Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Cpr/11/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľky L.. T. W., rod. Q., bytom U. č. XXXX/XX, Q. Q., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom
Garom, Šancová 108, Bratislava, proti odporcovi SATUR TRAVEL, a.s., Miletičova 1, Bratislava,
zastúpenému advokátkou JUDr. Ľudmilou Masarikovou, Miletičova 1, Bratislava, o vzájomnom návrhu
odporcu o zaplatenie 33.147,60 Sk (1.100,30 eur) takto

r o z h o d o l :

Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 22.7.2003, domáhala, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie 15.102,45,- Sk s príslušenstvom (16,5 %-ným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od

1.10.2002 do zaplatenia), z toho sumy 8.424,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac august XXXX,
sumy 4.583,25,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za 56 hodín práce nadčas v mesiacoch júl a august
XXXX a sumy 2.095,20,- Sk z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 4 dní. Uviedla,
že u odporcu začala pracovať od januára XXXX ako referent pre destináciu Q. a N. republika. K jej
povinnostiam patrila komunikácia s pobočkami, kontrola prihlášok zájazdov, príprav roomingových listov
pre partnerov v zahraničí, kontrola rozsadenosti v autobusoch, komunikácia s dopravcami, príprava
zoznamov osôb, ktoré mali využiť ich služby. Ona chcela pracovný pomer skončiť v júni XXXX dohodou,
ale zamestnávateľ trval na tom, aby pracovala ešte ďalšie dva mesiace, takže jej pracovný pomer

trval do augusta XXXX. Pracovný pomer skončila vypracovaním odovzdávacieho protokolu zo dňa
XX.X.XXXX, ktorým odovzdala agendu kolegyni U. L.. Počas trvania pracovného pomeru nečerpala
žiadnu dovolenku. Chcela čerpať dovolenku od polovice augusta XXXX, ale napokon ju nečerpala,
nakoľko ju zamestnávateľ už počas víkendu 15. a 16. augusta stiahol na pracovisko a potom chodila
konzultovať s p. L., keď niečo nevedela, bola na telefóne. Vždy ju zavolali telefonicky a ona prišla

napr. na 2 hodiny. Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2006 vzala navrhovateľka návrh v časti o
zaplatenie 8.424,- Sk späť z dôvodu, že dňa X.X.XXXX jej bola táto suma zaplatená.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ ide o nárok na mzdu za prácu nadčas, odporca

navrhovateľke žiadnu prácu nadčas nenariadil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, navrhovateľka si dovolenku v rozsahu, v akom jej vznikol na ňu nárok v roku XXXX, buď
vyčerpala (9 dní) a nevyčerpaná časť dovolenky za rok XXXX (2,5 dňa) jej bola preplatená.Podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX podal odporca vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie 63.012,- Sk, a to z titulu náhrady škody. Pred začatím
konania vo veci samej vzal odporca vzájomný návrh v časti o zaplatenie 29.844,- Sk späť z dôvodu,

že náhrada škody je limitovaná trojnásobkom priemerného mesačného zárobku. Žiadal navrhovateľku
zaviazať na zaplatenie 33.168,- Sk. Uviedol, že škodu, ktorú mu navrhovateľka spôsobila porušením
svojich pracovných povinností, tvoria náklady, ktoré musel vynaložiť na náhradné zájazdy, ktoré musel
zabezpečiť svojim klientom v sume 58.736,- Sk a 19.040,- Sk a finančná náhrada, ktorú musel poskytnúť
ďalším klientom v sume 16.000,- Sk.

Navrhovateľka vzniesla námietku premlčania nároku, ktorý si odporca uplatňoval vzájomným návrhom.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.12.2006, č. k. 7Cpr 11/03-115 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
16,5 %-ný úrok z omeškania zo sumy 8.424,- Sk od X.XX.XXXX do X.X.XXXX, v časti o zaplatenie
8.424,- Sk konanie zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania o návrhu navrhovateľky. Ďalej zaviazal navrhovateľku zaplatiť
odporcovi 33.147,60,- Sk a trovy konania 13.680,- Sk, konanie o vzájomnom návrhu odporcu v časti o

zaplatenie 29.844,- Sk zastavil a vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietol.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.3.2008, č. k. 5Co 100/07-146
odmietol odvolanie navrhovateľky v časti týkajúcej sa konania o návrhu navrhovateľky v napadnutej
zamietajúcej časti. Vo zvyšku v napadnutých častiach (vyhovujúcej a náhrady trov konania) konania
o vzájomnom návrhu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že

pri zodpovednosti za škodu podľa § 179 ods. 1 Zák. práce nejde o zodpovednosť objektívnu, ale
o zodpovednosť za zavinenie, pri ktorej je predpokladom úspechu žaloby preukázanie zavinenia
pracovníka na vzniku žalovanej škody. V tomto smere zatiaľ žiadne dôkazy odporca neprodukoval a
ani neoznačil. To znamená, že za daného stavu dokazovania v prejednávanej veci treba vyvodiť, že
zatiaľ zavinenie navrhovateľky na vzniku škody uplatnenej vzájomným návrhom preukázané nebolo.

Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa X.X.XXXX navrhovateľka nepodpísala, to isté platí i o jej pracovnej
náplni zo dňa X.X.XXXX. Inými dôkaznými prostriedkami zatiaľ nebolo preukázané, či s týmito listinami
navrhovateľka bola oboznámená. Navrhovateľka tvrdí, že ani listiny o obstaraní dotknutých zájazdov
ona nepodpisovala, a zatiaľ nebolo preukázané ani či ich ona vlastne zabezpečovala (vybavovala). V
tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pričom svedecká výpoveď I.. T. T. na preukázanie

tvrdení odporcu je nepoužiteľná, pretože o konkrétnych porušeniach pracovných povinností

navrhovateľky nehovorí vôbec. Nie je preto zistiteľné, či škodu vo výške minimálne 95.776,- Sk, ktorá
odporcovipreukázanevznikla,zapríčinilaneplnenímsvojichpracovnýchpovinnostínavrhovateľka,resp.
či zavinila len časť tejto škody, resp. či sa na jej vzniku nepodieľala vôbec. Na preukázanie zavinenia
navrhovateľky zatiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Aj v písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2007

na odvolanie navrhovateľky odporca porušenie pracovných povinností navrhovateľky deklaruje len
vo všeobecnej rovine, z ktorých tvrdení konkrétne zavinenie konkrétnej škody navrhovateľkou nie je
možné vyvodiť. Za danej dôkaznej situácie treba konštatoval že odporca zatiaľ dôkazné bremeno vo
vzťahu k napadnutým vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu prvého stupňa neuniesol, a že súd prvého
stupňa o tejto časti predmetu konania rozhodol predčasne. Ďalej odvolací súd súdu prvého stupňa

uložil dokazovaním odstrániť nedostatky zistenia skutkového stavu veci a až po vyhodnotení výsledkov
doplneného dokazovania o veci rozhodnúť.

