Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2009

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 36Cb/131/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kosorínová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Helenou Kosorinovou v právnej veci žalobcu : R. K., D. XXX,.

XXX. XX. S. u B., IČO: XX. XX XX. XX,. ČR, zastúpeného: JUDr. N. D., advokátka, S. X,. XXX. XX.
Z., ČR proti žalovanému: I. V., Š. XX,. XXX. XX. M., IČO: XX. XX. XX. XX,. zastúpená: JUDr. E. M.,
advokátka, T. XX,. XXX. XX. M. o zaplatenie 90.436,07 Eur istiny a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 90.436,07 eura spolu s 12 % úrokom z omeškania od 13.2.2000
až do zaplatenia.

V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalovanému 3.613,36 eura na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súde dňa 13.12.2000 v znení doplnenia z 29.4.2003 sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 2.724.477,- Sk istiny a príslušenstva - 12 % ročných úrokov z omeškania od

1.1.1997ztituluzáväzkovvyplývajúcichzurovnaniazostatkukúpnejcenymäsovýchvýrobkovdodaných
žalovanej spoločnosťou M. Z., spol. s.r.o. v rokoch 1.1.1993 do 31.12.1996. Svoj nárok oprel o dohodu
o urovnaní a uznaní dlhu uzatvorenú uvedenou spoločnosťou a žalovanou, ktorou žalovaná uznala svoj
dlh voči M. Z., s.r.o. vo výške 11.200.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania od 1.1.1997. Dňa 19.2.1998
postúpila M. Z., spol. s.r.o. svoju pohľadávku vo výške 7.032.661,-Sk s príslušenstvom na M. Z. - H.,
s.r.o..

Rovnako M. Z.-H., s.r.o. uzatvorila so žalovanou dohodu o urovnaní, uznaní dlhu a splátkovom kalendári,
a to dňa 6.3.1998 na čiastku 7.032.661,- Sk. K zabezpečeniu pohľadávky bolo zriadené aj záložné právo

na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 3049 k.ú. M. a č. 81 k.ú. D.. Dodatkom č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávky z 19.2.1998 zmluvou zo dňa 10.1.2000 bola nesplatená časť pohľadávky vo
výške 2.724.477,- Sk s príslušenstvom postúpená späť na M. Z., s.r.o. a následne zmluvou o postúpení
pohľadávok z 1.2.2000 bola postúpená táto pohľadávka M. Z., s.r.o. na spoločnosť I., spol. s.r.o., ktorá
ju ďalej postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.2.2000 na žalobcu. Žalovaná bola vyzvaná
k jej úhrade a došlo aj k osobným jednaniam so žalovanou, avšak bezvýsledne.

Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomne podaním zo 14.4.2001. Navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnúť. Uviedla, že pri opätovnej kontrole v roku 1999 zistila nezrovnalosti stavov voči M. Z., s.r.o. v

roku 1995, kedy nebola započítaná jej pohľadávka voči M. Z., s.r.o. v celkovej výške 78.000,- USD/ neskôr vyčíslenej na 2.322.528,- Sk/. Toto sa snažila zakomponovať formou dodatku k dohode
o urovnaní z 29.1.1997 voči M. Z. s.r.o.. Na jej výzvu však nereagovala. Následne došlo
k postúpeniu pohľadávok. Právnemu zástupcovi postupníka bolo oznámené neopodstatnenosť

vymáhania pohľadávok. Bola toho názoru, že prvotný veriteľ postúpil na postupníka neexistujúcu
pohľadávku. Na pojednávaniach doplnila svoje vyjadrenie v tom smere, že považovala svoje záväzky
za splnené, pretože uskutočňovala aj výmenný obchod na základe barterovej zmluvy.

V ďalšom poukazovala na to , že s M. Z. išlo o komplikované obchody, ktoré sa raz mesačne
odsúhlasovali, bola vykonaná aj daňová kontrola, rokovala aj o výmaze záložného práva z dôvodu, že

pohľadávka bola uhradená.

Svoje vyjadrenia doplnila aj ďalšími písomnými podaniami v ktorých poukazovala na úhradu dlhu vo
výške 7.032.661 Sk:

- úhradou vo forme dodávok bravčových polovičiek M. Z.-H., s.r.o. v roku 1999 v celkovej výške
1.939.013,- Sk/ neskôr až v hodnote 3.678.630,- Sk/ ,

- úhradami z účtu v roku 1998 vo výške 1.700.000,- Sk,

- úhradami v roku 1997 vo výške 3.561.600,- Sk.

