Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/212/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. A., štátnej občianky

SR, dôchodkyne, bytom T., Š. XXXX/X. proti žalovanej S. A., štátnej občianke SR, robotníčky, bytom T.,
H. XXXX/XX. o zaplatenie 250.500,- Sk takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 90.500,- Sk s a z a s t a v u j e.

Žaloba o zaplatenie 160.000,- Sk s úrokom z omeškania s a z a m i e t a.

Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaná zaplatila 250.500,- Sk s 0,05 % úrokom za každý deň omeškania.
Uviedla, že so žalovanou mala uzavretých niekoľko ústnych pôžičiek, ktoré jej odmietla vrátiť napriek
tomu,žeoneviacrazyžiadala.Poukázalanato,že70.000,-SkmalažalovanáodjejzaťaA.,40.000,-Sk
získala od prvej ženy jej syna, trikrát si požičala po 15.000,- Sk, ktoré jej nevrátila. Okrem toho poskytla

15.000,- Sk matke žalovanej, ktoré táto požičiavala pre žalovanú. Žiadala vrátiť aj peniaze poskytnuté na
látku sedačky vo výške 7.000,- Sk, ale aj 3.000,- Sk, ktoré zapožičala žalovanej pri predaji auta, 2.000,-
Sk, ktoré jej zapožičala pre deti, keď išli do školy a 2.000,- Sk na zakúpenie válendy pre ne. Okrem toho
uviedla, že požičala žalovanej 3 x po 500,- Sk a dva razy po 10.000,- Sk, ktoré jej tiež nevrátila. Žiadala
vrátiť aj doplatok za byt vo výške 25.000,- Sk a doplatok vo výške

20.000,- Sk, ktoré získala z odpredaja garáže. V priebehu konania vzala späť žalobu o zaplatenie
90.000,- Sk a žiadala, aby jej žalovaná vrátila peniaze, ktoré jej tri razy požičala po 15.000,- Sk, peniaze,
ktoré dal žalovanej zať vo výške 70.000,- Sk, ako aj doplatok za byt a doplatok za garáž , teda celkove

vo výške 160.000,- Sk.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že peniaze, ktoré od žalobkyne dostávala neboli pôžičkami.
Peniaze jej a bývalému manželovi, ktorý je synom žalobkyne, dávala žalobkyňa postupne ako výpomoc
rodine. Poukázala na to, že sumu 70.000,- Sk jej neposkytla žalobkyňa, ale tieto dostali spolu s bývalým
manželom od jeho švagra. 40.000,- Sk získali od prvej ženy jej bývalého manžela a minuli sa v
domácnosti. Peniaze na látku sedačky vo výške 7.000,- Sk neboli pôžičkou. Okrem toho si túto sedačku
zobral jej bývalý manžel z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. 3.000,- Sk žalobkyňa
rozdelila a darovala deťom, 2.000,- Sk nepožičala, ale poskytla tiež pre deti na prilepšenie, keď išli do

školy. Poukázala na to, že 20.000,- Sk za garáž boli darom, pretože žalobkyňa rozdelila peniaze za
odpredaj garáže rovnakým dielom pre všetky deti. Tak ich dostala aj ona s bývalým manželom. Sumu25.000,- Sk im poskytla žalobkyňa za účelom doplatenia nájomného tiež z odpredaja jej garáže. Tvrdila,
že celá žaloba je účelová a je pomstou žalobkyne za to, že sa rozviedla s jej synom. Popierala akékoľvek
pôžičky od žalobkyne a z opatrnosti namietala premlčanie jednotlivých pohľadávok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov I. A. ml., I. A. st.,
oboznámením spisu 11C 131/2004, oboznámením 3 ks fotografií, čestného prehlásenia zo dňa
25.8.2004 a zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníčkami nebolo sporné, že žalovaná je bývalou nevestou žalobkyne a jej manželstvo s I. A.
ml. bolo rozvedené v roku 2004. Dňa 10.8.2002 podpísala žalovaná žalobkyni doklad, ktorý mal svedčať
ovýškezapožičanejsumy.Spornévšakostalo,čisumyuvedenénatomtodokladebolipôžičkou,nakoľko

žalovaná túto skutočnosť popierala.

