Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 47Cbi/17/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: Z. A.,

rod. J., N. XXX/XXX,. XXX. XX. S., v 2. rade: J. Z., rod. A., M. XXXX/X,. XXX. XX. S., v 3. rade: Ing. D.
M., rod. A., N. XXX/XX,. XXX. XX. L., v 4. rade: P. A., R. XXXX/XX,. XXX. XX. S., v 5. rade: A. P., rod.
A., N. XXX/XXX,. XXX. XX. S., v 6. rade: E. A., rod. A., S. XXX/XX,. XXX. XX Z. V.,

v 7. rade: J. Š., rod. A., U. X,. XXX. XX. B., v 8. rade: J. A., V. XX,. XXX. XX. S., v 9. rade: Ing. J. A., V.
XX, XXX XX S., v 10. rade: Z. T., H. XXX/XX,. XXX. XX. S., v 11. rade: F. S., R. XX,

XXX. XX. B., v 12. rade: E. D., S. XX,. XXX. XX. S., v 13. rade: K. B., E. XX,. P., ČR, v 14. rade: V. V., Ľ.
O. X,. XXX. XX. N., v 15. rade: M. B., H. XX,. XXX. XX. Ž., zastúpených: JUDr. J. F. - advokát, L. XX,.
XXX. XX. B., proti žalovanému: JUDr. J. S., AK H. X, XXX XX P., správca konkurznej podstaty úpadcu

S. K., a. s., Š. XXX,. XXX. XX. S., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného: A. K. E. - K. & P., s. r. o., N. M. B.
X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S. K., a. s., so sídlom Š. XXX,. XXX.
XX. S., IČO: XX. XXX. XXX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 3246, k. ú. M. I, O. S., a to
pozemky:

- parc. číslo 300/12, zast. plocha o výmere 102 m2,

- parc. číslo 300/19, zast. plocha o výmere 722 m2,

- parc. číslo 300/21, zast. plocha o výmere 834 m2 a

stavbu - prístrešok na čistenie kapusty, postavený na parcele č. 300/12.

Súd žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 30. 11. 2000 sa domáhali žalobcovia na súde, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu

nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. 3246 k. ú., M. I, a to pozemky:

- parc. číslo 300/12, zast. plocha o výmere 102 m2,

- parc. číslo 300/19, zast. plocha o výmere 722 m2,- parc. číslo 300/21, zast. plocha o výmere 834 m2 a

stavbu - prístrešok na čistenie kapusty na parcele č. 300/12 ako reštitučný nárok podľa § 68 ods. 1
zákona č. 328/1991 Zb. Uviedli že žalovaný sporné nehnuteľnosti

zaradil do konkurznej podstaty, o čom boli informovaní listom zo dňa 31. 10. 2000 a dňa 24. 11. 2000 im
bola prostredníctvom ich právneho zástupcu doručená výzva na podanie žaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV.
Žalobcovia si reštitučný nárok uplatnili i na Okresnom súde v Malackách pod č. k. 5C/1/1997, pričom
svoj nárok opierali o § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., § 3 ods. 3, § 47 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.
Uviedli, že právnym predchodcom žalobcov R. A. a jeho manželke P. bol výmerom Ministerstva výživy č.

49.033/50 - III/Zb. zo dňa 27. 07. 1950 podľa § 1 ods. 3 a § 3 čl. 1 zákona č. 115/1948 Zb. znárodnený
podnik „R.“ a rozsah znárodnenia bol určený výmerom Povereníctva a výživy č. C - 26.388/51 - VI/2 zo
dňa 24. 01. 1951. Reštitučný nárok si žalobcovia uplatnili v zákonom stanovenej lehote dňa 27. 09. 1991
na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku, čo oznámili aj povinnej osobe, ktorou bola
S. K., š. p., S., ktorá v návrhu privatizačného projektu navrhla spôsob a rozsah vyporiadania. V rámci
privatizácie sporné nehnuteľnosti okrem iného nadobudol úpadca priamym predajom na základe zmluvy