Následne odporca trval na vzájomnom návrhu. Uviedol, že pracovná náplň navrhovateľky bola
preukázaná súhlasným vyjadrením sporových strán, ako aj svedeckou výpoveďou svedkyne I.. T. T..
Porušenie pracovnej náplne, a teda povinností navrhovateľky bolo preukázané v troch prípadoch, a to pri

zájazde rodiny F. kde navrhovateľka nesprávne zabezpečila pre klientov odlet z iného miesta, ako bolo
dohodnuté v zmluve, v dôsledku čoho musel odporca zaplatiť klientom kompenzáciu v sume 16.000,-
Sk. Ďalej pri zájazde rodiny Q., kde v dôsledku pochybenia navrhovateľky, ktorá nesprávne vypracovala
zoznampredopravcu,klientinebolivyzdvihnutízmiestaodchodu,aodporcamuselpreklientov obstarať
náhradný zájazd v hodnote 19.040,- Sk, pričom cenový rozdiel predstavoval sumu 7.820,- Sk, ktorý

znášal odporca. Pri zájazde rodín B. a K. z dôvodu nezabezpečenia odletu - nenahlásenia dopravcovi -musel byť klientom zabezpečený náhradný zájazd, pričom cenový rozdiel vo výške 16.032,- Sk musel
znášať odporca. Porušenia povinností navrhovateľky v súvislosti s plnením jej pracovných úloh boli
preukázané listinnými dôkazmi aj svedeckou výpoveďou, ako aj tvrdením samotnej navrhovateľky.

Navrhovateľka uviedla, že v náplni práce mala sumarizovanie zmlúv o obstaraní zájazdu, roztriedenie
podľa termínov odletov a miest odletov, kontrolu rezervačného čísla uvedeného na zmluve a
rezervačného čísla v systéme, kontrolu vyčíslenej čiastky za osobu, prípadne uplatnenej zľavy a celkovej
výslednej sumy za zájazd. Pokiaľ ide o zájazd pre rodinu F., v rezervačnom systéme bol tento zájazd
rezervovaný pod jej menom, ktoré tam figurovalo preto, že bola zodpovedný referent pre celú destináciu

Q.. Tu sa ale jedná o predaj províznej cestovnej kancelárie, ktorá mala uzavretú s odporcom províznu
zmluvu a takýto klient bol vybavovaný prostredníctvom referentky L. U.. Takáto rezervácia prebiehala
takým spôsobom, že zmluvná cestovná kancelária zavolala na ich rezervačné oddelenie, referentka pre
styk s províznymi cestovnými kanceláriami vstúpila do rezervačného systému a urobila rezerváciu. Túto
rezerváciu teda nemusela robiť ona (navrhovateľka), ale s najväčšou pravdepodobnosťou ju robila p. U..
Rezervácia je urobená správne, zle je vypísaná objednávka teda tá zmluva o obstaraní zájazdu. Táto

je vypísaná ručne, pretože tento zájazd bol predaný cez províznu cestovnú kanceláriu, ktorá nemala
prístup do ich systému. V zmluve je uvedený odlet z B. ale rezervované boli letenky z Q., na čo mal byť
klient upozornený s tým, že pokiaľ sa uvoľní let z B., tak môže letieť z B., v opačnom prípade musí letieť
z Q.. V tomto prípade sa zrejme let z B. neuvoľnil. Chybu teda urobila provízna cestovná kancelária,
na ktorú ona,

ako referentka pre destináciu Q., nemala žiaden dosah. K zájazdom ktoré boli organizované autobusovo
sa dopravcovi zasielal zoznam, na ktorom boli rozpísaní klienti aj z miestom nástupu. Pokiaľ ide o zájazd
Q.,počasdňapredodchodomXX.X.XXXXbolnaP.L.faxovozaslanýzoznamcestujúcichklientov.Tento
zoznam bol počas tohto dňa poslaný dva krát, pretože prvý zoznam bol informatívny a druhý zoznam
bol konečný. Vzhľadom na to, že neboli rozsadení všetci klienti, musela urobiť ešte jeden zoznam, kde

už títo dvaja klienti uvedení boli. Rovnako ako aj všetky ostatné náležitosti, ktoré v tom prvom zozname
uvedené neboli. Druhý zoznam bol posielaný ku koncu pracovnej doby. Pokiaľ ide o letecký zájazd do Q.
v termíne od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, tento zájazd bol urobený v pobočke P. v U., kde rezervácia naň
bola urobená už v januári XXXX a zájazd bol uhradený XX.X.XXXX v plnej výške. Takýmto spôsobom
bol aj elektronicky nahodený v rezervačnom systéme, no regionálnou účtovníčkou nebol zaúčtovaný.

