Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/853/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa M. O.,

občana SR, bytom T., O. č. XXX/XX,. práv. zast. JUDr. B. P., advokátkou so sídlom v T., P. č. XX/X.
proti odporcovi Ing. J. Z. - S. T. so sídlom v D. N. V., C. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. F. G.,
občanom SR, bytom I., Ľ. Š. č. XXX/X. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu
mzdy a zaplatenie náhrad pri zahraničných pracovných cestách takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 13.918,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 11.10.2001 domáhal, aby súd rozhodol, že okamžité zrušenie
pracovného pomeru vykonané listom odporcu je neplatné, domáhal sa zaplatenia náhrady mzdy za

obdobie od 16.08.2001 až do 31.12.2001, kedy sa mal pracovný pomer skončiť uplynutím dojednanej
doby. Zároveň sa domáhal zaplatenia 43.908,- Sk náhrady stravného za vykonané zahraničné cesty.
Uviedol, že u odporcu pracoval od 01.05.2001 bez písomnej pracovnej zmluvy a od 01.06.2001 na
základe písomnej pracovnej zmluvy na dobu určitú za hrubú mzdu 5.000,- Sk mesačne ako vodič
motorového vozidla.

Pracovné cesty vykonával prevažne do zahraničia, zabezpečovali prepravu tovaru pre firmu L. A. S.,
s.r.o. do F. a N.. Dňa 15.08.2001 mu odporca telefonicky z J. dal pokyn, aby nastúpil dňa 16.08.2001
na cestu do zahraničia. Keď sa ho spýtal ako sú zabezpečené peniaze na cestu, povedal mu, že si

má sám peniaze zaobstarať. Išlo o nemalú čiastku, ktorú si on nemohol z večera do rána zabezpečiť a
pracovnú cestu nemohol absolvovať. Od 17.09.2001 bol navrhovateľ práceneschopný a dňa 24.09.2001
muodporcadoručilokamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľa§53ods.1písm.b/Zákonníkapráce,
preto že odmietol vykonať uvedenú pracovnú cestu. Takéto skončenie pracovného pomeru považoval
za neplatné, preto sa 2x ústne a raz cestou právnej zástupkyne domáhal ďalšieho zamestnávania alebo
ukončeniapracovnéhopomerudohodou,k30.09.2001.Navrhovateľuviedol,žeod01.10.2001netrvána
výkone práce pre odporcu, lebo si už zabezpečil iné zamestnanie, ale žiadal nakoniec vyplatiť mzdu až

do doby, kým sa jeho pracovný pomer mal skončiť uplynutí dojednanej doby, t.j. do 31.12.2001. Uviedol,
že odporca mu počas celého obdobia výkonu práce v jeho firme nevyplácal náhrady za vykonané
pracovné cesty - stravné, ktoré mu prislúchalo podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23/1995 Z.z.
v platnom znení a dlhuje mu za obdobie od 01.05.2001 do 14.08.2001 na stravnom celkove 43.908,-
Sk. Spochybnil doklady o pracovných cestách predložené odporcom a tieto označil za falošné.Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že z návrhu vyplýva, že si ako zamestnávateľ neplnil
svoje povinnosti a toto považuje za snahu navrhovateľa o skompromitovanie jeho osoby a získanie
neoprávneného obohatenia sa špekulatívnym spôsobom. Odporca poprel, že by navrhovateľ u neho

pracoval od 01.05.2001, v skutočnosti pracoval na základe ústnej dohody od 01.04.2001 s tým, že bol
prijatý na 2 mesiace na skúšku a pokiaľ sa osvedčí, mal dostať od 01.06.2001 riadnu pracovnú zmluvu.
To sa stalo napriek tomu, že navrhovateľ spôsobil dňa 18.04.2001 nehodu a odporca musel nahradiť
škodu 70.000,- Sk. Odporca v pôvodnej dohode pokračoval len na výslovné prosby navrhovateľa a aj z
dôvodu, že nemal čas už zaúčať niekoho nového. Dňa 15.08.2001 odporca navrhovateľa včas usmernil,

