Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/189/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ing. M. M., štátneho

občana SR, bytom N. M. N. V., R. XX,. zastúpeného JUDr. M. C., advokátkou so sídlom v N. M. N. V., P.
XX. proti žalovanému P. K., štátnemu občanovi SR, bytom N. M. N. V., Z. XX,. toho času na neznámej
adrese, zastúpenému opatrovníčkou Z. K., bytom N. M. N. V., X.. M. XX. o zaplatenie 409.000,- Sk s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 172 000,- Sk s 14 % úrokom z omeškania od 02.07.2003 do
zaplatenia a 100 000,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 02.09.2002 do zaplatenia, ako aj pomernú
časť náhrady trov konania vo výške 15 838,- Sk, všetko do 15 dní od jeho právoplatnosti.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že požičal žalovanému vyšší obnos peňazí, z ktorých mu ostal dlžný

172.000,- Sk, pretože 103.000,- Sk mu vrátil (najskôr 100.000,- Sk a neskôr 3.000,- Sk). Požadoval
zaplateniesumy209.000,-Sks2,1%mesačnýmúrokomzomeškania,atood1.7.2003.Suma209.000,-
Sk podľa neho predstavovala dlh vo výške 172.000,- Sk a dohodnutý úrok za obdobie omeškania do
1.7.2003. Žiadal teda, aby mu žalovaný zaplatil 209.000,- Sk s 2,1 % mesačným úrokom z omeškania od
1.7.2003 do zaplatenia, ako aj dvakrát sumu 100.000,- Sk ako zmluvnú pokutu jednak za nedodržanie
lehoty, v ktorej mala byť dlžná suma uhradená a jednak za porušenie povinnosti odovzdať a vypratať
nehnuteľnosť.

Pobyt žalovaného nebol známy, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p ustanovil opatrovníčku. Tá sa

však k veci nevyjadrila, pojednávania sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila. Súd preto konal
v jej neprítomnosti.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy zo dňa 22.7.2002
o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, upomienkami adresovanými žalovanému a zistil tento
skutkový stav :

Zo zmluvy uzavretej dňa 22.7.2002 mal súd za preukázané, že žalovaný si od žalobcu požičal 275.000,-
Sk dňa 25.4.2002 a tieto sa zaviazal zaplatiť mu do 25.4.2002. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že z
tejto pôžičky mu žalovaný uhradil najskôr 100.000,- Sk a neskôr aj sumu 3.000,- Sk. Dňa 7.7.2003 bolna predtým uvedenú zmluvu dopísaný text, podľa ktorého žalovaný prehlásil, že mu „ostáva uhradiť k
1.7.2003 sumu 209.000,- Sk“. Tento dodatok obaja účastníci podpísali.

Žalovaný v § 7 zmluvy zo dňa 22.7.2002 prehlásil, že do dňa 22.7.2002 žiadnym spôsobom nenakladal s

predmetom prevodu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, neurobil žiadny právny úkon - najmä neuzavrel
s inou osobou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu,
záložnú zmluvu, nevložil predmet prevodu ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, neuzavrel
dohodu o zriadení vecného bremena alebo nájomnú zmluvu - smerujúci k prevodu vlastníckeho práva
alebo užívacieho práva k predmetu prevodu alebo smerujúci k obmedzeniu prevodu vlastníckeho

práva alebo smerujúci k zaťaženiu vyššie uvedených nehnuteľností, čím by uviedol do omylu žalobcu.
Zároveň sa zaviazal, že ani po dni 22.7.2002 nebude žiadnym spôsobom nakladať s predmetom
prevodu, najmä neurobí žiadny právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Taktiež prehlásil, že neurobí žiadny právny úkon smerujúci k prevodu
vyššie uvedených nehnuteľností alebo k ich zaťaženiu záložným právom, vecným bremenom, nájomnou
zmluvou, zmluvou o výpožičke alebo inou vecnoprávnou alebo záväzkovoprávnou ťarchou, neuzavrie

