Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2006

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/484/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľa: J. F., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom M., T. XXX/X, proti odporcovi: G. - S., a.s., so sídlom
J. X,. M., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpený JUDr. M. S., advokátom so sídlom M.R. Š. X,. M., o
zaplatenie 28.149,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 28.149,- Sk a na náhradu trov konania. V priebehu konania, a to na pojednávaní vo veci dňa
3.10.2006 zobral navrhovateľ žalobný návrh v časti o zaplatenie 20.139,30 Sk späť, a preto súd konanie

v tejto časti, podľa § 96 ods. 1 O.s.p., zastavil a v konaní pokračoval o uplatnených nárokoch vo výške
5.905,20 Sk.

Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že v dňoch od 1.2.1993 do 5.2.1993 nariadil mu
odporca ako bývalý zamestnávateľ pracovnú cestu do Českých Budějovíc. Vzhľadom na to, že neboli
splnené podmienky pre jej uskutočnenie, navrhovateľ túto pracovnú cestu nevykonal, na ňu nenastúpil,
avšak nenastúpenie pracovnej cesty odôvodnil tým, že pracovnú cestu nenastúpil z dôvodu na strane
odporcu ako zamestnávateľa, nakoľko mal v Českých Budějoviciach vykonávať prácu vo výškach, ktorá
mu bola zakázaná zo zdravotných dôvodov o čom mal odporca vedomosť. Keďže teda pracovnú cestu

nenastúpil z dôvodov na strane odporcu ako zamestnávateľa, domáha sa náhrady mzdy za obdobie od
1.2.1993 do 5.2.1993, t.j. za 5 dní, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1.966,40 Sk.

Ďalej navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca kvalifikoval nenastúpenie
pracovnej cesty v uvedených dňoch ako neospravedlnenú absenciu v práci, a preto mu následne v
zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, krátil za týchto 5 dní absencie, dovolenku o 10 dní,
čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 3.938,80 Sk, keďže navrhovateľ považoval nenastúpenie
pracovnej cesty za dôvodné, zároveň krátenie dovolenky a kvalifikovanie nenastúpenia ako absenciu,
neospravedlnenú, považuje za nedôvodné a preto sa domáha náhrady mzdy v sume 3.938,80 Sk, spolu

teda obidva nároky v peňažnom vyjadrení predstavujú žalovanú sumu 5.905,20 Sk.

Súd vo veci vykonal dokazovanie - výsluchom navrhovateľa a odporcu na pojednávaní dňa 3.10.2006
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1992 uzatvorenou medzi
navrhovateľom a odporcom a listom odporcu zo dňa 29.1.1993 (čl.128).Navrhovateľ na pojednávaní dňa 3.10.2006 zotrval na žalobnom návrhu a na skutkovom a právnom
odôvodnení. Odporca sa na pojednávaní k veci vyjadril tak, že pokiaľ ide o nárok v sume 1.966,40 Sk
titulom náhrady mzdy v dňoch 1.2.1993 až 5.2.1993, tento nárok považuje za nedôvodný, a to z toho

dôvodu, že navrhovateľ bezdôvodne nenastúpil na nariadenú pracovnú cestu, pričom odporca listom zo
dňa 29.1.1993 upozornil organizáciu, kde mal navrhovateľ vykonávať prácu na predmetnej pracovnej
ceste, že z dôvodov zdravotných nie je vhodné prideľovať navrhovateľovi práce vo výškach. Odporca
je teda toho názoru, že navrhovateľ nemohol vedieť aké práce mu budú prideľované na pracovnej
ceste, na túto mal nastúpiť a pre prípad, že by mu boli prideľované práce, ktoré by neboli primerané

jeho zdravotného stavu, až za takejto situácie mohol pracovnú cestu nenastúpiť. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ bezdôvodne nenastúpil pracovnú cestu, kvalifikoval odporca toto ako neospravedlnenú
absenciu v práce, a z tohto dôvodu navrhovateľovi neprináleží náhrada mzdy za uvedené dni. Preto
žiadalvtejtočastižalobnýnávrhzamietnuť.Pokiaľideodruhýnárokodporcauviedol,ževzhľadomnato,
že absencia navrhovateľa v uvedených dňoch v práci bola kvalifikovaná ako neospravedlnená, odporca
následne v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce krátil navrhovateľovi dovolenku o 10

dní a teda aj nárok v sume 3.938,80 Sk považuje za nedôvodný a žiada žalobu aj v tejto časti zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania, z výsluchu navrhovateľa a odporcu má súd preukázané, že odporca ako
zamestnávateľ nariadil zamestnancovi v dňoch 1.2.1993 až 5.2.1993 pracovnú cestu.

V zmysle ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce (Zák. č. 65/1965 Zb.), zamestnávateľ môže vyslať
zamestnanca na dobu nevyhnutnej potreby na pracovnú cestu. Zamestnanec na pracovnej ceste

vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Právo vyslať
zamestnanca na pracovnú cestu prislúcha zamestnávateľovi a zamestnanec nemôže sám rozhodnúť o
tom, či uskutoční alebo neuskutoční pracovnú cestu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ odmietol nastúpiť pracovnú cestu v
dňoch 1.2.1993 až 5.2.1993, na ktorú ho vyslal odporca ako zamestnávateľ. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil,

že na pracovnej ceste by mu boli prideľované práce vo výškach, ktoré neboli podľa potvrdenia lekára
primerané jeho zdravotnému stavu, túto obranu navrhovateľa súd vyhodnotil ako právne bezvýznamnú,
nakoľko navrhovateľ podľa názoru súdu mal pracovnú cestu nastúpiť a v prípade, že by mu boli
prideľované práce neprimerané jeho zdravotnému stavu, až za takejto situácie mohol odmietnuť
pracovnú cestu vykonať. Z tohto dôvodu považoval súd nárok navrhovateľa v sume 1.966,40 Sk titulom

náhrady mzdy za nedôvodný.

Keďže súd dospel k názoru, že odporca kvalifikoval nenastúpenie pracovnej cesty ako neospravedlnenú
absenciu v súlade so zákonom, nárok navrhovateľa v sume 3.938,80 Sk titulom náhrady mzdy za
krátenie dovolenky, považoval súd za nedôvodný, a to s poukazom na ust. § 19 ods. 2 nariadenia vlády
č. 223/1988 Zb., v zmysle ktorého za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň), môže

zamestnávateľ zamestnancovi krátiť dovolenku na zotavenie o 1 až 3 dni.

Keďže citované nariadenie vlády bolo zrušené až Zákonom č. 311/2001 Z.z., súd dospel k názoru, že
odporca postupoval zákonne, keď navrhovateľovi krátil za 5 dní absencie, dovolenku o 10 dní, nakoľko
krátenie dovolenky bolo učinené v súlade s citovaným ustanovením § 19 ods. 2 nariadenia vlády č.
223/1988 Zb. Vychádzajúc z uvedených skutočností návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie sumy

3.938,80 Sk považoval za nedôvodný, a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd na základe ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 2 O.s.p., v zmysle, ktorých ustanovení môže súd rozhodnúť o trovách konania samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Po poučení o prípustnosti odvolania voči vyhlásenému rozsudku, právny zástupca navrhovateľka,

odporca a právny zástupca odporcu sa vzdali svojho práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu.