Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/387/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: M.
S., nar. XX.X.XXXX,. bytom XXX. XX. Č. pri Č. XXX,. zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. M.
R., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie B. X,. XXX. XX. Ž., proti odporcovi: K., s.r.o., so sídlom
A. H. XXXX,. XXX. XX. Č., IČO: XX. XXX. XXX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu S.
K. P., so sídlom T. C. XX,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. v zastúpení: A. - S. P., a.s., so sídlom D.
R. X,. XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. adresa na doručovanie: A. - S. P., a.s., regionálne riaditeľstvo
Z., pobočka Ž., R. XXXX/XX,. XXX. XX. Ž., v konaní o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia 14 787,89 € (445.500,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/67/2004-346 zo dňa 24. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
4.862,08 € spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 694,58 € za čas od 31.1.2009 do
1.6.2009, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa
na zaplatenie istiny a príslušenstva zamietol. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil skutkovo a právne nasledovne:

Okresný súd v ďalšom priebehu konania po vrátení veci nadviazal na výsledky už dovtedy vykonaného
dokazovania: výsluchom navrhovateľa a navrhovateľom predloženým cit. posudkom MUDr. R. J.,
zápisnicou z vyšetrovania pracovného úrazu zo dňa 03.5.1991, zápisnicou o rokovaní posudkovej
komisie sociálneho zabezpečenia v Č. zo dňa 28.4.1992 vo veci posudzovania invalidity navrhovateľa
a rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia v B. zo dňa 26.5.1992 o priznaní čiastočného
invalidného - úrazového dôchodku navrhovateľovi, oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Čadca sp. zn. 10C/259/1993 - z konania vo veci návrhu navrhovateľa proti predchodcovi odporcu

o náhradu škody na zdraví, spôsobenej navrhovateľovi pracovným úrazom dňa 03.5.1991 o zvýšenie
vyplatenej náhrady bolestného na osemnásobok základného bodového ohodnotenia a o zvýšenie
vyplatenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na desaťnásobok základného bodového
obohatenia (z ktorého súd zistil, že okresný súd rozsudkom č.k. 10C/259/93-85 zo dňa 13.10.1994,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.1994, predchodcu odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi sumu 153.467,- Sk, pričom z toho titulom sťaženia spoločenského uplatnenia súd priznal
zvýšenie na osemnásobok základného bodového ohodnotenia, určeného v znaleckom posudku súdom

ustanoveného znalca MUDr. R. J. zo dňa 25.7.1993 počtom 990 bodov, tj. 118.800,- Sk, po odpočítaní
už vyplatenej sumy 29.700,- Sk v sume 89.100,- Sk a vo zvyšku súd návrh zamietol), oznámením S.
P., pobočka Č. zo dňa 19.01.2005, lekárskou správou zo dňa 17.01.2005 MUDr. B. B., praktického
lekára v Č. o poškodení zdravia navrhovateľa pri dopravnej nehode a dôsledkoch, lekárskym nálezom z
23.8.2004 spolu so správou o zdravotnej starostlivosti zo dňa 14.3.2005, správami o zdravotnom stave

navrhovateľa, podanými na žiadosť súdu lekárom - ortopédom MUDr. M. M. zo dňa 21.6.2005, lekárom
- ortopédom MUDr. J. K. zo dňa 20.6.2005 a lekárom - neurológom MUDr. A. K. zo dňa 27.6.2005,
správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., odd. posudkových činností zo dňa 27.6.2005, spolu s
výsledkami súdom nariadeného znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie -
odvetviachirurgieatraumatológie.Podrobnejšiezisteniazjednotlivýchvykonanýchcit.dôkazovokresný
súd uvádza a cituje v predchádzajúcom zrušenom rozsudku č.k. 10C/67/2004-240 zo dňa 13.5.2009,

na ktorého odôvodnenie preto i na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

