Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/793/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.JuditouKnocikovouvprávnejvecinavrhovateľkyA.Z.,bytom

B., Ľ. Š. XX/XX,. zast. JUDr. M. R., advokátom so sídlom v P., T. XXX. proti odporcovi P. C., a.s., so
sídlom v L., U. J. K., IČO: XX. XXX. XXX,. zast. J.. E. K., advokátkou so sídlom v B., D. X o neplatnosť
výpovede a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že výpoveď z pracovného pomeru odporcu zo dňa 13.07.2000 daná navrhovateľke
dňa 20.07.2000 podľa § 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce v platnom znení do 01.04.2002 j e n
e p l a t n á .

Návrh navrhovateľky na náhradu mzdy ako bude ustálená súdom spolu so 17,6% úrokom z omeškania
z jednotlivých mesačných miezd od 01.11.2000 odo dňa ich splatnosti až do zaplatenia i s náhradou trov

konania v tejto časti s a v y l u č u j e na samostatné konanie.

Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1.394,20Eur k rukám
jej právneho zástupcu JUDr. M. R. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50Eur
do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.3.2004 č.k. 12C 793/2000-261 bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná odporcom
dňa 20.7.2000 podľa § 46 ods. 1, písm. c/ Zákonníka práce účinného do 1.4.2002 pre nadbytočnosť
z dôvodu, že výpovedný dôvod bol daný a odporca nemohol splniť svoju ponukovú povinnosť podľa

§ 46 ods. 2 Zákonníka práce v rozhodnom období od 20.6.2000 do 20.7.2000. Zároveň bol následne
zamietnutý aj návrh na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Na základe odvolania navrhovateľky bolo toto rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 15.2.2005 č.k. 17Co 160/2004-291 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie. Odvolací súd uviedol, že existencia organizačnej zmeny nebola medzi účastníkmi sporná a
predmetom sporu zostala otázka splnenia ponukovej povinnosti podľa § 46 ods. 2 Zákonníka práce
v znení do 1.4.2002 (ďalej len ZP), podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
(okrem uvedených prípadov) iba vtedy, ak nemá možnosť ho ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo

dojednané ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúce príprave,
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkolv mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. V odôvodnení Krajského súdu v Trenčíne sa uvádza, že
zamestnancaB.C.vykazujeodporcavzoznamezamestnancovstrediska380- laboratóriumk1.7.2000.

V. G. vykazuje ako zamestnankyňu tohto strediska od 1.6.2000 s tým, že jej pracovný pomer trvá
do 31.8.2000. Pracovný pomer I. F. mal trvať do 30.6.2000. Pracovná zmluva s B. C. bola uzavretá
pôvodne na určitý čas - do 30.9.1999. Dohodou zo dňa 29.9.1999 sa zmenil len druh práce od 1.10.1999
a pracovný pomer sa predĺžil do 31.12.1999. K ďalšiemu predĺženiu pracovného pomeru už nedošlo
(dôkazvspisechýba),alepodľadohodyzodňa27.6.2000sazmenildruhpráceodtohoistéhodňa.Stalo

sa tak už po rozhodnutí o organizačnej zmena a prevedenie na inú prácu malo trvať do 30.9.2000. Tento
postupodporcujenepochopiteľnýajavísaskutočneakozámernéskresľovaniestavupreúčelobsadenia
pracovného miesta, ktoré by inak zrejme navrhovateľke vyhovovalo. To všetko sa udalo za situácie, keď
už pracovný pomer B. C. mal byť uplynutím času skončený. Treba súhlasiť s navrhovateľkou aj v tom, že
B. C. vo svojej výpovedi potvrdil prítomnosť na novom pracovnom mieste v čase, keď tam mal pracovať
aj V. G., ktorej pracovný pomer vznikol 1.6.2000. Pokiaľ B. C. vypovedal ako svedok, jeho výpoveď je

