Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/603/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľov 1) J. H.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., O. XXX/XX,. 2) I. N., štátneho občana Slovenskej
republiky, bytom T., O. XXX/XX,. 3) J. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T., O. XXX/XX,.
všetci v konaní zast. JUDr. Ľ. P., advokátom, so sídlom T., J. X proti odporcovi M. Š. S. R., so sídlom
B., S. X o náhradu za stratu na zárobku takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky 1) o zaplatenie sumy 56.040,- Sk sa z a m i e t a .

Návrh navrhovateľov 2) a 3) o zaplatenie sumy 42.900,- Sk sa z a m i e t a .

Návrh navrhovateľky 3) o zaplatenie sumy 55.798,- Sk sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 10C 20/95 vedené konanie navrhovateľov 1)-3) proti O. Ú. T.
o náhradu škody. V rozsudku č.k. 10C 20/95-176, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.1998,

súd vylúčil návrh navrhovateľky 1) o náhradu straty na zárobku a návrh navrhovateľov 2)-3) o
náhradu ostatných účelne vynaložených nákladov spojených s liečením navrhovateľky na samostatné
konanie, ktoré je predmetom tohto konania. Po pripustení zmeny návrhu sa navrhovateľka 1) domáhala
od odporcu zaplatenia sumy 56.040,- Sk, ktorá suma predstavuje náhradu za stratu na zárobku,
navrhovatelia 2)-3) zaplatenia sumy 42.900,- Sk ako nákladov, ktoré vynaložili v súvislosti s diétnym
stravovaním navrhovateľky 1) a navrhovateľka 3) sumy 55.798,- Sk, ktorá predstavuje jej stratu na
zárobku.

Návrh navrhovateľov 1)-3) pôvodne smeroval voči O. Ú. v T., ktorý bol zrušený zákonom č. 515/2003

Z.z. Samotní navrhovatelia sa nevyjadrili k tomu, voči komu ich návrhy po zrušení O. Ú. smerujú. Súd
ďalej vo veci konal ako s odporcom s M. Š. S.. Odporca predovšetkým namietal svoju pasívnu vecnú
legitimáciu. Prvotne mal za to, že by mala v spore ako odporca vystupovať obec, neskôr dospel k záveru,
že K.. Ú. v T.. Vzhľadom na to, že s ním súd ďalej konal ako s účastníkom konania, vyjadril sa aj k
meritu veci a to tak, že žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietal, že navrhovatelia nepreukázali
existenciu príčinnej súvislosti medzi ochorením navrhovateľky 1) na salmonelózu, za ktoré zodpovedal
O. Ú. v T. a jednotlivými uplatnenými nárokmi.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka MUDr. P. Š., doplnenia návrhu zo
dňa 3.4.1998, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/20/95, doplnenia návrhu zo dňa 26.1.1999,
lekárskychsprávnavrhovateľky1),vyjadreniabývaléhoO.Ú.vT.zodňa24.5.2001,doplnenianávrhuzo

dňa17.8.2005,pracovnýchzmlúvavýstupnýchlistovnavrhovateľky1),rozhodnutíS.P.zodňa9.6.1997,
14.5.1996, 14.8.1995, 31.8.1994, 3.3.1994, 30.12.1993, zápisnice o rokovaní posudkovej komisie,
platového dekrétu navrhovateľky 3), vyjadrenia odporcu, výpisu z lekárskej dokumentácie navrhovateľky
3), správy Ú. zo dňa 2.3.2007, vysvedčení navrhovateľky 1) za ôsmy a deviaty ročník základnej školy
a za tretí ročník strednej školy, vysvedčenia o záverečnej skúške, zápisnice o rokovaní posudkovej

komisie zo dňa 4.12.1992, rozhodnutia O. S. S. Z. zo dňa 4.12.1992, vyjadrenia navrhovateľov zo dňa
11.5.2007, vyjadrenia odporcu zo dňa 11.5.2007 a vyjadrenia navrhovateľov zo dňa 26.6.2007 a zistil
tento skutkový stav:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C 20/95 vyplynulo, že v konaní sp. zn. 10C 395/94 bolo
rozhodnuté o zodpovednosti O. Ú. T. za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke 1) na zdraví po konzumácii
stravy v školskej jedálni dňa 13.9.1991. V konaní sp.zn.10C 20/95 bolo potom rozhodované len výške