Žalobca zaujal ďalšie písomné stanovisko a uviedol, že u prvotného veriteľa nikdy neboli uznané
pohľadávky žalovanej a pokiaľ by prípadne boli zistené nedostatky v spôsobe započítania v roku 1995,
namieta ich premlčanie. Ďalšie stanovisko zaujal aj v podanom odvolaní voči rozsudku. Poukázal na
to, že sama žalovaná listiny vyjadrujúce zmluvný konsenzus nespochybnila, z týchto listín jednoznačne

vyplýva špecifikácia jej záväzku, bol toho názoru, že týmito zmluvami došlo jednoznačne k urovnaniu
jej záväzkov, pričom predmetom urovnania nebolo príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ žalovaná tvrdí,
že uhradila 7.200.613,- Sk poukázal na to, že žalovanej bola uznaná väčšia čiastka ako zaplatená.
Tvrdenie žalovanej o úhrade započítaním vo výške 78.000,- USD považoval za účelové a poukázal aj na
skutočnosť, že záväzkom z dohody zo dňa 29.1.1997 neboli dotknuté ďalšie záväzky žalovanej z troch

faktúr na celkovú sumu 1.370.805,- Kč. Je možné, že takto mohla byť dodatočne započítaná platba vo
výške 78.000,- USD.

Súd rozhodol vec rozsudkom číslo konania 36 Cb 131/00-227 zo dňa 23.3.2006 v znení opravného
uznesenia číslo konania 36 Cb 131/00-237 zo dňa 31.5.2006 zamietol žalobu s odôvodnením, že k
zmluvám o postúpení pohľadávok neboli priložené súpisy faktúr, ktorých sa dlh týkal. Mal za preukázané,

že žalovaná priebežne dlh plnila. Nepovažoval postupovanú pohľadávku za dostatočne špecifikovanú
- t.j. ktoré faktúry neboli uhradené. Žalobca nevedel preukázať, ktoré faktúry žalovaná uhradila a
nezaoberal sa pohľadávkou žalovanej na 78.000,- USD. Konštatoval, že podľa predložených faktúr
žalovaná dlh uhradila. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok uznesením Najvyššieho súdu SR
spisová značka 4 Obo 184/2006 zo dňa 3.7.2007, právoplatným dňa 3.9.2007 zrušený a vec vrátená

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu bolo prikázané zaoberať sa žalovanou
sumou, ktorá je sporná. Bolo konštatované, že žalovaná nie je legitimovaná na spochybnenie platnosti
a účinnosti žiadnej zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ale má legitímne právo na spochybnenie
opodstatnenosti predmetnej pohľadávky, ktorú spochybňuje tvrdením, že bola splnená.

Následne bolo vo veci opätovne vykonané pojednávanie dňa 18.9.2009 a dňa 12.2.2009 za účasti oboch

účastníkov konania.

V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovanej ako aj listinnými dôkazmi
založenými predloženými účastníkmi konania najmä: dohodou uzatvorenou medzi spoločnosťou M.
Z., s.r.o. a žalovanou dňa 29.1.1997, dohodou o urovnaní a uznaní záväzku uzatvorenou medzi
spoločnosťou M. Z. - H., s.r.o. dňa 6.3.1998, zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi M.

Z., s.r.o. ako postupcom a M. Z. - H., s.r.o. ako postupníkom dňa 19.2.1998, dodatkom č. 1 k zmluve opostúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2000, zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenou so záložcom
M. H. dňa 28.12.1993 spolu s návrhom na vklad ZP a listami vlastníctva založených nehnuteľností,
zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi M. Z. spol. s.r.o. ako postupcom a I., spol. s.r.o.

ako postupníkom dňa 1.2.2000. Zmluvou o postúpení pohľadávkou uzatvorenou medzi I., spol. s.r.o. ako
postupcomažalobcomakopostupníkomdňa8.2.2000,dodatkomkzmluve dodňa8.2.2000,barterovou
zmluvou uzatvorenou medzi žalovanou a spoločnosťou M. Z., s.r.o. dňa 10.3.1994, prehľadom dodávok
žalovanej, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi M. Z., s.r.o. a žalovanou dňa 22.12.1992 a 30.12.1994.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobažalobcujedôvodná.Žalovaná

uzatvorila so spoločnosťou M. Z., s.r.o. kúpne zmluvy z 22.12.1992 a z 30.12.1994, predmetom ktorých
bol predaj tovaru podľa objednávok žalovanej .