Z výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané, že v roku 1999 dala žalovanej dva razy po 15.000,- Sk a
raz jej dala sumu 15.000,- Sk v roku 2000. Tieto podľa jej tvrdenia mala žalovaná vrátiť hneď v 1.000,- Sk
splátkach, čo sa však nestalo. Ďalších 15.000,- Sk poskytla matke žalovanej. V roku 2002 vyplatila na
bytovom družstve dlh vo výške 25.000,- Sk za byt, v ktorom bývala žalovaná s deťmi a synom žalobkyne

a dala im 20.000,- Sk, aby si konečne dozariaďovali domácnosť, nakoľko v nej nič nemali. Urobila tak
potom ako predala s manželom garáž. Tieto finančné čiastky poskytované žalovanej považovala všetky
za pôžičku iba žalovanej, ktorú jej mala začať hneď splácať.

Z výsluchu svedka I. A. ml. vyplynulo, že 70.000,- Sk dostal od svojej sestry výlučne on na zabezpečenie
bývania pre rodinu. Sumu 60.000,- Sk prevzal od svojej prvej bývalej manželky ako výplatu z

vyporiadania bezpodielového manželstva a z týchto peňazí dal 20.000,- Sk svojej sestre a zvyšok minul
v domácnosti so žalovanou. Uviedol, že žalobkyňa im dala peniaze na sedačku, ktorú má toho času
v užívaní on. Doznal, že žalobkyňa zaplatila dlh na byte z peňazí, ktoré získala z odpredaja garáže.
Poukázal na to, že to urobila pre neho a žalovanú, aby neprišli o byt. O žiadnych pôžičkách medzi
žalobkyňou a žalovanou však nevedel, to mu žalobkyňa povedala až dodatočne, keď dávala podpísať

žalovanej doklad o týchto pôžičkách.

Z výpovede I. A. st., manžela žalobkyne vyplynulo, že o pôžičkách medzi žalobkyňou a žalovanou
nevedel. Mal vedomosť iba o sume 3 x po 15.000,- Sk, ktoré žalobkyňa dala žalovanej v roku 1999-2000.

Podľa § 96 ods.l,3 O.s.p. žalobca môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu

je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

V predmetnej veci žalobkyňa vzala v priebehu konania späť návrh týkajúci sa sumy 90.000,- Sk. S
uvedeným späťvzatím žalovaná súhlasila, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania
tak ostala iba čiastka vo výške 160.000,- Sk, ktorá pozostávala zo sumy 70.000,- Sk, z troch súm po

15.000,- Sk, z čiastky 25.000,- Sk, ktoré vyplatila žalobkyňa ako dlh na byte a 20.000,- Sk poskytnutých
na dozariaďovanie bytu, tak ako to žalobkyňa v priebehu konania upresnila.Pokiaľ ide o čiastku 70.000,- Sk vychádzal súd z prehlásenia zo dňa 25.8.2004, podľa ktorého peniaze
v uvedenej výške požičala žalovanej dcéra žalobkyne so svojim manželom v roku 1994. Podľa tohto
prehlásenia išlo teda o pôžičku medzi nimi a žalovanou.

Pri posudzovaní právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, treba vychádzať jednak
z procesných predpisov (§ 90 O.s.p., ktorý určuje, kto môže byť účastníkom konania) a jednak
z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto môže byť subjektom práv a povinností. Takýmto
hmotnoprávnym ustanovením je znenie § 657 Obč. zák.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V zmysle predtým uvedených ustanovení posudzoval súd zistený skutkový stav. Ak by suma 70.000,- Sk
bolanaozajpôžičkou,akototvrdilažalobkyňa,mohlibysajejvráteniadomáhaťibavlastnícipeňazí,ktorí
ich na tento účel prenechali dlžníkovi. Za predpokladu preukázania skutkových a právnych okolností (ak
by išlo o pôžičku a nastala by jej splatnosť), žalobu o ich vrátenie by teda v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia občianskeho zákonníka, mohli podať iba veritelia. Z vykonaného dokazovania mal súd

