Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ G. B., trvale bytom C. č. XXX, 2/ F. L., bytom C. č. XXX,
3/ R. B., trvale bytom Q. č. XX, B., 4/ L. Q., trvale bytom T. XX, D., t. č. B. XXXX, D., 5/ P. B., trvale bytom
C.č.XXX,všetcizastúpeníJUDr.VladimíromBabinom,advokátom,Hlavná29,Prešovprotižalovanému
F. L., s.r.o., D. R. X, Q., IČO: 36 828 301, právne zast. GRABAN TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná
3, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č. k. 16C/246/2001-288 zo dňa 27.04.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Prvostupňový súd vychádzal zo žaloby právneho predchodcu žalobcov ako pôvodného žalobcu, ktorý

sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť v kat. úz. C. parcela KN E 534/5 - orná pôda o výmere 6632 m2
patrí do dedičstva po nebohých F. B. a L. B., rod. T..

V priebehu konania svoju žalobu žalobcovia zmenili a žiadali určiť, potom čo súd k tejto zmene dal
súhlas, že parcela č. 423/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4109 m2, vedená na LV č. 766 kat.
úz. C. patrí do dedičstva po nebohých F. B. a L. B., rod. T., každý v podiele 1 k celku.

Pôvodný žalobca tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti získali jeho právni predchodcovia na základe
Výmeru zo dňa 26.03.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktoré

nehnuteľnosti predtým patrili R.. R. U. v obci C.. Tieto nehnuteľnosti riadne užívali, dedičia nebohých F.
B. a L. B. sa začali o pozemky zaujímať po roku 1989, pretože boli vnesené predtým do T. C..

Prvostupňový súd zistil, že okrem toho, že sporné pozemky boli na základe Výmeru dané do užívania
právnym predchodcom žalobcov, medzičasom právni nástupcovia pôvodného vlastníka R.. U. sa
domáhali svojich nárokov v reštitučnom konaní pred Pozemkovým úradom v U.. Tento úrad právnym
nástupcom pôvodného vlastníka R.. R. U., a to L. U., T. U. a J. W. ako reštituentom, okrem iných,

aj spornú parcelu vydal. Prvostupňový súd teda ustálil, že práve týmto spôsobom bola vo vzťahu k
reštituentom odstránená krivda, ktorá sa im stala v dôsledku konfiškácie nehnuteľností ich právnemu
predchodcovi, keď na konfiškáciu nebol právny dôvod, čo nakoniec bolo potvrdené aj Krajským súdom
v Košiciach. Preto nie je možné priznať súdnu ochranu k uplatňovanému vlastníckemu právu právnym
predchodcom žalobcov, pretože pokiaľ by nedošlo k zásahu štátu ( konfiškácia majetku ), ktorý
bol následne reštitučnými zákonmi riešený ako náprava majetkovej krivdy vo vzťahu k pôvodnému

vlastníkoviR..R.U.,taktentoVýmerbynemoholbyťvôbecvydaný.Keďžereštitučnérozhodnutiepôsobívoči všetkým a z povahy má navrátenie do pôvodného stavu prednosť pred následnými právnymi aktmi,
ktoré mohli vyvolávať právne účinky, to bol dôvod, prečo súd žalobu zamietol.

Prvostupňový súd vôbec nevyhodnotil námietku žalobcov o vydržaní nehnuteľností najmenej od

05.10.1995, kedy došlo k reštitučnému vráteniu nehnuteľností až do uplatnenia nároku na súde dňa
16.11.2008. Túto námietku považoval na skúmanie ako nadbytočnú.

Prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobcovia namietali správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie je v rozpore s

rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, o ktorom rozhodoval následne aj Najvyšší súd SR vo veci
1Co/362/2005 zo dňa 16.09.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov 8C/78/98. V tomto
rozhodnutí sa uvádza : „Súd prvého stupňa však zisťoval, či právni predchodcovia žalobcov mohli
nadobudnúť spornú nehnuteľnosť formou vydržania. Prvostupňový súd uviedol, že vydanie samotného
Výmeru o vlastníctve pôdy vyvolalo u právnych predchodcov žalobcov a následne u samotných žalobcov

dobrú vieru v tom, že im pridelené nehnuteľnosti vlastnícky patria. O tom svedčí aj skutočnosť, že právni
predchodcovia žalobcov začali pridelenú parcelu ihneď užívať a nakladali s ňou ako vlastnou. Tieto
skutočnostisvedčiaotom,ževydanievýmeruovlastníctvepôdyvyvolalouprávnychpredchodcovdobrú
vieruvtom,žepridelenánehnuteľnosťimvlastníckypatrí.Nehnuteľnosťzačaliužívaťodvydaniavýmeru
a v jej užívaní rušení neboli. Takto spornú nehnuteľnosť užívali aj po účinnosti zákona č. 141/1950 Zb.,

