Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/649/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci žalobcu 1) J. T., dôchodcu,

občana SR, bytom M. L. č. XX,. 2) M. G., dôchodkyne, občianky SR, bytom M. L. č. XX,. obaja právne
zastúpení Mgr. J. M., advokátom v T., B. XX. proti žalovanej A. Š., predavačke, občianke SR, bytom
M. L. č. XX, právne zastúpenej JUDr. A. K., advokátom v T., P. XXXX,. o určenie vlastníckeho práva
vydržaním, rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobcovia 1), 2) s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo
výške 3.014.- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele

1/3 parc. č. 1229/15 orná pôda o výmere 409 m2 a parc. č. 1229/16 orná pôda o výmere 1320 m2,
zapísaných na Katastrálnom úrade T., Správa katastra T. na LV č. 423 pre k. ú. M. L.. Uviedli, že
predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. 244-08368-087-94 z pôvodnej pkn
parc. č. 350 k. ú. M. L., ktorá bola zapísaná v pkn vl. č. 844 pre k. ú. M. L. ako „R. Z. Č.“ bez uvedenia
výmery. Ako spoluvlastníci pôvodnej pkn. parc.č.350 boli zapísaní v podiele 1/6 matka žalobkyne 2) E.
T., rod. Č., v podiele 2/6 K. K., rod. Ď., s ktorou žalobcovia nie sú v príbuzenskom pomere, v podiele
1/6 sestra žalobkyne 2) A. K., rod. T. a v podiele 2/6 ďalšia sestra žalobkyne 2) A. M., rod. T.. Uviedli,
že v minulosti došlo k reálnemu rozdeleniu predmetnej nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy na tri

časti tak, že jedna časť pripadla K. K., rod. Ď., druhá časť A. M. a tretia časť E. T. rod. Č. a A. K.,
rod. T.. Časť, ktorá pripadla A. M. užíval otec žalobcu 1) J. T. a túto neskôr získal od A. M. na základe
„Prohlášení“ z r. 1971. Časť, ktorá pripadla E. T. a A. K. užívala matka žalobkyne 2) E. T. spolu so
žalobkyňou 2), a túto získala žalobkyňa 2) od svojej matky E. T. a sestry A. K.. Pretože žalobcovia sa
cítili byť na základe uvedených skutočností oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti, požiadali
notárku Mgr. L. o vydanie Osvedčenia o vydržaní, proti ktorému boli najskôr podané námietky a neskôr
po ukončení súdnych konaní im bolo Katastrálnym úradom v T. osvedčenie vrátené s tým, že ich

podanieniejemožnévybaviť,nakoľkomupredchádzalopodaniežalovanej,nazákladektoréhotátobola
zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka predmetných nehnuteľností. Žalobcovia tvrdili, že sa
stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností titulom vydržania, pričom svoje právo odvodzovali od reálnej
deľby, uskutočnenej v minulosti mimo pozemkovej knihy.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že jej rodičia si v r. 1954 postavili rodinný dom, vedľa neho
si kúpili pozemky, nad ktorými sa nachádzali pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Nakoľko rodičia
chceli využívať aj časť pôvodnej PKN parc. č. 350, ktorá sa nachádzala blízko ich domu, urobili v r.1957 mimo pozemkovej knihy zámenu s otcom žalobcu 1) J. T., na základe ktorej došlo k výmene
časti pôvodnej parc. č. 350, ktorá patrila J. T. za parc. č. 540 v k. ú. M. L., ktorá patrila jej rodičom.
Na základe tejto zámeny jej rodičia od r. 1957 parc. č. 350 užívali ako vlastnú až do jej vloženia do

družstva v r. 1959 a aj po vložení do družstva, keď im bola pridelená do užívania ako záhumienka. Na
základe uvedených skutočností požiadala o vydanie osvedčenia o vydržaní a v súčasnosti je zapísaná
ako vlastníčka sporných nehnuteľností.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M. B., J. K., R. T., R. B., Ľ. P.,
oboznámil žalobu, výpis z LV č. 423 k. ú. M. L., výpis z pozemkovej knihy, geometrické plány, osvedčenie

o vydržaní, námietky proti vydaniu osvedčenia, oznámenia Katastrálneho úradu v T., spisy tunajšieho
súdu sp. zn. 6 C 1473/94, 10 C 1476/94, spis notárky Mgr. L. sp. zn. N 219/94, NZ 70/2000, spis notárky
JUDr. B. sp. zn. N 47/99, NZ 52/99, Prehlásenie zo dňa 5.2.1971 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu účastníkov konania, listu vlastníctva, výpisu z pozemkovej knihy a geometrických plánov súd
zistil, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, zapísané v súčasnosti na LV č. 423 pre k. ú. M. L. ako
parc. č. 1229/15 orná pôda o výmere 409 m2 a parc. č. 1229/16 orná pôda o výmere 1320 m2, ktoré

nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom č. 244-08368-087-94 zo dňa 27.06.1994 z pôvodnej
pkn parc. č. 350 k. ú. M. L., zapísanej v pkn vl. č. 844 pre k. ú. M. L. ako „ R. Z. Č.“ bez uvedenia
výmery. Ako spoluvlastníci pôvodnej pkn parc. č. 350 boli zapísaní v podiele 1/6 matka žalobkyne 2) E.
T., rod. Č., v podiele 2/6 K. K., rod. Ď., s ktorou žalobcovia nie sú v príbuzenskom pomere, v podiele 1/6
sestra žalobkyne 2) A. K., rod. T. a v podiele 2/6 ďalšia sestra žalobkyne 2) A. M., rod. T.. Ako vlastníčka

novovytvorených parc. č. 1229/15 a 1229/16 je v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaná žalovaná,
a to na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vydaného notárkou JUDr. B. podľa zák. č. 323/92
Zb. sp. zn. N 47/99, NZ 52/99.

Zo žaloby, výsluchu účastníkov a spisov tunajšieho súdu sp. zn. 10C 1476/94 a 6C 1473/94 súd
zistil, že žalobcovia podali dňa 22.08.1994 na notárskom úrade notárky Mgr. A. L. v T. návrh na vydanie

osvedčenia podľa § 2 zák. č. 293/1992 Zb., ktorým sa domáhali žalobkyňa 2) samostatne vydania
osvedčenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti KN parc. č. 1229/19 a žalobkyňa 2) spoločne
so žalobcom 1) vydania osvedčenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý z nich v podiele 1/3
nehnuteľnosti KN parc. č. 1229/17, ktoré nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom geodeta
Ing. V. S. č. zák. 244-08152-8/94, a to KN parc. č. 1229/19 v celosti z pkn parc. č. 351, zapísanej v

PK vl. č. 367 pre k. ú. M. L. a KN parc. č. 1229/17 v celosti z pkn parc. č. 350 zapísanej v pkn vl. č.
844 pre k. ú. M. L.. Proti vydanému osvedčeniu podala námietky Z. T. rod. K. (jedna z dedičov po K.
K., rod. Ď.), ktorá zároveň podala dňa 30.11.1994 na tunajšom súde žalobu o určenie, vedenú pod sp.
zn. 6C 1473/94, že žalobcovia 1), 2) nie sú oprávnenými držiteľmi v 1/3 tej časti nehnuteľnosti, ktorá
bola vytvorená z pôvodnej pkn parc. č. 350, ktorej zodpovedajú KN parc. č. 1229/15 a KN parc. č.

1229/16 v k. ú. M. L.; konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby dňa 17.01.1995. Zároveň
proti vydanému osvedčeniu podali námietky aj rodičia žalovanej Š. a A. G., ktorí zároveň podali dňa
30.11.1994 na tunajšom súde žalobu o určenie, vedenú pod sp. zn. 10C 1476/94, že žalobcovia 1), 2)
nie sú oprávnenými držiteľmi tej časti nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pkn parc. č. 350,
ktorej zodpovedá parc. č. 1229/15 orná pôda vo výmere 409 m2 v k.ú. M. L.. Vo veci sp. zn. 10 1476/94

rozhodol súd prvého stupňa dňa 22.05.1995 tak, že žalobe vyhovel a určil, že J. T. a M. G. (žalobcovia 1),
2) v tomto konaní) nie sú oprávnenými držiteľmi žalovanej nehnuteľnosti, keď konštatoval, že v minulosti
došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodnej pkn parc. č. 350 na tri časti, z ktorých jednu vymenil otec žalobcu
1) so Š. a A. G. (rodičmi žalovanej), pričom u zostávajúcej časti pôvodnej pkn parc. č. 350 J. T. a M.
G. tvrdili, že túto nikdy neužívali. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17 Co

245/96-46 zo dňa 03.09.1996 rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie s
tým, že zistil zásadný rozpor v tvrdeniach účastníkov týkajúci sa reálnej deľby nehnuteľnosti a nariadil
súduprvéhostupňa,abyzistilchronologickývývojapostup,akobolosparc.č.350naloženésosobitným
zameraním nato, či skutočne a kedy došlo k jej rozdeleniu a kto a kedy nehnuteľnosť užíval. Následne
dňa 27.09.1999 A. G. zobrala návrh späť a konanie bolo uznesením tunajšieho súdu č.k.10C 1476/94-63

zo dňa 26.10.1999 zastavené.Zo spisu notárky JUDr. Ľ. B. sp. zn. N 47/99, NZ 52/99 súd zistil, že dňa 02.02.1999 notárka JUDr. Ľ. B.
na základe žiadosti žalovanej a jej matky A. G. vydala Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sp. zn. N 47/99,
NZ 52/99 podľa § 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 zák. č. 323/1992 Notárskeho poriadku, ktorým osvedčila, že

žalovaná A. Š. je okrem iných aj vlastníčkou nehnuteľností, vytvorených z pôvodnej pkn parc. č. 350,
zapísanej vo vl. č. 844 pre k. ú. M. L. a vedených v súčasnosti ako parc. č. 1229/15 a parc. č. 1229/16.

