Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/365/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa O. K., v

konaní zast. Mgr. K. H., advokátom, so sídlom B., N.. S. č. XX. proti odporcom 1) L. F., štátnej občianke
Slovenskej republiky, bytom T., J. XXX/X,. 2) Ing. J. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom
T., J. XXX/X,. 3) V. K., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T., H. X,. 4) Mgr. Ľ. B., štátnej
občianke Slovenskej republiky, bytom T., H. X,. 5) MUDr. M. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
bytom B. N. B., P. X,. 6) M. K., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom P. B., A. H. XX/XX,. 7)
D. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom L. R., Z. XX,. 8) V. H., štátnej občianke Slovenskej
republiky, bytom L. R., S. D. X./XX,. 9) D. Č., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom P., O. XXXX/

XX,. odporcovia 1)-5) a 7)-9) konaní zast. JUDr. V. H., advokátkou, so sídlom D. N. V., B. XXX/XX. o
zaplatenie 672.826,-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal od odporcov vydania bezdôvodného obohatenia
a to od odporcov 1)-5) a 7)-9) vo výške 559.006,- Sk a od odporkyne 6) vo výške 113.820,- Sk spolu
s úrokom z omeškania. Uviedol, že pred Okresným súdom Považská Bystrica bol vedený reštitučný
spor, v ktorom mu bolo rozsudkom č.k. 6C 973/91-452 uložené vydať odporcom 1)-5) a 7)-9), resp.
ich právnym predchodcom určené nehnuteľnosti a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Na odvolanie bolo

toto rozhodnutie odvolacím súdom zmenené tak, že návrhu odporcov 1)-5) a 7)-9), resp. ich právnych
predchodcov, bolo vyhovené a navrhovateľ bol zaviazaný na zaplatenie náhrady trov konania 559.006,-
Sk, ktoré predstavovali trovy právneho zastúpenia. Proti tomuto právoplatnému rozhodnutiu podal
navrhovateľ dovolanie a dňa 4.2.2000 návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Najvyšší
súd SR uznesením zo dňa 24.8.2000 návrhu o odklad vykonateľnosti vyhovel a neskôr rozsudkom
sp. zn. 5Cdo 22/2000 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie
konanie s tým, že v tomto konaní sa rozhodne aj o náhrade trov konania. Pred vydaním rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR však bola odporkyňou 6) na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne vykonaná exekúcia a odporcovia od navrhovateľa vymohli trovy právneho zastúpenia vo výške
559.006,- Sk a odporkyňa 6) vymohla trovy exekúcie vo výške 113.820,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo zrušené a následne bolo v danej
veci právoplatným rozhodnutím rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, vzniklo na strane odporcov 1)-5), 7)-9) bezdôvodné obohatenie vo výške 559.006,-Sk a na
strane odporkyne 6) vo výške 113.820,-Sk.

Odporcovia 1)-5) a 7)-9) s návrhom nesúhlasili. Namietali, že JUDr. P. L., ktorý ich pôvodne zastupoval

v reštitučnom spore s navrhovateľom, konal bez ich vedomia, keď vymáhal cestou súdnej exekútorky
trovy právneho zastúpenia. Vymoženú sumu si ponechal práve JUDr. L. ako odmenu za zastupovanies tým, že mu ešte každý z nich doplatil ním požadovanú odmenu. Uviedli, že navrhovateľ im doteraz
nevydal nehnuteľnosti tak ako bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím vo vedenom reštitučnom spore,
tieto stále užíva a to bez toho, aby im za takéto užívanie platil akúkoľvek náhradu. Za týchto okolností

by bolo v rozpore s dobrými mravmi požadovať od nich spolu s istinou aj úrok z omeškania.

Odporkyňa 6) uviedla, že riadne a v súlade so zákonom vykonala exekúciu a preto jej patrí odmena,
ktorú si od navrhovateľa vymohla. Exekúciu vykonávala na základe poverenia súdu, pričom podkladom
pre vykonanie exekúcie bolo právoplatné súdne rozhodnutie. Okresný súd Považská Bystrica námietky
navrhovateľa zamietol a z tohto dôvodu bolo jej povinnosťou riadne v exekučnom konaní pokračovať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov 1), 4), 5), 6), 7), oboznámením

dovolania navrhovateľa zo dňa 12.10.1999, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 22/2000,
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 175/98-498 zo dňa 21.7.1999, rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 6C 973/91-452 zo dňa 6.11.1997, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
5Co 585/00 zo dňa 28.2.2001, obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. Er/2458/99,
spisu súdnej exekútorky Mgr. K. sp.zn. EX 417/99, spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 23D/815/2003,

spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 11D 46/01, spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn.
23D/907/2003, príjmové pokladničných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Právni predchodcovia odporcov 7)-9), 1), 2), 3), 4), samotné odporkyne 3), 4) a odporca 5) žiadali v
konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica vedenom pod sp.zn. 6C 973/91 od navrhovateľa
vydanie nehnuteľnosti v k.ú. K.. Rozsudkom č.k. 6C 973/91-452 zo dňa 6.11.1997 bolo ich návrhu v časti

vyhovené a trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolali obe strany a odvolací súd napadnuté
rozhodnutie rozsudkom č.k. 5Co 175/98-498 zo dňa 21.7.1999 zmenil tak, že návrhu vyhovel a O. K.
zaviazal na vydanie nehnuteľností v k.ú. K. a na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 559.006,-
Sk. Tieto trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia a mali byť zaplatené k rukám advokáta

JUDr. P. L..

Obec Košeca napadla právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním. Na návrh navrhovateľa
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 5Cdo 22/2000 zo dňa 24.8.2000 o odklade vykonateľnosti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21.7.1999, sp.zn. 5Co 175/98 až do rozhodnutia o dovolaní.
Následne Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.11.2000 sp.zn. 5Cdo 22/2000 rozhodol tak, že zrušil

napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušení rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.2.2001, sp.zn. 5Co 585/00 zrušil
rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom
zo dňa 16.5.2005, č.k. 6C 328/01-785 vo veci rozhodol, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči tomuto rozhodnutiu podali obe strany odvolanie,

pričom odvolací súd odvolanie navrhovateľov (ktorí vystupujú v tomto konaní ako odporcovia) odmietol a
na odvolanie O. K. potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. Er 2458/99 a spisu súdnej exekútorky Mgr. M.
K. bolo zistené, že dňa 18.10.1999 začalo exekučné konanie vo veci vymoženia sumy 559.006,- Sk,
ktorá predstavovala trovy právneho zastúpenia priznané odporcom, resp. ich právnym predchodcom

rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 175/98-498 zo dňa 21.7.1999, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.9.1999. V tomto exekučnom konaní boli oprávnení zastúpení JUDr. P. L.,
advokátom, so sídlom v P. B., ul. M.R. Š. č. XXX/XX.. Dňa 12.11.1999 vydal Okresný súd Považská
Bystrica pod č. 5306 006832 poverenie na vykonanie exekúcie pre odporkyňu 6) ako súdnu exekútorku.
Odporkyňa 6) vydala dňa 22.11.1999 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo účastníkom

exekučnéhokonaniariadnedoručené.Dňa3.12.1999podalpovinný,O.K.námietkyvočiexekúcii,stým,
že voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré je v danej exekučnej veci exekučným titulom, podal dovolanie.
Námietky boli rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.1.2000 ako nedôvodné
zamietnuté. Vzhľadom na uvedené odporkyňa 6) pokračovala v exekučnom konaní a to prikázanímpohľadávky z účtu povinného - O. K.. Dňa 15.2.2000 bola vymáhaná suma 559.006,- Sk odpísaná z
účtu povinného a dňa 16.2.2000 bola poukázaná na účet JUDr. P. L.. Z účtu povinného bola taktiež
odpísaná odmena súdnej exekútorky za vykonanú exekúciu vo výške 113.820,- Sk.

V konaní nebolo sporné, že vymoženú sumu 559.006,- Sk si ponechal JUDr. P. L. ako úhradu za
poskytnuté právne služby. Okrem toho z predložených príjmových pokladničných dokladov a šekového
ústrižku vyplynulo, že odporca 5) zaplatil JUDr. P. L. ako odmenu za poskytnuté právne služby 14.890,-
Sk a odporkyňa 4) mu takto zaplatila sumu 4.000,- Sk.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 196 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ust. § 451 Obč. zák. vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať

na úkor druhého. Ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, ktorý sa obohatil,
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo,
požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil.

Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Bolo preukázané, že navrhovateľ a odporcovia 1)-5) a 7)-9) resp. ich právni predchodcovia boli
účastníkmikonaniavedenéhonaOkresnomsúdePovažskáBystricapodsp.zn.6C973/91.Rozhodnutie
prvostupňového súdu v tejto veci bolo zmenené rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 5Co 175/98-498 zo dňa 21.7.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.9.1999. Týmto
rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť k rukám JUDr. P. L., právneho zástupcu odporcov v

uvedenom konaní, náhradu trov konania vo výške 559.006,- Sk. Voči tomuto právoplatnému rozhodnutiu
podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom požiadal aj odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
UznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo22/2000zodňa24.8.2000bolotomutonávrhuvyhovenéa
rozsudkom sp.zn. 5Cdo 22/2000 zo dňa 30.11.2000 bolo uvedené rozhodnutie Krajského súdu zrušené
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Po zrušení tohto právoplatného rozhodnutia odvolacieho

súdu bolo vo veci opätovne rozhodnuté Okresným súdom Považská Bystrica a to rozsudkom č.k. 6C
328/01-785 zo dňa 16.5.2005, pričom o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie odporcov bolo odvolacím súdom odmietnuté a na
odvolanie navrhovateľa bolo rozhodnutie v časti o náhrade trov konania potvrdené.

Ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o odklade vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v

Trenčíne, konkrétne dňa 15.2.2000, bola od navrhovateľa vymožená náhrada trov konania vo výške
559.006,- Sk. Táto suma bola poukázaná na účet právneho zástupcu odporcov JUDr. P. L.. V konaní
nebolo sporné, že tento si ju ponechal ako odmenu za ich právne zastupovanie v konaní vedenom na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C 973/91. Táto pohľadávka bola nútene vymožená
v rámci exekučného konania vedeného odporkyňou 6) ako súdnou exekútorkou. Súčasne boli od

navrhovateľa vymožené aj trovy exekučného konania odporkyne 6) vo výške113.820,- Sk.

Návrh navrhovateľa v podstate predstavuje návrh voči odporcom 1)-5) a 7)-9) z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v rámci exekúcie vymoženej náhrade trov konania priznanej
právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené. Je nepochybné, že takéto plnenie
je podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením, pretože ide o majetkový

prospech z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Navrhovateľ, od ktorého bola náhrada trovexekúciou vymožená, a na úkor ktorého tak k bezdôvodnému obohateniu došlo, má nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Tento nárok má proti osobe, ktorá bezdôvodné obohatenie získala. Súd
dospel k záveru, že v tomto zmysle je návrh navrhovateľa nedôvodný, pretože na úkor navrhovateľa

sa bezdôvodne obohatil JUDr. P. L. a nie odporcovia. Suma 559.006,- Sk predstavuje náhradu
trov právneho zastúpenia, ktorá bola priznaná odporcom, resp. ich právnym zástupcom a mala byť
zaplatená k rukám ich právneho zástupcu JUDr. P. L.. Vo všeobecnosti ide o náhradu trov konania
patriacu odporcom ako úspešným účastníkom konania a skutočnosť, že má byť zaplatená k rukám
ich právneho zástupcu, je len určením platobného miesta týchto trov. Avšak tým, že došlo k zrušeniu

rozhodnutia, ktorým bola odporcom náhrada trov konania priznaná, nie je možné pri úvahe o tom, kto
sa vymožením týchto trov obohatil, prihliadať na skutočnosť, že pôvodne išlo o plnenie, ktoré bolo
priznané súdnym rozhodnutím odporcom. Vymožené plnenie stratilo charakter trov konania a stalo
sa bezdôvodným obohatením, prijatím ktorého sa obohatil ten, kto v skutočnosti toto plnenie v rámci
exekúcie prijal. Takýmto príjemcom plnenia bol v danom prípade právny zástupca odporcov JUDr. P.
L., ktorý si vymoženú sumu ponechal, čo nebolo v konaní sporné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k

záveru, že odporcovia 1)-5), 7)-9) nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní.

Taktiež návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne 6) ako súdnej exekútorky nie je
dôvodný. Odporkyňa 6) z titulu svojej funkcie vykonala na základe vtedy právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 175/98-498 zo dňa 21.7.1999 exekúciu, ktorou došlo k vymoženiu
sumy 559.006,- Sk ako priznanej náhrady trov konania a súčasne k vymoženiu sumy 113.820,- Sk ako jej

odmeny za vykonanie exekúcie. Napriek tomu, že k vykonaniu exekúcie došlo na základe právoplatného
rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušené na základe podaného mimoriadneho opravného prostriedku, súd
dospel k záveru, že na strane odporkyne 6) nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa § 196 zák.č.
233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.8.2005 patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej
činnosti. Odporkyňa 6) skutočne takúto exekučnú činnosť riadne a v súlade so zákonom vykonala a

preto jej patrí za takto vykonanú činnosť odmena.

Na uvedené závery nemajú žiaden vplyv ani námietky odporcov, že JUDr. P. L. podal návrh na
vykonanie exekúcie bez ich vedomia a bez toho, aby mu udelili na ich zastupovanie v exekučnom konaní
plnomocenstvo. Odporcovia po nazretí do originálu plnej moci potvrdili, že ide o ich podpisy, pričom z
tohto originálu je zrejmé, že tieto podpisy neboli ofotené z inej listiny. Vzhľadom na uvedené mal súd za

to, že odporcovia riadne udelili JUDr. L. plnú moc na ich zastupovanie v exekučnom konaní za účelom
vymoženia náhrady trov konania vo výške 559.006,- Sk.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.