Dňa 10.3.1994 uzatvorila žalovaná s uvedenou spoločnosťou i barterovú zmluvu obsahom ktorej bolo
dojednanie dodávky tovaru žalovanou pre uvedenú spoločnosť a dohodnutá cena tohto tovaru sa mala
hradiť dodávkami tovaru a mäsových výrobkov.

Zostatok dlhu žalovanej za tovar dodávaný žalovanej bol ustálený na základe dohody uzatvorenej dňa

29.1.1997 podľa ktorej za tovar dodávaný predávajúcim žalovanej od 1.12.1993 do 31.121993 dlhuje
žalovaná 11.200.000,- Sk. Do tejto čiastky nebola započítaná hodnota dodávok v decembri 1996 na
ktoré boli vystavené faktúry:

- číslo 318543 z ktorej má doplatiť 134.621,- Kč,

- číslo 318458 na čiastku 571.909,- Kč a

- číslo 318461 na čiastku 664.375,- Kč, čo predstavovalo 1.370.905,-Kč.

Žalovaná zároveň v predmetnej dohode uznala svoj dlh voči M. Z., s.r.o. vo výške 11.200.000,- Sk a
zaviazala sa ho uhradiť uvedený dlh v splátkach. Zároveň bol dohodnutý zmluvný úrok z omeškania vo
výške 12 % odo dňa 1.1.1997, za predpokladu úhrady dlžnej sumy do 4 mesiaca od podpisu zmluvy
mala uhradiť len dlh vo výške 11.200.000,- Sk.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 19.2.1998 postúpila spoločnosť M. Z., spol. s.r.o. so sídlom Z. - P. č.
169, IČO: 44 005 415 na spoločnosť M. Z. - H., s.r.o. so sídlom O. ul., H., IČO: XX XXX XXX pohľadávku
voči žalovanej vo výške 7.032.661,- Sk z uznanej a narovnanej čiastky v dohode z 29.1.1997 vo výške
11.200.000,- Sk, z ktorej zaplatila 4.167.339,- Sk.

Tento dlh bol ustálený aj ďalšou dohodou označenou ako dohoda o narovnaní uzatvorenou dňa 6.3.1998

na sumu 11.200.000,- Sk pričom dohoda o narovnaní bola uzatvorená s M. Z. - H., s.r.o. Predmetom
dohody o urovnaní bolo aj uznanie dlhu žalovanou a dohoda o úhrade, a to 3.000.000,- Sk do 6.4.1998
a v ďalších šiestich mesačných splátkach pod 672.110,- Sk. K zabezpečeniu záväzku bolo zriadené i
záložné právo na nehnuteľnostiach.

Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi

nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou môžu byť medzi účastníkmi upravené všetky práva sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Podľaodseku2citovanéhozákonnéhoustanoveniaakboldoterajšízáväzokzriadenýpísomnouformou,
musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia doterajší záväzok je nahradený novým záväzkom,

ktorý vyplýva z urovnania.Dohodu o urovnaní uzatvorenú podľa § 585 Občianskeho zákonníka zmluvou o urovnaní sa doterajší
záväzok nahrádza novým záväzkom. Sleduje úpravu práva a povinností medzi účastníkmi sporných
alebo pochybných.

Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu,
ktorá vyplýva zo spornosti a pochybnosti ich práv a povinností a nahradenie doterajšieho sporného
záväzku novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Doterajší i záväzkový vzťah zaniká a je
nahradený urovnaním. Podstatou urovnania je, že pôvodný záväzok sa stal medzi účastníkmi sporným,
a preto narovnaním sporné a pochybné práva upravujú nanovo. Príčiny spornosti môžu byť rôzne,
pričom stačí subjektívna spornosť. Spornosť a pochybnosť môže spočívať napr. v tom, že je sporné,

