaoberať iba v prípade určitosti
výpovedného dôvodu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rovnakého pochybenia sa súd prvého
stupňa dopustil už vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 7.2.2007, ktorý bol z tohto dôvodu
odvolacím súdom zrušený a v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že v

rozviazaní pracovného pomeru je potrebné, aby sa výpovedný dôvod určitým spôsobom konkretizoval
uvedením skutočností, v ktorých účastník videl realizáciu zákonného dôvodu výpovede tak, aby nemohli
vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu bola výpoveď daná. Ak so zreteľom na to, čo výpovedi
predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné čo je dôvodom výpovede, postačí iba citácia
zákona. Ak je dôvod vo výpovedi nejakým spôsobom uvedený, môže súd vyhlásiť takúto výpoveď za

neplatnú pre neuvedenie dôvodu len vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania zistí, že výpovedný
dôvod je medzi účastníkmi sporný. Inak výpoveď spĺňa náležitosti § 44 ods. 2 Zákonníka práce. Odvolací
súd po preskúmaní veci v súlade s horeuvedeným konštatoval, že záver súdu prvého stupňa o tom,
že výpovedné dôvody vo výpovedi zo dňa 26.4.2001 sú veľmi všeobecné, neurčité, nepovažoval za
správny. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že výpoveď považuje za neplatnú, pretože

jej text nie je dostatočne konkrétny a o dôvodoch výpovede sa dozvedel až z listu žalobcu zo dňa
22.6.2001. Z tohto listu, ktorým žalovaný reagoval na oznámenie žalobcu zo dňa 18.6.2001, že zotrváva
v pracovnom pomere a po ukončení práceneschopnosti žiada o prideľovanie práce, však žalovaný
nerozvádza jednotlivé dôvody výpovede, ale len poukazuje na to, že o dôvodoch výpovede sa žalobcadozvedelnaosobnompohovoredňa5.3.2001.Napriektomu,žepísomnúvýpoveďpodľatvrdenížalobcu
tento v ruke nemal (odmietol ju prevziať) a dôvody výpovede mu neboli oznámené v liste z 22.6.2001,
žalobca sa v žalobe k jednotlivým dôvodom výpovede konkrétne vyjadruje, a to tak, že

- odmieta tvrdenie žalovaného, že konal v rozpore s jeho oprávnenými záujmami, keď spracoval
podklady pre verejné obstarávanie a vyhodnocovanie súťaží,
- nebol menovaný do žiadnej komisie na vyhodnocovanie súťažných návrhov, ani účastný pri otváraní
obálok s návrhmi, pretože spracovanie súťažných podmienok verejného obstarávania zabezpečovala
Q.. Ž.,

- obchodná spoločnosť AGROKONZ s.r.o. Košice bola vo verejnej súťaži vybratá pre priame zadanie Q..
N. A. Q.. I. a ďalšími zamestnancami žalovaného a on sám nebol účastný v komisii pre výber a nemohol
ovplyvniť rozhodnutie, ani ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania,
- vecné plnenie jednotlivých etáp fakturačných celkov potvrdzovali písomne jednotliví vedúci
katastrálnych odborov okresných úradov a on ako jeden z referentov katastrálneho odboru žalovaného
potvrdzoval iba formálnu správnosť a náležitosti faktúr bez pokynu k preplateniu.

Odvolací súd z uvedeného konštatoval, že žalobcovi teda bolo zrejmé, čo sa mu zo strany žalovaného
vytýka ako porušenie pracovnej disciplíny. Preto dospel k záveru, že žalovaný dôvody výpovede
skutkovo dostatočne vymedzil, lebo medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu nevyvolávajú
nejasnosť a spornosť výpovedného dôvodu. Skutkovo teda za porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré
bola daná výpoveď, treba považovať to, že žalobca

- sa zúčastnil prípravy a vyhotovenia súťažných podkladov verejnej súťaže, do ktorej sa prihlásila aj
obchodná spoločnosť AGROKONZ s.r.o. Košice,
- sa zúčastnil priameho zadávania geodetických prác pre vyhotovovanie registrov obnovenej evidencie
pozemkov, v ktorom boli na jeho návrh firme ARGOKONZ s.r.o. Košice zadané vyhotovenia registrov
v štyroch katastrálnych územiach,

- sa zúčastnil pri príprave súťažných podkladov na verejnú súťaž, ktoré predstavovali návrh zmluvy o
dielo a určenie merných jednotiek pre stanovenie ceny za dielo, pri priamom zadávaní geodetických prác
pre firmu, v ktorej je spoločníkom a pri preverovaní správnosti faktúr, ktoré vystavoval za geodetické
práce pre firmu AGROKONZ s.r.o. Košice.
Konštatoval teda, že nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že dôvody výpovede sú

neurčité. Za postup rozporný so záverom o neurčitosti výpovedných dôvodov považoval ďalší postup
súdu prvého stupňa, ktorý napriek tvrdeniu o neurčitosti výpovedných dôvodov sa v dôvodoch zaoberá
hodnotením vykonaného dokazovania ohľadne jednotlivých výpovedných dôvodov. Aj to svedčí o tom,
že jednotlivé dôvody výpovede identifikoval a podľa návrhu žalobcu sa s nimi zaoberal.

