Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. október 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/333/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky:
Z. M. rod. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., S. č. XXX,. proti odporcovi: M. M., nar. XX.X.XXXX,. bytom
V. N. K., Z. XXX,. v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 4C/54/2010-22 zo dňa 13.4.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t vr d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala rozhodnúť tak,
aby odporca vydal navrhovateľke 200 €, kľúče a zlatý prsteň alebo náhradu škody vo výške 300,- € a

5.000,- € za urážku na cti. Prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľke
priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh a za odvolanie.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 126 ods. 1 a § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal prvým výrokom
na vydanie hnuteľných vecí a mal za to, že v tomto konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia, že bola vlastníčkou zlatého prsteňa v hodnote 100,- €, že vlastnila
hotovosť 200,- € a kľúče od bytu, ktoré žiadala vydať. Zároveň nepreukázala nijakým dôkazom, že
tieto hnuteľné veci vzal odporca a mal ich vo svojej držbe ku dnu rozhodovania súdu. Prvostupňový

súd poukázal na skutočnosť, že nemohol vychádzať z rozporuplných tvrdení samotnej navrhovateľky,
ako aj tvrdení navrhovateľky a jej svedkyne a takúto svedeckú výpoveď nemohol vyhodnotiť ako
vierohodný dôkaz, pričom iné dôkazy navrhovateľka nepredložila. Porovnaním výpovede navrhovateľky
v návrhu s jej výpoveďou na pojednávaní a v priestupkovom konaní, rovnako porovnaním výpovede
svedkyne na pojednávaní a v priestupkovom konaní a ich výpovedí navzájom zistil prvostupňový
súd odlišnosti v ich vlastných výpovediach, aj vo výpovediach navzájom. Uvedené rozpory sa týkali
jednak vzťahu navrhovateľky s odporcom, kedy navrhovateľka tvrdila, že odporca je druh svedkyne,

svedkyňa tvrdila opačne. Rozpory boli v tvrdeniach, či hnuteľné veci existovali v byte navrhovateľky
ku dňu návštevy svedkyne a odporcu v tomto byte, vo výške ocenenia hnuteľných vecí, aj v právnom
dôvode (navrhovateľka v priestupkovom konaní tvrdila, že odporcovi požičala bankovku 100,- €, kým
v občiansko-právnom konaní tvrdila, že vzala pôžičku od Providentu vo výške 100,- €, ktorú namiesto
odporcu splácala). V občiansko-právnom konaní tvrdila, že po odchode odporcu zistila krádež, kým
v priestupkovom konaní tvrdila, že už v dverách bytu žiadala vrátenie prsteňa a ukradnutej sumy,
čo v priestupkovom konaní poprela svedkyňa. Prvostupňový súd na základe uvedeného konštatoval,

že neexistoval žiaden dôkaz, listinný, svedecký resp. iný, ktorý by potvrdil tvrdenia navrhovateľkya dôvodnosť jej podaného návrhu a na základe protirečivých tvrdení nemohol návrhu vyhovieť.
Prvostupňový súd preto návrh navrhovateľky na vydanie veci z uvedených dôvodov zamietol, nakoľko
navrhovateľka svoje tvrdenia nepreukázala.

Keďže návrh navrhovateľky bol alternatívny, musel sa prvostupňový súd zaoberať aj nárokom na
náhraduškodyvovýške300,-€zauvedenéhnuteľnéveci(zlatýprsteň,hotovosť),pričomaplikovalust.§
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka však z totožných dôvodov ako pri predchádzajúcom
petiteneuniesladôkaznébremeno,nepreukázala,žejejvzniklaškodatakéhorozsahu,akýtvorípredmet
sporu, že škodcom je odporca, že medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti je príčinná súvislosť,

ako aj zavinenie. Prvostupňový súd preto aj v tejto časti návrh zamietol a a teda nebolo možné
vyhovieť ani alternatívnemu petitu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala aj náhradu 5.000,- € za urážku na cti,
prvostupňový súd konštatoval, že takúto urážku v konaní bližšie nekonkretizovala, pričom prvostupňový
súd z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal za to, že išlo o tvrdenia navrhovateľky spočívajúce
v tom, že odporca sa jej mal vyhrážať skínheadmi a ublížením na zdraví po tom, ako ho vyzvala k
vráteniu hnuteľných vecí. Prvostupňový súd poukázal na priestupkové rozhodnutie, z ktorého je zrejmé,