škody. Dokazovaním vykonaným v tomto konaní bolo zistené, že navrhovateľka 1) ochorela v rámci
epidémie stravníkov v školskej jedálni na salmonelózu, pričom toto ochorenie u nej bolo komplikované
pomerne zriedkavým výskytom reaktívneho zápalu kĺbov. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka
1) musela dodržiavať diétne stravovanie, nebolo však zistený rozsah a doba takéhoto stravovania.
V odôvodnení rozsudku č.k. 10C 20/95-176 je konštatované, že navrhovateľka 1) bola v dôsledku

tohto ochorenia obmedzená v spoločenskom, športovom, kultúrnom, rodinnom uplatnení a aj pri výbere
povolania. Tieto skutočnosti boli zohľadnené v rámci vykonaného bodového hodnotenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia a aj pri zvýšení odškodnenia podľa § 7 vyhl. 32/1965 Zb.
Navrhovateľom 2), 3) boli priznané účelne vynaložené náklady spojené s liečbou navrhovateľky 1), ktorá
je ich dcérou a to cestovné a náklady na liečebný pobyt v T..

Navrhovateľka bola v čase ochorenia žiačkou 8. triedy základnej školy. Vzhľadom na svoje zdravotné
problémy a hospitalizácie musela nastúpiť aj do deviateho, v tej dobe nepovinného ročníka. Podľa
predložených vysvedčení nebola navrhovateľka 1) v I. polroku 8. triedy vôbec klasifikovaná, pričom
mala zameškaných 451 hodín. Deviaty ročník ukončila s celkovým prospechom prospela. Následne
absolvovala štúdium na D. O. Š. v T., odbor služby a domáce hospodárenie. Podľa vysvedčenia o

záverečnej skúške navrhovateľka 1) prospela s vyznamenaním. V konaní vedenom pod sp. zn. 10C
20/95 bolo na základe vykonaného dopytu zistené, že absolvent tohto odboru má možnosť uplatnenia v
oblasti služieb zameraných na spoločné stravovanie, výroby a zhotovení detskej a dámskej konfekcie,
má schopnosť vykonávať administratívne práce, jednoduchšie práce spojené s objednávaním, predajom
a skladovaní v drobnom podnikaní.

Z výpovede navrhovateľky 1), správy Ú. zo dňa 2.3.2007 ako aj predložených pracovných zmlúv a
dohôd o rozviazaní pracovného pomeru vyplynulo, že navrhovateľka 1) bola v čase od 8.7.1996 do
18.3.1997 nezamestnaná, evidovaná v evidencii nezamestnaných pričom poberala dávky vo výške
1.215,- Sk mesačne, s výnimkou mesiaca marec 1997, kedy dostala sumu 729,- Sk. Od 19.3.1997
do 30.4.1997 pracovala ako referentka v spoločnosti L. A. S. s.r.o., pričom jej hrubá mzda bola

5.000,- Sk. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo zdravotných dôvodov. Z výpovede navrhovateľky
vyplynulo, že pracovný pomer ukončila z dôvodu, že bývala často práceneschopná a zamestnávateľ
jej naznačil, že je to problémom. Následne bola od 4.6.1997 do 24.6.1997 evidovaná v evidencii
nezamestnaných. Len v mesiaci jún jej bola vyplatená dávka vo výške 446,- Sk. Za ostatné mesiace
jej nebol vyplácaný žiaden príspevok. Od 25.6.1997 do 14.10.1997 pracovala ako sekretárka v J.,

S. D. T. a to do 1.7.1997 na 30 hodinový týždenný úväzok. Tento pracovný pomer navrhovateľka 1)
ukončila na základe dohody zo zdravotných dôvodov. Z jej výpovede vyplynulo, že pracovný pomer
ukončila dobrovoľne, taktiež z dôvodu, že bývala často práceneschopná. Aj keď v tomto prípade jej nikto
nenaznačil, že by mala pracovný pomer ukončiť, podľa jej tvrdenia sama vycítila, že ostatným prekáža,
že je často PN. Z predloženej dohody o mzdových podmienkach vyplynulo, že mzda navrhovateľky