neurčitá v tom, kedy nastúpil na pracovné miesto strediska 380. Všetko nasvedčuje tomu, že po I. F.
malo zostať voľné pracovné miesto a že nebol dôvod s týmto pracovným miestom manipulovať tak, ako
to odporca urobil. Nebolo vierohodne preukázané, prečo bol B. C. prevádzaný na inú prácu dohodou
zo dňa 1.6.2000 a zo dňa 27.6.2000, keď naviac podľa druhej dohody pracoval na označenej funkcii
3-4dni. Navrhovateľka bola dlhoročnou zamestnankyňou, oboznámenou s pracovnými postupmi, ktoré

mohla zvládnuť prípadne po určitom zapracovaní. Po vykonaní dokazovania sa javí, že odporca nesplnil
ponukovú povinnosť, hoci ju splniť mohol a problémy s tým spojené sú zahmlievaním skutočnosti, že
nemal v úmysle ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu. Zostáva ešte zistiť, či s výkonom práce, na
ktorú bol prevedený B. Cvopa sú spojené kvalifikačné alebo iné podmienky a či bolo možné v zmysle
§ 46 ods. 2 ZP

od navrhovateľky požadovať ich splnenie. To sa týka napr. povinnosti držať oprávnenie na výkon činnosti
na vysokozdvižnom vozíku, či táto činnosť patrila k náplni práce na uvedenom pracovnom mieste a či
bola viazaná na mužskú pracovnú silu. Pokiaľ kvalifikačné predpoklady takéto povinnosti neukladali,
požiadavka na obsadenie pracovného miesta mužom by mohlo znamenať aj diskrimináciu žien vo
vzťahu k výkonu tejto činnosti. Týmito okolnosťami sa bude musieť súd prvého stupňa ešte zaoberať. V

prípade, že výsledky doplneného dokazovania budú nasvedčovať tomu, že odporca nesplnil ponukovú
povinnosť, výpoveď je neplatná a bude potrebné rozhodnúť o náhrade mzdy.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, smerníc, preukazu pre držanie
vysokozdvižných vozíkov a zistil tento skutkový stav veci :

Súd sa zaoberal pri tomto rozhodovaní už len spornou skutočnosťou, ktorou bola ponuková povinnosť

odporcu podľa § 46 ods. 2 Zákonníka práce a to konkrétne to, či odporca mohol ponúknuť navrhovateľke
to voľné pracovné miesto, na ktoré preradil svojho pracovníka svedka B. C.. S týmto odporca uzatváral
nasledovné dohody v tomto časovom slede (s uvedením čísla listu (čl.) v spise):

- čl. 69 spisu : pracovná zmluva do 1.7.1999, podľa ktorej bol svedok B. C. od 1.7.1999 zaradený na
druh práce : 3-RVSH - robotník nádvornej čaty u odporcu na dobu určitú do 30.9.1999,

- čl. 70 spisu : dohoda zo dňa 29.9.1999 o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej je druh práce : 3-RVSH
- robotník nádvornej čaty od 1.10.1999, a pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.1999,

- čl. 71 spisu : dohoda zo dňa 27.12.1999 o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej je druh práce : 3-
RVSH - robotník nádvornej čaty od 1.1.2000 a pracovný pomer na dobu neurčitú,

- čl. 138 spisu : dohoda zo dňa 1.6.2000 o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej je druh práce : 3-RVSH

- laborant riadenia a kontroly procesov od 1.6.2000,

- čl. 72 spisu : dohoda zo dňa 27.6.2000 o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej je druh práce : 3 -
RVSH - laborant riadenia a kontroly procesov od 27.6.2000 do 30.9.2000 a od 1.10.2000 pôvodný druh
práce - 3 RVSH - robotník nádvornej čaty.SvedokB.C.dňa31.3.2004(čl.251)uviedol,ženiekedyvjúni2000(presnýdátumsinepamätal)muIng.
M. ponúkol miesto v laboratóriu z dôvodu, že mal potrebnú kvalifikáciu a osvedčenie na vysokozdvižný
vozík. V čase ponuky počul meno I. F. a vedel, že pracoval v laboratóriu, ale ho nepoznal. Keď začal