za preukázané, že žalobkyňa nebola v predmetnom konaní vecne aktívne legitimovaná. Domáhala sa
vrátenia pôžičky, hoci ona ju neposkytla. Nie je teda tým účastníkom konania, ktorý by bol nositeľom
práv vyplývajúcich z hmotného práva, ktoré by ju teda oprávňovali k podaniu žaloby o vrátenie peňazí.
Aktívne legitimovaná na podanie žaloby by mohla byť iba dcéra žalobkyne so svojim manželom, ktorí by
museli podať žalobu vo svojom mene a preukazovať splnenie podmienok zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa

v priebehu konania sama potvrdila, že peniaze žalovanej poskytla jej dcéra so zaťom. Iba oni by boli
v právnom vzťahu so žalovanou ako veritelia a dlžník. Súdu neostávalo iné ako v časti týkajúcej sa
zaplatenia 70.000,- Sk žalobu zamietnuť z uvedených dôvodov.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy,

ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania.
Žalovaná tak v konkrétnom prípade urobila. Namietala premlčanie na celú žalovanú sumu. Preto sa súd
musel s touto námietkou vyporiadať, nakoľko vznesenie takejto námietky má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti nároku v dôsledku čoho nemožno premlčané právo priznať.

V konkrétnom prípade (podľa tvrdenia žalobkyne) malo dôjsť k pôžičkám po 15.000,- Sk v roku 1999

a 2000. Tieto pôžičky boli podľa nej hneď splatné. Ak teda žalobkyňa podala žalobu na súd až v roku
2004, mal súd za preukázané, že tak urobila po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty určenej zákonom
pre právny vzťah pôžičiek z rokov 1999 a 2000. Preto súd žalobu zamietol.

Okrem uvedeného treba poukázať na to, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že o pôžičky naozaj išlo.
Nepotvrdil to ani jeden z vypočúvaných svedkov (manžel žalobkyne a jej syn). Manžel žalobkyne hovorilibaotom,žežalobkyňažalovanejpeniazedala,niepožičalaasynžalobkyne-bývalýmanželžalovanejo
tom žiadnu vedomosť nemal. Súd mal za to, že žalobkyňa uvedenými finančnými čiastkami podporovala
svojho syna, jeho deti a žalovanú a pomáhala im zvládať finančne problémy, do ktorých sa dostali počas

trvania ich manželstva. S rozvodom manželstva žalovanej a jej syna sa však nedokázala vyrovnať, a
preto žiadala od žalovanej vrátiť, čo im dobrovoľne poskytovala. Považovala to za krivdu, s ktorou sa
nevedela vyporiadať. Tak tomu bolo aj v prípade peňazí v sume 25.000,- Sk, ktorými zaplatila dlh za byt,
v ktorom bývala žalovaná s deťmi a synom žalobkyne. Ani v tomto prípade nemal súd za preukázané,
že išlo o pôžičku. Dôkazné bremeno spočívalo na žalobkyni, ktorá by mala preukázať bez akýchkoľvek

pochybností všetky náležitosti existencie tohto dvojstranného právneho úkonu. To sa jej však nepodarilo.
Ničím nepreukázala úmysel žalovanej peniaze si požičať, ani dohodu o tom, že ich žalobkyni vráti. To
isté platí aj o sume 20.000,- Sk, o ktorých sama žalobkyňa uviedla, že boli určené pre jej syna a že ich
dala žalovanej za účelom dozariadenia bytu, v ktorom nič nemali. Sama potvrdila, že obnos 45.000,- Sk
z predaja garáže dala každému dieťaťu, jednej aj druhej dcére a z týchto peňazí financovala dlh na byte
syna a žalovanej vo výške 25.000,- Sk a „zvyšných“ 20.000,- Sk dala žalovanej pod podmienkou, že

bude ďalej platiť byt. Sama tak spochybnila existenciu dohody o pôžičke.

Vzhľadom na uvedené okolnosti súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

I keď bola žalovaná v konaní plne úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej
preukazateľne žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).