Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/37/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu U. -X, s.r.o., so sídlom U., ul. S. č. XXXX/XX, zast. JUDr. Tiborom
Bašistom, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 95, proti žalovanému L. U., so sídlom U., M.
T. U. I.. XXXX/X zast. Jaroslavom Sidorom, advokátom AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka
č. 4373/6, Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: K. služieb, s.r.o., so sídlom P.
námestie č. XXXX, zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 3006/116,

o zaplatenie 676.112,83 Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 7C
218/2002 - 1005 z 15.12.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 73/2010 zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že medzitýmnym rozsudkom č.k. 7C 218/2002 - 255 z 24.3.2006 súd určil, že
návrh žalobcu vo veci samej je dôvodný. Krajský súd na odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku
svojim rozsudkom č.k. 13Co 6/2006 - 291 z 8.2.2007 zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak,
že základ žalobného nároku je opodstatnený. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa, ako aj
druhostupňový súd vyporiadali okrem iného s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy o výstavbe
podkrovnýchbytovanebytovýchpriestorovvnadstavbezodňa5.5.1997,platnosťoualeboneplatnosťou

zmluvy o financovaní prípravných a projektových prác. Návrhom zo dňa 16.4.2010 sa Mesto U. v konaní
pod sp. zn. 7C 73/2010 domáha povolenia obnoviť konania voči právoplatnému rozsudku Krajského
súdu v Prešove, č.k. 13Co 6/06 - 291 zo dňa 8.2.2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad,
č.k. 7C 218/2002 - 255 zo dňa 24.3.2006.

Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2010 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil
s prerušením konania, pretože sa jedná o účelové podanie žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone,
keď podanie takéhoto návrhu nemá odkladný účinok vo vzťahu k pokračovaniu v tomto konaní.

Podanie návrhu na obnovu konania nie je takým návrhom alebo konaním, pre ktoré by bolo potrebné
automaticky prebiehajúce konanie prerušiť, pričom podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa
ustálenej súdnej praxe nie je dôvodom na prerušenie konania. Preto súd prvého stupňa tento návrh
zamietol.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.Poukázal na to, že nie sú známe žiadne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých by sa
posudzovala otázka prerušenia konania vo veci, v ktorej súd koná po právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku a to v prípade, že pôvodné konanie skončené medzitýmnym rozsudkom bolo napadnuté

návrhom na obnovu konania. Spravidla návrh na obnovu konania sa podáva proti rozhodnutiam, ktorými
bola právoplatne vec skončená meritórnym rozhodnutím. V týchto veciach vôbec neprichádza do úvahy
rozhodovať o prerušení právoplatného skončeného konania, lebo to procesne nie je možné. Výnimkou
z uvedeného pravidla je podanie návrhu na obnovu konania v prebiehajúcom konaní, v ktorom súd
právoplatne rozhodol podľa § 152 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí konštatuje, že súd prvého stupňa môže vykonať
dokazovanie aj vo vzťahu k návrhu na povolenie obnovy konania avšak dokazovanie, ktoré nezvyšuje
neúmerne trovy prebiehajúceho konania, tým dáva najavo, aby súd prvého stupňa nevykonával také
dôkazy,ktorébyneúmernezvyšovalitrovyprebiehajúcehokonania.Ideodôkazy,ktoréužbolinavrhnuté
žalovaným a vedľajším účastníkom a to návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré
ak súd nariadi, tak s určitosťou pôjde o úkony, ktoré si vyžiadajú ďalšie zvýšené náklady, keď súd prvého

stupňa doposiaľ priznal znalkyni Ing. L. L. odmenu vo výške viac, ako 2.500 Eur. Z uvedeného vyplýva,
že sú splnené podmienky na prerušenie konania, lebo v konaní o povolenie obnovy konania, ktoré bolo
skončené medzitýmnym rozsudkom sa už rieši základná otázka nároku žalobcu.