ako má postupovať pri nástupe na zahraničnú cestu s tým, že finančné prostriedky sú zabezpečené
Mgr. J. K. u tohto si ich má vyzdvihnúť. Nie je pravda, že by navrhovateľ nebol zabezpečený alebo
odkázaný na ním nešpecifikované zdroje na cestu, ktorú mal vykonať dňa 16.08.2001. Odmietnutie
cesty dňa 16.08.2001 považuje odporca za špičku ľadovca, ktorú spustil samotný navrhovateľ tým,
že si od počiatku neplnil svoje povinnosti, cesty si vyberal a vytváral pôdu pre okamžitú skončenie
pracovného pomeru. Jeho práceneschopnosť dňa 17.08.2001 považuje za špekuláciu, ako sa vyhnúť

zodpovednosti za škody spôsobenú navrhovateľom pri nenastúpení na zahraničnú pracovné cestu a
odporca má dôvodné podozrenie, že navrhovateľ si zariadil práceneschopnosť, keď až po obdržaní
okamžitého skončenia pracovného pomeru zaslal doklad, že je práceneschopný a doposiaľ nezaslal
doklad o ukončení práceneschopnosti, odporca má za to, že je navrhovateľ od 17.08.2001 stále PN.
Pokiaľ bol navrhovateľ chorý mal ísť k lekárovi už 15.08.2001. Navrhovateľ žiadnou formou neoznámil,

že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Tým, že sa dňom 01.10.2001 zamestnal u
iného zamestnávateľa, prejavil súhlas so skončením pracovného pomeru. V časti náhrady mzdy preto
považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný a náhrady za pracovné cesty boli navrhovateľovi riadne
vyplatené. Navrhovateľ mu však vytrhol peniaze z ruky vo výške cca 15.000,- Sk určených ako náhrady
za zahraničné pracovné cesty za 7/2001 a 8/2001 a bez podpisu účtovných dokladov, že mu boli

vyplatené, odišiel. Navrhovateľovi zaplatil poslednú mzdu za 8/2001 dňa 06.09.2001 v sume 2.273,- Sk a
31.08.2001 mu bolo doplatených 4.223,- Sk mzda za 7/2001. Navrhovateľ odmietol podpísať doklady, že
mzdu prevzal. Odporca uviedol, že nemá všetky potrebné doklady na základe ktorých účtoval stravné pri
zahraničných cestách. Do kancelárie firmy sa vlámal neznámy páchateľ a ukradol firemné doklady spolu
s hotovosťou cca 147.000,- Sk. Napriek tomu, že vec ohlásil na polícii, zlodej sa nenašiel. Predložil

preto aspoň časť dokladov, na základe ktorých účtoval náhrady za pracovné cesty. Poukázal na to, že
peniaze, ktoré sa vyplácali na zahraničné pracovné cesty boli riadne vypočítané a obsahovali aj diéty.
On platil vodičom 1,50 Sk za kilometer a v tom bolo aj stravné. Odporca uviedol, že navrhovateľ si viedol
zošit a doňho sa zapisovalo koľko peňazí na cestu navrhovateľ dostal, koľko stáli PHM a niekedy sa
zostatok peňazí prenášal do ďalšej cesty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov J. M., P. K., J. K. a
M. L., oboznámil pracovnú zmluvu zo dňa 04.06.2001, okamžité zrušenie pracovného pomeru zo
dňa 22.08.2001, rozpis vykonaných zahraničných ciest vypracovaný navrhovateľom za obdobie od
01.05.2001 do 14.08.2001, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 30.10.2002, odpoveď odporcu
na list zo dňa 17.09.2001, písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 22.04.2005, správu S. P. P. P. B. z