Ako už okresný súd uviedol v odôvodnení svojho predchádzajúceho rozsudku, znalec MUDr. K. O. v
záveroch svojho znaleckého posudku č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008 konštatoval, že:

- došlo k istému zhoršeniu v progresii deformačných zmien chrbtice po úraze aj s klinickým korelátom v
zmysle skrátenia pravej dolnej končatiny a chronickým koreňovým dráždením polytopným; zároveň sú

prítomnéznakyobmedzeniahybnostiobochramienpozlomenináchvoblastitýchtokĺbovapretrvávajúci
pakĺbpravejkľúčnejkosti-ktorézmenysúvpríčinnejsúvislostisúrazomnavrhovateľazodňa03.5.1991;

-operáciabedrovéhokĺbuniejevpríčinnejsúvislostisutrpenýmúrazomnavrhovateľazodňa03.5.1991;

- prvé zásadné zhoršenie stavu, čo sa týka následkov poranenia chrbtice, možno datovať zhruba od
roku 2000. Odhadnúť ustálenie tohto stavu je problematické, nakoľko deformačné zmeny majú chronický

charakter a v rôznej intenzite sa vyvíjajú až do konca života, avšak ich dynamiku nemožno presne
odhadnúť. V súčasnosti s ohľadom na interval od úrazu však znalec považuje stav za ustálený, vrátane
stavu obmedzenia hybnosti ramien;

- nakoniec znalec na základe svojich odborných zistení s prihliadnutím na súčasný zdravotný stav
navrhovateľaaobjektívnenálezyposúdilsťaženiespoločenskéhouplatnenianavrhovateľapodľavyhl.č.

32/1965 Zb. celkovým základným počtom bodov 1284,999, ktoré z dôvodu závažnej zmeny v komplexe
životných funkcií navrhovateľa so závažným znížením jeho adaptability pre ďalšie uplatnenie sa v
pracovnom, osobnom a spoločenskom živote a pretrvávajúce následky navrhol navýšiť podľa § 6 ods.2
cit. vyhl. na dvojnásobok v položkách pod por. č. 1 (č. 302f - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice,
ťažké s koreňovými príznakmi, tj. o 1000 bodov) a por. č. 3 (č. 429b - obrna hlbokej vetvy ihlicového

nervu, tj. o 100 bodov), tzn. po navrhovanom navýšení celkový počet bodov odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľa 3384,999 bodov.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení s cit. závermi znaleckého posudku súhlasil a ako už je skôr uvedené,
vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 18.02.2008 k znaleckému posudku nenamietajúci základné
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, považoval však odpoveď znalca k otázke

ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa za nejasnú a jeho závery v tejto časti preto žiadal doplniť o
odpoveď, kedy - po zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa v roku 2000 - bolo možné vykonať bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zmien oproti prvému posúdeniu v roku 1993
po prvýkrát, tiež aby sa znalec vyjadril osobitne ku každej novej položke a k navýšenej položke č. 302f.

Znalec MUDr. O. reagoval na cit. námietky vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku písomným

vyjadrením zo dňa 17.4.2009, v ktorom uviedol, že opakované ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia navrhovateľa po zhoršení stavu v r. 2000 bolo možné podať v intervale od r. 2001 do
prelomu r. 2003 - 2004. Po roku 2004 bolo pritom nevyhnutné odlíšiť zmeny z významnej koxartrózy
pravého bedrového kĺbu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s úrazom z r. 1991. Vyjadril sa tiež v
zmysle požiadavky vedľajšieho účastníka k jednotlivým položkám ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia.Po vrátení veci okresnému súdu navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 03.5.2010, s odkazom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých opakovane vyslovil názor, že v
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť odškodnenie bez akéhokoľvek obmedzenia,

hlavne bez ohľadu na počet bodov zistený, uvedený a zvýšený lekárom, v zmysle zásady plnej a tým
spravodlivej nápravy, označil za neopodstatnené, všeobecné a nevyplývajúce z ustanovení vyhl. č.
32/1965 Zb. námietky vedľajšieho účastníka, podľa ktorých mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vykonať len zo základného bodového ohodnotenia, tzn.
pred lekárom vykonaným zvýšením jeho základnej sadzby. Lekár postupom podľa § 6 ods.2 vyhl. č.