o predaji podniku č. 1309/1996. MSPNM SR priznalo žalobcom štatút oprávnených osôb a listom zo dňa
27.05.1996upovedomiložalobcovorozsahuvyporiadania.Žalobcombolapriznanávčastireštitučného
nároku naturálna reštitúcia a v časti finančná náhrada formou akcií. Reštitučného investičného fondu.
Predmetom finančnej náhrady boli aj sporné nehnuteľnosti. Priznaná finančná náhrada bola zadržaná až
do skončenia reštitučného sporu na Okresnom súde v Malackách, ktoré konanie je z dôvodu vyhlásenia

konkurzu na majetok úpadcu prerušené. Žalobcovia boli poučení o možnosti podania žaloby v lehote 15
dní pre prípad ich nesúhlasu s ocenením nároku. Nárok žalobcov uplatnený v súdnych konania sa však
netýkal nesúhlasu so spôsobom ocenenia, preto sa naň stanovená lehota nevzťahuje.

Nezákonnosť vyporiadania reštitučného nároku videli žalobcovia v tom, že nesúhlasili so stanoviskom
ministerstva, že predmetné nehnuteľnosti nemožno vydať nakoľko majú technicky súvisieť s budovami,

ktoré sa nevydávajú, vedú v nich inžinierske siete, je to manipulačný priestor a vjazd do závodu a boli
zastavané štátom postavenými stavbami. Výpočet nevydávaných nehnuteľností je taxatívne uvedený
v § 8 zákona č. 87/1991 Zb. a nemožno ho meniť. Uvádzali, že sporné pozemky - parc. č. 300/19 a
300/21 nikdy neboli zastavané žiadnymi stavbami - slúžia ako dvor a rovnakému účelu slúžili i v čase
znárodnenia. Stavba prístrešku

na čistenie kapusty na parcele č. 300/12 je len súčasťou výrobne a nie samostatnou vecou.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12. 11. 2001 a 19. 02. 2008. Navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobcom bola MSPNM SR priznaná v časti naturálna reštitúcia
a v časti finančná náhrada. Žalobcovia však finančnú náhradu odmietli pri pozemkoch parcelné čísla
300/12, 300/19 a 300/21 a stavbe prístrešku na parcele č. 300/12. Považoval ich nárok

na neoprávnený, pretože pozemok, na ktorom po prevzatí pozemkom štátom postavená stavby sa
nevydáva (§ 8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.) a súčasne objekty a komunikácie technologicky nadväzujú
na celý chod podniku. Uviedol, že na Okresnom súde v Malackách síce bol vydaný rozsudok, voči
ktorému však bolo podané odvolanie. Poukázal na to, že stavba, ktorá prešla stavebným konaním -
prístrešok zeleniny táto slúži nielen ako objekt, v ktorom sa sústreďuje zelenina ako polotovar, ale aj ako

garáž pre parkovanie vozidiel správy podniku a v prípade pozemkov zastavaných plôch - komunikácií,
parkoviská, inžinierske siete vstupná časť podniku, vrátnica vstupná rampa, uviedol, že stavbami v
zmysle stavebného zákona sú aj komunikácie a inžinierske siete.

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 14. 02. 2008, 03. 07. 2008 a 29. 01. 2009. Vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu i žalovaného, listinnými dôkazmi najmä: výmerom č. 49.033/50-III/2b Ministerstvo

výživy v Prahe výmerom zo dňa

27. 07. 1950, výmerom Povereníctva výživy číslo C - 26.388/51-VI./2 zo dňa 24. 01. 1951, žalobou
žalobcov podanou na Okresnom súde v Malackách dňa 07. 01. 1997, listom vlastníctva č. 3246, k. ú.
M. I, zo dňa 29. 01. 1996, ako aj aktuálnym listom vlastníctva č. 3246, identifikáciou parciel č. 300/12,300/19 a 300/21, pozemno-knižnými vložkami č. 538 a 1002, obsahom reštitučného spisu F. N. M. SR,
časťou konkurzného spisu značky 2K/198/99, geometrickým plánom