Takže tento zájazd, napriek tomu, že bol uhradený, v rezervačnom systéme sa zobrazoval ako zelený nie
červený, takýmto spôsobom to trvalo až do apríla a zelená farba signalizovala, že ide o rezerváciu a nie
o zaplatený zájazd. Takže opätovne do tohto rezervačného systému mohli vstúpiť kolegovia na centrále,
ako aj kolegovia na pobočkách a pokiaľ mali v tom momente platiaceho klienta mohli túto rezerváciu
vyhodiť a nahodiť tam svojho klienta. Z tohto dôvodu sa muselo stať, že ten zájazd bol predaný niekomu

inému a do systému boli zaradení iní klienti na tieto letenky. Kto ale zarezervoval tieto letenky pre iných
klientov, sa teraz dodatočne už zistiť nedá. To že klienti o svoj zájazd prišli, zistili až na letisku vzhľadom
na to, že nemali letenky, a okamžite sa s nimi táto situácia riešila a ponúkli im zájazd na A.. V tom období
sa už A. predával s 25 % zľavou, pretože ten zájazd nebol vypredaný a výsledná náhradná cena bola
porovnateľná s cenou za Q.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nemala vytvorené adekvátne podmienky

na plnenie pracovných povinností. Boli v kancelárii 4 kolegyne, teda 4 pevné linky a 4 mobilné telefóny,
teda tam bol permanentný kontakt s klientmi, ustavičné zvonenie, ustavičné vybavovanie klientov na
centrále pre 12 referentov fungoval len 1 fax, čo sa týka e-mailovej komunikácie, tá bola v tom čase
tiež problematická, takisto technika bola zastaraná. Rezervačný systém padal, počítače sa vypínali,
vypadávali, mali aj trojdňový výpadok techniky z prehriatia serverov. Ona upozorňovala zamestnávateľa

na nedostatky v pracovných podmienkach. Niekoľkokrát bola za svoju nadriadenou I.. G. a bola aj za
riaditeľom p. L..

Súd vykonal a doplnil dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľky, zástupcu odporcu a svedkov
I.. T. T., W. R. a P. B. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a
zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX s dohodnutým dňom nástupu do práce XX.X.XXXX, druhom práce - obchodný referent a
miestom výkonu práce - Q.. Pracovný pomer bol účastníkmi uzavretý na dobu neurčitú.Podľa Dohody o poskytovaní zmluvnej mzdy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania,
navrhovateľke prislúchala mzda v sume 11.000,- Sk mesačne.

Podľa písomnej pracovnej náplne zo dňa X.X.XXXX (navrhovateľkou nepodpísanej) patrilo do pracovnej

náplne navrhovateľky okrem iného: príprava, realizácia a zúčtovanie zahraničných zájazdov do jej
zverených destinácií, koordinácia pobočiek v rámci pridelenej destinácie, návrhy na výber a nákup
kapacít pre centrálnu ponuku zahraničných zájazdov, návrh na zabezpečenie potrebných autobusových
a leteckých kapacít, príprava podkladov do ponukového katalógu, ovládanie rezervačného systému
U., spracovanie kalkulácií, kontrola správnosti prihlášok zasielaných z pobočiek, vystavovanie faktúr
pre odberateľov, včasné zasielanie roomingov a dopravných zoznamov zahraničnému partnerovi,

včasné zasielanie dopravných zoznamov prepravcom, včasné zasielanie pokynov k odchodu pre
klientov, odbavovanie klientov pri odchode autobusu alebo lietadla, včasné a dôkladné šetrenie prijatých
sťažností, oznámení a podnetov zákazníkov a urýchlené odstraňovanie zistených nedostatkov a ďalšie
úlohy.

Listom zo dňa XX.X.XXXX požiadala navrhovateľka o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu

X.X.XXXX. Listom zo dňa XX.X.XXXX oznámil odporca navrhovateľke, že nesúhlasí s rozviazaním
pracovného pomeru dohodou.

Dňa XX.X.XXXX uzatvorili účastníci dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX.

V termíne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX poskytol odporca svojim klientom (J. a L. Q.) náhradný zájazd
do Q. v cene 19.040,- Sk.

V termíne od XX.X.XXXX do X.X.XXXX poskytol odporca svojim klientom (D. B., P. B., D. K. a D. K.)
náhradný zájazd do Q. v cene 58.736,- Sk.

Listom zo dňa X.XX.XXXX uznal odporca reklamáciu uplatnenú rodinou F. a oznámil im, že im bude
vrátená suma 18.000,- Sk. Dňa XX.X.XXXX odporca túto sumu poukázal I.. T. F..

Svedkyňa I.. T. T., ktorá pracuje u odporcu od XX.X.XXXX ako riaditeľka útvaru zahraničných zájazdov,

uviedla, že navrhovateľka bola jej podriadená, pracovala ako referentka útvaru zahraničných zájazdov,
mala na starosti destináciu Q. a N. republika. Konkrétne mala na starosti spoluprácu s pobočkami, ktoré
zájazdy predávali, komunikáciu so zahraničným partnerom, spoluprácu s leteckými spoločnosťami,
vystavovanie ubytovacích zoznamov, dopravné zoznamy pre autobusovú a leteckú dopravu, odpovede
na reklamácie, zúčtovanie zájazdov, kontrolu faktúr. Až do začiatku sezóny nemali informácie, že by si

navrhovateľka neplnila riadne pracovné povinnosti. Ako začali prvé zájazdy, vtedy začali prvé problémy,
dopravnézoznamynebolikompletné,klientinebolisprávnenahlásenípriodletoch,roomingovézoznamy
neboli správne. Tieto nedostatky boli zavinené navrhovateľkou, nakoľko za kompletizáciu dopravných
a ubytovacích zoznamov zodpovedá referentka a priebežne ich kontroluje. Navrhovateľka si spočiatku
nesťažovala na to, že nemá vytvorené riadne podmienky na plnenie pracovných povinností, až keď

začali dochádzať prvé turnusy, tak jej volala, že končí s tou prácou, lebo sa to nedá stíhať. Dovtedy si na
nič nesťažovala, mala rovnaké podmienky , ako ostatné pracovníčky. Sedela s niektorými v kancelárii,
mohla sa s nimi poradiť. Navrhovateľka pracovala niekedy do konca

júlaalebodopoloviceaugusta. Novúpracovníčkuzaúčaťnemusela,nakoľkotamboliinékolegyne,ktoré
sedeli v tej istej kancelárii, oni jej všetko ukazovali a pomáhali. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nepamätá,

či musela navrhovateľka pracovať nadčas, lebo u nich je pohyblivá pracovná doba. Určite nemala prácu
nadčas nariadenú. Nepamätala si, či mala navrhovateľka služby cez víkendy, v súčasnosti to vychádza
na jedného zamestnanca raz za 2 mesiace 4 hodiny s tým, že zamestnanec si môže čerpať náhradné
voľno.Svedkyňaďalejvosvojejvýpovediuviedlaniekoľkoprípadov,keďnavrhovateľkanevyplnilariadne
dopravné zoznamy, v dôsledku čoho musel odporca klientom poskytnúť náhradné zájazdy, ktoré klientineuhradili, nakoľko sa jednalo o kompenzáciu zo strany odporcu. Uviedla, že takéto problémy sa u iných
referentiek nevyskytovali. Pritom každá referentka má rovnakú pracovnú náplň.