32/1965 Zb. môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov primerane zvýšiť na dvojnásobok
a až takto lekárom stanovený výsledný počet bodov predstavuje základné bodové ohodnotenie, ktoré
sa stáva tiež základom pre ďalšie odškodnenie súdom podľa ust. § 7 ods.3 cit. vyhl., pričom súd je
vždy oprávnený túto sadzbu zvýšiť aj nad tento počet už lekárom zvýšených bodov bez obmedzenia,
primerane tej ktorej posudzovanej veci, na základe svojej vlastnej úvahy. Podľa navrhovateľa teda
okresný súd v predchádzajúcom zrušenom rozsudku správne vychádzal z výšky bodového ohodnotenia

podľa znaleckého posudku. Vzhľadom na doterajší vývoj zdravotného stavu navrhovateľa a jeho
obmedzenia v pracovnom, osobnom a spoločenskom živote považuje navrhovateľ ním navrhované 20
násobné zvýšenie odškodnenia za primerané; s odkazom na výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania
vo veci nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

Odporca podaním zo dňa 01.6.2010 súdu oznámil, že sa (tak ako v predchádzajúcom priebehu konania)

plne pripája k vyjadreniam vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 05.5.2010 súdu oznámil, že zotrváva
na všetkých svojich ústnych a písomných podaniach, vo väzbe na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa
23.02.2010 zdôrazňujúc, že vo svojom odvolaní zo dňa 28.5.2009 namietal len nesprávnosť právneho
posúdenia okresným súdom a preto, rovnako ako navrhovateľ, nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Na pojednávaní okresného súdu dňa 22.6.2010, nadväzujúc na odôvodnenie svojho odvolania zo dňa
28.5.2009 (v ktorom okrem iného vyhlásil a následne predloženým dokladom o plnení i preukázal, že dňa
28.5.2009uhradilnaadresunavrhovateľasumu694,58eurscieľomzastaveniaďalšiehoúročeniasumy,
z ktorej okresný súd predchádzajúcim cit. rozsudkom navrhovateľovi priznal i nárok na zaplatenie úroku
z omeškania - na ktorú skutočnosť navrhovateľ v ďalšom priebehu konania procesne nereagoval) proti

predchádzajúcemu rozsudku okresného súdu, dôvodiac tým, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení neustálil, čo sám považuje za základné bodové ohodnotenie, z ktorého má súd vychádzať pri
posudzovaní nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, predložil preto na podporu svojej
argumentácie uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/197/05 v inej právnej veci, v odôvodnení
ktorého sa odvolací súd s rovnakou otázkou vysporiadal a stotožnil sa s argumentáciou vedľajšieho

účastníka. Zotrval na tvrdení, že základné bodové ohodnotenie v prípade odškodňovania sťaženia
spoločenského uplatnenia nezahrňuje zvýšenie podľa § 6 ods.2 vyhl. č. 32/1965 Zb., pretože lekár
(znalec) má kompetenciu zvýšiť odškodnenie len v súlade so zásadami pre takéto odškodňovanie v
prílohe cit. vyhlášky, konkrétne v zmysle ods.14 bodu d) prílohy cit. vyhl. takéto zvýšenie nemôže byť
súčasťou lekárskeho posudku, lekár môže len navrhnúť takéto zvýšenie, prípadne indikovať, že sú

tu dôvody na takéto zvýšenie, nie však ho sám konkrétne zvýšiť vo svojom lekárskom posudku a i
keď súd pri posudzovaní nároku na zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods.3 cit. vyhl. v zásade nie je
obmedzený pri stanovení miery a výšky odškodnenia, má však takýmto spôsobom v podobe základného
bodového ohodnotenia stanovený základ, z ktorého pritom vychádza. Na základe takéhoto stanoviska,
vychádzajúc z nesprávneho základného bodového ohodnotenia v skutočnosti v predmetnej veci súd v

predchádzajúcom rozsudku nezvýšil odškodnenie na 8 násobok, ale až na 16 násobok.

