Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/207/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
M. K. rod. M., nar. X.X.XXXX,. bytom S. č. XXX,. právne zastúpená JUDr. M. P., advokátkou, s.r.o., so
sídlom N. XX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcom v rade: 1/ D. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. XXX,.
2/ Mgr. A. U., rod. D., nar. X.XX.XXXX,. bytom P. XXXX/X,. B., 3/ I. K., rod. U., nar. XX.X.XXXX,. bytom
N. S. XXX/XX,. N., ČR, 4/ V. U., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. XX,. P., ČR, právne zastúpení odporcovia
v rade 2/ až 4/ JUDr. Š. M., advokátom so sídlom S. XA,. P.O.B. XX,. B., v konaní o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/125/2009-60 zo

dňa 15.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdzuje.

V časti výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovateľka
je povinná uhradiť právnemu zástupcovi odporcov v rade 2/ až 4/ JUDr. Š. M. trovy konania v sume
942,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcom v 2/ - 4/ rade trovy odvolacieho konania v sume
133,18 € do 3 dní na účet právneho zástupcu odporcov v 2/ - 4/ rade JUDr. Š. M..

Odporcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcami v rade 2/ až 4/ a odporcom v rade 1/, ktorej predmetom

boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území okres B. N. B., vedené na Katastrálnom úrade T.,
Správa katastra B. N. B., lesné pozemky, orná pôda a ostatné plochy, je neplatná. Navrhovateľke uložil
povinnosť uhradiť právnemu zástupcovi odporcov v rade 2/ až 4/ JUDr. Š. M. trovy konania v sume
1.014,67 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 148a ods. 1, § 145 ods. 1, § 146 O.Z.
Prvostupňový súd zdôraznil, že navrhovateľka a odporca v rade 1/ sú stále manželia a doposiaľ nemajú
vyporiadané BSM. Odporca v rade 1/ podniká ako živnostník na základe živnostenského listu. I napriek

uvedenej skutočnosti, že je podnikateľom, navrhovateľka doposiaľ nepodala návrh na zrušenie BSM.
Prvostupňový súd konštatoval, že z pripojenej kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že túto uzatváral
odporca v rade 1/ ako živnostník, podnikateľ, preto je v zmluve uvedené aj jeho obchodné meno,
IČO, sídlo ako aj číslo živnostenského listu. V prípade, ak by túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba,potreboval by nepochybne súhlas druhého manžela, teda samotnej navrhovateľky a v tomto smere by
obstálo tvrdenie navrhovateľky, že bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

Prvostupňový súd poukázal na fakt, že zo živnostenského registra vyplýva, že odporca v rade 1/ začal
podnikať ešte dňa 16.11.1992. Navrhovateľke táto skutočnosť musela byť zrejmá a o tejto skutočnosti
určite vedela. Odporca v rade 1/ podnikal aj v ťažbe dreva, pričom nehnuteľnosti - lesy, zakúpil na
podnikateľské účely a z výťažku svojej podnikateľskej činnosti chcel uhrádzať aj splátky, ktoré mu
vyplynuli z kúpnej zmluvy, čo vyplýva jednoznačne z výpovede odporcu. V ťažbe dreva však nemohol

pokračovať, pretože mu to zakázal obvodný lesný úrad a tým pádom nemohol splácať ani dohodnuté
splátky. Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že tieto nehnuteľnosti mal odporca v rade 1/ len získať
až po splatení všetkých splátok, takže ich kúpou sa nestal okamžitým vlastníkom. Pri kúpe týchto
nehnuteľností nepoužil žiadne finančné prostriedky pochádzajúce z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že
odporca v rade 1/ použil finančné prostriedky na splácanie dlhu, finančné prostriedky mal splácať z