Súd prvého stupňa napriek uvedeným jasným záverom a vyslovenému právnemu názoru odvolacím
súdom tento nerešpektoval a opätovne svoje rozhodnutie založil na rozporných dôvodoch, keď na jednej
strane konštatoval neurčitosť výpovedných dôvodov a na druhej strane tieto výpovedné dôvody hodnotil
so záverom o ich nepreukázaní.

K dôvodom prvostupňového rozsudku považuje odvolací súd za potrebné ďalej uviesť, že v súvislosti
s obsahom výpovede, v ktorej zamestnávateľ citoval ustanovenia § 73 ods. 2 písm. a/ a § 73 ods. 2
písm. d/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.3.2002, v ktorých sú špecifikované základné povinnosti
zamestnancovorgánovštátnejsprávy,tietoustanoveniasprávneodcitoval,priichhodnotenívšakzjavne
vychádzal z takého výkladu, ktorý uvedené ustanovenia neobsahujú, pokiaľ za právne významné pre

posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu považoval záver, že nedošlo k žiadnej škode, zničeniu, strate či
zneužitiu majetku zamestnávateľa a tento nekonal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z uvedených ustanovení je zrejmé, že za porušenie
základnej povinnosti zamestnancov u vyšpecifikovaných zamestnávateľov postačí záver o tom, že títo
porušením svojich pracovných povinností mohli ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania, resp. že ich

konanie by mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie
nadobudnuté v súvislosti s výkonom zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech niekoho
iného. Takáto zákonná úprava vychádza zo zásady, že transparentnosť činnosti týchto zamestnancov
sa musí javiť aj navonok a od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal aj
každý prípadný následok porušenia tejto základnej povinnosti zamestnanca a preto bola do zákona

prijatá konštrukcia, podľa ktorej nie je potrebné preukazovať následok a stačí preukázať možnosť
takéhoto následku. Z tohto pohľadu je teda potrebné hodnotiť preukázanú skutočnosť, podľa ktorej
žalobca v rámci plnenia svojich povinností okrem iného vyhodnocoval správnosť fakturácie za práce
vykonané obchodnými spoločnosťami, preto je potrebné vyhodnotiť, či už obsah samotnej pracovnejnáplne žalobcu, v rámci ktorej mal vyhodnocovať správnosť uvedenej fakturácie, nezakladá záver o
možnosti ohroziť dôveru v nestrannosť rozhodovania, resp. či nejde o konanie, ktoré by mohlo viesť
k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami. Za nedostatočne odôvodnený považuje odvolací

súd aj záver súdu prvého stupňa, ktorý iba poukázal na skutočnosť, že žalobca v rámci svojich
pracovných povinností posudzoval iba formálne náležitosti uvedených faktúr. Samotný výraz „formálne
preverovanie“ nedáva obraz pre vyhodnotenie, či tento prípadne mohol ovplyvniť pri vyhodnocovaní
týchto faktúr aj výslednú výšku fakturácie. Odvolací súd poukazuje navyše na skutočnosť, že otázky
personálneho prepojenia obchodných spoločností s osobami vystupujúcimi v zamestnaneckom pomere

v orgánoch štátnej správy sú v spoločnosti veľmi citlivo vnímané ako potencionálny priestor pre korupciu.
Možnosť ohrozenia dôvery v nestrannosť rozhodovania zamestnávateľa žalobcu, resp. vyhodnotenie
jeho konania z hľadiska toho, či mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami, je potrebné
posudzovať aj s poukazom na zistenie, že obchodná spoločnosť AGROKONZ s.r.o., v ktorej je žalobca
jedným zo spoločníkov, dostala od jeho zamestnávateľa zákazky už v priebehu roku 2000 a žalobca sa
mal podieľať na posudzovaní správnosti jej fakturácie za vykonané práce.

S poukazom na tieto dôvody odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť samotný obsah výpovede

z pracovného pomeru rešpektujúc pri tom záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v dvoch
zrušujúcich uzneseniach, a svoje skutkové, aj na nich naväzujúce právne závery vyvodiť z vyhodnotenia
vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. Samotné odôvodnenie rozsudku má zodpovedať
úprave § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, čo je citácia jednotlivých dôkazov a čo
je ich hodnotenie.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.