č. 32194576-001/95 zo dňa 16. 01. 1996, dohodou o vydaní veci, uzavretou oprávnenými osobami a

F. N. M. S. dňa 01. 07. 1996, dodatkom č. 1 k zmluve o predaji podniku č. 1309/1996 zo dňa 28. 12.
1998, osvedčením o dedičstve po R. A. 10 D 742/2003 zo dňa 17. 03. 2004, osvedčením o dedičstve
po M. B. rod. A. 10 D 638/98 zo dňa

29. 03. 2000, výzvou na vydanie veci, adresovanej S. K., š. p.

zo dňa 29. 08. 1991, uplatnením reštitučných nárokov zo dňa 30. 08. 1991, adresovaným Ministerstvu
pre správu a privatizáciu národného majetku, zápisom o prevzatí stroja a zariadenia č. 3/93 zo dňa 20.

10. 1993, kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v S. zo dňa 13. 10. 1993,
výzvou

na vydanie veci spoločnosti M., spol. s r. o. zo dňa 20. 11. 1996.

Súd vydal dňa 29. 01. 2009 vo veci rozsudok pod č. k. 47Cbi/17/2002-244, ktorým uložil žalovanému
povinnosťvylúčiťzosúpisukonkurznejpodstatyúpadcuS.K.,a.s.,sosídlomŠ.XXX,.XXX.XX.S.,IČO:

XX. XXX. XXX,. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 3246, k. ú. M. I, Obce S., a to pozemky
parc. číslo 300/12, zastavaná plocha o výmere 102 m2, parc. číslo 300/19, zastavaná plocha o výmere
722m2,parc.číslo300/21,zastavanáplochaovýmere834m2,astavbu-prístrešoknačisteniekapusty,
postavený na parcele č. 300/12. V rozsudku súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:

UznesenímKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2K/198/1999zodňa07.12.1999KrajskýsúdvBratislave

vyhlásil konkurz na majetok úpadcu S. K., a. s. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. S.
V. - žalovaného. Na strane žalovaného došlo k zmene uznesením č. k. 2K/198/1999-610 zo dňa 20.
07. 2006. Za nového správcu bol ustanovený JUDr. J. S., M. X,. XXX. XX. P., keď funkcia doterajšieho
správcukonkurznejpodstatyzanikladňomrozhodnutiaschôdzekonkurznýchveriteľovdňa25.05.2005.

Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradil do konkurznej podstaty okrem iného i nehnuteľnosti

zapísané na liste vlastníctva č. 3246 k. ú., Mást I - parcely č. 300/12, 300/19, 300/21 a stavbu prístrešku
kapusty bez súpisného čísla, postavenú na parcele č. 300/12. Išlo o nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu.
Žalobcovia sa však domáhali vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty predmetných nehnuteľností,
pričom si svoj nárok uplatňovali ako reštitučný nárok na vydanie sporných nehnuteľností, pretože
nesúhlasili s peňažnou náhradou za tieto nehnuteľnosti priznanou im MSPNM SR. Spornou bola medzi

účastníkmi skutočnosť, či reštitučný nárok bol včas uplatnený žalobcami voči predchodcom úpadcu i na
súde, ako aj skutočnosť, či je možné vydanie predmetných nehnuteľností z dôvodu odlišného stanoviska
žalobcov a žalovaného k tejto otázke, ako aj odlišného stanoviska ministerstva pre správu a privatizáciu
národného majetku, ktoré v upovedomení

zo dňa 27. 05. 1996 žalobcom nepriznalo právo na vydanie predmetných nehnuteľností - t. j. naturálnu

reštitúciu, ale im priznalo finančnú náhradu, ktorá však bola zadržaná.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), ak sú pochybnosti,
či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty

s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do
súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.Konkurzný súd vyzval žalobcov výzvou súdu zo dňa 24. 11. 2000 na podanie vylučovacej žaloby. Títo
podali žalobu na súde včas. Pred uplatnením práva podľa

§ 19 ods. 2 ZKV si žalobcovia svoje reštitučné nároky uplatnili i na Okresnom súde v Malackách žalobou

zo dňa 09. 11. 1996, podanou na súde dňa 07. 01. 1997.

Podľa § 1 ods. 1, zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných
krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi, urobenými
v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so
zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie
Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o

občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 3 ods. 1, oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu, v prípadoch
uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
a má trvalý pobyt na jej území.

Podľa odseku 2, ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 , alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená
za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a majú trvalý pobyt

na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom
konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, ale
iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli
len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti veci, na

ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania podľa § 6 , je oprávnený iba k tejto veci, c) deti a manžel osoby,
ktorejvecprešladovlastníctvaštátuvprípadochuvedenýchv§6, všetci rovným dielom; ak dieťa
zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 , sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho potomkovia, a ak niektorý z nich zomrel, jeho deti, d) rodičia osoby, ktorej vec prešla
do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 , e) súrodenci osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva
štátu v prípadoch uvedených v § 6 , a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnené jeho deti.

Podľa § 4 ods. 1, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré

ku dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou:

a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých

spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však

neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b) cudzích štátov.

Podľa odseku 2, povinnými osobami sú tiež fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý
získal oprávnenie s ňou nakladať za okolností uvedených v § 6 zákona, a to v prípadoch, keď tieto

osoby nadobudli vec buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávnehozvýhodnenia osoby nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke týmto osobám, pokiaľ na ne tieto osoby vec
previedli.

Podľa § 8 ods. 11, stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter,

sa nevydávajú.

Podľa odseku 3, pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku
štátom, sa nevydáva.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., s majetkom, na ktorý vznikol nárok fyzickej osobe podľa
osobitných predpisov, možno nakladať podľa tohto zákona. Nadobúdateľ tohto majetku alebo jeho
právny nástupca sa stáva povinnou osobou podľa osobitných predpisov.

Podľa § 47 ods. 1 uvedeného zákona, v prípade, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému
majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách, vzniká osobám oprávneným podľa uvedeného zákona nárok, ktorého
spôsob vyporiadania určí rozhodnutie o privatizácii týkajúce sa tohto majetku; o schválenom spôsobe
a rozsahu vyporiadania je ministerstvo povinné bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia o

privatizácii písomne upovedomiť oprávnenú osobu, ktorá uplatnila svoj nárok podľa odseku 2.

Podľa odseku 2, svoj nárok je oprávnená osoba povinná uplatniť na ministerstve do šiestich mesiacov
odo dňa účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká; tomuto orgánu oprávnená osoba zároveň oznámi,
ktorý podnik vec drží. F. je povinný nárok podľa odseku 1 vyporiadať podľa časového plánu uskutočnenia
privatizačného projektu, najneskôr však do jedného roka odo dňa schválenia privatizačného projektu.

Podľa odseku 3, na určenie rozsahu, spôsobu uplatnenia a vyporiadania nároku podľa odsekov 1 a
2 sa inak použijú primerane ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Ak
oprávnená osoba nesúhlasí

s ocenením svojho nároku v schválenom privatizačnom projekte, môže sa domáhať svojho nároku na
súde v lehote 15 dní odo dňa, keď bola o spôsobe vyporiadania svojho nároku upovedomená.

Podľa odseku 4, ak nemožno nárok oprávnených osôb vyporiadať postupom uvedeným v odsekoch 1
až 3, pretože nebolo vydané príslušné rozhodnutie

o privatizácii do 31. decembra 1995, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991
Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Tieto nároky možno uplatniť

v lehote do 30. júna 1996; ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie veci, môže oprávnená osoba

uplatniť svoj nárok na súde v lehote do 31. decembra 1996.

Podľa odseku 5, ak možno nárok oprávnených osôb vyporiadať vydaním

veci, použijú sa na vyporiadanie nároku ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách; odsek 4 sa nepoužije. Ak povinná osoba nevyhovie výzve na vydanie
veci, môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde.