pričom týmto zákonom bola stanovená vydržacia doba k nehnuteľnosti 10 rokov. Túto podmienku 10-
ročnej vydržacej lehoty právni predchodcovia žalobcu splnili, nakoľko nehnuteľnosť užívali nerušene až
do jej vnesenia do T., vnesenie pozemkov do T. nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby. Je potrebné
konštatovať,žesúdprvéhostupňasasprávnymspôsobomvysporiadalsotázkouvydržaniaakospôsobu
nadobudnutiavlastníckehoprávakprejednanejnehnuteľnosti právnymipredchodcamižalobcov.Jetotiž

nepochybné, že túto nehnuteľnosť minimálne od obdobia roka 1951 užívali s vedomím, že im vlastnícky
patrí a na základe vydaného výmeru o vlastníctve pôdy, pôdu obrábali, splácali prídelovú cenu a poistné
dávky. V roku 1960 následne právni predchodcovia žalobcov odovzdali nehnuteľností do užívania JRD
v A., čo však nemalo vplyv na plynutie lehoty na vydržanie, keďže k jej prerušeniu vzniku užívacieho
práva bývalej socialistickej organizácie k nehnuteľnosti nedošlo ( § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. )."

Na rozdiel od názoru prvostupňového súdu možno v zmysle odôvodnenia súdov v obchodných právnych
veciach priznať ochranu vlastníckemu právu nadobudnutému na základe vydržania, kde právnym
titulom je Výmer o vlastníctve pôdy. S touto otázkou sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal,
a to aj napriek tomu, že navrhovateľ vydržaním a Výmerom argumentoval. V tomto smere poukázal
na podania a vyjadrenia obsiahnuté v súdnom spise. Je potrebné vziať do úvahy, že napriek tomu,

že reštitučnými zákonmi boli naprávané krivdy založené vyvlastňovacími právnymi predpismi, predsa
len išlo o riadne zákony, ktoré vytvárali právne vzťahy založené na dobrej viere ďalších osôb. Tieto
zákony riadne platili a zohrali mimoriadnu úlohu pri dobromyseľnom nadobúdaní vlastníckeho práva.
Preto sa aj reštitučné zákony museli vyporiadať s dvojitým vlastníctvom. Nemožno však súhlasiť s
názorom prvostupňového súdu, že nemožno poskytnúť právnu ochranu nadobudnutiu vlastníckeho

práva na základe výmeru o vlastníctve pôdy podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Sb., nakoľko ide o
nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku majetkovej krivdy. Nesúhlasili s názorom prvostupňového
súdu, že reštitučné rozhodnutie pôsobí voči všetkým erga omnes. Ide o rozhodnutie vydané v správnom
konaní, ktorého navrhovatelia neboli účastníkom, a preto nemôže byť voči ním právne záväzné.
Naviac, prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Neuviedol, akým konkrétnym

zákonným ustanovením sa spravoval a na akom právnom základe konkrétne postavil svoj právny názor.
Prvostupňový súd nedostatočne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol akými konkrétnymi
zákonnými ustanoveniami sa spravoval a na akom právnom základe postavil svoj právny názor, pretože
podľa zákona č. 229/1991 Zb. možno vydať nehnuteľnosť, len ak je v držbe právnickej osoby alebo
štátu a aj to len v obmedzených prípadoch. Inak má reštituent nárok na iný pozemok. Nehnuteľnosti savydávajú tomu, komu boli odňaté skôr. Avšak v tomto prípade predmetné pozemky neboli navrhovateľovi
odňaté nikdy.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že parcela, ktorá sa pripustením zmeny

návrhu stala predmetom sporu, bola vytvorená geometrickým plánom F. F. č. 49/2004 zo dňa 12.07.2004
z pôvodnej parcely č. 423/1. Tým, že táto parcela vznikla až v roku 2004, nemohli ju užívať právni
predchodcoviažalobcuT.B.,dokoncaanionsám.Tietoparcelynemôžupatriťdodedičstvaponebohých
F. B. a L. B.. Pôvodný žalobca stále poukazoval, že nehnuteľnosť má patriť do dedičstva po jeho
rodičoch, ktorí mali danú parcelu E 534/5 nadobudnúť na základe Výmeru vydaného Povereníctvom
pôdohospodárstva o vlastníctve pôdy. V čase podania žaloby však bol vlastníkom tejto parcely sám

žalobca, a teda žalobou až do času právoplatnosti rozhodnutia súdu o pripustení zmeny návrhu žiadal,
aby súd rozhodol o niečom, čo patrilo jemu a nie žalovaným. Súd mal žalobu zamietnuť už v čase
podania návrhu na zmenu žalobného návrhu, a to namiesto toho, aby pripustil zmenu žalobného návrhu.

Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že reštitučné rozhodnutie nemá účinky erga omnes. Vzhľadom
na to, že dôsledky rozhodnutia týkajúce sa vlastníckeho práva majú účinky erga omnes, má aj reštitučné

rozhodnutie takéto účinky.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, správne aplikoval príslušné právne
predpisy, správne vyhodnotil aj základné princípy právneho štátu a zmysel reštitúcie, keď rešpektoval
rozhodnutie iného štátneho orgánu vydaného na základe reštitučných zákonov.

