Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/425/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
C. S., a.s., so sídlom P. X,. B. 1, IČO: XXXXXXXX,. zast. JUDr. H. S., usadenou euroadvokátkou, so
sídlom H. X,. M., proti odporcom v rade: 1/ M. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom Z. N. B. XXX,. 2/ J. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. N. B. XXX,. o zaplatenie 1.928,07 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 8C/121/2010-24 zo dňa 13.9.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdvČadcirozsudkomč.k.8C/121/2010-24zodňa13.9.2010zaviazalodporcovv1/a2/radek

povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.928,07 € s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 1.6.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku úrokov z omeškania
návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom bolo dojednanie povinnosti
odporcov platiť úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy
konania 115,5 € vrátane trov právneho zastúpenia 176,56 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právnej zástupkyne, vedený v Č., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh

navrhovateľa je dôvodný a to vo výške istiny a vo výške úroku z omeškania 8,5 % ročne od 1.6.2008
do zaplatenia. Návrh vo zvyšku úrokov zamietol ako aj uplatnenie zmluvnej podmienky, ktorej obsahom
bolo dojednanie povinnosti odporcov platiť úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne, ktoré považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prvostupňový súd mal zistené, že navrhovateľ poskytol odporkyni
na základe žiadosti - písomnej zmluvy o úvere 70.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazal splácať jej odporca
v 2/ rade. Odporkyňa v 1/ rade z tejto sumy uhradila len časť, a preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil.
Odporkyňa v 1/ rade z úveru 70.000,- Sk neuhradila sumu 1.928,07 €, preto ju v tejto časti súd zaviazal

spolu s odporcom v 2/ rade spoločne a nerozdielne uhradiť. Aj keď vo všeobecných podmienkach
navrhovateľa je uvedený úrok z omeškania 0,08 % denne, vzhľadom na skutočnosť, že uzavretie
zmluvy považoval súd v zmysle § 52 ods. 1 OZ za spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej podľa ust. § 53
ods. 1 OZ nesmú byť ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prvostupňový súd konštatoval podľa § 53 ods. 4 OZ, že ide
o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Išlo by totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by
stanovila výšku úroku z omeškania pri 0,08 % denne výšku 29,2 % ročne, čo je v príkrom rozpore jednak

aj s ustanovením Obchodného zákonníka ohľadom úrokov z omeškania, ako aj v rozpore a značnom
nepomere s vykonávacou vyhláškou k Občianskemu zákonníku a to vyhl. č. 87/95 Zb., preto súd priznal
úroky z omeškania len podľa nariadenia vlády č. 87/95 Zb. a vo zvyšku nárok zamietol s tým, že určil, že
zmluvná podmienka 0,08 % denne ako úrok z omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd považoval žalobu za dôvodnú v časti žalovanej
istiny a žalobcovi priznal právo na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.928,07 €. Čo sa týka úroku z
omeškania, súd mal za preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku, keďže riadne a včas nesplácal svoj záväzok zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi.
Účastníci konania mali pre tento prípad zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne

(t.j. 29,2 % ročne) z dlžnej sumy. Súd vo výroku posúdil zmluvné dojednanie o úroku z omeškania medzi
žalobcom a žalovaným ako neprimerané vzhľadom na ust. § 53 OZ a posúdil toto zmluvné dojednanie
ako neprijateľnú podmienku v zmysle tohto ustanovenia.

S takýmto právnym posúdením veci žalobca nesúhlasí a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) OZ sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.

V zmysle ust. § 369 ods. 1 OZ, platného v čase vzniku omeškania, t.j. 1.6.2008, ak dlžník v omeškaní s
plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve.