Svedkyňa W. R., zamestnaná u odporcu od roku XXXX, od roku XXXX ako referentka zahraničných

zájazdov, uviedla, že navrhovateľka bola jej kolegyňa, sedeli spolu v kancelárii, navrhovateľka mala na
starosti destináciu Q.. Svedkyňa si nepamätala, či sa jej navrhovateľka niekedy sťažovala, že nemá
vytvorené dobré pracovné podmienky. Je možné, že si sťažovala, že nestíha robiť svoju prácu, že je
toho veľa.

Svedkyňa P. B., zamestnaná u odporcu od novembra XXXX v pozícii referent pre Q., uviedla, že
nastúpila na tú istú pracovnú pozíciu, ako mala navrhovateľka. Referent zodpovedá za celý ten produkt

vrátane spolupráce s dopravnými firmami, s hotelmi, s charterom, kontroly práce pobočiek, vrátane
telefonického kontaktu s klientmi, odkontrolovanie a odovzdávanie zoznamov, celková príprava produktu
vrátane kalkulácie. Do jej pracovnej náplne tiež patrí zostavovanie dopravných zoznamov na základe
objednávok, resp. zmlúv o zájazde, a to pre celé Slovensko. Po celú dobu, čo je zamestnaná u odporcu,
sa jej nestalo, že by sa pri zostavovaní dopravných zoznamov pomýlila, pokiaľ ide o miesto odletu alebo

odchodu klientov autobusom. Sezóna v Q. trvá 70 - 84 dní, počet klientov sa stále zvyšuje od 2.000
osôb až na 4.800 osôb. Ďalej svedkyňa uviedla, že mala vytvorené dobré podmienky pre plnenie svojich
pracovných povinností.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených

vydané v súlade s právnymi predpismi,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi

skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 OZ náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od
zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie

neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že vzájomnému návrhu odporcu nie je možné vyhovieť.

Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, predmetom konania zostal iba vzájomný

návrh odporcu, ktorým si odporca uplatnil voči navrhovateľke náhradu škody, ktorú mu mala spôsobiť
porušením svojich pracovných povinností. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že zavinenie odporkyne nebolo v doterajšom konaní nijako preukázané, pričom súd prvého
stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. V konaní si odporca uplatňoval náhradu škody
podľa § 179 ods. 1 ZP, kde nejde o zodpovednosť objektívnu, teda zamestnávateľ (odporca) je povinný

preukázať zavinenie zamestnanca (navrhovateľka), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu. Odporca však ani po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa neprodukoval v konaní žiadne
dôkazy, ktorými by bola preukázaná zodpovednosť navrhovateľky za vniknutú škodu. Navrhol vypočuť
dve svedkyne, ktoré súd aj vypočul, avšak ich výpoveďami zavinenie navrhovateľky preukázané nebolo.
Svedkyňa P. B. u odporcu nepracovala v čase, keď tam pracovala navrhovateľka, nemohla teda
vypovedať nič k zavineniu navrhovateľky a k jej zodpovednosti za škodu a svedkyňa W. R. sa takisto k

zavineniu navrhovateľky nevyjadrovala, uviedla iba k akým chybám došlo pri realizovaní predmetných
zájazdov, čo však bolo známe ešte v konaní pred prvým rozhodnutím vo veci, nešlo o žiadne nové
skutočnosti. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla viacero skutočností, ktoré svedčia o tom, že
vznik škody nezavinila (že v prípade jedného zájazdu urobila chybu provízna cestovná kancelária, že
rezerváciu robila iná zamestnankyňa, ďalší zájazd nebol regionálnou účtovníčkou zaúčtovaný, hoci bol

zaplatený,pretosavsystémezobrazovalibaakorezervovaný,nieakozaplatenýapod.),pričomodporca
jej tvrdenia nijako nevyvrátil, nepredložil ani nenavrhol dôkazy na preukázanie opaku, pritom jeho
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľka škodu zavinila, navrhovateľka nemusela
preukazovať, že škodu nezavinila. To, že odporcovi vznikla škoda a v akej výške bolo v podstate
preukázané už v konaní pred prvým rozhodnutím vo veci, ako aj to, že škoda vznikla v dôsledku toho, že

neboli správne nahlásené resp. zarezervované odchody (odlety) klientov odporcu, čo v podstate nebolo
v konaní ani sporné, preto nebolo potrebné dotknutých klientov vypočúvať ako svedkov v konaní, ako to
navrhol odporca, títo pri práci navrhovateľky neboli, preto by sa nevedeli vyjadriť k jej zavineniu. Keďže
teda odporca nepreukázal v súlade s § 179 ods. 1 veta druhá ZP zavinenie navrhovateľky za vzniknutú
škodu, súd jeho vzájomný návrh zamietol.