ťažby dreva a nie z prostriedkov, ktoré patria do BSM. V tomto smere dal prvostupňový súd za pravdu
v plnom rozsahu odporcom v rade 2/ až 4/. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľka navyše v
zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nepreukázala ani naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva je
neplatná. Naliehavý právny záujem zdôvodnila tým, že cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku,
ktorý výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. O trovách

konania rozhodoval prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca odporcov si vyčíslil
trovy konania celkovo na sumu 6.342,98 €, pričom pri výpočte vychádzal z hodnoty predmetu sporu,
t. j. z hodnoty samotnej nehnuteľnosti, ktorú zakúpil odporca v rade1/. Prvostupňový súd sa s takto
vyčíslenými trovami právneho zastúpenia nestotožnil, nakoľko v predmetnom konaní ide o neplatnosť
právneho úkonu ako takého, pričom predmetom sporu nie sú priamo nehnuteľnosti v kúpnej zmluve

uvedené a preto nemožno vychádzať pri výpočte trov právneho zastúpenia z ich hodnoty. Podľa názoru
prvostupňového súdu sa hodnota právneho úkonu nedá presne určiť a preto pri rozhodovaní o priznaní
trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia bral prvostupňový súd do úvahy aj ust. § 13 ods. 2 cit. vyhlášky,
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. Prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi odporcov v rade 2/ až 4/ trovy právneho
zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa

25.1.2010 a účasť na pojednávaní dňa 15.3.2010), pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci má
hodnotu 55,49 € x 3 úkony =166,47 (znížené o 20%) -33,29, to znamená, že celková hodnota jedného
úkonu právnej pomoci činí 133,18 €. Za tri úkony právnej pomoci činí náhrada trov právneho zastúpenia
399,54 €. Režijný paušál v čase vykonania úkonov činí sumu 7,21 € x 3 úkony = 21,63 €. Keďže právny
zástupca odporcov v rade 2/ až 4/ je platcom DPH prináleží mu i 19% DPH, ktorá činí 80,02 €. Z

uvedeného vyplýva, že odmena advokáta, režijné paušály a aj DPH spolu činia sumu 501,19 €. V zmysle
§ 15 písm. a/ vyhlášky priznal prvostupňový súd náhradu cestovného z B. do Ž. a späť za dni 25.1.2010
a 15.3.2010 v celkovej výške 273,08 (136,54 € x2), keď jedna cesta z B. do Ž. a späť má 416 km,
základná náhrada za 1km je 0,270 €, spotreba paliva na 100 km je 5,6litra pri cene paliva za liter 1,04 €.
V zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, priznal prvostupňový súd odporcom aj náhradu za stratu času.

Právny zástupca odporcov si účtoval 10 polhodín za deň 25.1.2010 a tiež 10 polhodín za deň 15.3.2010,
pričom celková výška náhrady za stratu času činí sumu 240,40 €. Celková odmena, ktorá právnemu
zástupcovi odporcov v rade 2/ až 4/ bola priznaná teda činí sumu 1.014,67 €, ktoré bude povinná zaplatiť
navrhovateľka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi odporcov.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V dôvodoch odvolania uviedla, že tvrdenie prvostupňového
súdu, že odporca v rade 1/ kupoval nehnuteľnosti ako podnikateľ a nie ako fyzická osoba bola vyvrátené
samotným odporcom v rade 1/, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu zo živnostenského
registra odporcu v rade 1/, kde je uvedený predmet podnikania stolárske práce, maloobchod s
drogistickýmtovarom,maloobchodsospotrebnýmapriemyselnýmtovarom,výrobahotovéhokrmivapre

hospodárske zvieratá, výroba hotového krmiva pre domáce zvieratá. Mala za to, že z uvedeného výpisu
vyplýva, že kúpa nehnuteľnosti - lesných pozemkov nebola možná na podnikateľské účely, nakoľkoodporca v rade 1/ nemal takéto oprávnenie na podnikanie v oblasti lesného hospodárstva a z uvedeného
je zrejmé, že odporca nehnuteľnosti kúpil ako fyzická osoba, bez jej súhlasu a ide preto o relatívne
neplatný právny úkon v zmysle ust. § 145 ods. 1 O.Z. Ďalej navrhovateľka mala za to, že aj ak by

