Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
L. O., nar. XX.X.XXXX,. bytom R. XXXX/XX,. R. - B. P., právne zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so
sídlom Š. ul. XXXX/XX,. L. M., proti odporcovi: Mgr. J. O., nar. X.XX.XXXX,. bytom R. XXXX/XX,. R. - B.
P., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č. k. 2C/95/2010-62 zo dňa 11.10.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu

navrhovateľky mesačne sumou 150,- € od 12.8.2010 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Zameškané výživné, ktoré vzniklo odporcovi od 12.8.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 450,- €
povolil prvostupňový súd odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- € spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade, že odporca nezaplatí, čo i len jednu
splátku riadne a včas až do úplného zaplatenia nedoplatku, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku
rozsudku. Navrhovateľke priznal prvostupňový súd náhrad trov konania vo výške 191,72 €, ktoré jej je
odporca povinný zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, ust. § 65
ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, po
výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal za preukázané, že návrh
navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané,
že navrhovateľka je toho času plnoletá, je žiačkou štvrtého ročníka G. sv. A. v R., teda z potvrdenia o
návšteve školy vyplýva, že sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, teda nie je schopná sa
v súčasnej dobe sama živiť a aj napriek jej plnoletosti zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej

trvá. Navrhovateľka deklarovala a preukázala svoje nevyhnutné mesačné náklady, pričom uviedla, že
na cestovné minie sumu 16,60 € mesačne, na stravné za obedy sumu 20,- € mesačne, na hygienické
potreby sumu 20,- € mesačne, na pomôcky a potreby do školy sumu 15,- € mesačne, poplatok na
stužkovú slávnosť predstavuje 5,- € mesačne, na oblečenie minie 100 -150,- € mesačne, na
desiatu 2,- € denne, na mobil 35,- € mesačne, na športové aktivity asi 20,- € mesačne, pričom od matky
dostáva vreckové asi 50,- € mesačne. Prvostupňový súd konštatoval, že nie všetky výdavky deklarované
navrhovateľkou sú nevyhnutné životné náklady navrhovateľky za mesiac, napr. výdavok na mobil 35,-€ nie je podľa konštatovania prvostupňového súdu nevyhnutnou životnou potrebou navrhovateľky a
nepredstavuje z toho dôvodu nevyhnutný mesačný náklad. Rovnako náklad na oblečenie v sume
100 -150,- € mesačne považoval za neadekvátnu sumu, nakoľko ročne by teda znamenali výdavky

navrhovateľky na oblečenie sumu 1.200,- € až 1.800,- € a navrhovateľka by si musela kupovať každý
mesiac nové oblečenie. Z tohto dôvodu prvostupňový súd nepovažoval vyčíslený náklad navrhovateľky
zahodnovernýaskutočnevynaložený.Rovnakoprvostupňovýsúd nebraldoúvahyvýdavkynašportové
aktivity, ktoré nepredstavujú nevyhnutné životné náklady navrhovateľky. Po zhodnotení nevyhnutných
mesačných výdavkov navrhovateľky dospel prvostupňový súd k sume cca 170,- € mesačne, pričom do

uvedenej sumy zarátal aj návštevy u gynekológa, pokiaľ však navrhovateľka uviedla, že má problémy
a musí navštevovať gynekológa častejšie, v tejto súvislosti nepredložila navrhovateľka súdu žiadne
dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že musí navštevovať gynekológa častejšie ako rovesníčky v jej veku. Z
predložených listinných dôkazov mal prvostupňový súd ďalej za preukázané, že odporca je poberateľom
výsluhového dôchodku o výške 583,83 € mesačne, okrem toho pracoval do 31.8.2010 v spoločnosti P.
F., a.s., pričom pracovný pomer bol ukončený dňa 31.8.2010 uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý a

v mesiacoch február až jún 2010 mal uzatvorené štyri dohody o pracovnej činnosti, ktoré boli ukončené
na návrh zamestnávateľa dohodou pre zlú finančnú situáciu vo financovaní neštátnych školských
zariadení. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru, že v súčasnej dobe
predstavuje príjem odporcu iba výsluhový dôchodok vo výške 583,83 € mesačne, pričom v konaní
nebolo preukázané, že by odporca dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy ukončil pracovný pomer resp.