pracovať v laboratóriu, I. F. maródoval. Nebol na žiadnom školení, postupne ho zaúčali na stredisku
laboratória spolupracovníci. Mal ukončenú chemicko-technologickú priemyslovka s maturitou, odbor
priemyselná technológia a mal osvedčenie na ovládanie vysokozdvižného vozíka. Keď bol preradený do
laboratória, pracovala tam aj V. G., ale I. F. tam nebol. Svedok potvrdil, že na dohode zo dňa 27.6.2000
je jeho podpis, ale sa nevedel vyjadriť, či na základe tejto dohody bol preradený z nádvornej čaty do

laboratória. Ďalej potvrdil, že aj podpis na dohode zo dňa 1.6.2000 je jeho, ale si nepamätal, pri akej
príležitosti túto dohodu podpisoval. Vedel, že navrhovateľka pracuje v lome. Keď bol preradený do
laboratória, nevedel o tom, že by spolu s ním bol prijatý nejaký nový pracovník. Pred ním nastúpila V. G..

Odporca vykazoval V. G. ako zamestnankyňu laboratória od 1.6.2000 do 31.8.2000. Podľa pracovnej
zmluvy pracovný pomer I. F. trval od 1.3.1999 do 30.6.2000 na druh práce : 3-RVSH-laborant riadenia
a kontroly procesov. Jeho doba určitá bola dohodnutá dohodou zo dňa 3.1.2000.

Svedok B. C. pri opätovnom výsluchu dňa 19.11.2007 predložil k nahliadnutiu svoj vodičský preukaz
zo dňa 7.7.1999, preukaz vodiča motorových vozíkov zo dňa 26.7.20002 a uviedol, že v laboratóriu
začal oficiálne pracovať od 1.6.2000, ale neoficiálne od mája 2000, aby vozil ťažké bremená na
vysokozdvižnom vozíku. Od 1.6.2000 stále pracuje v laboratóriu, nevrátil sa na pôvodné miesto
nádvornej čaty. S vozíkom chodieval u predchádzajúceho zamestnávateľa aj bez oprávnenia, lebo to

nie je ťažké. Uviedol, že niekedy v máji 2000 sa z vlastnej iniciatívy domáhal preradenia do laboratória
a to z rodinných dôvodov. Potvrdil, že keď nastúpil do laboratória, V. G. tam už pracovala a nestíhala
prácu tak ako staršie pracovníčky. Nepamätal si, že by v máji 2000 videl v laboratóriu V. G.. Oprávnenie
na vysokozdvižný vozík získal prvýkrát v roku 1999 bez obmedzenia.

Svedok Ing. P. M., vedúci strediska 380-laboratória od roku 1996 uviedol, že v laboratóriu pracovali

samé ženy a mal problémy s prenášaním ťažších bremien. Z tohto dôvodu bol prijatý I. F., aby vozil
ťažké bremená. Nesplnil však jeho požiadavky, preto vedel, že s ním bude skončený pracovný pomer
a domáhal sa namiesto neho jedného pracovníka a to muža. Dostal ponuku z personálneho odboru
a to B. C.. Urobil s ním pohovor. Vyhovoval jeho požiadavkám. Vzhľadom na skúsenosti s I. F., bol
zamestnaný iba na dobu určitú. Navrhovateľka pracovala na vysunutom pracovisku laboratória v lome.

Vedelo sa, že sa bude na tomto pracovisku v lome zavádzať automatizácia a postupne sa aj zaviedli
automatizované počítačové systémy a v lome už pracuje len 1 pracovníčka p. R.. Svedok poprel, že
by povedal navrhovateľke, že keď predá svoje akcie u odporcu spoločnosti A. I., bude mať problémy a
bude v nemilosti. Chcel mať muža - pracovníka na každej zmene, ale zodpovedné pracovníčky sa vedeli
vymeniť. Ženy pracovníčky mali rovnakú možnosť spraviť si osvedčenie na vysokozdvižný vozík za

podmienky, že mali vodičský preukaz. V roku 2003 dobudovali výťah na 2 poschodie. Pracovníčka V. G.
bola určená pre nové betonárske laboratórium, ktoré sa neskôr nevytvorilo. Po odchode navrhovateľky
v lome s p. R. nikto nepracoval, neprijal sa žiadny nový pracovník.