Súd na pojednávaní dňa 22.6.2010 v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa
23.02.2010 opakovane vypočul navrhovateľa k uplatnenému nároku, vrátane aktuálneho priebehu jeho
zdravotného stavu a na základe jeho výpovede ďalej doplnil dokazovanie i navrhovateľom predloženými
listinnými dôkazmi a na návrh vedľajšieho účastníka i dopytom S. P., pobočka Č., s cieľom získania

konkrétnych informácií o ďalšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa pre potreby konania o
jeho návrhu na priznanie invalidného dôchodku.

S. P., pobočka Č. v správe zo dňa 14.7.2010 súdu oznámila, že navrhovateľ je poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku od r. 1992, keď čiastočná invalidita mu bola priznaná následkom úrazu zo dňa
03.5.1991. Dňa 11.12.2009 bol uznaný invalidným podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to pre rozhodujúce ochorenie -
poúrazové poškodenie nervu na ľavej dolnej končatine 45 % a po navýšení o 10 % pre stav po výmene
bedrového kĺbu s celkovou mierou poklesu 55 %. Po tom, ako navrhovateľ proti cit. rozhodnutiu S. P.,

ústredie B. o uznaní za invalidného podal odvolanie na Krajský súd v Žiline, krajský súd uznesením
zo dňa 11.3.2010 konanie z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zastavil. Súd
dodáva, že s obsahom cit. správy S. P. korešpondujú i navrhovateľom predložené listinné dôkazy vo veci
označeného správneho konania (v konaní na Krajskom súde v Žiline vedenom pod sp. zn. 25Sd/9/2010),
vrátane dvoch lekárskych posudkov zo dňa 27.10.2009 a zo dňa 11.12.2009, vyhotovených posudkovou

komisiou sociálneho zabezpečenia S. P. s predmetom posúdenia invalidity navrhovateľa.

Navrhovateľ i vedľajší účastník na strane odporcu i vzhľadom na svoje predchádzajúce stanoviská k
záverom znaleckého dokazovania v tejto veci (vedľajší účastník uznal, že znalec sa k jeho námietkam k
znaleckému posudku dostatočne vyjadril v cit. písomnom vyjadrení) a predmet svojej právnej polemiky v
spore (o výklad príslušných ustanovení vyhl. č. 32/1965 Zb., upravujúcich základné bodové ohodnotenie
v ust. § 6 ods.1 a 2 cit. vyhl. v spojení s ust. § 7 ods.1 a 2 cit. vyhl. a jej prílohy pre potreby posudzovania

nárokov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa § 7 ods.3 cit.
vyhl.) výslovne nenavrhli ďalšie doplnenie dokazovania výsluchom znalca na pojednávaní, zhodujúc
sa, že medzi nimi nie sú sporné skutočnosti týkajúce sa obsahu znaleckého posudku, ale následného
hodnotenia jeho záverov pre potreby rozhodnutia súdom, ku ktorej spornej otázke odvolací súd nezaujal
stanovisko. Pretože ani jedna zo strán občianskeho súdneho konania v sporovej veci tak nemala žiadne

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložila, ani neoznačila (§
120 ods.4 OSP) a ani súd sám nezistil potrebu doplnenia dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie
vo veci samej (§ 120 ods.1 OSP) i so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie,
vrátane doplnenia dokazovania výsluchom znalca, vo veci nevykonal. Na základe takto vykonaného a
doplnenéhodokazovaniaokresnýsúddospelknasledujúcimskutkovýmaprávnymzáverom,nazáklade

ktorých, zamerajúc sa v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu najmä na vysporiadanie sa s
medziúčastníkmispornouuvedenouotázkouzákladnéhobodovéhoohodnotenia,voveciopäťrozhodol:

