Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2007

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Z35CB/318/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu: Ž. P., s.r.o., K.

XX,. XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. /predtým O. - O. B., š.p. v likvidácii, L. Ú. č. XX,. XXX. XX. B.,
IČO: XX. XXX. XXX/,. zastúpeného: JUDr. P. S. - advokátom, P. XX,. XXX. XX. T., proti žalovanému: Z.
P., K. XXX/XX,. XXX. XX. V. o zaplatenie 820.000,- Sk istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 720.000,- Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania od 1.3.1995 až
do zaplatenia.

V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 43.470,- Sk.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounasúdedňa1.3.1995uplatnilžalobcanasúdeprávonazaplatenie1.300.000,-Sk ako
zostatok ceny zásob vydraženej prevádzkovej jednotky 106 V. - predajne odevov, z dražby vykonanej

dňa 14.2.1992. Kúpna cena zásob bola v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 427/1990 Zb. súčasťou kúpnej
ceny v zmysle uvedeného zákona a vydražiteľ bol povinný ju zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa dražby.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 3.3.1998. Navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe
dohody o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky prevzal zásoby v celkovej hodnote 3.225.708,-
Sk, ktorá čiastka mu bola fakturovaná troma faktúrami, a to:

- faktúra č. 67 a/P 1992 z 12.4.1992 na sumu 700.000,- Sk,

- faktúra č. 67 b/P 1992 z 12.5.1992 na sumu 1.262.854,- Sk a

- faktúra č. 67 c/P 1992 z 12.6.1992 na sumu 1.262.854,- Sk, pričom ich splatnosť nebola dohodnutá.
Z tejto hodnoty uhradil 1.800.000,- Sk a neskôr 2 x 30.000,- Sk, 100.000,- Sk, 270.000,- Sk, 150.000,-

Sk - t.j. spolu 580.000,- Sk. V skladových priestoroch má tovar v hodnote 610.917,- Sk. Pri preberaní
zásob bol uvedený do omylu - cena zásob bola nadsadená, tovar bol demódny a predajný maximálne na
30 %. Uviedol, že požiadal žalobcu o zníženie ceny, ku ktorej dohode však nedošlo z dôvodu likvidácie
podniku. Na podnikanie si vzal úver, ktorý splatil. Dostal sa do totálnej finančnej tiesne. Zásoby preberal
ako člen obchodného združenia v dôsledku čoho sa necítil pasívne legitimovaný.Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 10.9.1998 v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 OSP,
27.10.2005 a dňa 22. 2.2007 za účasti oboch sporových strán.

Uznesením zo dňa 10.9.1998, právoplatným dňa 31.3.2004 súd konanie v časti 480.000,- Sk zastavil

na základe čiastočného späťvzatia vykonaného žalobcom po otvorení pojednávania.

Na strane žalobcu došlo k zmene uznesením číslo konania 35 Cb 318/95 - 61 z 22.9.2004, právoplatným
19.10.2004, keď na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave
spisovej značky 1K 191/98 zo 17.9.1998 a za správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. P. S..
V rámci speňažovania konkurznej podstaty bola o.i zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou dňa
25.11.1999 so Ž. P., spol. s r.o. K. XX,. XXX. XX. T., IČO: XX. XXX. XXX. pohľadávka voči žalovanému

postúpená na uvedenú spoločnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj žalovaného, listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je voči žalovanému
dôvodná v časti 720.000,- Sk istiny a príslušenstva.

Zákon číslo 427/1990 Zb. ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam,
ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové
organizácie a národné výbory prevádza na fyzické alebo právnické osoby. Predmetom prevodu podľa
tohto zákona sú hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré tvorili súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou a
majetkovou jednotkou - prevádzkovou jednotkou .

Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona organizácie predávajú prevádzkovú jednotku na verejnej dražbe.

Podľa § 9 ods. 3 uvedeného zákona kúpna cena sa skladá z ceny vydražených vecí a z ceny zásob
bez predmetov postupnej spotreby. Stav zásob, ich cena v deň prevzatia prevádzkárne sa nesmie
podstatným spôsobom líšiť od stavu zásob a ceny ku dňu dražby.

Podľa § 11 ods. 4 uvedeného zákona cenu zásob vydražiteľ zaplatí organizácii do 30 dní odo dňa dražby.

V danom prípade bola dňa 14.2.1992 vykonaná dražba P. O., L. XXX. V., ku ktorej mal právo
hospodárenia žalobca. Vydražiteľom prevádzkovej jednotky bol žalovaný - ako fyzická osoba s
bydliskom K. XXX/XX,. V., ktorý v čase konania dražby podnikal na základe živnostenského oprávnenia
vydaného dňa 30.3.1992 s obchodným menom Z. P. M a Z, IČO XX. XXX. XXX,. M. L. XXX,.
XXX. XX. V.. Živnostenské oprávnenie žalovaného bolo zrušené k 15.4.1996. Príklepom licitátora

prešlo na vydražiteľa prevádzkovej jednotky i vlastnícke právo zásob, ku ktorým mala organizácia
právo hospodárenia. Právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva k zásobám medzi vydražiteľom a
príslušnou organizáciou je zmluva ktorá má špecifickú formu, ktorá môže mať formu písomnú, ústnu , či
konkludentnú. Pretože v zákone č. 427/1990 Zb. nebola upravená, možno podporne použiť ustanovenia
zákonníka obchodného o kúpnej zmluve.V danom prípade bola kúpna zmluva uzatvorená konkludentne