V danom prípade bývalé Ministerstvo výživy v Prahe výmerom zo dňa 27. 07. 1950 rozhodlo podľa
zákona č. 115/1948 Sb. o znárodnení výrobného podniku R. A. konzervovanie zeleniny v S. - M.
a vlastníctvo k nemu nadobudol Československý štát. Rozsah znárodnenia bol určený výmerom
Povereníctva výživy v Bratislave číslo C - 26.388/51-VI./2 zo dňa 24. 01. 1951.

Do majetkovej podstaty znárodneného podniku patrili nehnuteľnosti a spolu s ním boli znárodnené

nehnuteľnosti, zapísané v pozemkovej knihe k. ú. M., zapísané v pozemno-knižnej vložke 1002 pod A
+ parcely číslo 6 a 8, zapísané pod B/na meno R. A. v 1 a P. A. v 1 a v pozemno-knižnej vložke

č. 538 pod A/ + parcela č. 7/2 zapísané pod B/ na meno R. A..

Ministerstvom pôdohospodárstva SR č. 341/1996-420 zo dňa 15. 01. 1996 bolo rozhodnuté o zrušení

podniku S. K., š. p., so sídlom v S., bez likvidácie dňom 17. 01. 1996 a na základe zmluvy o predaji
podniku č. 1309 boli v prospech spoločnosti M., s. r. o. v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
3246, pre katastrálne územie M. I, okrem iného zapísané nehnuteľnosti - pozemky parc. čísla 300/19,
300/21 a 300/12, a stavba bez súpisného čísla na parcele č. 300/12. O reštitučných nárokoch podľa
§ 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. bolo podľa § 4 ods. 7 zákona č. 319/91 Zb. oprávnené rozhodovať
ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.

Prezídium FNM SR rozhodnutím č. 322/1995 rozhodol o priamom predaji štátneho podniku S. K., S.,
IČO: XX. XXX. XXX, priamym predajom spoločnosti M., spol. s r. o., Š. č. XXX,. S., IČO: XX. XXX. XXX,.
s tým, že na časť majetku bol uplatnený reštitučný nárok oprávnených osôb, ktorý sa vyporiada jednak
vydaním nehnuteľností a jednak vydaním akcií.

Reštitučný nárok žalobcov mal byť teda vyporiadený podľa § 47 zákona č. 92/1991 Zb.

Spoločnosť M., spol. s r. o. zanikla výmazom z obchodného registra

ku dňu 09. 10. 1996 na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie rozhodnutím valného zhromaždenia
spoločnosti a jej premenou na akciovú spoločnosť M.,

a. s., Š. XXX,. S., IČO: XX. XXX. XXX,. ktorá ku dňu 30. 10. 1997 zmenila svoje obchodné meno na
S. K., a. s.

Podľa rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 6/96 zo dňa 21. 05.
1996, vydaného podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a § 10 ods. 2
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákona č. 3129/1991 Zb.
bolo rozhodnuté o vyporiadaní reštitučných nárokov oprávnených osôb pôvodne zapísaných v PKV

č. 1002 parc. číslo 6 a parcelné číslo 8 a PKV Č 538 parc. č. 7/2 k. ú., M., ktoré boli rozčlenené do

parciel číslo 300/11, 300/12, 300/13, 300/14, 300/15, 300/16, 300/17, 300/18, 300/19, 300/20, 300/21.
Jednak bol priznaný nárok na vydanie pozemkov parcelné číslo 300/11 o výmere 711 m2, parc. číslo
300/17 o výmere

64 m2 a 300/18 o výmere 135 m2 a stavby výrobne č. 1 s. č. 622 na parc. č. 300/11. O spôsobe a
rozsahu vyporiadania boli upovedomení listom uvedeného ministerstva zo dňa 27. 05. 1996.