či nastali všetky skutočnosti potrebné k vzniku práva, je pochybná výška pohľadávky, jej trvanie a pod.
Práva medzi nimi sporné a pochybné môžu účastníci odstrániť rôznymi spôsobmi; niečo si navzájom
povolia, uznajú sporné právo druhého, vzdajú sa práva, obmedzia výšku pohľadávky alebo jednoducho
po vysvetlení si sporných a pochybných otázok navzájom uznajú svoje práva a povinnosti v plnom
rozsahu a pod. Urovnaním niektorý z účastníkov môže nadobudnúť aj práva, ktoré doteraz nemal /teda

aj keby výpočet bol nesprávna/, jeho právo môže byť modifikované, dlhy sa môžu nahradiť novými dlhmi
a pod. K urovnaniu môže dôjsť iba ohľadne takých práv a povinností, ktorými účastníci môžu disponovať;
nemusia to však byť iba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov.

V danom prípade boli uzatvorené dve zmluvy charakteru zmluvy o urovnaní. Dňa 29.1.1997 a
6.3.1998. Išlo o úpravu práv sporných a pochybných. Samotní účastníci poukazovali aj v priebehu

súdneho konania na zložitosť obchodovania, výšku obratu /cca 34. mil. Sk/ , komplikovanosť
obchodov - existencia vzájomných obchodov uskutočňovaných na základe rámcovej zmluvy, čo bolo
akceptovateľným dôvodom na uzavretie urovnacích dohôd. Následné dokladovanie a preskúmavanie
predchádzajúcich vzájomných záväzkov by bolo možné len pri konštatovaní ich neplatnosti. Platnosť
urovnania treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení o platnosti právnych úkonov.

Skutočnosti spočívajúce v rozpore so zákonom uzatvorených dohôd ani účastníci nedeklarovali.
Tvrdenie žalovanej, že k ich uzatvoreniu došlo z jej strany pod nátlakom neboli ničím konkrétnym
odôvodňované a samotný tlak na zaplatenie dlhu zo strany veriteľa nie je spôsobilou skutočnosťou
odôvodňujúcou neplatnosť úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ako chýbajúcej vôle dlžníka -
žalovanej pri ich uzatváraní.

Podľa prvej dohody o uzatvorenej medzi spoločnosťou M. Z., s.r.o. a žalovanou z 29.1.1997 mal byť
zostatok pohľadávky uvedenej spoločnosti voči žalovanej 11.200.000,- Sk pričom z toho boli vylúčené
ďalšie faktúry voči žalovanej. Predmetnou dohodou došlo k nahradeniu doterajších záväzkov žalovanej
a k vzniku záväzku na 11.200.000,- Sk, vrátane novej dohody o splatnosti tohto záväzku, k dohode o
úrokoch a aj k uznaniu finančného záväzku žalovanej na 11.200.000,- Sk s právnymi dôsledkami toho

uznania.

Podľa druhej dohody o urovnaní uzatvorenej medzi spoločnosťou M. Z.-H., s.r.o. a žalovanou zo
6.3.1998 úhrade časti pohľadávok mala byť urovnaná pohľadávka uvedenej spoločnosti voči žalovanej
na 7.032.661,- Sk. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že v prvej dohode neboli zohľadnené jej
dodávky z barterových obchodov v celkovej výške 78.000,- USD/ čo pri priemernom kurze dolára v

roku 1996 predstavuje - t.j. cca 2.340.000,- Sk a podľa prepočtu žalovanej 2.322.528,- Sk /. Celkový
obrat obchodov mal so subjektom M. Z., s.r.o. podľa tvrdenia účastníkov predstavovať 34. mil Sk.
Uznaný zostatok 11.200.000,- Sk nutne zohľadňoval vzájomne úhrady. Stotožnenie sa s jednostrannými
tvrdeniami žalovanej by nutne viedlo k neakceptovaniu platných dvojstranných zmlúv uzatvorených ňou
samotnou so subjektmi, ktoré boli nositeľmi práva voči nej v rozpore so zásadou pacta sunt servanta.