- prevzatím vydražených zásob a mala povahu zmluvy obchodnej - obaja jej účastníci boli podnikatelia.
Prevzatie zásob potvrdzovali svojimi vyjadreniami obaja účastníci konania. Kúpna cena zásob podľa
zápisnici o dražbe komisie pre privatizáciu národného majetku okresu N. zo 14.2.1992 bez predmetov
postupnej spotreby bola 5.871.000,- Sk. Podľa prílohy k zápisnici o dražbe, potvrdenia o dražbe z
25.3.1992 bola vydražená cena samotnej prevádzkovej jednotky vo výške 2.100.000,- Sk vydražiteľom

zaplatená nad rámec zloženej zábezpeky vo výške 73.600,- Sk. Zároveň bolo vystavené potvrdenie o
predaji prevádzkovej jednotky /vedenej na liste vlastníctva číslo 289 k. ú. V. /, podľa ktorého vydražená
cena prevádzkovej jednotky bola splatená dňa 19.3.1992. V prípade dražby vykonanej podľa zákona č.
427/1990 Zb. vydražitelia nemali právo odmietnuť zásoby, ktoré boli predmetom dražby ani v prípade, akboli pre nich nepoužiteľné. Preto námietky žalovaného o nepoužiteľnosti zásob súd nemohol považovať
za dôvodné. Zákon neupravoval možnosť reklamácie ani zníženia kúpnej ceny zásob. Pri tomto spôsobe
nadobudnutia vlastníckeho práva sa nemohol uplatniť ani inštitút odstúpenia od zmluvy pre omyl.

Žalovaný poukazoval na omyl ohľadom kvality zásob, neuvádzal však aký dôsledok si na základe
takéhoto záveru mal uplatniť. Uvedený zákon vychádza z predpokladu, že ten kto vstupuje do dražby
prevádzkovej jednotky, je uzrozumený so stavom všetkého, čo k nej patrí, včítane zásob. Zákon v § 12
ods. 2 navyše vylúčil zodpovednosť doterajšieho vlastníka za vady prevádzkovej jednotky predanej na
verejnej dražbe. Uvedené platí aj ohľadom zásob nachádzajúcich sa v prevádzkovej jednotke. Zákon

upravoval iba rozdiel oproti stavu zásob ku dňu vykonania dražby a stavu zásob ku dňu ich prevzatia
v § 9 ods. 3 zákona ako aj zásadu, že stav zásob ako aj ich cena sa nemohol k uvedeným termínom
podstatne líšiť. Odlišnosť stavu - množstva zásob žalovaným deklarovaná nebola, a pokiaľ išlo o cenu
zásob z vykonanej fakturácie je zrejmé, že žalobca znížil žalovanému ich cenu z 5.871.000,- Sk na
3.225.708,- Sk. Preto súd ani námietky žalovaného ohľadom neprimeranosti ceny zásob nemohol
považovať za dôvodné.

Súd ďalej dospel k záveru, že žalovaný je v súdom konaní pasívne legitimovaný. Skutočnosť, že dňa
2.1.1992 mal uzatvoriť s ďalším podnikateľom M. Č. združenie a združiť svoje prostriedky špecifikované
v zmluve a činnosť za účelom spoločnej realizácie obchodnej činnosti nemá z hľadiska jeho legitimácie
v tomto konaní význam.

Vydražiteľom a teda aj zaviazaným z vykonanej dražby bol výlučne žalovaný. K písomnému prevzatiu

záväzku iným subjektom majúcim za následok zmenu dlžníka /privátnej intercesii/, ku ktorému v zmysle
§ 531 ods. 1 OZ bol potrebný i súhlas veriteľa - žalobcu nedošlo.

Výška fakturovanej ceny zásob žalobcom činila celkom 3.225.708,- Sk po vzájomnej dohode ceny
prevzatých zásob oproti cene zásob ku dňu vykonania dražby 5.871.000,- Sk. Žalovaný v priebehu
súdneho konania preukázal úhradu v celkovej výške, a to v roku 1992 1.525.708,- Sk, v roku 1993

400.000,- Sk a po podaní žaloby 580.000,- Sk. Zostatok nezaplatenej sumy preto predstavoval 720.000,-
Sk. Na túto sumu súd zaviazal žalovaného na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení ako
aj na úhradu úrokov z omeškania, výška ktorých neprevyšovala obvyklú úrokovú sadzbu požadovanú
bankami v sídle dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy § 369 ods. 1 v spojení s § 502 ods. 1 OZ účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí lehoty 30 dní od vykonania

dražby.

Súd žalobu v ostatnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania v celkovej výške 43.470,- Sk, a to 28.800,- Sk za zaplatený súdny poplatok pripadajúci na
priznanú sumu 720.000,- Sk. Súdny poplatok za späťvzatú čiastku zaplatený nebol. Ďalej súd priznal

žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci 12.328,- Sk, 1 x paušál 178,- Sk. Trovy
právneho zastúpenia boli priznané spolu s 19 % DPH v celkovej výške 14.670,- Sk. Žalovaný je povinný
trovy konania hradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu /§ 149 ods. 1 OSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 -O.s.p./. Pokiaľ zákon pre
podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované.Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné / § 42 ods. 3 O.s.p/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2
O.s.p./.