dohody o pracovnej činnosti. Pri určovaní výšky výživného prvostupňový súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že odporca prispieva na domácnosť, v ktorej žije navrhovateľka spolu so svojou matkou, odporcom
a ďalším súrodencom na niektoré nevyhnutné mesačné náklady domácnosti, platí platbu za plyn
122,- € mesačne a spláca aj úvery vo výške 220,- € mesačne, čo potvrdila aj matka navrhovateľky.
Okrem toho bol v rozvodovom konaní zaviazaný prispievať na výživu svojho syna sumou 150,- €

mesačne. Prvostupňový súd tiež prihliadol na príjmové a majetkové pomery matky navrhovateľky,
ktorá je živnostníčka, pričom podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009
mala príjem zo živnosti vo výške 147.726,18 €, výdavky vo výške 146.830,77 €, základ dane u nej
predstavoval sumu 895,41 €. Zhodnotiac uvedené skutočnosti, príjmové a majetkové pomery rodičov
navrhovateľky dospel prvostupňový súd k záveru, že je v možnostiach a silách odporcu, aby prispieval

na výživu navrhovateľky sumou 150,- € mesačne, pričom prihliadol aj na príjmy matky zo živnosti,
na skutočnosť, že odporca prispieva na domácnosť, v ktorej žije navrhovateľka s tým, že priznaná
výška výživného reflektuje aj na oprávnené záujmy a odôvodnené potreby navrhovateľky. Pokiaľ sa
navrhovateľka domáhala podaným návrhom, aby prvostupňový súd uložil odporcovi prispievať na jej
výživu sumou 270,- € mesačne, prvostupňový súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol,

nakoľko mal za to, že uvedená suma nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu, pričom aj výdavky
deklarované navrhovateľkou ako nevyhnutné mesačné náklady zodpovedajú určenej sume výživného
vo výške 150 € mesačne. Okrem odporcu sa na výžive navrhovateľky bude podieľať aj jej matka. O
trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal
navrhovateľke, ktorá mala čiastočný úspech vo veci, právo na náhradu trov konania vo výške 10

%, nakoľko čistý úspech navrhovateľky v konaní predstavuje iba 10 %. Celkovo boli trovy právneho
zastúpenia navrhovateľkou vyčíslené a prvostupňovým súdom priznané vo výške 1.917,23 € a z tejto
sumy má teda navrhovateľka nárok na 10 %, teda na 191,72 €, ktorú je povinný odporca zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľky.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že mobilný telefón používa najmä kvôli tomu,
že matka pracuje v L. M., nemá vodičské oprávnenie, a navrhovateľka preto vozí matku do práce a
naviac matka s ňou chce byť v kontakte v súvislosti s jej podnikateľskými aktivitami. Bola toho názoru,
že v dnešnej dobe nemožno dať za pravdu súdu, že poplatok za mobilný telefón, hlavne vo veku
navrhovateľky, nie je nevyhnutným výdavkom. Navrhovateľka nezdieľala názor prvostupňového súdu o

neadekvátnosti výdavkov na oblečenie v hodnote 100,- až 150,- €, pretože vzhľadom na jej vek, súčasné
ceny oblečenia a najmä to, že ak sa má posudzovať životná úroveň detí, ktorá by mala byť so životnou
úrovňou rodičov, tento výdavok nepovažovala za neadekvátny. Ďalej navrhovateľka konštatovala, že
keby predpokladala, že súd bude požadovať od nej vydokladovanie výdavkov v súvislosti s návštevou
gynekológa, bola by aj tento výdavok zdokladovala, ale v končenom dôsledku aj jej matka potvrdila,

že navrhovateľka má v tomto smere gynekologické problémy. Navrhovateľka bola toho názoru, že v
danej veci prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil dokazovanie a výsledky jednotlivých dôkazovzhromaždených v priebehu konania, a to najmä pokiaľ išlo o príjmy odporcu. Poukázala na to, že
prvostupňový súd vychádzal z toho, že jediným príjmom odporcu je výsluhový dôchodok, z ktorého
následne určoval výšku výživného. Poukázala na to, že na prvom pojednávaní odporca zatajil príjmy zo

školských štátnych zariadení, ako aj spoločnosti P. F., a.s. a k týmto sa priznal až na výzvu právneho
zástupcu navrhovateľky. Ďalej uviedla, že dôvodne predpokladá, že dohody o ukončení pracovnej
činnosti naformuloval sám odporca, pretože všetky majú rovnaký text a takto sa zbavil lepšieho príjmu,
pretože vedel, že navrhovateľka podá návrh na určenie výživného vo výške 270,- €. Podľa názoru
navrhovateľkymalprvostupňovýsúdzobraťdoúvahyvčaserozhodovaniaajskutočnosť,žekskončeniu