Podľa prechodného ustanovenia § 11 ods.1 cit. zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená

pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa ust. § 190 ods.1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce (v znení účinnom ku dňu vzniku
pracovného úrazu navrhovateľa, tj. k 03.5.1991) ak u pracovníka došlo pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 196 cit. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia,ktorépracovníkovivzniklinásledkompracovnéhoúrazualebochorobyzpovolania,poskytujú
sa jednorazove.

Akoužsúduviedolvpredchádzajúcomzrušenomrozsudku,vpredmetnejveci,sodkazomnaprechodné
ust. § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. (skrátene o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia), súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval predpisy platné v čase vzniku jeho pracovného úrazu - tzn.
ustanovenia § 190 ods.1, § 196 a súvisiace zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce (v znení účinnom
ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa, tj. k 03.5.1991 - v zmysle ust. § 11 ods.1 cit. zákona č.
437/2004 Z.z.) v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, najmä §§ 4 až 6, upravujúcich odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia a § 7, upravujúceho výšku odškodnenia. Musel sa vysporiadať i s
námietkou premlčania nároku, uplatnenou odporcom a vedľajším účastníkom, s použitím ust. §§ 261 a
nasl. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a s uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania podľa
§ 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obč. zák.“).

S námietkou premlčania nároku, uplatnenou odporcom a vedľajším účastníkom, tzn. s prípadnou
existenciou podmienok podľa cit. ust. §§ 261 a nasl., osobitne ust. § 263 ods.3 Zák. práce č.
65/1965 Zb. sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení predchádzajúceho cit. zrušeného rozsudkuč.k. 10C/67/2004-240 zo dňa 13.5.2009 a pretože proti jeho záverom v tejto časti vo svojich
odvolaniach ani jeden z účastníkov nenamietal, ani vo svojom zrušujúcom uznesení neuviedol iný
právny názor odvolací súd, s odvolaním sa na vyjadrenie znalca MUDr. O. v jeho znaleckom posudku k

možnosti stanovenia ustálenosti zdravotného stavu navrhovateľa po konštatovanom prvom zásadnom
zhoršení, okresný súd zotrváva na svojom v predchádzajúcom rozhodnutí vyslovenom názore, že pri
konštatovanom druhu poškodenia zdravia navrhovateľa, nie je možné objektívne stanoviť konkrétny
dátum ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa pre potreby určenia začiatku plynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby podľa cit. ust. § 263 ods.3 Zák. práce č. 65/1965 Zb. (je znalcom považovaný

za ustálený v čase podania posudku) a keďže v prípade škody na zdraví cit. zákonné ustanovenie
neohraničuje lehotu na uplatnenie nároku formou objektívnej premlčacej doby, súd splnenie podmienok
premlčania uplatneného nároku nezistil a pretože v danom prípade ani predchádzajúce právoplatné
rozhodnutie súdu o zvýšení odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v konaní sp. zn.
10C/259/93 nie je vo vzťahu k uplatnenému nároku v tomto konaní prekážkou veci rozhodnutej (ako
ustálil odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom cit. uznesení zo dňa 23.02.2007), súd dospel

k záveru, že základ uplatneného nároku navrhovateľa na priznanie odškodnenia z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu (v porovnaní so stavom
zisteným predchádzajúcim lekárskym posúdením pre potreby odškodnenia v konaní sp. zn. 10C/259/93)
je daný.

Podľa ust. § 6 ods.1 a 2 cit. vyhl. č. 32/1965 v znení účinnom ku dňu vzniku pracovného úrazu

navrhovateľa:

(1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

(2) Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre

uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods.1, 2 a 3 cit. vyhl. č. 32/1965 v znení účinnom k 03.5.1991:

(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za
jeden bod.