u tohto zamestnávateľa bola 5.800,- Sk pri 42,5 hodinovom týždennom úväzku. Od 15.10.1997 do
1.1.1998 bola opäť evidovaná ako nezamestnaná, pričom nepoberala príspevok v nezamestnanosti. Z
predloženého rozhodnutia O. S. S. Z. v T. zo dňa 4.12.1992 vyplynulo, že navrhovateľka 1) bola uznaná
za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou do dokončenia výučby.Z výpovede svedka MUDr. P. Š. vyplynulo, že v prvej fáze ochorenia, t.j. prvé 2-3 mesiace, bol jedným
z jej ošetrujúcich lekárov. Neskôr sa o jej zdravotnom stave len informoval. Jej prípad si dobre pamätá,
nakoľko u navrhovateľky 1) malo ochorenie salmonelózy veľmi osobitý priebeh a vyústilo do silného

mnohokĺbového ochorenia. Po krátkej dobe začala navrhovateľka 1) chodiť na vyšetrenia do B. a
on s ňou stratil kontakt. Vyjadril svoj názor, že ochorenie malo bolestivý priebeh a navrhovateľku
obmedzovalo na normálnom spôsobe života, ako aj pri výbere povolania. Určite bolo nutné prispôsobiť
tomuto ochoreniu aj stravu.

Navrhovateľka 3) je matkou navrhovateľky 1) a pracovala ako pedagogický pracovník v materskej škole.
Podľa predloženého platového dekrétu bol jej plat 4.320,- Kčs v hrubom. Od 1.12.2003 jej bol priznaný

invalidný dôchodok, z dôvodu, že nie je schopná vykonávať sústavne svoje zamestnanie pre psychické
problémy a depresie. Od 1.11.1993 do 31.11.1993 poberala invalidný dôchodok vo výške 2.504,- Sk, od
1.12.1993 do 31.8.1994 vo výške 2.542,- Sk, od 1.9.1994 do 30.6.1995 vo výške 2.633,- Sk, od 1.7.1995
do 30.5.1996 vo výške 2.849,- Sk, od 1.6.1996 do
30.6.1997 vo výške 3.191,- Sk a od 1.7.1997 do 28.10.1999, kedy odišla do starobného dôchodku vo

výške 3.511,- Sk mesačne.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 445 Obč. zák. strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

Podľa § 449 ods. 1,3 Obč. zák. pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalobné návrhy neboli podané dôvodne.

Predovšetkým sa súd musel vysporiadať s procesným nástupníctvom po zaniknutom O. Ú. T., voči

ktorému návrh pôvodne smeroval. Podľa § 7 zák.č. 515/2003 Z.z. boli okresné úrady zrušené.
Zriaďovateľské funkcie škôl a školských zariadení prešli na obce. Súd dospel k záveru, že v zmysle ust.
§ 4a ods. 1, 2 zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na obec ako zriaďovateľa neprešiel záväzok voči
navrhovateľom, ktorý je záväzkom vyplývajúcim zo zodpovednosti za náhradu škody na zdraví. Súd sa
nestotožnil s prvotnou argumentáciou odporcu, podľa ktorej a contrario na obec prešli všetky záväzky,

ktoré nie sú vymenované v § 4a ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb. a zhodne s následným vyjadrením odporcu
zo dňa 11.5.2007 dospel k záveru, že vzhľadom na charakter záväzku nedošlo k jeho prechodu na obec
v zmysle zák.č. 138/1991 Zb. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu odvodil z dikcie ust. § 8 ods. 14 zák.č.
515/2003 Z.z. podľa ktorého záväzky štátu, ktoré boli k 31. decembru 2003 záväzkami krajského úradu
alebo okresného úradu, z ktorých pôsobnosti zriaďovateľská funkcia prešla na obec alebo vyšší územný

celok podľa osobitného zákona, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona záväzkami ústredného orgánu
štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je úsek štátnej správy, v ktorom tieto záväzky vznikli. Na rozdiel od
odporcu súd mal za to, že zákon v danom prípade nemal na mysli len záväzky, ktoré na obec neprešli
podľa § 4a ods. 2 zák.č. 138/1991 Zb., ale všeobecne všetky záväzky, ktoré na neho neprešli v zmysle
§ 4a ods. 1, 2 vyššie uvedeného zákona. Z uvedených dôvodov súd konal vo veci ako s odporcom s