dohôd o pracovnej činnosti došlo dohodu, pričom nič nebránilo zamestnávateľovi, ak by odporca
nebol pristúpil na dohodu, aby pracovnú činnosť ukončil výpoveďou. Takto sa vlastne odporca zbavil
výhodnejšieho príjmu a tento postup zvolil zámerne a úmyselne, aby mohol na súde deklarovať len
príjem z výsluhového dôchodku. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva odporca nalieha, aby náklady spojené s dodávkou plynu boli rozrátané na počet osôb
bývajúcich v ich spoločnom dome a preto matka navrhovateľky vložila na účet odporcu celkovo 70,- €,

teda po 35,- € za deti. Súčasne navrhovateľka uviedla, že zistila, že odporca sa opätovne zamestnal a to
dňa 1.11.2010 v spoločnosti P. F., a.s., pričom jej nie je známa výška platu, a predpokladala, že vzhľadom
na jeho známosti s vedením tejto spoločnosti má stanovenú minimálnu mzdu. Uviedla, že s týmto
postupom odporcu sa potvrdila len skutočnosť, že k skončeniu pracovných pomerov došlo z jeho strany
špekulatívnym spôsobom, aby sa vyhol zvýšenému mesačnému príjmu. Taktiež mala navrhovateľka za

to, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil tvrdenie odporcu, že pôžička na meno S. O. (otec
odporcu), o ktorej odporca tvrdí, že je pôžičkou s bývalou manželkou, nebolo dostatočným spôsobom
preukázané, pretože matka navrhovateľky o takejto pôžičke, ktorej splátka je 139,- € mesačne, nemá
absolútne vedomosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka navrhovala, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu zmenil, tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 270,- € mesačne a nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2.044,30 € a
trovy odvolacieho konania vo výške 389,78 € (1 právny úkon á 320,34 €, 1 režijný paušál á 7,21 € a
19 % DPH zo sumy 327,55 €).

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že výdavok na mobilný telefón vo
výške 35,- € mesačne nie je nevyhnutný výdavok navrhovateľky, pretože mobilný telefón je evidovaný v

spoločnostiO.S.naprávnickúosobu-matkunavrhovateľkyatedanákladyspojenéspoužívanímmobilu
hradí právnická osoba a nie navrhovateľka. K výdavkom na oblečenie uviedol, že také vysoké mesačné
náklady na ošatenie si on v žiadnom prípade nemôže dovoliť. Odporca ďalej uviedol, že nie je pravdou,
že na prvom pojednávaní zatajil príjmy za prácu v súkromných školských zariadeniach, ale práve naopak
bol to on, kto súdu uviedol, že okrem hlavného pracovného pomeru na dobu určitú, mal do júna 2010 aj

štyri dohody o pracovnej činnosti, ktoré ukončil dohodou k 31.6.2010 a uviedol aj výšku príjmu z týchto
dohôd. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval na jeho nedôveryhodnosť v tom, že sa chcel
zbaviť výhodnejšieho príjmu a že pri ukončení dohôd o pracovnej činnosti mohol trvať na ich skončení
výpoveďou zo strany zamestnávateľa, odporca uviedol, že týmto krokom by nič nezískal, nakoľko
výpovedná doba je 15 dní, pričom uviedol, že k 30.6.2010 došlo k ukončeniu dohôd o pracovnej činnosti

dohodou u 25-tich zamestnancov. K dohode o ukončení dohody o pracovnej činnosti pristúpil odporca
po rozhovore so zamestnávateľom, najmä z toho dôvodu, že mu bola známa jeho zlá finančná situácia,
ako aj tá skutočnosť, že počas práce mal so zamestnávateľom vždy korektné vzťahy a v neposlednom
rade aj prísľub, že pokiaľ dôjde k zlepšeniu financovania, bude mať zamestnávateľ záujem na to, aby sa
odporca vrátil do pracovného pomeru a pracoval pre neho. Odporca ďalej uviedol, že nie je pravda, že

žiadal, aby sa rozrátali náklady spojené s dodávkou plynu na všetky osoby bývajúce v spoločnom dome,
ale trvá na tom, aby bývalá manželka prispievala polovicou finančných prostriedkov na náklady spojené
s užívaním domácnosti. K skutočnosti tvrdenej navrhovateľkou v odvolaní, že je opätovne zamestnaný
v spoločnosti P. F., a.s., odporca uviedol, že už viackrát požiadal predchádzajúceho zamestnávateľa
o možnosť znova sa zamestnať, pričom zamestnávateľovi uviedol, že jeho finančná situácia je zlá a

finančne ho podporujú jeho rodičia a brat. Nakoniec sa s ním dohodol aspoň na uzatvorení opätovného
pracovného pomeru na dobu určitú na kratší pracovný čas v rozsahu 15 hodín týždenne, nakoľko mu
zamestnávateľ nemôže dať vyšší príjem ako je minimálna mzda. Pokiaľ ide o úver na meno S. O.,
odporca uviedol, že ide o úver zo S. S., ktorý na jeho meno a s jeho súhlasom založili spoločne s bývalou
manželkou a na uvedený stavebný úver poukazovali počas sporenia finančné prostriedky výlučne oni