a nepodpíše uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice inému veriteľovi, neudelí plnomocenstvo
v súvislosti s dispozíciou a nakladaním s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami inej osobe. Prehlásil,
že nemá nedoplatky na daniach ani iných dávkach a nehrozí mu zriadenie daňového, exekučného
alebo colné záložné práva ani upovedomenie o začatí exekúcie alebo príkaz na vykonanie exekúcie
na predmet prevodu podľa tejto zmluvy. V prípade, že o uvedených skutočnostiach žalovaný uviedol

nepravdivé skutočnosti alebo poruší niektorú z uvedených povinností, zaviazal sa zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- Sk v lehote do 1.9.2002.

Z predtým uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že účastníci sa dohodli v § 8, že ak žalovaný riadne a včas
svoje povinnosti uvedené v ust. § 2 ods. 2 zmluvy (zaplatí pôžičku najneskôr do 22.7.2002) nesplní, je
povinný v lehote do 1.9.2002 vypratať nehnuteľnosti uvedené v § 1

(zapísané v liste vlastníctva č. 3362 kat. úz.) ako pozemky prac. č. 490 - zastavané plochy, parc.č. 491
záhrady, stavba, dom súp.č. 1281). V prípade, ak dobrovoľne nevyprace a neodovzdá žalobcovi kľúče
od domu, vchodu, brány a dverí v dome zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu 100.000,- Sk.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. si pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úrok.

Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák. dlh musí byť splnený riadne a včas.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o
tom, že žalobca požičia žalovanému 275.000,- Sk s tým, že mu ich do 22.7.2002 vráti a pre prípad, že tak
žalovaný neurobí si dohodli zmluvne ďalší postup ohľadne prevodu nehnuteľnosti. Účastníci sa dohodli

na zabezpečení záväzku žalovaného ako dlžníka prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným v liste vlastníctva č. 1281 kat. úz. N. M. N. V.. Zrejme aj preto predmetom tejto zmluvy nebol
dohodnutý úrok z pôžičky v zmysle § 658 ods. 1 Obč. zák. Dodatočné prehlásenie zo dňa 7.7.2003, že
žalovaný vráti svoj dlh s úrokom 2,1 % mesačne nemožno považovať za dohodnutý úrok z pôžičky, ale
iba za úrok ako sankciu za nesplnenie dlhu včas.

Žalovaný žalobcovi nevrátil dlh včas. Časť z tohto dlhu vo výške 103.000,- Sk vrátil po uplynutí
dohodnutej doby, teda so svojím plnením sa dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods. l,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z
omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.Takýmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 určuje
výšku úroku dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu
omeškania.

Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie voči
dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Ustanovenie

§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka však bolo konštituované ako ustanovenie kogentnej povahy. To znamená,
žepovahatohtoustanoveniavylučuje,abyvýškaúrokuzomeškaniabolavobčianskoprávnychvzťahoch
dohodnutá inak, ako stanovuje právny predpis, ktorým sa toto ustanovenie vykonáva. Ak si teda
účastníci dohodli úrok 2,1 % mesačne, ich dohoda v tejto časti odporuje zákonu, a preto je v zmysle

§ 39 Obč. zákonníka neplatná.

Z toho dôvodu súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia zostatku nesplatenej pôžičky vo výške
172.000,- Sk (ktorej výška nebola medzi účastníkmi sporná) a zaplatenia zákonom stanoveného úroku,
ktorý v čase pôžičky predstavoval diskontnú sadzbu 7 %. Zaviazal teda žalovaného na zaplatenie úroku
vo výške 14 % (dvojnásobok diskontnej sadzby) v zmysle predtým citovaného vykonávacieho predpisu.