M. Š. S..

Navrhovateľka 1) sa podaným návrhom domáhala od odporcu náhrady straty na zárobku. Vo
všeobecnosti sa odvolávala na skutočnosť, že v dôsledku komplikovaného priebehu ochorenia, za
ktoré zodpovedá odporca, mala obmedzenú možnosť výberu zamestnania a následne aj uplatnenia
na trhu práce. Tu je potrebné konštatovať, že uvedené skutočnosti boli zohľadnené už v konanívedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 20/95, v ktorom sa rozhodovalo o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľky 1) a jeho mimoriadnom zvýšení. Z predložených dokladov
vyplynulo, že navrhovateľka 1) bola uznaná za občana so zníženou pracovnou schopnosťou, avšak

do doby ukončenia výučby. Súdu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo
preukázané, že po dovŕšení plnoletosti a skončení prípravy na budúce povolanie bola u navrhovateľky
1) zistená znížená pracovná schopnosť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka 1) v dôsledku ochorenia, za ktoré zodpovedá
odporca, musela absolvovať deviaty ročník základnej školy, ktorý bol v tom čase nepovinný. Následne

navrhovateľka 1) absolvovala trojročné nematuritné štúdium na D. O. Š. v T.. Súd dospel k záveru, že
navrhovateľke 1) v zásade za situácie, keď v dôsledku svojho zdravotného stavu musela navštevovať
nepovinný ročník základnej školy vznikla škoda, keď sa o jeden rok oddialil jej nástup do pracovného
procesu. Navrhovateľka 1) však v konaní nepreukázala a ani nenavrhla vykonať dôkazy, ktorými by
preukázala, aký by bol v tomto prípade jej zárobok, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, resp. či by
poberala príspevok v nezamestnanosti a v akej výške. Za danej situácie nie je možné ustáliť, že jej takto

vznikla škoda vo výške 3.000,- Sk mesačne, ktorá suma predstavuje podľa navrhovateľky 1) životné
minimum stanovené osobitnými predpismi. Ohľadne preukázania uvedených skutočností bolo dôkazné
bremeno na navrhovateľke 1) a nebolo vecou súdu, aby si sám zadovažoval dôkazy na podporu jej
tvrdení.

Súd dospel k záveru, že ani v zostávajúcej časti nebol návrh navrhovateľky 1) podaný dôvodne.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka 1) dňa 18.6.1997 ukončila
stredoškolské štúdium vykonaním záverečnej skúšky. Od 8.7.1997 do 18.3.1997 bola evidovaná ako
nezamestnaná a poberala príspevok v nezamestnanosti. V tomto období jej nebola ponúknutá z Ú. P.
žiadna práca, pričom ako už bolo konštatované vyššie, nebolo ani zistené, že by v tomto období bola
uznaná za osobu so zníženou pracovnou schopnosťou. Vzhľadom na tieto výsledky dokazovania súd

dospel k záveru, že skutočnosť, že navrhovateľka 1) bola bez práce, súvisela s celkovou situáciou na
trhu práce, ktorý jej neposkytoval uplatnenie. Z tohto dôvodu nebola jej sociálna situácia v tomto období
v príčinnej súvislosti s jej ochorením, resp. jeho následkami.

V období od 19.3.1997 do 30.4.1997 bola navrhovateľka 1) zamestnaná a pracovný pomer ukončila
dobrovoľne dohodou. Podľa jej vlastnej výpovede nebolo dôvodom ukončenia tohto pracovného pomeru

to, že by pre následky ochorenia nemohla vykonávať dojednanú prácu, ale skutočnosť, že bývala
práceneschopná. V konaní pritom nebolo preukázané, či skutočne k takýmto absenciám v práci
dochádzalo, a či mali súvislosť s ochorením navrhovateľky 1), za ktoré zodpovedá odporca. Nebolo
teda spoľahlivo zistené, či ukončenie pracovného pomeru súviselo so zdravotným stavom navrhovateľky
1), za ktorý zodpovedá odporca. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na skutočnosť, že práve v

dôsledku tohto spôsobu ukončenia pracovného pomeru navrhovateľke 1) nevznikol nárok na dávky
v nezamestnanosti, súd nepovažoval jej nárok v tejto časti za dôvodný. Rovnako súd posudzoval aj
uplatnený nárok na zaplatenie náhrady za obdobie, keď navrhovateľke 1) nevznikol nárok na príspevok
v nezamestnanosti po ukončení pracovného pomeru v spotrebnom družstve J. v T..