(2)Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniazjednéhopoškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2.

(3) V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo
súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa ustanovenia prílohy cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. časti III (Postup pri vydávaní posudkov), ods.14
posledná veta súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.2 vyhlášky.

Ako už okresný súd uviedol vo svojom predchádzajúcom cit. zrušenom rozsudku zo dňa 13.5.2009,
oproti posudku MUDr. R. J. zo dňa 25.7.1993 (v konaní sp. zn. 10C/259/93) bola u navrhovateľa ako
poškodenéhoztohoistéhopoškodeniazdraviautrpenéhopracovnýmúrazomzodňa03.5.1991znalcom
MUDr. K. O. v posudku č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008 v spojení s vyjadrením znalca zo dňa 17.4.2009
v tomto konaní zistená progresia deformačných zmien a zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v

príčinnej súvislosti s rovnakou škodovou udalosťou a od posledného zvýšenia základného bodového
ohodnotenia v r. 1993 (990 bodov) bolo preto bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov zvýšené znalcom v základnom ohodnotení o
294,999 bodov (na 1284,999 bodov), pričom znalec postupom a v rozsahu podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. č.
32/1965 Zb. navrhol zvýšenie ohodnotenia (po navýšení dvoch zmienených položiek na dvojnásobokzákladného bodového ohodnotenia) na 2384,999 bodov, čo predstavuje rozdiel oproti poslednému
bodovému ohodnoteniu v r. 1993 o 1394,999 bodov.

Ak okresný súd vo svojom predchádzajúcom cit. rozsudku v ďalšej časti jeho odôvodnenia označil

za sumu, z ktorej vychádzal pri svojej úvahe, posudzujúc uplatnený nárok navrhovateľa podľa ust. §
7 ods.3 cit. vyhl., sumu v slovenských korunách predstavujúcu 20.924,985 Sk, ako zodpovedajúcu
počtu 1394,999 bodov x 15,- Sk (§ 7 ods.1 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb.) - získanú odpočítaním zo sumy
odškodnenia, ktorá podľa znaleckého posudku MUDr. O. zodpovedá jeho terajšiemu zdravotnému stavu
(po navrhnutom zvýšení znalcom podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb.) sumy odškodnenia pôvodne

z tohto dôvodu zistenú a navrhovateľovi priznanú v konaní sp. zn. 10C/259/93 (990 bodov), s odkazom
na ust. § 5 ods.2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. v spojení s ust. § 196 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., keďže
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo a v danom prípade ide o
odškodnenie z dôvodu zmien predchádzajúceho zdravotného stavu, keď navrhovateľ ako poškodený už
bol pre sťaženie spoločenského uplatnenia na základe v tom čase zisteného zdravotného stavu z toho
istého úrazu odškodnený (v konaní sp. zn. 10C/259/93), súd nevyslovil, že sa malo jednať o základné

bodové ohodnotenie tak, ako ho má na mysli ust. § 6 ods.1 v spojení s ust. § 7 ods.1 a 2 cit. vyhl. č.
32/1965 Zb.

Pokiaľ znalec vo svojom posudku a následne i súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku výslovne
nereflektovali na cit. ustanovenia prílohy cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. časti III ods.14 posledná veta, v
zmysle ktorého súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.2 cit. vyhlášky, najskôr je potrebné zdôrazniť už uvedené,
že súdom ustanovený znalec vo svojom posudku pre potreby rozhodnutia súdu podľa § 7 ods.3 cit.
vyhl. po určení základného bodového ohodnotenia podľa § 6 ods.1 v spojení s ust. § 7 ods.1 a 2 cit.
vyhl. č. 32/1965 Zb. (počtom 294,999 bodov) z hľadiska svojich odborných zistení len navrhol ďalšie
zvýšenie pri konkrétnych položkách na dvojnásobok podľa ust. § 6 ods.2 cit. vyhl. Pokiaľ však i takýto