Pokiaľ navrhovateľka vzniesla námietku premlčania, touto sa súd už nezaoberal, nakoľko sa s ňou
vysporiadal už v predchádzajúcom rozhodnutí, a odvolací súd potvrdil právny názor súdu prvého stupňa
v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania účastníkov súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v
právnej veci navrhovateľky Mgr. Jany Horečnej, rod. Budinskej, bytom Podháj č. 5309/45, Banská
Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Šancová 108, Bratislava, proti odporcovi
SATUR TRAVEL, a.s., Miletičova 1, Bratislava, zastúpenému advokátkou JUDr. Ľudmilou Masarikovou,

Miletičova 1, Bratislava, o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 33.147,60 Sk (1.100,30
eur) takto

r o z h o d o l :

Súd vzájomný návrh odporcu zamieta.O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 22.7.2003, domáhala, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie 15.102,45,- Sk s príslušenstvom (16,5 %-ným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od
1.10.2002 do zaplatenia), z toho sumy 8.424,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac august 2002,
sumy 4.583,25,- Sk z titulu nevyplatenej mzdy za 56 hodín práce nadčas v mesiacoch júl a august
2002 a sumy 2.095,20,- Sk z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 4 dní. Uviedla, že u
odporcu začala pracovať od januára 2002 ako referent pre destináciu Bulharsko a Česká republika. K jej
povinnostiam patrila komunikácia s pobočkami, kontrola prihlášok zájazdov, príprav roomingových listov

pre partnerov v zahraničí, kontrola rozsadenosti v autobusoch, komunikácia s dopravcami, príprava
zoznamov osôb, ktoré mali využiť ich služby. Ona chcela pracovný pomer skončiť v júni 2002 dohodou,
ale zamestnávateľ trval na tom, aby pracovala ešte ďalšie dva mesiace, takže jej pracovný pomer trval
do augusta 2002. Pracovný pomer skončila vypracovaním odovzdávacieho protokolu zo dňa 14.8.2002,
ktorým odovzdala agendu kolegyni Petre Ďurčekovej. Počas trvania pracovného pomeru nečerpala

žiadnu dovolenku. Chcela čerpať dovolenku od polovice augusta 2002, ale napokon ju nečerpala,
nakoľko ju zamestnávateľ už počas víkendu 15. a 16. augusta stiahol na pracovisko a potom chodila
konzultovať s p. Ďurčekovou, keď niečo nevedela, bola na telefóne. Vždy ju zavolali telefonicky a ona
prišla

7Cpr/11/2003

napr. na 2 hodiny. Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2006 vzala navrhovateľka návrh v časti o
zaplatenie 8.424,- Sk späť z dôvodu, že dňa 9.5.2005 jej bola táto suma zaplatená.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ ide o nárok na mzdu za prácu nadčas, odporca
navrhovateľke žiadnu prácu nadčas nenariadil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, navrhovateľka si dovolenku v rozsahu, v akom jej vznikol na ňu nárok v roku 2002, buď

vyčerpala (9 dní) a nevyčerpaná časť dovolenky za rok 2002 (2,5 dňa) jej bola preplatená.

Podaním doručeným súdu dňa 10.3.2004 podal odporca vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie 63.012,- Sk, a to z titulu náhrady škody. Pred začatím
konania vo veci samej vzal odporca vzájomný návrh v časti o zaplatenie 29.844,- Sk späť z dôvodu,
že náhrada škody je limitovaná trojnásobkom priemerného mesačného zárobku. Žiadal navrhovateľku

zaviazať na zaplatenie 33.168,- Sk. Uviedol, že škodu, ktorú mu navrhovateľka spôsobila porušením
svojich pracovných povinností, tvoria náklady, ktoré musel vynaložiť na náhradné zájazdy, ktoré musel
zabezpečiť svojim klientom v sume 58.736,- Sk a 19.040,- Sk a finančná náhrada, ktorú musel poskytnúť
ďalším klientom v sume 16.000,- Sk.

Navrhovateľka vzniesla námietku premlčania nároku, ktorý si odporca uplatňoval vzájomným návrhom.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.12.2006, č. k. 7Cpr 11/03-115 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke
16,5 %-ný úrok z omeškania zo sumy 8.424,- Sk od 1.10.2002 do 9.5.2005, v časti o zaplatenie 8.424,-
Sk konanie zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania o návrhu navrhovateľky. Ďalej zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi
33.147,60,- Sk a trovy konania 13.680,- Sk, konanie o vzájomnom návrhu odporcu v časti o zaplatenie

29.844,- Sk zastavil a vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietol.Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.3.2008, č. k. 5Co 100/07-146
odmietol odvolanie navrhovateľky v časti týkajúcej sa konania o návrhu navrhovateľky v napadnutej
zamietajúcej časti. Vo zvyšku v napadnutých častiach (vyhovujúcej a náhrady trov konania) konania

o vzájomnom návrhu rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že
pri zodpovednosti za škodu podľa § 179 ods. 1 Zák. práce nejde o zodpovednosť objektívnu, ale
o zodpovednosť za zavinenie, pri ktorej je predpokladom úspechu žaloby preukázanie zavinenia
pracovníka na vzniku žalovanej škody. V tomto smere zatiaľ žiadne dôkazy odporca neprodukoval a
ani neoznačil. To znamená, že za daného stavu dokazovania v prejednávanej veci treba vyvodiť, že

zatiaľ zavinenie navrhovateľky na vzniku škody uplatnenej vzájomným návrhom preukázané nebolo.
Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 2.4.2002 navrhovateľka nepodpísala, to isté platí i o jej pracovnej
náplni zo dňa 1.4.2002. Inými dôkaznými prostriedkami zatiaľ nebolo preukázané, či s týmito listinami
navrhovateľka bola oboznámená. Navrhovateľka tvrdí, že ani listiny o obstaraní dotknutých zájazdov
ona nepodpisovala, a zatiaľ nebolo preukázané ani či ich ona vlastne zabezpečovala (vybavovala). V
tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pričom svedecká výpoveď Ing. Jany Jochimovej na

preukázanie tvrdení odporcu je nepoužiteľná, pretože o konkrétnych porušeniach pracovných povinností

7Cpr/11/2003

navrhovateľky nehovorí vôbec. Nie je preto zistiteľné, či škodu vo výške minimálne 95.776,- Sk, ktorá
odporcovipreukázanevznikla,zapríčinilaneplnenímsvojichpracovnýchpovinnostínavrhovateľka,resp.
či zavinila len časť tejto škody, resp. či sa na jej vzniku nepodieľala vôbec. Na preukázanie zavinenia

navrhovateľky zatiaľ nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Aj v písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2007
na odvolanie navrhovateľky odporca porušenie pracovných povinností navrhovateľky deklaruje len
vo všeobecnej rovine, z ktorých tvrdení konkrétne zavinenie konkrétnej škody navrhovateľkou nie je
možné vyvodiť. Za danej dôkaznej situácie treba konštatoval že odporca zatiaľ dôkazné bremeno vo
vzťahu k napadnutým vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu prvého stupňa neuniesol, a že súd prvého

stupňa o tejto časti predmetu konania rozhodol predčasne. Ďalej odvolací súd súdu prvého stupňa
uložil dokazovaním odstrániť nedostatky zistenia skutkového stavu veci a až po vyhodnotení výsledkov
doplneného dokazovania o veci rozhodnúť.