Pokiaľ ide o doplatenie mzdy za skrátený pracovný úväzok u zamestnávateľa Jednota, spotrebné

družstvo, tak v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že k jeho skráteniu došlo v priamej
príčinnej súvislosti s ochorením, za ktoré zodpovedá odporca. Súd nepovažoval za dostatočný dôkaz
predloženú pracovnú zmluvu, v ktorej je konštatované, že sa tak stalo na odporučenie lekára. Okrem
toho je z predložených listinných dôkazov zrejmé, že ku skráteniu týždennej pracovnej doby
došlo až od 1.7.1997 a nie od 25.6.1997 ako pri výpočte uvádza navrhovateľka 1). Navrhovateľka

1) taktiež dostatočne nešpecifikovala, ako došla k uvedenej výške náhrady za stratu na zárobku,
keď z predložených listinných dôkazov súd nemohol zistiť výšku čistej mzdy navrhovateľky 1) u tohto
zamestnávateľa, ale len výšku jej hrubej mzdy, aj to pred skrátením týždenného pracovného času.
Vzhľadom na uvedené súd považoval návrh aj v tejto časti za nedôvodný.

Navrhovatelia 2)-3) sa ako rodičia navrhovateľky 1) domáhali od odporcu zaplatenia sumy 42.900,-

Sk, ktorá mala predstavovať náhradu nákladov, ktoré vynaložili na diétne stravovanie navrhovateľky1). Dokazovaním vykonaným v tomto konaní aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
10C/20/95 bolo preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky 1), ktorý vznikol v dôsledku ochorenia
na salmonelózu, si vyžadoval úpravu stravy. Už v odôvodnení rozsudku č.k. 10C 20/95-176 zo dňa

17.4.1998 bolo konštatované, že vykonaným znaleckým dokazovaním nebol preukázaný rozsah a doba
takéhoto stravovania. Svedecká výpoveď MUDr. P. Š. v tomto ohľade nepriniesla žiadne nové poznatky,
keď tento svedok v skutočnosti ošetroval navrhovateľku 1) len po dobu maximálne 3 mesiacov a k jej
diétnemu stravovaniu sa mohol vyjadriť len vo všeobecnej rovine, nakoľko jej ho nenariadil a ani nebol
v tomto čase s navrhovateľkou 1) z profesijného hľadiska v žiadnom priamom kontakte. Navrhovatelia

2)-3) nenavrhli v tomto smere doplniť dokazovanie a ani sami súdu nepredložili relevantné dôkazy
na preukázanie, v akom období, v akej výške a za čo konkrétne vynaložili náklady v súvislosti so
zvýšenými nárokmi na stravovanie navrhovateľky 1). Za tejto dôkaznej situácie súd návrh v tejto časti
ako nedôvodný zamietol, keď náklady na diétne stravovanie je možné priznať len vo výške, v ktorej boli
preukázateľne vynaložené. V žiadnom prípade nie je možné odvodzovať ich výšku od dávky sociálneho
zabezpečenia, ktorá mala slúžiť na náhradu výdavkov na diétne stravovanie.

Súd rovnako dospel k záveru, že návrh navrhovateľky 3) na náhradu straty na jej zárobku nie je dôvodný.
Navrhovateľka3)akomatkanavrhovateľky1)malapojejochorenízdravotnéproblémy,depresie.Ztohto
dôvodubolauznanáajzačiastočneinvalidnúaprestalavykonávaťsvojedoterajšiezamestnanieučiteľky
v materskej škole. Navrhovateľka 3) odvodzovala zodpovednosť odporcu zo skutočnosti, že v dôsledku
porušenia jeho povinností došlo k poškodeniu zdravia jej dcéry, ktoré viedlo následne k poškodeniu jej

zdravia, keď psychicky zle znášala komplikovaný priebeh jej ochorenia. Uvedená problematika už bola
riešená rozhodnutím Najvyššieho súdu publikovaným pod č. R 7/1979 (na ktoré správne poukazoval
odporca), podľa ktorého príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou nie je možné
odvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho
dôvodu. Aj vzhľadom na závery uvedeného rozhodnutia súd dospel k záveru, že za daného skutkového

stavu nie je daný základný predpoklad stanovený ust. § 420 Obč. zák. pre priznanie nároku na náhradu
škody a to príčinná súvislosť medzi porušením povinností právneho predchodcu odporcu a poškodením
zdravia navrhovateľky 3). Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky 3) ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal úspech vo veci, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, avšak
vzhľadom na to, že náhradu trov konania nežiadal, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).