Žalobcom bola v priebehu súdneho konania vznesená námietka premlčania práva žalovanej z titulu
barterových obchodov, z ktorých obchodov práva k pohľadávkam žalovanej neboli nikde uplatnené nad
rámec uzatvorených zmlúv o narovnaní, a ani dlžníkom žalovanej uznané. Na druhej strane z dohody
uzatvorenej so žalovanou a spoločnosťou M. Z., s.r.o. je zrejmé, že táto sa netýkala troch faktúr na
celkovú sumu 1.370.905,- Kč z konca roku 1996 priemerným kurzom 1,130 SK/CZK v roku 1996 čopredstavovalo cca 1.549.122,65 Sk. Aj pri akceptovaní tvrdenia žalovanej, že pri uzavretí zmluvy s M.
Z., s.r.o. ktorou došlo k uznaniu finančného záväzku vo výške 11.200.000,- Sk došlo k opomenutiu jej
dodávok z titulu barterových obchodov bolo nutné opomenúť jej záväzok z faktúr z konca roka 1996,

a pokiaľ nedošlo k ich započítaniu ku dňu uzatvorenia zmluvy z 29.1.1997 nutne muselo dôjsť k ich
započítaniu v zmysle čl. I bod 3 barterovej zmluvy k uzatvoreniu zmluvy z 29.1.1997 treba zopakovať,
že tieto čiastky neboli navzájom vymáhané a pokiaľ k ich zániku započítaním.

Pokiaľ ide o dodávky, ktorými žalovaná dokumentovala plnenie záväzku po 29.1.1997 tieto sa ale
netýkali spoločnosti M. Z., s.r.o. s ktorou mala uzatvorenú barterovú zmluvu ale spoločnosti M. Z.

- H., s.r.o. s ktorou žiadnu barterovú zmluvu uzatvorenú nemala. Preto jej dodávkami majúcimi byť
uskutočňovanýmivprospechtejtospoločnosti údajnecez T.vR.S.nemohlodôjsťkplatnejkompenzácii
postúpenejpohľadávky tovarom.Takátokompenzačnávôľanikdevyjadrenánebola,atoanivdohodách
z 29.1.1997 a zo 6.3.1998.

Ďalej žalobca poukazoval na to, že úhrady dokumentované žalovanou ani nedosahovali výšku úhrad,
ktorú jej akceptovali spoločnosti:

- M. Z., s.r.o. akceptované v zmluve o postúpení pohľadávok z 19.12.1998 a v dohode o urovnaní zo
6.3.1998 - 4.167.339,- Sk žalovanou deklarované úhrady 3.561.600,- Sk /rozdiel činí 605.739,- Sk v
neprospech žalovanej /;

- M. Z.-H., s.r.o. akceptované v dodatku zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.1.2000 - 4.308.184,-
Sk, žalovanou deklarované a preukazované úhrady len 1.700.000,- Sk /rozdiel činí 2.608.184,- Sk v

neprospech žalovanej /.

Navyše žalobca poukazoval na to, že žalovaná bola povinná zo zákona platiť prednostne aj úroky z
omeškania, čo sa v prospech žalovanej zohľadnilo cca 670.000,- Sk.

Pretože žalovanou nebolo v konaní preukázané zaplatenie vyššej čiastky na úhradu dlhu súd priznal
žalobcovi právo na zaplatenie 2.724.477,- Sk, čo predstavuje 90.436,07 eura a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy spolu so
zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 12 % /p.a./, a to
do dňa uplatnenia nároku - podania žaloby. V ostatnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol
z dôvodu, že nebolo možné priznať úroky z omeškania za obdobie pred vykonaným urovnaním a pred
dohodnutými lehotami splatnosti nového - urovnaného záväzku. Žalobca si v žalobe neuplatňoval právo

na zaplatenie nesplatených čiastok vyplývajúcich zo zmluvy o urovnaní ale celú uplatnenú čiastku.
Pretože výrok rozsudku obsahoval vecnú nesprávnosť a neobsahoval prepočet priznanej čiastky na
eura súd v zmysle § 164 OSP vykonal opravu namiesto pôvodne žalovanej sumy 2.724.477,- Sk na
90.436,07 eura.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal žalobcovi právo na ich náhradu v

celkovej 3.613,36 eura ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 108.856,- Sk . Súd
v zmysle § 151 ods. 2 žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli vyčíslená v lehote 3 dní
riadne. Právna zástupkyňa žalobcu si trovy právneho zastúpenia vyčíslila podľa predpisov platných v
Českej republike a v českých korunách, ktoré vyčíslenie nebolo možné akceptovať a ani takto vyčíslený
nárok priznať .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Krajskom súde
v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 OSP/.Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhunevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov, tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je

to potrebné / § 42 ods. 3 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 205 ods. 2
OSP/.