že predmetom priestupkového konania bol aj takýto skutok a ten nebol preukázaný a preto konštatoval,
že za neexistujúce, nepreukázané protiprávne konanie nemôže navrhovateľka žiadať morálnu ujmu,
keďže bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, že došlo k takémuto konaniu zo strany odporcu,
ktoré jej spôsobilo morálnu ujmu, intenzitu tejto morálnej ujmy a v čom spočíva výška zadosťučinenia
vzhľadom k primeranosti tejto sumy. Nakoľko tieto podmienky navrhovateľka nesplnila, prvostupňový

súd zamietol jej návrh aj z tohto dôvodu.

Prvostupňový súd zároveň priznal navrhovateľke oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky za
návrh a za odvolanie podľa § 138 ods. 1 O.s.p., keďže mal preukázané, že navrhovateľka je nemajetná a
má iba príjem sociálne dávky 78,- € a rodinné prídavky 40,- €, pričom iný príjem nemá. Z uvedeného mal
prvostupňový súd preukázané, že sú dané dôvody na oslobodenie navrhovateľky od súdneho poplatku

za návrh aj za odvolanie.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovateľka.
Nesúhlasila s rozsudkom prvostupňového súdu a naďalej trvala na svojom tvrdení. Uviedla, že dňa
30.8.2009 bol u nej odporca na návšteve a po jeho odchode jej zmizol zlatý prsteň v hodnote 100,-
€, kľúče od bytu a iné veci, pričom prítomná bola aj kamarátka a kamarát. Uviedla, že pri návšteve ju

odporca požiadal o pomoc pri vybavení pôžičky v Providente, pričom pri preberaní pôžičky bol prítomný
aj priateľ, ktorý môže dosvedčiť, že odporcovi odovzdala 100,- € s tým, že jej ich odporca vráti. Keďže v
súčasnosti nie je odporca schopný splácať dlh z Providentu, musí ho platiť navrhovateľka ako ručiteľka.
Navrhovateľka uviedla, že nemá šeky, aby preukázala splátky, pretože pôžička bola v hotovosti a v
hotovosti sa splácajú aj splátky. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že

odporcajepovinnýnavrhovateľkevrátiťkľúčeodbytu,prsteňalebohotovosť100,-€acelúsumupôžičky
a úroky v sume 200,- €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156

ods. 3 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a
vyhodnotením skutočností uvedených odvolateľkou, dospel k záveru, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by preukazoval jej tvrdenia, pričom výpovede svedkyne a samotnej navrhovateľky nemožno
považovať za vierohodné vzhľadom na rozpory v tvrdeniach prezentovaných jednak v návrhu na
začatie konania, na pojednávaní pred prvostupňovým súdom a v priestupkovom konaní vedenom pred

Obvodným úradom v Č. - odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko T., č. k. Pr 236/2009 - GT.
Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho návrhu na
vydanie hnuteľných vecí, a to prsteňa, kľúčov a sumy 100,- €, nakoľko nepreukázala že je ich vlastníčkou
a že jej boli odcudzené práve odporcom, rovnako nepreukázala ani skutočnosti potrebné pre priznanie
nároku na náhradu škody vo výške 300,- € za uvedené hnuteľné veci, a na náhradu 5.000,- € za urážku

na cti a z toho dôvodu konštatoval, že návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľka
v podanom odvolaní iba zopakovala svoje tvrdenia prezentované v návrhu na začatie konania a na
pojednávaní, pričom opätovne o svojich tvrdeniach nepredložila odvolaciemu súdu nijaký dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko v odvolacom
konaní bol úspešný odporca, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, rozhodol

odvolací súd tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.