ako manželia, aby následne mohli čerpať stavebný úver. Nakoľko to v minulom období bolo výhodné a
ich finančné možnosti im to umožňovali, založili stavebné sporenia na všetkých členov rodiny, vrátanedetí, odporcovho otca, matky a brata a následne zmluvy pospájali a na zmluvu na meno S. O. zobrali
stavebný úver, ktorý použili pri stavbe rodinného domu. Na základe uvedených skutočností odporca
žiadal, aby odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, predloženého spisu a vyhodnotením

tvrdení uvedených účastníkmi, mal odvolací súd preukázané, že prvostupňový súd v danom konaní
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o
trovách konania a vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, keď skúmal tak existenciu oprávnených
a odôvodnených potrieb na strane navrhovateľky, ale skúmal aj možnosti a schopnosti odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky a dospel k správnemu právnemu záveru, keď čiastočne vyhovel

návrhu navrhovateľky a uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- € od
12.8.2010. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu o povinnosti odporcu
splácať nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.8.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 450,- € v
splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný

nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Uvedený nárok dieťaťa trvá do doby, kým nie je schopné sa samostatne živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti

samostatnesaživiť.Akookolnosť,keďtrvávyživovaciapovinnosťrodičovsatradičneakceptuještúdium.
Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, pričom je potrebné posudzovať ich aj v nadväznosti na
jeho výdavky, napr. náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením,

zdravotným stavom, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami,
splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Na strane oprávneného
zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľka je už plnoletá, ale podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 9.9.2010 je žiačkou
štvrtého ročníka G. sv. A. v R., zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá, nakoľko
navrhovateľka v dôsledku sústavnej prípravy na povolanie nie je schopná samostatne sa živiť. Pokiaľ
išlo o navrhovateľkou deklarované výdavky, na základe ktorých požadovala určiť výživné vo výške

270,- € mesačne, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého výdavky
navrhovateľky v sume 100,- až 150,- € na oblečenie, ani výdavky na mobil 35,- € mesačne a výdavky na
športové aktivity nemožno považovať za odôvodnené potreby oprávnenej. Rovnako mal odvolací súd
za to, že pokiaľ navrhovateľka uvádzala aj zvýšené náklady v súvislosti s častejšími gynekologickýmivyšetreniami, tieto v konaní nepreukázala. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že odôvodnené
potreby oprávneného sú ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného.
Na druhej strane z dokazovania vyplynulo, že príjmové pomery na strane odporcu mu neumožňujú

platiť výživné vo výške 270,- € mesačne, ako to požadovala navrhovateľka. Príjem odporcu predstavuje
583,53 € mesačne, pričom odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že v konaní
nebolo preukázané, že by odporca dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy ukončil pracovný pomer u
svojho zamestnávateľa resp. dohody o pracovnej činnosti. Okrem toho prvostupňový súd správne pri
rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že odporca sa podieľa na platení nákladov na domácnosť, v

ktorej žije aj navrhovateľka a zároveň bol zaviazaný platiť výživné vo výške 150,- € mesačne na syna v
rámci rozvodového konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke
má aj jej matka.

K odvolacím dôvodom, ktoré prezentovala navrhovateľka, považoval odvolací súd za potrebné uviesť,
že skutočnosť, že odporca sa opätovne zamestnal u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde podľa jeho
tvrdenia dosahuje mzdu zodpovedajúcu kratšiemu pracovnému času v rozsahu 15 hodín týždenne, sa

závažnejším spôsobom neprejaví na pomeroch odporcu a teda nemá vplyv na prvostupňovým súdom
určenú výšku výživného vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj s prihliadnutím na
ostatné výdavky odporcu preukázané v konaní. Navrhovateľka zároveň svoje tvrdenia o skutočnostiach,
že odporca neplatí náklady na domácnosť, tak ako to bolo prezentované v konaní pred prvostupňovým
súdom, ako aj o tvrdenia o tom, že jej matka nemala vedomosť o pôžičke, ktorej splátka predstavuje

139,- € mesačne, relevantne nepreukázala.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené prvostupňovým súdom rešpektuje
ustanovenia Zákona o rodine, nakoľko jeho výška 150,- € mesačne zodpovedá navrhovateľkou
preukázaným odôvodneným potrebám a zároveň aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
odporcuakopovinnéhorodiča.Odvolacísúdpretonapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúduakovecne

správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 Os.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil a preto mu náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.