odporca v rade 1/ uzatvoril zmluvu ako podnikateľ, ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle
§ 148a ods. 1 O.Z., nakoľko z jej vyjadrenia zo dňa 5.3.2010 vyplýva, že ona odporcovi v rade 1/
pri začatí podnikania nedala súhlas na použitie majetku v BSM a nedala mu ho ani neskôr po začatí
podnikania a ani na uzatvorenie napadnutej kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj odporca v rade 1/ vo svojom
vyjadrení zo dňa 1.3.2010. Uviedla, že tvrdenie súdu v napadnutom rozsudku, že navrhovateľke táto

skutočnosť musela byť zrejmá a o tejto skutočnosti určite vedela, je nepravdivé, ničím nepodložené a ide
len o domnienku, dohad. Navrhovateľka mala za to, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku nesprávne uviedol, že pri kúpe týchto nehnuteľností neboli použité žiadne finančné prostriedky
pochádzajúce z BSM a takisto považovala za nepravdivé tvrdenie, že odporca v rade 1/ mal finančné
prostriedky splácať z ťažby dreva a nie z prostriedkov patriacich do BSM. Poukázala na to, že z kúpnej
zmluvy (článok III. Bod 3 písm. a/) vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 21.000 Sk bola predávajúcim

uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 11.7.2008 a preto nemohlo ísť o finančné prostriedky
získané ťažbou dreva. Uviedla, že skutočnosť, že peňažné prostriedky použité na splátky kúpnej ceny
patrili do BSM preukázala potvrdením ČSOB zo dňa 26.2.2010, z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola
financovaná aj peňažných prostriedkov patriacich do BSM a uložených na Maxiknižke vedenej na meno
manžela - odporcu v rade 1/. Rovnako uviedla, že predložila aj potvrdenie VÚB zo dňa 8.2.2010 o

stavoch a výberoch spoločných finančných prostriedkov z podielových listov v rokoch 2003 až 2006 -
teda pred uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy. Mala za to, že týmito skutočnosťami sa prvostupňový
súd vôbec nezaoberal a nebral do úvahy predložené dôkazy ani jej výpoveď, ani výpoveď odporcu v
rade 1/ a teda tvrdenie prvostupňového súdu, že odporca v rade 1/ pri kúpe predmetných nehnuteľností
nepoužil žiadne finančné prostriedky patriace do BSM je tak nepodložené a ničím nepreukázané. K

nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu podľa prvostupňového súdu uviedla navrhovateľka, že
ten vychádza z ust. § 147 ods. 1 O.Z., z čoho je zrejmé, že ak by odporca v rade 1/ nesplácal
dojednanú kúpnu cenu, táto môže byť vymáhaná aj z majetku patriaceho do BSM. Navrhovateľka podala
odvolanie aj do výroku o trovách konania, nakoľko mala za to, že časť odôvodnenia rozsudku týkajúca
sa náhrady cestovného je nepreskúmateľná, nakoľko základná náhrada za 1 km je v zmysle opatrenia

632/2008 Z. z. 0,183 € a nie 0,270 €. Navrhovateľka mala za to, že aj odôvodnenie napadnutého
rozsudku nezodpovedá zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé, absentuje vyhodnotenie
tvrdených a preukázaných rozhodujúcich skutočností. Prvostupňový súd neodôvodnil prečo nebral
do úvahy navrhovateľkou predložené listinné dôkazy o použití peňažných prostriedkov patriacich do
BSM, ani sa nezaoberal tvrdeniami o absencii súhlasu pri začatí podnikania odporcu v rade 1/, pri

uzavretí zmluvy, ako aj pri použití financií nadobudnutých spoločne za trvania manželstva. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti považovala navrhovateľka napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé, v ktorom
chýba vyhodnotenie celého radu ňou tvrdených a uvádzaných skutočností, pričom povinnosťou súdu je
vyhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Trovy odvolacieho konania vyčíslila
navrhovateľka vo výške spolu 174,10 € (odvolanie vo veci samej zo dňa 6.5.2010 - §14 ods. 1 písm.