27.12.2005, výpis zo živnostenského registra odporcu, správu z Ú. P., S.. V. A. R. v T. zo dňa 11.01.2006
a12.01.2006,písomnévyjadrenieodporcuzodňa26.01.2006,potvrdeniezO.P. vT.zodňa15.02.2002,
výdavkový doklad zo dňa 12.07.2001 a 06.09.2001, zošit preložený navrhovateľom, výplatnú pásku
navrhovateľa za 7/2001 a 8/2001, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa z 17.08.2001,
oboznámil spis O. P. v T. ČVS: OUV-483/10-2001, medzinárodný nákladný list, vyúčtovanie cestovných

výdavkov za cesty navrhovateľa v dňoch 01.07.2001 až 13.08.2001 a príjmový pokladničný doklad z
31.08.2001, list zo dňa 17.09.2001, doklad o odoslaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa
23.08.2001 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe písomnej pracovnej zmluvy od 01.06.2001 ako vodič, ma
dobu určitú, do 31.12.2001. Predtým pracoval u neho bez písomnej zmluvy, na skúšku od 01.04.2001.

Navrhovateľ vykonával zahraničné cesty pričom vozil tovar spoločnosti L. A. S., s.r.o. Navrhovateľ bol
dňa 15.08.2001 požiadaný odporcom, aby absolvoval dňa 16.08.2001 pracovnú cestu do zahraničia a to
do F., s tým, že nedostal peniaze na cestu a preto odmietol na túto zahraničnú pracovnú cestu nastúpiť.
Odporca tvrdil, že navrhovateľ odmietol cestu vykonať bez udania vážneho dôvodu a peniaze na cestu
boli zabezpečené u jeho spoločníka J. K..Dňa 22.08.2001 zaslal odporca navrhovateľovi list - okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
uvedeného v § 53 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré odôvodnil tým, že navrhovateľ odmietol nastúpiť
na zahraničnú pracovnú cestu. List poslal dňa 23.08.2001 ako doporučenú zásielku. Navrhovateľ

potvrdil, že list dostal do vlastných rúk v auguste 2001 a ústne sa domáhal zamestnania u odporcu a
potom aj písomne, listom zo dňa 17.09.2001.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.07.2001 mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola
odporcom vyplatená mzda za 6/2001 v sume 4.216,- Sk. Príjmové pokladničné doklady z 06.09.2001 na
sumu 2.273,- Sk (mzda za 8/2001) z 31.08.2001 na sumu 4.223,- Sk (mzda za 7/2001) a z 31.08.2001
na sumu 13.918,- Sk (cestovné náhrady za 7/, 8/2001) neboli navrhovateľom podpísané.

Z vyúčtovania cestovných výdavkov predložených odporcom za obdobie od 01.07.2001 do 13.08.2001
mal súd zistené, že navrhovateľ absolvoval zahraničnú cestu: dňa 01.07.2001 od 13.00 hod. z T. do
V. a späť do D. N. V. kam prišiel o 10.00 dňa 03.07.2001 a mal nárok na stravné 110 DM, t.j. 2.475,-
Sk. Dňa 03.07.2001 o 8:00 hod. išiel z T. do P. - S. a C. -S. L. L. do D. N. V., kam prišiel o 03:00 hod.
dňa 05.07.2001, s nárokom na stravné 2x 280 Frankov = 3.808,- Sk a 110 DM =2.475,- Sk, t.j. spolu

6.283,- Sk. Dňa 05.07.2001 o 13:00 hod. išiel z T. do V. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o 09:00 hod.
dňa 06.07.2001, s nárokom na stravné 110 DM, t.j. spolu 2.475,- Sk. Dňa 19.07.2001 o 09:00 hod. išiel
z T. do K. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o 01:03 hod. dňa 20.07.2001, s nárokom na stravné 150,- Kč,
t.j. spolu 210,- Sk. Dňa 13.08.2001 o 08:00 hod. išiel z B. do K. a Ž. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o
12:00 hod. dňa 15.08.2001, s nárokom na stravné 110 DM, t.j. spolu 2.475,- Sk.