Žalobcovia následne uzatvorili dňa 01. 07. 1996 s F. N. M. SR dohodu o vydaní vecí, na základe ktorej
im boli vydané nehnuteľnosti výrobňa

s. č. 622 a parcely číslo 300/11, 300/17 a 300/18. Vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe
návrhu FNM SR zo dňa 01. 07. 1996 pod V 1027/96.

Ďalej vyporiadanie iným spôsobom ako fyzickým vydaním - 284 ks akcií R. I. F., a. s., B., v nominálnej

hodnote 1.000,- Sk za 1 akciu sa týkalo parciel č. 300/12, 300/13, 300/14, 300/15, 300/16, 300/19,
300/21.

Žalobcovia si reštitučný nárok na ministerstve uplatnili dňa 30. 08. 1991 a dňa 29. 08. 1991 vykonali
výzvu k vráteniu znárodneného majetku i voči S. K., š. p., S.. Žalobcovia ďalej vyzvali spoločnosť M.,
spol. s r. o. výzvou zo dňa 20. 11. 1996 a žalobou zo dňa 09. 11. 1996, podanou na súde dňa 07. 01.

1997 si uplatnili svoje právo na súde voči spoločnosti M., spol. s r. o.na súde. Svoj nárok vyplývajúci z § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. na uzavretie dohody o vydaní veci
uplatnili žalobcovia v zmysle zákona riadne a včas. V prípade privatizovaného štátneho podniku S. K.,
š. p. bolo totiž rozhodnutie o privatizácii vydané ku dňu 31. decembra 1995, a to dňa 24. 11. 1995, preto

sa na uplatnenie reštitučného nároku lehota stanovená v § 47 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. nepoužije.
Zákon pre tento prípad lehotu na podanie žaloby neurčoval.

Pokiaľ ide o samotné dôvody nevydania parciel číslo 300/12, 300/19 a 300/21 povinnou osobou -
žalovaným bolo deklarované iba zriadenie stavby na parcele číslo 300/12. Malo ísť o stavbu bez
súpisného čísla zapísanú v katastri nehnuteľností ako prístrešok na čistenie kapusty. V priebehu

súdneho konania však bolo preukázané, že táto stavba bola kolaudovaná až v roku 1993 kolaudačným
rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. 755/93 zo dňa 13. 10. 1993 ako prístrešok
pre zeleninu. Stavba teda bola postavená až v čase vydania zákonov o zmiernení majetkových
krívd na pozemku, ktorý už podliehal reštitučnému nároku. Nešlo o stavbu zriadenú po prevzatí
pozemku štátom do vydania reštitučných zákonov, na ktoré stavby sa tieto zákony vzťahujú. Režim
pozemkov podliehajúcich vydaniu v rámci reštitúcie nebolo totiž možné meniť dodatočným zriaďovaním

stavieb. Nebola deklarovaná iná nevydávaná stavba, ktorá zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný
stavebno-technický charakter, resp. iná nevydávaná stavba zriadená štátom ani na predmetnej parcele
ani na parcelách číslo 300/12, 300/19 a 300/21, ktorých vydania sa žalobcovia ďalej domáhali.
Dôvodom nevydania pozemkov parcelné čísla 300/19 a 300/21 malo byť podľa rozhodnutia MSPNM SR
skutočnosť, že na nich boli zriadené stavby. V katastri nehnuteľností však neboli zapísané na parcelách

číslo 300/19 a 300/21, a ani geometrickým plánom zavedené a zakreslené v katastrálnej mape žiadne
stavby vo vlastníctve povinnej osoby