g/ v sume 55,49 €, režijný paušál 7,21, DPH 19% 11,90€, poplatok za odvolanie 99,50€). Vzhľadom
na uvedené navrhovala navrhovateľka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcov na znášanie všetkých trov konania
a právneho zastúpenia, vrátane trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhovala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky podal vyjadrenie odporca v rade 1/. Poukázal na to, že živnosť, ktorú mal
založenú, sa vzťahovala len na stolárske výrobky, maloobchodný predaj atď. Opätovne uviedol, že
zmluvuneuzatvorilslobodeavážne,nakoľkovdeňpodpisuzmluvybolvkanceláriichaos,zmluvanebola
dôkladne pripravená a pani U. ešte dodatočne navrhla dopísať nejaké parcely do zmluvy, ktorá spôsobila
zmätok pri podpisovaní zmluvy a na záver priniesla ďalšie mapy, ktoré si išiel prefotiť. Tiež nesúhlasil s

tvrdeniami odporcov, že im zdevastoval les, nakoľko odporcovia dali les do nájmu na tri roky už predtým
a v lese nezostala žiadna hrubá hmota. Odporca v rade 1/ konštatoval, že celá zmluva bola od začiatku
podvod a on chcel od zmluvy odstúpiť, ale pokuta prvý rok je 3 milióny Sk a za druhý rok 5 miliónov Sk,
preto sa pokúsil sumu 18 miliónov za les zaplatiť, ale splátky boli vysoké a kvôli kríze sa o polovicu znížila
cena dreva. Uviedol, že všetky našetrené peniaze dali s manželkou na splátky a do toho prišla kontrola,

pričom ich nezaujímalo, či to vyrezal on alebo predchádzajúci nájomca, pretože sa nedalo rozoznať, čo
rezal predchádzajúci nájomca a čo odporca v rade 1/. Uviedol, že ľudia z okolitých dedín v lese rezalicelé stromy a odvážali si ich domov, spravili tam veľa škody. Poukázal aj na to, že v uvedenom lese rástlo
z väčšej polovice cerové drevo, o ktoré nie je záujem ani na palivo, lebo je veľmi mäkké a bezcenné.
Na prvý pohľad vyzerá ako dub, listy aj kôru majú skoro rovnakú. Cena lesa bola vypočítaná ako za

dubový, nie ako za bezcenný cerový les. Odporca mal za to, že na základe uvedených skutočností je
jasne dokázateľné, že od začiatku bol oklamaný, nakoľko cena za les 18 miliónov je nereálna, drevo,
ktoré ostalo bolo bezcenné, cena tohto lesa je 4 milióny Sk. Na základe uvedeného žiadal súd o úplné
zrušenie zmluvy a vrátenie 5 miliónov Sk, ktoré si spolu s manželkou našetrili. Na záver uviedol, že s
dôvodmi uvedenými v odvolaní súhlasí, nakoľko manželke o uzatvorení zmluvy vopred nepovedal, bola

uzavretá bez jej súhlasu, ktorý mu nedala ani pri začatí podnikania. Peňažné prostriedky použité na
splátku kúpnej ceny pochádzali z BSM a boli použité bez jej súhlasu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia v rade 2/ až 4/. Uviedli, rozhodnutie prvostupňového
súdu považujú za správne, nedošlo k žiadnym vadám v konaní, je to účelová konštrukcia obrany
(dokonca v spojení s odporcom v rade 1/), pretože argumenty, ktoré uvádza navrhovateľka nie sú
ničím právne relevantne podložené. Uviedli, že neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že nevedela, že jej

manžel podniká, pritom v jednej z výpovedí uviedla, že v lesoch pracovali spoločne. Navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno počas súdneho konania, hoci bola prvostupňovým súdom k tomu vyzvaná,
aby jednoznačne preukázala spoločné finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na kúpu, naopak
preukazovala vkladnú knižku na meno odporcu v rade 1/. Odporcovia v rade 2/ až 4/ uviedli, že ani
odporca v rade 1/ svoje tvrdenia ničím nepodložil a ani nevyvrátil skutočnosť, keď tvrdil, že to nekupoval