Zo spisu OR P. úradu justičnej a kriminálnej polície v T. ČVS: OUV-483/10-2001 bolo zistené, že dňa
28.06.2001 sa začalo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi, ktorý sa dopustil trest. činu krádeže
podľa § 247 ods.1, 4 Tr. zákona tým, že sa v čase od 18:00 hod. dňa 27.06.2001 do 6:00 hod. dňa
28.06.2001 v D. N. V., C. XX/XX. vlámal do kancelárií patriacich firme P., s.r.o., D. N. V., ktorú mal
prenajatúodporcaaodcudzilkoženýkufríksdokladmi(výpisyzúčtov,faktúry,peňažnýdenník,pracovné

a obchodné zmluvy a účtovné doklady za posledného 1 1 roka), hotovosť cca 145.000,- Sk a prázdny
trezor v hodnote 8.000,- Sk.

Podľa § 53 ods.1 písm. b/, ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 v znení nesk. predpisov zamestnávateľ
môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote

jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia
§ 46 ods. 3 a 4.

Podľa § 61 ods.1, 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v

skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával,
jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto
náhradapatrízamestnancovivovýškepriemernéhozárobkuododňa,keďoznámilzamestnávateľovi,že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď
dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi

poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho
povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde
zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil.

Podľa § 61 ods.3 písm. b/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ
rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalejzamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer
skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď
sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu

mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

Podľa § 12 ods. 1,2 zák.č. 119/1992 Z.z o cestovných náhradách za každý kalendárny deň zahraničnej
pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná
pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné
v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ak zahraničná
pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni 12 hodín a menej alebo ak
trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice
dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho odseku.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 119/1992 Z.z o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí
zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v

rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 1. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína
na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej
mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového
poriadku.

Podľa § 21 ods. 2,3,4 zák. č. 119/1992 Z.z o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný poskytnúť

zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa
predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec je povinný do
desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady
potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ je
povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie

pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

V danom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako vodič od 01.04.2001 na
základe ústnej dohody s tým, že bol prijatý na 2 mesiace na skúšku a pokiaľ sa osvedčí, mal dostať
od 01.06.2001 riadnu pracovnú zmluvu. Od 01.06.2001 navrhovateľ dostal písomnú pracovnú zmluvu
uzavretú na dobu určitú do 31.12.2001 s miestom výkonu práce D. N. V. a s dojednanou mzdou

5.000,- Sk mesačne v hrubom. V konaní mal súd preukázané, že odporca žiadal navrhovateľa aby dňa
16.08.2001 nastúpil na zahraničnú pracovnú cestu do F., čo navrhovateľ odmietol urobiť s poukazom
na to, že údajne neboli na cestu zabezpečené finančné prostriedky. Následne mu odporca zaslal
dňa 22.08.2001 okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 53 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, s
odôvodnením, že navrhovateľ odmietol dňa 16.08.2001 nastúpiť na jazdu. Odporca uviedol, že v prípade

jeho neprítomnosti mal potrebné finančné prostriedky na zahraničnú cestu u seba svedok a spoločník
J. K. a tento ich mal navrhovateľovi odovzdať. Svedok J. K. potvrdil, že zamestnanci odporcu vedeli o
tom, že u neho sú k dispozícii

peniaze na zahraničné cesty, ktoré mu dával odporca, pokiaľ nebol osobne prítomný vo firme.
Zamestnanci odporcu sa na svedka aj obracali a vedeli, že to takto funguje, lebo odporca a svedok mali