Zákon č. 454/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení

neskorších predpisov, s účinnosťou od 15. januára 2009 síce obmedzil použitie ustanovenia § 369 ods.
1 OZ v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv tak, že úroky z omeškania možno v
takýchto prípadoch dohodnúť najviac do výšky usanovenej podľa predpisov občianskeho práva, avšak
v zmysle ustanovenia § 768f Obchodného zákonníka sa toto obmedzenie nevzťahuje na omeškanie,
ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Zo žalobného návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením peňažného záväzku dňa 1.6.2008, tzn. pred 15. januárom 2009. Žalobca je preto
toho názoru, že aplikácia obmedzení vyplývajúcich z ust. § 369 Obchodného zákonníka vzhľadom na
prechodné ustanovenie neprichádza do úvahy. Takýto postup predbieha právnu úpravu a je vo svojej
podstate retroaktívny.

K samotnej výške úroku z omeškania má žalobca za to, že sa v žiadnom prípade neprieči dobrým
mravom ani zásadám poctivého obchodného styku. Úrok z omeškania je inštitútom, ktorý má povahu
sankcie pre prípad omeškania s plnením zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Súčasne plní aj funkciu
reparačnú, kedy veriteľovi nahradzuje náklady a zisk z peňažných prostriedkov, ktoré nemôže používať
z dôvodu porušenia povinnosti vrátiť ich druhou zmluvnou stranou. Zmluvné dojednanie o úroku z

omeškania je pri posudzovaní jeho súladu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku
vždy nutné komparovať s celým komplexom zmluvy a jednotlivými zmluvnými dojednaniami. V danom
prípade bol pre splatenie úveru dohodnutý úrok (odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov) a jeho
výška bola určená s ohľadom na dobu poskytnutia úveru a miery rizika v danom čase. Povinnosť platiť
bežnýúrokboladohodnutánadobutrvaniaúveru,resp.úverovejzmluvysodstúpenímodzmluvyzanikla

povinnosť bežný úrok hradiť a nastúpila povinnosť hradiť úrok z omeškania. Povinnosť hradiť bežný úrok
a úrok z omeškania sa teda neprekrývali, i keď toto zákon nevylučuje, nakoľko ide o oddelené nároky.
Úrok z omeškania teda nahradil bežný úrok a ročná miera úroku a dohodnutého úroku z omeškania
je približne rovnaká. Ak je výška zmluvného úroku v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, pričom žalobca je presvedčený o tom že je, nakoľko úroková miera v prípade

spotrebiteľských úverov poskytovaných na trhu je obvykle ešte vyššia, má žalobca za to, že aj výška
zmluvne dohodnutého úroku z omeškania je takisto v súlade s týmito kategóriami právneho poriadku.Na základe vyššie uvedeného preto žalobca nesúhlasí s posúdením uplatneného úroku z omeškania
vo výške 0,08 % denne ako nároku, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého
obchodného styku. Žalobca je toho názoru, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne (t.j.

29,2 % ročne), nie je v rozpore s dobrými mravmi, nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a že v danom čase a mieste uzatvárania
úverového vzťahu išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia
o úrokovú sadzbu obvyklú a primeranú.

Žalobca tak isto zdôrazňuje, že súd síce vo výroku rozsudku zhodnotil zmluvnú podmienku ako
neprijateľnú, ale v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil takýto postup ani neuviedol
právne posúdenie veci, ktoré ho viedlo k takémuto výroku. Žalobca má za to, že uvedený výrok je teda
nepreskúmateľný a s jeho vyslovením nesúhlasí. Z rozhodnutia napadnutého odvolaním teda nie je
možné zistiť, na základe čoho bol výrok v rozhodnutí uvedený, nakoľko v odôvodnení rozsudku nemá
žiadnu oporu.

Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o neprijateľnosti zmluvných dojednaní uvedených v
rozsudku a zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že prizná žalobcovi celý nárok uplatnený žalobou
ako aj trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote účastníkom konania, preskúmal rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a vyhlásil rozsudok podľa ust. § 156
ods. 3 O.s.p., ktorým napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ust.
§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ v rámci odvolacieho konania, sa v plnom rozsahu

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorými sa stotožňuje.

Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu odvolacieho konania. Úspešní v odvolacom konaní boli
odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorým však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto
bolo rozhodnuté, že odporcovi v 1/ a 2/ rade odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.