ako živnostník, pričom na túto skutočnosť nemá vplyv ani tvrdenie, že vraj na podnikanie s drevom
nemal v živnosti záznam, nakoľko to nemení nič na skutočnosti, že vystupoval ako podnikateľ pri kúpe
nehnuteľností. Odporcovia v rade 2/ až 4/ boli toho názoru, že prvostupňový súd v dostatočnej miere
zistil skutočný a skutkový stav veci, vo veci vykonal dôsledné dokazovanie a na základe zistených
skutočností správne rozhodol. Žiadali preto, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil,

odvolanie navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol a navrhovateľku zaviazal nahradiť trovy odvolacieho
konania v rozsahu jedného právneho úkonu za podanie písomného stanoviska k odvolaniu.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávania(vsúladesust.§214ods.2O.s.p.vspojenísust.§156ods.
3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie. Vo výroku
o trovách prvostupňového konania tento rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a
vyhodnotením skutočností uvedených účastníkmi, dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom nepochybne preukázané, že
predmetnú kúpnu zmluvu uzatváral odporca v rade 1/ ako podnikateľ.K tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní, že odporcovi v rade 1/ pri začatí podnikania nedala súhlas na
použitie majetku v BSM, ani neskôr po začatí podnikania a ani na uzatvorenie napadnutej zmluvy,
odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka nepochybne mala vedomosť o skutočnosti, že odporca v

rade 1/ podniká od 16.11.1992 a zároveň navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že odporcovi
v rade 1/ pri začatí podnikania nedala súhlas na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (§ 148a ods. l O.Z.), a preto nesúhlas navrhovateľky s napadnutým úkonom odporcu v rade
1/, považoval odvolací súd pre daný prípad za právne bezvýznamný. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje,
že zákon v ust. § 148a ods. 1 O.Z. neupravuje formu tohto súhlasu a preto je potrebné naň aplikovať

ust. § 35 O.Z., v zmysle ktorého môže byť prejav vôle druhého manžela urobený nielen konaním
(ústny či písomný súhlas), ale aj opomenutím, nielen výslovne, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

K tvrdeniam navrhovateľky, že jednotlivé splátky kúpnej ceny platil odporca v rade 1/ z BSM,
odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. uvedené tvrdenia nijako
nepreukázala. Potvrdenia vystavené ČSOB a VÚB, predložené navrhovateľkou, uvedené tvrdenia

nepreukazujú.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách prvostupňového konania, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je v tomto smere dôvodné, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách
prvostupňového konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľka je povinná uhradiť právnemu
zástupcovi odporcov v rade 2/ až 4/ trovy konania v sume 942,31 €. Právnemu zástupcovi odporcov v

rade 2/ až 4/ priznal prvostupňový súd náhradu cestovného v zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky o odmenách
anáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb,atozacestuzB.doŽ.aspäťzadni25.1.2010
a 15.3.2010 v celkovej výške 273,08 (136,54 € x 2), keď konštatoval, že jedna cesta z B. do Ž. a späť má
416 km, základná náhrada za 1 km je 0,270 €, spotreba paliva na 100 km je 5,6 litra pri cene paliva za
liter 1,04 €. Odvolací súd však poukazuje ust. § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri
pracovných cestách, účinné od 1.1.2009, podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy
pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura. Odvolací súd preto priznal právnemu zástupcovi
odporcov v súlade s vyššie uvedeným a s poukazom na ust. § 15 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. náhradu cestovného z B. do Ž. a späť za dni 25.1.2010 a 15.3.2010 v celkovej výške 200,72 €

(100,36 x2), keď jedna cesta z B. do Ž. a späť má 416 km, základná náhrada za 1 km je 0,183 €, spotreba
paliva na 100km je 5,6 litra pri cene paliva za 1,04 €/l.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní boli úspešní odporcovia v rade 2/ až 4/, ktorí si podaním zo dňa 14.6.2010 uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu jedného právneho úkonu za podanie písomného stanoviska k odvolaniu.
Odvolací súd preto uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcom v rade 2/ až 4/ trovy odvolacieho

konania v sume 133,18 €, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta vo výške 55,49 € x3 = 166,47 €
znížená o 20% (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.