Následne odporca trval na vzájomnom návrhu. Uviedol, že pracovná náplň navrhovateľky bola
preukázaná súhlasným vyjadrením sporových strán, ako aj svedeckou výpoveďou svedkyne Ing. Jany

Jochimovej. Porušenie pracovnej náplne, a teda povinností navrhovateľky bolo preukázané v troch
prípadoch, a to pri zájazde rodiny Ščišlákových, kde navrhovateľka nesprávne zabezpečila pre klientov
odlet z iného miesta, ako bolo dohodnuté v zmluve, v dôsledku čoho musel odporca zaplatiť klientom
kompenzáciu v sume 16.000,- Sk. Ďalej pri zájazde rodiny Bialasových, kde v dôsledku pochybenia
navrhovateľky, ktorá nesprávne vypracovala zoznam pre dopravcu, klienti neboli vyzdvihnutí z miesta

odchodu, a odporca musel pre klientov obstarať náhradný zájazd v hodnote 19.040,- Sk, pričom
cenový rozdiel predstavoval sumu 7.820,- Sk, ktorý znášal odporca. Pri zájazde rodín Kováčových
a Chúťkových z dôvodu nezabezpečenia odletu - nenahlásenia dopravcovi - musel byť klientom
zabezpečený náhradný zájazd, pričom cenový rozdiel vo výške 16.032,- Sk musel znášať odporca.
Porušenia povinností navrhovateľky v súvislosti s plnením jej pracovných úloh boli preukázané listinnými

dôkazmi aj svedeckou výpoveďou, ako aj tvrdením samotnej navrhovateľky.

Navrhovateľka uviedla, že v náplni práce mala sumarizovanie zmlúv o obstaraní zájazdu, roztriedenie
podľa termínov odletov a miest odletov, kontrolu rezervačného čísla uvedeného na zmluve a
rezervačného čísla v systéme, kontrolu vyčíslenej čiastky za osobu, prípadne uplatnenej zľavy a celkovej
výslednej sumy za zájazd. Pokiaľ ide o zájazd pre rodinu Ščišlákových, v rezervačnom systéme bol

tento zájazd rezervovaný pod jej menom, ktoré tam figurovalo preto, že bola zodpovedný referent pre
celú destináciu Bulharsko. Tu sa ale jedná o predaj províznej cestovnej kancelárie, ktorá mala uzavretú
s odporcom províznu zmluvu a takýto klient bol vybavovaný prostredníctvom referentky Miroslavy
Príberovej. Takáto rezervácia prebiehala takým spôsobom, že zmluvná cestovná kancelária zavolala
na ich rezervačné oddelenie, referentka pre styk s províznymi cestovnými kanceláriami vstúpila do

rezervačného systému a urobila rezerváciu. Túto rezerváciu teda nemusela robiť ona (navrhovateľka),
ale s najväčšou pravdepodobnosťou ju robila p. Príberová. Rezervácia je urobená správne, zle jevypísaná objednávka teda tá zmluva o obstaraní zájazdu. Táto je vypísaná ručne, pretože tento zájazd
bolpredanýcezprovíznucestovnúkanceláriu,ktoránemalaprístupdoichsystému.Vzmluvejeuvedený
odlet z Košíc, ale rezervované boli letenky z Bratislavy, na čo mal byť klient upozornený s tým, že pokiaľ

sa uvoľní let z Košíc, tak môže letieť z Košíc, v opačnom prípade musí letieť z Bratislavy. V tomto prípade
sa zrejme let z Košíc neuvoľnil. Chybu teda urobila provízna cestovná kancelária, na ktorú ona,

7Cpr/11/2003

ako referentka pre destináciu Bulharsko, nemala žiaden dosah. K zájazdom ktoré boli organizované
autobusovo sa dopravcovi zasielal zoznam, na ktorom boli rozpísaní klienti aj z miestom nástupu. Pokiaľ
ide o zájazd Bialasovcov, počas dňa pred odchodom 30.6.2002 bol na SAD Michalovce faxovo zaslaný

zoznam cestujúcich klientov. Tento zoznam bol počas tohto dňa poslaný dva krát, pretože prvý zoznam
bol informatívny a druhý zoznam bol konečný. Vzhľadom na to, že neboli rozsadení všetci klienti, musela
urobiťeštejedenzoznam,kdeužtítodvajaklientiuvedeníboli.Rovnakoakoajvšetkyostatnénáležitosti,
ktoré v tom prvom zozname uvedené neboli. Druhý zoznam bol posielaný ku koncu pracovnej doby.
Pokiaľ ide o letecký zájazd do Bulharska v termíne od 28.7.2002 do 8.8.2002, tento zájazd bol urobený

v pobočke Saturu v Partizánskom, kde rezervácia naň bola urobená už v januári 2002 a zájazd bol
uhradený 30.1.2002 v plnej výške. Takýmto spôsobom bol aj elektronicky nahodený v rezervačnom
systéme, no regionálnou účtovníčkou nebol zaúčtovaný. Takže tento zájazd, napriek tomu, že bol
uhradený, v rezervačnom systéme sa zobrazoval ako zelený nie červený, takýmto spôsobom to trvalo
až do apríla a zelená farba signalizovala, že ide o rezerváciu a nie o zaplatený zájazd. Takže opätovne

do tohto rezervačného systému mohli vstúpiť kolegovia na centrále, ako aj kolegovia na pobočkách a
pokiaľ mali v tom momente platiaceho klienta mohli túto rezerváciu vyhodiť a nahodiť tam svojho klienta.
Z tohto dôvodu sa muselo stať, že ten zájazd bol predaný niekomu inému a do systému boli zaradení iní
klienti na tieto letenky. Kto ale zarezervoval tieto letenky pre iných klientov, sa teraz dodatočne už zistiť
nedá. To že klienti o svoj zájazd prišli, zistili až na letisku vzhľadom na to, že nemali letenky, a okamžite