Navrhovateľka tvrdila, že v laboratóriu nevidela používať vysokozdvižný vozík a to ani B. C. ani I. F.. I.
F. bol tzv. vzorkár a vozil vzorky, ktoré nevážili viac ako 15kg. Používali káru na prenos vriec z lomu do

laboratória. V baliarni im pomáhali chlapi vrecia naložiť a samé ich vykladali. Bola ochotná sa zaškoliť
na ovládanie vysokozdvižného vozíka, lebo má vodičské oprávnenie, ale nikto sa jej ani neopýtal, či by
bola ochotná. Dennodenne chodila do laboratória, ale v máji 2000 tam B. C. nevidela. Bol tam I. F. a
ona s ním nemala žiadne problémy. Navrhovateľka predložila maturitné vysvedčenie zo dňa 19.6.1969
a vodičský preukaz, pre skupinu B od 22.10.1977.

Svedok Ing. Ľ. J., vedúci odboru riadenia kontroly kvality u odporcu od roku 1983, uviedol, že laborant
prípravy surovín (funkcia navrhovateľky) pracoval v lome, kde sa spracovávali vzorky o hmotnosti 1-8kg,
možno 10kg. Laborant riadenia a kontroly procesov pracoval v závode, kde sa kontrolovali všetky
materiály od surovín až po výsledný výrobok a pracovalo sa so vzorkami od 1kg po 50kg pri vreckách
cementu. Keď svedok nastúpil do laboratória, pracoval tam p. Hoštacký, ktorý nosil tieto 50kg vrecia

cementu. Keď odišiel do dôchodku, nejakú dobu tam chýbala mužská pracovná sila, preto sa to riešilonáhradným spôsobom za pomoci káry a nakladania vriec mužmi v baliarni. Namiesto p. H. bol prijatý
I. F., ktorý okrem iného zabezpečoval prenášanie vzoriek bez použitia vysokozdvižného vozíka. Potom
nastúpil p. C. s preukazom na vozíky. Vysokozdvižný vozík sa používal asi raz do týždňa a požičiavajú

si ho z oddelenia výroby. Ku koncu boli problémy s I. F., preto neoficiálne chodil pracovať - zaúčať sa od
mája 2000 B. C.. Potreboval človeka za človeka a odišla pracovníčka Ž. Š.. On si nevyberal ani I. F. ani
B. C., jemu boli pridelení. Už vtedy bolo plánované, že B. C. nastúpi na miesto do laboratória. Svedok
predložil kroniku ich laboratória, kde bolo uvedené, že J. Š. ukončila pracovný pomer dňom 1.5.2000,
dňa 1.6.2000 nastúpil do laboratória B. C. a I. F. končí pracovný pomer dňa 30.6.2000. Potvrdil, že v

čase výpovede nebolo žiadne voľné pracovné miesto v laboratóriu. Od 1.5.2000 odišla p. Š., vedelo sa,
že I. F. za mesiac odíde a on ako vedúci potreboval pracovníka na kontrolu. V podstate nebol rozdiel
medzi kvalifikačnými požiadavkami u pracovníkov v lome u navrhovateľky a pracovníkov v závode v
laboratóriu.

Svedkyňa M. R., spolupracovníčka navrhovateľky v lome, uviedla, že do dôchodku odišla v apríli 2007.
Spracovávali vzorky s hmotnosťou 2-5kg a do laboratória nosili vzorky s hmotnosťou asi 20Dkg asi raz

za týždeň. V laboratóriu si nevšimla vysokozdvižný vozík, ani jazdiť s ním B. C. a ani I. F.. V roku 2000
autobusom chodili z lomu každý deň so vzorkami a tieto nechávali na vrátnici. Nepamätala si, kedy
prišiel do laboratória B. C.. I. F. poznala, videla ho pracovať v laboratóriu. Ale sa s ním nerozprávala.
Nepamätala si, či v 1deň videla v práci naraz I. F. aj B. C.. Potvrdila, že s ňou odchádzala do dôchodku p.
S. a namiesto nich prišli 2pracovníčky z laboratória. Kým tam pracovala, nikto iný neprišiel. Po odchode

navrhovateľky došlo k reorganizácii firmy a práca navrhovateľky bola prerozdelená tak, že poobednú
zmenu robili pracovníci v laboratóriu, keď dostali počítač a nový röntgen, ktoré tam dovtedy neboli a na
rannej zmene zostala iba ona a robila aj prácu navrhovateľky.