Dňa 14.04.2000 žalobcovia 1), 2) doručili Katastrálnemu úradu T., Správe katastra T. na zápis
osvedčenie vydané notárkou Mgr. A. L. sp. zn. N 219/94, NZ 70/2000, ktoré im bolo vrátané s tým, že
listina nie je spôsobilá na vykonanie záznamu, nakoľko ako vlastníčka osvedčovaných nehnuteľností je

zapísaná žalovaná. Následne dňa 19.07.2002 žalobcovia podali žalobu na súd.

V konaní sa žalobcovia 1), 2) domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele
1/3 nehnuteľností zapísaných v súčasnosti v katastri nehnuteľností na LV č. 423 k. ú. M. L. ako parc.
č. 1229/15 orná pôda o výmere 409 m2 a parc. č. 1229/16 orná pôda o výmere 1320 m2, ktoré boli
vytvorenégeometrickýmplánomč.244-08368-087-94zpôvodnejpknparc.č.350k.ú.M.L.,zapísanejv
pknvl.č.844prek.ú.M.L.ako„R.Z.Č.“bezuvedeniavýmery.Uplatňovalisvojevlastníckeprávotitulom

vydržania, pričom ho odvodzovali od reálnej deľby, ktorá mala prebehnúť medzi pôvodnými pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi podľa ich tvrdenia ešte pred r. 1950, pravdepodobne v r. 1949. Tvrdili pritom,
že pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci si pkn parc. č. 350 rozdelili na tri časti tak, že časť ktorej
zodpovedá súčasná parc.č.1229/15 pripadla A. M., prostredná časť, rovnobežná s parc. č. 1229/15,
ktorá tvorí polovicu súčasnej parc. č. 1229/16 pripadla K. K., rod. Ď. a tretia časť, ktorá tvorí druhú

polovicu súčasnej parc. č. 1229/16 pripadla E. T. rod. Č. a A. K., rod. T.. Tvrdili, že časť, ktorá patrila A.
M. užíval otec žalobcu 1) J. T. a túto neskôr získal od A. M. na základe „Prohlášení“ z r. 1971. Časť, ktorá
pripadla E. T. a A. K. užívala matka žalobkyne 2) E. T. spolu so žalobkyňou 2), a túto získala žalobkyňa
2) od svojej matky E. T. a sestry A. K.. Tretiu časť užívala K. K., rod. Ď..

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmú má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že novovytvorené parc. č. 1229/15 a parc.
č. 1229/16 v k. ú. M. L., ku ktorým sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva, boli vytvorené

geometrickým plánom č. zák. 244-08368-087-94 zo dňa 27.06.1994 rozdelením pôvodnej pkn parc. č.
350 zapísanej vo vl. č. 844 pre k. ú. M. L.. Pokiaľ teda žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od
reálnej deľby, pričom tvrdia, že žalobca 1) vydržal tú časť pôvodnej pkn parc. č. 350, ktorej zodpovedá v
súčasnosti parc. č. 1229/15 a žalobkyňa 2) vydržala tú časť pôvodnej pkn parc. č. 350, ktorej zodpovedá
tá polovica súčasnej parc. č. 1229/16, ktorá je rovnobežná s parc. č. 1229/15, ale s ňou bezprostredne

nesúvisí, mal sa každý z nich domáhať určenia, že je vlastníkom tej časti pôvodnej pkn parc. č. 350,
ktorá zodpovedá reálnej deľbe, a nie domáhať sa určenia spoluvlastníckeho podielu v 1/3 u každej z
novovytvorených parciel. Treba však uviesť, že ani v tomto konaní, rovnako ako v konaní vedenom na
tunajšom súde v pod sp. zn. 10C 1476/94 žalobcovia nepreukázali, že v minulosti vôbec k reálnej deľbe
medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi došlo, ani to, ako bola parc. č. 350 v skutočnosti kým a

kedy užívaná. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalobca 1) spolu s rodičmi užíval tú časť pkn parc. č. 350, z
ktorej bola neskôr vytvorená parc. č. 1229/15 (pričom sa domáha určenia vlastníckeho práva aj k zvyšnej
časti parc. č. 350, z ktorej bola neskôr vytvorená parc. č. 1229/16), prostrednú časť pôvodnej pkn parc. č.
350 užívala K. K., rod, Ď. a tretiu krajnú časť pôvodnej pkn parc. č. 350, z ktorých bola neskôr vytvorenáparc. č. 1229/16 užívala žalobkyňa 2) spolu s matkou (pričom sa domáha určenia vlastníckeho práva aj
k zvyšnej časti pôvodnej parc. č. 350), a to až do vloženia pozemku do družstva v r. 1959.