sa s nimi táto situácia riešila a ponúkli im zájazd na Thasos. V tom období sa už Thasos predával s 25
% zľavou, pretože ten zájazd nebol vypredaný a výsledná náhradná cena bola porovnateľná s cenou
za Bulharsko. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nemala vytvorené adekvátne podmienky na plnenie
pracovných povinností. Boli v kancelárii 4 kolegyne, teda 4 pevné linky a 4 mobilné telefóny, teda tam bol
permanentný kontakt s klientmi, ustavičné zvonenie, ustavičné vybavovanie klientov na centrále pre 12

referentov fungoval len 1 fax, čo sa týka e-mailovej komunikácie, tá bola v tom čase tiež problematická,
takisto technika bola zastaraná. Rezervačný systém padal, počítače sa vypínali, vypadávali, mali aj
trojdňový výpadok techniky z prehriatia serverov. Ona upozorňovala zamestnávateľa na nedostatky v
pracovných podmienkach. Niekoľkokrát bola za svoju nadriadenou Ing. Oriovou a bola aj za riaditeľom
p. Muňkom.

Súd vykonal a doplnil dokazovanie vo veci výsluchom navrhovateľky, zástupcu odporcu a svedkov Ing.
Jany Jochimovej, Heleny Distlerovej a Sofie Klačmanovej a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa
21.1.2002 s dohodnutým dňom nástupu do práce 21.1.2002, druhom práce - obchodný referent a

miestom výkonu práce - Bratislava. Pracovný pomer bol účastníkmi uzavretý na dobu neurčitú.

Podľa Dohody o poskytovaní zmluvnej mzdy zo dňa 21.1.2002 uzavretej medzi účastníkmi konania,
navrhovateľke prislúchala mzda v sume 11.000,- Sk mesačne.

7Cpr/11/2003Podľa písomnej pracovnej náplne zo dňa 1.4.2002 (navrhovateľkou nepodpísanej) patrilo do pracovnej
náplne navrhovateľky okrem iného: príprava, realizácia a zúčtovanie zahraničných zájazdov do jej
zverených destinácií, koordinácia pobočiek v rámci pridelenej destinácie, návrhy na výber a nákup

kapacít pre centrálnu ponuku zahraničných zájazdov, návrh na zabezpečenie potrebných autobusových
a leteckých kapacít, príprava podkladov do ponukového katalógu, ovládanie rezervačného systému
PEAR, spracovanie kalkulácií, kontrola správnosti prihlášok zasielaných z pobočiek, vystavovanie
faktúr pre odberateľov, včasné zasielanie roomingov a dopravných zoznamov zahraničnému partnerovi,
včasné zasielanie dopravných zoznamov prepravcom, včasné zasielanie pokynov k odchodu pre

klientov, odbavovanie klientov pri odchode autobusu alebo lietadla, včasné a dôkladné šetrenie prijatých
sťažností, oznámení a podnetov zákazníkov a urýchlené odstraňovanie zistených nedostatkov a ďalšie
úlohy.

Listom zo dňa 24.6.2002 požiadala navrhovateľka o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku
dňu 1.7.2002. Listom zo dňa 26.6.2002 oznámil odporca navrhovateľke, že nesúhlasí s rozviazaním
pracovného pomeru dohodou.

Dňa 12.8.2002 uzatvorili účastníci dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.8.2002.

V termíne od 10.7.2002 do 21.7.2002 poskytol odporca svojim klientom (Agata a Marek Bialas) náhradný
zájazd do Bulharska v cene 19.040,- Sk.

V termíne od 28.7.2002 do 8.8.2002 poskytol odporca svojim klientom (Rozália Kováčová, Slávka
Kováčová, Ružena Chuťková a Roman Chuťka) náhradný zájazd do Bulharska v cene 58.736,- Sk.

Listom zo dňa 4.10.2002 uznal odporca reklamáciu uplatnenú rodinou Ščišlákových a oznámil im, že
im bude vrátená suma 18.000,- Sk. Dňa 18.5.2005 odporca túto sumu poukázal Ing. Jánovi Ščišlákovi.

SvedkyňaIng.JanaJochimová,ktorápracujeuodporcuod15.1.2000akoriaditeľkaútvaruzahraničných
zájazdov, uviedla, že navrhovateľka bola jej podriadená, pracovala ako referentka útvaru zahraničných
zájazdov, mala na starosti destináciu Bulharsko a Česká republika. Konkrétne mala na starosti

spoluprácu s pobočkami, ktoré zájazdy predávali, komunikáciu so zahraničným partnerom, spoluprácu
s leteckými spoločnosťami, vystavovanie ubytovacích zoznamov, dopravné zoznamy pre autobusovú a
leteckú dopravu, odpovede na reklamácie, zúčtovanie zájazdov, kontrolu faktúr. Až do začiatku sezóny
nemali informácie, že by si navrhovateľka neplnila riadne pracovné povinnosti. Ako začali prvé zájazdy,
vtedy začali prvé problémy, dopravné zoznamy neboli kompletné, klienti neboli správne nahlásení

pri odletoch, roomingové zoznamy neboli správne. Tieto nedostatky boli zavinené navrhovateľkou,
nakoľko za kompletizáciu dopravných a ubytovacích zoznamov zodpovedá referentka a priebežne ich
kontroluje. Navrhovateľka si spočiatku nesťažovala na to, že nemá vytvorené riadne podmienky na
plnenie pracovných povinností, až keď začali dochádzať prvé turnusy, tak jej volala, že končí s tou
prácou, lebo sa to nedá stíhať. Dovtedy si na nič nesťažovala, mala rovnaké podmienky , ako ostatné

pracovníčky. Sedela s niektorými v kancelárii, mohla sa s nimi poradiť. Navrhovateľka pracovala niekedy
do konca

7Cpr/11/2003

júlaalebodopoloviceaugusta. Novúpracovníčkuzaúčaťnemusela,nakoľkotamboliinékolegyne,ktoré
sedeli v tej istej kancelárii, oni jej všetko ukazovali a pomáhali. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nepamätá,