Podľa názoru súdu sa žalovaný splnením dlhu dostal do omeškania v zmysle § 559 ods. 2 Obč. zák.
už dňa 23.7.2002, avšak žalobca požadoval zaplatenie úroku až od 2.7.2003. Súd nemohol v tejto veci
prisúdiť žalobcovi viac ako sa domáhal, pretože v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. je viazaný návrhom, keďže
nejde o právnu vec, ktorú možno začať aj bez návrhu.

Popri úroku z omeškania môže v občianskoprávnom konaní funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie

voči dlžníkovi za nesplnenie dlhu včas plniť aj zmluvná pokuta.

Podľa § 544 ods. 1,2 Obč. zák. ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Citované zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný zabezpečovací
prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorým je zmluvná pokuta. Aj keď zákonná úprava
zmluvnej pokuty je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní,
v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia.
Predovšetkým dojednanieo zmluvnej pokute nesmiesvojímobsahomaleboúčelomodporovaťzákonu

alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, pretože by išlo o dohodu absolútne neplatnú podľa
§ 39 OZ, čo vylučuje možnosť úspešného uplatnenia práva na jej zaplatenie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa v súvislosti s pôžičkou 275.000,- Sk okrem
iného zaviazal, že po 22.7.2002 nebude nijakým spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré má v
spoluvlastníctve. Sankciou za porušenie tejto povinnosti mala byť zmluvná pokuta vo výške 100.000,-

Sk. V takejto výške (teda ďalších 100.000,- Sk) si účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu za to, ak žalovaný
dobrovoľne nevyprace tieto nehnuteľnosti v prospech žalobcu, neodovzdá mu kľúče od domu, vchodu,
brány a dverí v dome. Súd bol toho názoru, že ďalšia zmluvná pokuta vo výške 100.000,- Sk za to, že
žalovaný nevyprace nehnuteľnosti a neodovzdá kľúče je v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na
tú skutočnosť, že v takej istej výške má žalovaný povinnosť zaplatiť aj za porušenie záväzku nepreviesť

tieto nehnuteľnosti na tretiu osobu. Ak teda žalovaný zaplatí zmluvnú pokutu 100.000,- Sk za to, že
previedol nehnuteľnosť na inú osobu, je porušenie povinnosti odovzdať tieto nehnuteľnosti žalobcovi
a vypratať ich obsahovo zhodné s porušením predtým uvedenej povinnosti. Preto zaplatenie pokuty
100.000,- Sk za to, čo je iba dôsledkom porušenia inej tak isto sankcionovanej povinnosti by bolo v
rozpore s dobrými mravmi.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške
100.000,- Sk od 2.9.2002 vo výške 2- násobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
k uvedenému dátumu.

Vo zvyšujúcej časti, teda rozdielom medzi sumou požadovanou žalobcom (209.000,- Sk + úrok 2,1
% mesačne z tejto sumy a ďalšej zmluvnej pokuty 100.000,- Sk ) a priznanou sumou, súd žalobu s
poukazom na skutkové a právne zdôvodnenie zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci úspech iba čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, poprípade vysloví, že žiaden
z účastníkov nemal na náhradu trov právo. Žalobca bol v konaní úspešný v 2/3-inách, a neúspešný v

1/3-ine, ktorá predstavuje úspech žalovaného. Súd preto žalobcovi priznal pomernú časť trov konania,
trovy teda rozdelil pomerom úspechu a neúspechu účastníkov. Žalobcovi preto priznal náhradu trov
vo výške 1/3 - iny ( po odpočítaní úspechu žalovaného v l/3-ine). Trovy predstavujú zaplatený súdny
poplatok v sume 20.450,- Sk, dva úkony po 8.740,- Sk + 2 x režijný paušál á 136,- Sk (príprava a
prevzatie, podanie žaloby), jeden úkon á 9.150,- Sk (pojednávanie) + 164,- Sk režijný paušál. Celková

suma trov teda predstavuje 47.516,- Sk, z ktorých priznaná 1/3- ina je 15.838,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.