Svedok M. B. uviedol, že pkn parc. č. 350 užíval otec žalovanej M. K., a to až do r. 1959, kedy bol

pozemok vložený do družstva. Uviedol, že otec žalobcu 1) tam mal nejaký malý kúsok, ktorý vymenil s
otcom žalovanej, žalobkyňa 2) s jej matkou pozemok vôbec neužívali.

Svedok J. K. uviedol, že pkn parc. č. 350 užíval v jednej časti otec žalobcu 1) J. T., druhú časť žalobkyňa
2) a tretiu časť, ktorá vlastnícky patrila p. V., obhospodarovali žalobkyňa 2) a J. T..

Svedok R. T. uviedol, že dve tretiny pkn parc. č. 350 užíval jeho otec J. T., z toho jednu tretinu so
súhlasom vlastníčky A. M., tretiu časť pozemku užívala žalobkyňa 2). Takto bol pozemok užívaný až do

vloženia do družstva v r. 1959.

Svedok R. B. uviedol, že pkn parc. č. 350 vlastnícky patrila rodine T., celý pozemok až do r. 1957 užíval
otec žalobcu 1) J. T., ktorý v uvedenom roku celý pozemok vymenil so Š. G. za iný pozemok v k. ú. M.
L.. G. predmetný pozemok celý užívali až do jeho vloženia do družstva v r. 1959. Svedok ďalej uviedol,
že pozemok nebol reálne rozdelený, celý ho užíval až do zámeny otec žalobcu 1) J. T. a pozemok bol

ako celok vložený do družstva.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd za to, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dôvodnosť svojej žaloby. Nielenže sa domáhali určenia
spoluvlastníckeho podielu k pozemkom aj v častiach, o ktorých sami v žalobe uviedli, že ich sami alebo
ich právni predchodcovia v tejto časti neužívali, resp. sa domáhali určenia spoluvlastníckeho podielu v

častiach, o ktorých tvrdili, že ich užívali výlučne, ale nepodarilo sa im preukázať ani skutočnosť, že došlo
v minulosti k reálnej deľbe nehnuteľnosti, od ktorej odvodzovali svoje vlastnícke právo, ani skutočnosť,
že nehnuteľnosť užívali oni alebo ich právni predchodcovia ako oprávnení držitelia. Oprávnená držba je
faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej
viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Nestačí teda samotné užívanie, ale

vyžaduje sa aj preukázanie tzv. nadobúdacieho titulu, aj keď neplatného, na základe ktorého je držiteľ
vnútorne presvedčený, že užíva vec ako svoju vlastnú a nie cudziu. Otec žalobcu 1) J. T. ani žalobkyňa
2) neboli nikdy zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pôvodnej pkn parc. č. 350, vedeli o tom, že
niekto iný ako oni je vlastníkom predmetného pozemku. Žalobcovia v konaní nepreukázali súdu žiaden
nadobúdací titul, od ktorého by odvodzovali dobromyseľnosť, vnútorné presvedčenie o vlastníctve

pozemku a nepreukázali nepochybným spôsobom ani to, ktoré časti nehnuteľnosti, v ktorých obdobiach
oni alebo ich právni predchodcovia užívali. Tvrdenia žalobcov a vypočutých svedkov sú v tomto smere
rozporuplné, každý zo svedkov uvádzal iný spôsob užívania pozemku inými osobami. Keďže žalobcom
sa v konaní nepodarilo preukázať, že boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, súd žalobu zamietol.

Nakoľko žalobu žalobcov súd zamietal z horeuvedených dôvodov, nepovažoval za potrebné doplniť
dokazovanie navrhnutým dôkazom zo strany žalovanej - výsluchom jej matky k okolnostiam zámeny
pozemku s J. T..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú
náhradu trov konania vo výške 3.014,-Sk. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4

úkony právnej pomoci á 600,-Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. pri hodnote sporu 6.276,-Sk:
prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, zastupovanie na pojednávaniach dňa 01.06.2005
a 18.01.2006 + 3x režijný paušál á 150,-Sk + 1x režijný paušál á 164,-Sk.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).