či musela navrhovateľka pracovať nadčas, lebo u nich je pohyblivá pracovná doba. Určite nemala prácu
nadčas nariadenú. Nepamätala si, či mala navrhovateľka služby cez víkendy, v súčasnosti to vychádza
na jedného zamestnanca raz za 2 mesiace 4 hodiny s tým, že zamestnanec si môže čerpať náhradné
voľno.Svedkyňaďalejvosvojejvýpovediuviedlaniekoľkoprípadov,keďnavrhovateľkanevyplnilariadne
dopravné zoznamy, v dôsledku čoho musel odporca klientom poskytnúť náhradné zájazdy, ktoré klientineuhradili, nakoľko sa jednalo o kompenzáciu zo strany odporcu. Uviedla, že takéto problémy sa u iných
referentiek nevyskytovali. Pritom každá referentka má rovnakú pracovnú náplň.

Svedkyňa Helena Distlerová, zamestnaná u odporcu od roku 1975, od roku 1993 ako referentka

zahraničných zájazdov, uviedla, že navrhovateľka bola jej kolegyňa, sedeli spolu v kancelárii,
navrhovateľka mala na starosti destináciu Bulharsko. Svedkyňa si nepamätala, či sa jej navrhovateľka
niekedysťažovala,ženemávytvorenédobrépracovnépodmienky.Jemožné,žesisťažovala,ženestíha
robiť svoju prácu, že je toho veľa.

SvedkyňaSofiaKlačmanová,zamestnanáuodporcuodnovembra2002vpozíciireferentpreBulharsko,
uviedla, že nastúpila na tú istú pracovnú pozíciu, ako mala navrhovateľka. Referent zodpovedá za celý

ten produkt vrátane spolupráce s dopravnými firmami, s hotelmi, s charterom, kontroly práce pobočiek,
vrátane telefonického kontaktu s klientmi, odkontrolovanie a odovzdávanie zoznamov, celková príprava
produktu vrátane kalkulácie. Do jej pracovnej náplne tiež patrí zostavovanie dopravných zoznamov na
základe objednávok, resp. zmlúv o zájazde, a to pre celé Slovensko. Po celú dobu, čo je zamestnaná
u odporcu, sa jej nestalo, že by sa pri zostavovaní dopravných zoznamov pomýlila, pokiaľ ide o miesto

odletu alebo odchodu klientov autobusom. Sezóna v Bulharsku trvá 70 - 84 dní, počet klientov sa stále
zvyšuje od 2.000 osôb až na 4.800 osôb. Ďalej svedkyňa uviedla, že mala vytvorené dobré podmienky
pre plnenie svojich pracovných povinností.

Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených

vydané v súlade s právnymi predpismi,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

7Cpr/11/2003

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 OZ náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od
zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho

priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenieneplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel

k záveru, že vzájomnému návrhu odporcu nie je možné vyhovieť.

Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, predmetom konania zostal iba vzájomný
návrh odporcu, ktorým si odporca uplatnil voči navrhovateľke náhradu škody, ktorú mu mala spôsobiť
porušením svojich pracovných povinností. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že zavinenie odporkyne nebolo v doterajšom konaní nijako preukázané, pričom súd prvého
stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. V konaní si odporca uplatňoval náhradu

škody podľa § 179 ods. 1 ZP, kde nejde o zodpovednosť objektívnu, teda zamestnávateľ (odporca)
je povinný preukázať zavinenie zamestnanca (navrhovateľka), ako jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Odporca však ani po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa neprodukoval v
konaní žiadne dôkazy, ktorými by bola preukázaná zodpovednosť navrhovateľky za vniknutú škodu.
Navrhol vypočuť dve svedkyne, ktoré súd aj vypočul, avšak ich výpoveďami zavinenie navrhovateľky

preukázané nebolo. Svedkyňa Sofia Klačmanová u odporcu nepracovala v čase, keď tam pracovala
navrhovateľka, nemohla teda vypovedať nič k zavineniu navrhovateľky a k jej zodpovednosti za škodu
a svedkyňa Helena Distlerová sa takisto k zavineniu navrhovateľky nevyjadrovala, uviedla iba k akým
chybám došlo pri realizovaní predmetných zájazdov, čo však bolo známe ešte v konaní pred prvým
rozhodnutím vo veci, nešlo o žiadne nové skutočnosti. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla viacero

skutočností, ktoré svedčia o tom, že vznik škody nezavinila (že v prípade jedného zájazdu urobila chybu
provízna cestovná kancelária, že rezerváciu robila iná zamestnankyňa, ďalší zájazd nebol regionálnou
účtovníčkou zaúčtovaný, hoci bol zaplatený, preto sa v systéme zobrazoval iba ako rezervovaný, nie
ako zaplatený a pod.), pričom odporca jej tvrdenia nijako nevyvrátil, nepredložil ani nenavrhol dôkazy
na preukázanie opaku, pritom jeho zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľka škodu

zavinila, navrhovateľka nemusela preukazovať, že škodu nezavinila. To, že odporcovi vznikla škoda
a v akej výške bolo v podstate preukázané už v konaní pred prvým rozhodnutím vo veci, ako aj to,
že škoda vznikla v dôsledku toho, že neboli správne nahlásené resp. zarezervované odchody (odlety)
klientov odporcu, čo v podstate nebolo v konaní ani sporné, preto nebolo potrebné dotknutých klientov
vypočúvať ako svedkov v konaní, ako to navrhol odporca, títo pri práci navrhovateľky neboli, preto by

sa nevedeli vyjadriť k jej zavineniu. Keďže teda odporca nepreukázal v súlade s § 179 ods. 1 veta druhá
ZP zavinenie navrhovateľky za vzniknutú škodu, súd jeho vzájomný návrh zamietol.

7Cpr/11/2003

Pokiaľ navrhovateľka vzniesla námietku premlčania, touto sa súd už nezaoberal, nakoľko sa s ňou
vysporiadal už v predchádzajúcom rozhodnutí, a odvolací súd potvrdil právny názor súdu prvého stupňa

v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania účastníkov súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).