Ak je otázka základu nároku sporná alebo spochybňovaná podaným návrhom na obnovu konania
a teda prebieha iné konanie o tejto otázke, tak podľa názoru žalovaného sú splnené podmienky

na to, aby súd konanie prerušil, lebo od vyriešenia tejto otázky závisí konečné rozhodnutie súdu.
Rozhodujúcim hľadiskom pri fakultatívnom prerušení konania je zásada hospodárnosti konania. Keďže
súd v prebiehajúcom konaní nemôže riešiť otázku základu nároku, lebo je viazaný medzitýmnym
rozsudkom, ale v konaní pod sp. zn. 7C 73/2010 bol podaný návrh na obnovu konania, ktoré
predchádzalo medzitýmnemu rozsudku a to v otázke, ktorá má podstatný vplyv a význam pre konečné

rozhodnutie súdu, môže toto konanie pod sp. zn. 7C 73/2010 podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo
veci samej. Súd prvého stupňa prakticky nemôže vykonávať žiadne dokazovanie, lebo návrhy na jeho
doplnenie smerujú zatiaľ len k vykonaniu ďalšieho znaleckého dokazovania, čo je v konečnom dôsledku
len obmedzením súdu vykonať dokazovanie v potrebnom navrhovanom rozsahu a bez prieťahov.

Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil dôvody na prerušenie konania pokiaľ návrh zamietol, lebo

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka základu nároku, ktorej vyriešenie môže mať význam pre
rozhodnutie o výške nároku. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrený k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že predmetnými otázkami možnosti
prerušenia konania sa zaoberal odvolací súd - Krajský súd v Prešove a nezistil dôvody na prerušenie
konania. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods.
2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci šetrenie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak:a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto prerušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev ( § 228 ods. 1 O.s.p. ).

Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu ( č.k. 1Co 89/2010 - 986 z 30.9.2010 ) bolo
naznačené, že podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa ustálenej súdnej praxe nie je
dôvodom na prerušenie konania.

Úlohou súdu, ktorý posudzuje návrh na prerušenie konania totiž nie je vykonávať dôkazy, ale posúdiť
dôvody, ktoré sú uvedené v § 228 ods. 1 O.s.p., teda predovšetkým či sú tu dôkazy (prípadne skutočnosti
alebo rozhodnutia), ktoré nemohli byť vykonané bez viny účastníka v pôvodnom konaní. To znamená,
že úloha súdu, ktorý posudzuje takýto návrh na povolenie obnovy konania, nemá ťažisko v konkrétnom
vykonávaní dôkazov, ale len v posúdení možnosti ich vykonania a v posúdení toho, či môžu privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania a v posúdení
toho, či bez viny takéhoto účastníka tieto dôkazy nemohli byť použité alebo vykonané ( § 228 ods. 1
písm. a/, b/ O.s.p. ).

Takáto úloha súdu mohla byť už dávnejšie naplnená v konaní pod sp. zn. 7C 73/2010, pretože návrh na
povolenie obnovy konania bol podaný už 16.4.2010 a všetky rozhodujúce okolnosti súd prvého stupňa

mohol posúdiť z pohľadu § 228 ods. 1 O.s.p.

V opačnom prípade, ak by sme pripustili možnosť vykonávania dôkazov v štádiu posudzovania návrhu
na povolenie obnovy konania, išlo by o neúmerné prieťahy v konaní, pokiaľ by na takéto dokazovanie
sa mala zároveň viazať nutnosť prerušenia pôvodného konania, ktoré už bolo skončené na základe
právoplatného medzitýmneho rozsudku, t.j. rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 7C 218/2002 z

24.3.2006 a rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 13Co 6/2006 z 8.2.2007.

Z uvedeného vyplýva, že nie je tu konanie v zmysle § 109 ods. 2 O.s.p., ktoré by predstavovalo nutnosť
prerušenia predmetného konania. Je pravdou, že konanie o povolenie obnovy konania má význam pre
konanie vo veci samej ( teda konanie pod sp. zn. 7C 218/2002 ), avšak charakter tohto konania, t.j.
konanie o povolenie obnovy konania nie je taký, pre ktorý by bolo potrebné samotné konanie prerušovať.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu prvého stupňa v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania nie je vykonávanie dôkazov.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ návrh na povolenie obnovy konania ako nedôvodný
zamietol.

Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.