(ani s označeným súpisným číslom, ani s neoznačeným súpisným číslom, ani rozostavané stavby,
ani podzemné stavby), ani nikde neboli deklarované práva úpadcu k takýmto stavbám. Nestačí
preukázať skutočnosť, že na pozemku je umiestnená stavba, ale je nevyhnutné preukázať, že stavba

bola zriadená štátom. Žalobcovia deklarovali, že predmetné parcely slúžili v čase uplatnenia reštitučných
nárokov rovnakému účelu ako v čase ich znárodnenia podniku konzervovania zeleniny v S. - M. so
všetkými prevádzkovými hospodárskymi budovami a obytnými budovami so všetkým zariadením a
príslušenstvom. Dôkazné bremeno o dôvodoch nemožnosti vydania o skutočnosti, že na pozemku
bola zriadená stavba štátom pritom zaťažuje povinného. V konaní teda nebolo ničím preukázané

zriadenie konkrétnych stavieb, resp. ich zásadná prestavba, ktorou pôvodné stavby stratili svoj pôvodný
stavebno-technický charakter uskutočnená štátom. Dôvody nemožnosti vydania uvádzané žalovaným,
že pozemky technologicky súvisia s budovami, ktoré sa nevydávajú z ustanovenia § 8 zákona č. 87/1991
Zb. nevyplývajú. Už v čase odňatia majetku tvorili pozemky teraz ako parcela č. 300/19 (podľa PKV
č. 538)

a parcela č. 300/21 (PKV č. 1002) areál znárodneného podniku konzervárne zeleniny - t. j. slúžili
rovnakému účelu ako v čase reštitúcie.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Obo/51/2009-280 zo dňa
22. 10. 2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu,

že tento neskúmal, či inžinierske siete, ako aj povrchová úprava dvora vo vzťahu k stavu, existoval pred
znárodnením majetku žalobcov - oprávnených a zle vyhodnotil stavbu - prístrešok kapusty. Prikázal
prvostupňovému súdu, aby zistil, či na nehnuteľnostiach boli vybudované inžinierske siete, kto ich
vybudoval a rovnako zistil dokazovaním, aká stavba - prístrešok bola postavená pred znárodnením

na parcele číslo 300/12, a kým a kedy bol vybudovaný terajší objekt.

Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 28. 10. 2010. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania a obsahom zmluvy o urovnaní zo dňa 29. 09. 2010, podľa ktorej žalovaný uznal uplatnená
nároky žalobcov. V priebehu súdneho konania teda nárok žalobcov prestal byť sporným a oprávnené
osoby so žalovaným uzatvorili dohodu o urovnaní zo dňa 29. 09. 2009, v ktorej žalovaný uznal nárokyuplatnené v súdnych konaniach a prehlásil, že žiadne nároky oprávnených osôb uplatnené v súdnych
konaniach už nie sú sporné a pochybné.

Súd preto oprel svoje rozhodnutie aj o zhodné tvrdenie účastníkov konania podľa § 120 ods. 3 OSP.

Keď žalovaný akceptoval nároky žalobcov uplatnené v súdnom konaní. Ich reštitučné nároky teda
prestali byť medzi účastníkmi sporné a pochybné. Z uvedených dôvodov odpadol dôvod na doplnenie
dokazovaniach o skutočnostiach tvrdených v obrane žalovaného.

Žalobcom ako oprávneným osobám preto prislúcha právo na vydanie nehnuteľností podľa zákona č.
92/1991 Zb. a zákona č. 87/1991 Zb., a teda aj právo na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP -
t. j. podľa výsledku konania. Súd však žalobcom náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 a 2
OSP nepriznal, pretože trovy vzniknuté ako trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

O vrátení súdneho poplatku za žalobu bolo podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona

č. 71/1992 Zb. rozhodnuté ešte uznesením č. k. 47Cbi/17/2002-253 zo dňa 29. 01. 2009, ako aj
o povinnosti neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu (§ 2 ods. 2 zákona). Voči
predmetnému uzneseniu odvolanie podané nebolo a nebol ani zrušené Najvyšším súdom Slovenskej
republiky. Po vyhlásení nového rozsudku, ktorým súd uložil správcovi konkurznej podstaty rovnakú
povinnosť vylúčiť veci - nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, nebolo potrebné toto rozhodnutie

meniť alebo rušiť podľa § 12 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Po vyhlásení rozsudku sa obaja účastníci výslovne do zápisnice

vzdali práva na podanie odvolanie voči rozsudku, preto odvolanie

voči rozsudku sa bude považovať za právne neúčinné.