Svedkyňa Ľ. E., operátorka RTG u odporcu, potvrdila, že navrhovateľka jej nosila vzorky o váhe do
30Dkg raz na vrátnicu a raz až k nej. Nenašli sa vzorky ťažšie ako 15kg. S B. C. a I. F. nepracovala na

jednom poschodí. Nevedela uviesť, kedy nastúpil B. C., I. F. a V. G., nespolupracovala s nimi a robili v
inej zmene. S navrhovateľkou nespolupracovala bezprostredne, stretla sa s ňou málo.

Svedkyňa Z. M., laborantka od roku 1988, spolupracovala s navrhovateľkou v roku 2000. Nevedela
uviesť, či B. C. a I. F. pracovali naraz v laboratóriu alebo nahrádzal jeden druhého, pretože s nimi
nespolupracovala. Nevidela ich používať vysokozdvižný vozík. Najťažšie vzorky boli do 25kg a dvíhali

ich 2pracovníčky a používali káričku. Všetci aj muži aj ženy mali rovnaké povinnosti. Okrem B. C. tam iný
muž nebol a museli si samé pomôcť a poprosiť pracovníka z výroby. Neskôr prišiel M. Z.. V súčasnosti
je ich menej ako v roku 2000. Zmodernizovala sa ich práca, stali nové prístroje. Podľa nej B. C. nechodil
vypomáhať do laboratória a nevedela nič o jeho neoficiálnom zaradení do laboratória v máji 2000.
Nevedela, kto nastúpil skôr, či V. G. alebo B. C.. Pracovný stroj - drvič si samy čistili a poruchy opravovali

zámočníci, elektrikári. Nikto z nich nebol určený na zabezpečovanie údržby drviča.

Súd nemohol vypočuť ako svedka I. F., pretože podľa správy M. P. P. B. zo dňa 13.10.2009 sa na adrese
bydliska nezdržuje, je na neho vydaný európsky zatykač a je v pátraní od 9.6.2006.

Svedok nemá ani v ČR evidovaný žiadny pobyt.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedok B. C. začal pracovať na stredisku 380-laboratória v čase,

keď tam už pracovala nová pracovníčka V. G.. Táto podľa pracovnej zmluvy nastúpila dňa 1.6.2000. Z
tohto bez pochýb vyplýva, že svedok začal pracovať v laboratóriu až po 1.6.2000 na základe dohody
v zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2000 (čl. 72) a zrejme dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 1.6.200 (čl. 138) bola vyhotovená dodatočne. Takýto záver vyplýva aj z toho, že dohoda o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2000 bola súdu predložená až dodatočne a nie spolu so všetkými ostatnými

dohodami o zmene pracovnej zmluvy na čl. 69 až 72. Súd bol názoru, že v čase od 1.6.2000 do
27.6.2000 (uzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy s B. C.) odporca mal 1 voľné pracovné miesto
pre navrhovateľku. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka spĺňala kvalifikačné
predpoklady, mala aj vodičské oprávnenie. Podľa náplne práce nebolo podmienkou mať skúšky naovládanie vysokozdvižného vozíka. Navrhovateľka bola ochotná absolvovať tento kurz a obsluhovať
i vozík. Navrhovateľka tvrdila, že jej vôbec nebolo ponúknuté žiadne miesto. Z uvedených dôvodov
súd vyhovel návrhu navrhovateľky podľa § 46 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Pritom súd rešpektuje

skutočnosť, že výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnancovi, ale musí tak urobiť
v súlade s citovaným ust. § 46 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. súd vylúčil návrh navrhovateľky na vyplatenie náhrady mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru na samostatné konanie, pretože je v tejto časti potrebné vykonať iné
rozsiahle dokazovanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania proti neúspešnému

odporcovi. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č. 240/1990 Zb., vyhl.č.
163/2002 Z.z., vyhl.č. 655/2004 Z.z. nasledovné :