kancelárie na tej istej chodbe a odporca používal vozidlo svedka na prepravu tovaru. Svedok K. potvrdil,
že peniaze boli v lete roku 2001, keď bol odporca v cudzine u neho zabezpečené v sume 20.000,-
Sk a navrhovateľ si ich mal u neho vyzdvihnúť na cestu do F., ale neprišiel si po ne. Svedok P. K.,
ktorý pracoval u odporcu, vypovedal zhodne ako svedok K., že v prípade, ak nebol odporca osobne
prítomný, boli peniaze na zahraničné cesty zabezpečené u svedka K., kde si ich mohol vyzdvihnúť

a poprel, že by od neho odporca požadoval, aby si platil cestu zo svojho. Svedok J. M. vypovedal o
pomeroch vo firme zhodne ako navrhovateľ. Súd mal v konaní za vierohodnejšiu výpoveď odporcu a
svedkov K. a K., než výpoveď navrhovateľa a svedka J. M.. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ
bol PN od 17.08.2001 a nie od 17.09.2001, ako je uvedené v žalobe a okamžité skončenie pracovného
pomeru neprevzal 24.09.2001 ale 24.08.2001(podací lístok predložený odporcom je z 23.08.2001).

Včas nepreložil doklad o práceneschopnosti odporcovi. Tento do dnešného dňa nemá žiaden doklado tom, kedy sa mala práceneschopnosť navrhovateľa vlastne skončiť. Odporca vybavoval vec na
S. P. až tam zistil, že navrhovateľ nedoručil poisťovni doklady o tom, že je práceneschopný. Tieto
skutočnosti vyplývajú aj zo S. S. P. P. B., ktorá potvrdila, že navrhovateľovi nevyplácala v období

od 01.04.2001 do 31.12.2001 navrhovateľovi žiadne nemocenské dávky. Navrhovateľ nevyúčtoval
odporcovi ani svoju poslednú zahraničnú cestu a ponechal si pre osobnú potrebu 186,- DM a 1.702,-
Kč a zadržiava zošit, do ktorého sa písali kilometre a poskytnuté preddavky, potrebný na vypočítanie
cestovných náhrad. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca zabezpečil navrhovateľovi na
cestu F. dostatok finančných prostriedkov a navrhovateľ dňa 16.08.2001 bezdôvodne odmietol nastúpiť

na pracovnú cestu, čím hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu a práceneschopnosťou deň na
to sa snažil situáciu riešiť. Odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v
lehote 1 mesiaca od vtedy, ako sa o dôvode na jeho skončenie dozvedel, a skončil pracovný pomer
s navrhovateľom platne, okamžitým zrušením 24.08.2001. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zamietol.

Navrhovateľ nepreukázal, od kedy vlastne u odporcu pracoval a koľko zahraničných ciest pre neho

v skutočnosti vykonal. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Odporca nemohol doklady o počte
pracovných ciest a ich vyúčtovaní týkajúcich sa navrhovateľa súdu predložiť, lebo mu boli neznámym
páchateľom odcudzené dňa 28.06.2001 pri vlámaní do kancelárie. Z dokladov preložených odporcom
za obdobie od 01.07.2001 do 13.08.2001 vyplývalo, že boli vypracované v súlade so zákonom o
cestovných náhradách a všetky boli odporcom aj podpísané. Odporca však nemohol preukázať,

že za pracovné cesty vykonané navrhovateľom do cudziny v období od 01.07.2001 do 13.08.2001
navrhovateľovi zaplatil stravné vo výške 13.918,- Sk, pretože na výdavkovom pokladničnom doklade z
31.08.2001 chýba podpis navrhovateľa, takže sa nedá preukázať, že tieto peniaze boli navrhovateľovi
aj skutočne vyplatené. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľovi stravné vo výške podloženej
písomnými dokladmi v sume 13.918,- Sk a v zostávajúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol, pre

nedostatok predložených dôkazov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník
v spore len čiastočný úspech, súd môže náhradu trov konania pomerne rozdeliť, alebo rozhodne, že
žiadny účastník konania na náhradu trov nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní je popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) potrebné uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
účastník za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov,

ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.