Je nesporným faktom, že podaním žaloby došlo k právne významným zmenám, kedy pôvodný žalobca

Juraj B. mal daný pozemok vydržať, následne ho predať a znovu kúpiť. Je nepochybné, že ak by súd
vychádzal z osvedčenia o vydržaní žalobcu T. B., nadobudol by vlastnícke právo k pozemkom až
po reštituentoch 01.02.2006 oproti 05.10.1995, teda aj v tom prípade má prednosť vlastnícke právo
reštituentov. Preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnili si trovy
konania.

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil,
že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec aj nesprávne právne posúdil.

Odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné.

Vprejednávanejvecisaspočiatkužalobcaaneskôrajjehoprávninástupcoviadomáhaliurčiť,žeparcela
č. 534/5 - orná pôda o výmere 6632 m2 patrí do dedičstva po nebohom F. B. a L. B. v podiele po 1-ici.
Táto žaloba bola podaná ako žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na charaktere žaloby sa nič nezmenilo ani po tom, čo bola pripustená zmena petitu, kde skutkový právny
stav zo žaloby ostal nezmenený, len žalobcovia sa domáhali určiť, že do dedičstva po nebohom F. B. a
nebohej L. B. po polovici patrí parcela č. 423/6 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 4109 m2, ktorá
je zapísaná na LV č. 766 kat. úz. C..Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. podmienkou, aby súd vôbec o takejto žalobe o určenie vlastníckeho práva
konal je, aby sa súd zaoberal najprv existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu, resp. jeho
právnych nástupcov na podaní takejto žaloby. Platí, že ak súd zamietne určovaciu žalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Predpokladom na
to, aby súd sa mohol zaoberať vecou samou a posúdiť právne vzťahy účastníkov konania, či k parcele
pôvodne označenej alebo už k parcele podľa zmeneného petitu je to, že bude preukázaný naliehavý
právny záujem na strane žalobcu alebo žalobcov. A až pri pozitívnom zistení, že naliehavý právny
záujem na podaní takejto žaloby tu je, bude môcť prvostupňový súd posúdiť skutkovo, či táto sporná

parcela patrí alebo nepatrí do dedičstva po nebohých poručiteľoch.

Z obsahu spisového materiálu však nie je zistiteľné a ani prvostupňový súd sa tým vôbec vo svojom
napadnutom rozsudku nezaoberal, či pôvodný žalobca v skutočnosti má alebo nemá naliehavý právny
záujem na určení, že nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV v súbore E KN na meno právneho
predchodcu súčasných žalobcov, ktorý získal túto parcelu na základe osvedčenia o vyhlásení o
vlastníctve ( notárska zápisnica N 43/96, Nz 40/96 zo dňa 01.02.1996 spísaná na Notárskom úrade

JUDr. Ivety Andrášovej na ul. Konštantínovej 3 v Prešove ) môže mať naliehavý právny záujem, že
patrí do dedičstva po jeho právnych predchodcoch. Až v prípade, pokiaľ táto okolnosť jednoznačne
bude preukázaná, bude možné, aby prvostupňový súd pristúpil k posúdeniu spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov k spornej nehnuteľnosti na jednej strane
a na druhej strane postavenie žalovaných ako reštituentov v konaní pred Pozemkovým úradom v U..

Okrem toho, pokiaľ bude prvostupňový súd zisťovať, či na strane žalobcu je naliehavý právny záujem,
musí si stotožniť, či práve parcela, ku ktorej pripustil zmenu návrhu na začatie konania, a to parcela č.
423/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4109 m2 je totožná s pôvodnou parcelou, ktorú žiadali
žalobcovia určiť do dedičstva po ich právnych predchodcoch, pretože v opačnom prípade, pokiaľ nejde
o totožnú parcelu, bude potrebné zisťovať naliehavý právny záujem aj k tejto parcele.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní zaoberať sa podmienkami žaloby podľa § 80 písm.
c/ O. s. p. jednoznačne ustáliť a vyhodnotiť naliehavý právny záujem žalobcov na podaní takejto žaloby,
bude musieť vyhodnotiť naliehavý právny záujem k pôvodnej parcele žalovanej v návrhu na začatie

konania, stotožniť túto parcelu s novooznačenou parcelou, o ktorú žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke
právo ich právnym predchodcom a pokiaľ nepôjde o totožnú parcelu, bude potrebné sa samostatne
naliehavým právnym záujmom aj vo vzťahu k tejto parcele zaoberať. Pokiaľ prvostupňový súd bude mať
na strane žalobcov naliehavý právny záujem preukázaný, bude potrebné sa vysporiadať so súbehom
dvoch titulov nadobudnutia vlastníckeho práva, kde žalobcovia tvrdia, že toto vlastnícke právo získali na

základe výmeru o vlastníctve pôdy ich právni predchodcovia a žalovaní zase tvrdia, že toto získali na
základe reštitučných rozhodnutí, ktoré reštitučné rozhodnutia potvrdzujú nezákonnosť konfiškácie ich
právnemu predchodcovi. Až keď prvostupňový súd bude mať tieto okolnosti vyhodnotené a jednoznačne
ustálené, bude môcť o nároku riadne rozhodnúť.

Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.