I. Odmena za úkony právnej služby

a) 15.02.2002 Prevzatie a príprava zastúpenia 200,00 Sk / 6,64€

b) 13.03.2002 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 200,00 Sk / 6,64€

c) 11.11.2003 Písomné vyjadrenie k doplneniu dôkazov žalobcom 1.281,00 Sk /42,52€

d) 25.02.2004 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 1.360,00 Sk /45,11€

e) 31.03.2004 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 1.360,00 Sk /45,11€

f) 31.05.2004 Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín 1.360,00 Sk /45,11€

g) 15.02.2005 Pojednávanie - Krajský súd Trenčín 1.154,00 Sk /38,31€

h) 13.04.2005 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 1.154,00 Sk /38,31€

i) 24.06.2005 Písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 11.04.2005 1.154,00 Sk /38,31€

j) 03.10.2007 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 1.468,00 Sk /38,73€

k) 19.11.2007 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 1.468,00 Sk /38,73€

l) 30.09.2009 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 53,49€

m) 18.11.2009 Pojednávanie - Okresný súd Trenčín 53,49€

II. DPH 19% zo sumy 490,50 € (t. j. spolu odmena I.a) - m)) 93,20€

III. Režijný paušál

- 2 x 3,32 € (2 x 100,- Sk) - úkony pod písm. a), b) 6,64€

- 1 x 4,25 € (1 x 128,- Sk) - úkon pod písm. c) 4,25€

- 3 x 4,51 € (3 x 136,- Sk) - úkony pod písm. d), e), f) 13,53€

- 3 x 4,98 € (3 x 150,- Sk) - úkony pod písm. g), h), i) 14,94€

- 2 x 6,34 € ( 2 x 191,- Sk) - úkony pod písm. j), k) 12,68€

- 2 x 6,95 € - úkony pod písm. l), m) 13,90€IV. Náhrada za stratu času

a) 25.02.2004 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 18,82 € / 567,- Sk 75,28€

b) 31.03.2004 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 18,82 € / 567,- Sk 75,28€

c) 15.02.2005 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 8,30 € / 250,- Sk 33,20€

d) 13.04.2005 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 8,30 € / 250,- Sk 33,20€

e) 03.10.2007 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 10,56 € / 318,- Sk 42,24€

f) 19.11.2007 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 10,56 € / 318,- Sk 42,24€

g) 30.09.2009 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 11,59 € 46,36€

h) 18.11.2009 Cesta P. - T. a späť, 2 x 2 polhodiny á 11,59 € 46,36€

V. Náhrada cestovného

- motorové vozidlo EČ: P. XXX. A.,

a) 13.03.2002 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,33 € / 9,83 Sk 31,68€

b) 25.02.2004 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,38 € / 11,38 Sk 36,48€

c) 31.03.2004 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,38 € / 11,38 Sk 36,48€

d) 15.02.2005 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,43 € / 13,10 Sk 41,28€

e) 13.04.2005 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,43 € / 13,10 Sk 41,28€

f) 03.10.2007 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,43 € / 13,00 Sk 41,28€

g) 19.11.2007 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,43 € / 13,00 Sk 41,28€

h) 30.09.2009 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,42 € 40,32€

i) 18.11.2009 Cesta P. - T. a späť, 2 x 48 km x 0,42 € 40,32€;

celkom spolu 1.394,20Eur.

Podľa § 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 písm. h) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení noviel súd zaviazal neúspešného odporcu k zaplateniu súdneho poplatku z
návrhu podľa pol. 1b, sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach, okrem výroku o vylúčení
časti návrhu na samostatné konanie.

Odvolanie proti výroku o vylúčení časti návrhu na samostatné konanie nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľka podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).