jeho návrh nepochybne je súčasťou znaleckého posudku a možno pripustiť, že formálne v rozpore s cit.
ustanovením prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb., uvedené však jednak je nepodstatné vo vzťahu k relevancii
odborných záverov znaleckého posudku (i v jednotlivých častiach namietaných vedľajším účastníkom
znalcom následne písomne zodpovedaných) a jednak vo vzťahu k relevancii právnych záverov súdu,
posudzujúceho uplatnený nárok na zvýšenie odškodnenia podľa ust. § 7 ods.3 cit. vyhl. a to i nad

rámec odškodnenia určeného podľa ust. § 6 ods.1 a 2 (vzťahujúceho sa výslovne na odškodňovanie
sťaženia spoločenského uplatnenia) v spojení s ust. § 7 ods.1 a 2 cit. vyhl., ktoré ustanovenie všeobecne
záväzného právneho predpisu zveruje výlučne do právomoci súdu v prípadoch hodných osobitného
zreteľa primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia i nad sumu
uvedenú v ustanoveniach § 7 ods.1 a 2 cit. vyhl., aplikujúc daný právny predpis a na jeho základe

daných odborných (lekárskych) odporučení, vrátane odporučenia na zvýšenie odškodnenia podľa cit.
ust. § 6 ods.2 cit. vyhl. vo svojej rozhodovacej činnosti v súlade s účelom a duchom konkrétnej
právnej úpravy, ktorým je nepochybne poskytnutie skutočne primeraného a spravodlivého odškodnenia
poškodeným, ktorí utrpeli škodu na zdraví pri plnení svojich pracovných povinností či v súvislosti s
ním, prirodzene reagujúc na dokazovaním zistené okolnosti konkrétnej veci a v neposlednom rade i

jeho aplikáciu v podstatne zmenenej spoločenskej a ekonomickej situácii oproti stavu v čase prijatia
aplikovanej právnej úpravy (vrátane v rámci svojej rozhodovacej činnosti a ak je to možné v medziach
zákonnosti i zmierňovania prípadných nespravodlivostí spôsobených zákonodarnou mocou - dodáva
súd na margo predneseného názoru vedľajšieho účastníka) a to tak, aby bolo poskytnutím súdnej
ochrany s predmetom priznania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia dané zadosť

požiadavke na zákonnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia, v súlade so základnými ustanoveniami
§§ 1 až 3 OSP o občianskom súdnom konaní (ako súd predbežné právne posúdenie po vrátení veci
odvolacím súdom stranám sporu naznačil procesným postupom podľa ust. § 100 ods.1 OSP už na
pojednávaní dňa 22.6.2010).

Súd preto, hoci si osvojuje stanovisko vedľajšieho účastníka k pojmu „základné bodové ohodnotenie“

v zmysle cit. vyhl. č. 32/1965 Zb., z vyššie uvedených pozícií tak ako i v predchádzajúcom zrušenom
rozhodnutí vychádza pri rozhodovaní podľa § 7 ods.3 cit. vyhl., v danom prípade vzhľadom na
povahu uplatneného nároku nevyhnutne úvahou - procesným postupom podľa ust. § 136 OSP, z tej
istej zistenej sumy dosiaľ nevyplateného odškodnenia navrhovateľa z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia, tzn. vrátane zvýšenia podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. a teda s prihliadnutím už

na dôvody pre takýto postup uvádzané v citovanom ustanovení (podľa predpokladov, ktoré poškodenývo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v
dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené - najmä možnosť uplatnenia v rodinnom, politickom,
kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania), z hľadiska

ktorého ustanovenia a splnenia v ňom stanovených podmienok zvýšenia odškodnenia súd ďalej skúmal
podmienky primeraného ďalšieho zvýšenia odškodnenia súdom podľa ust. § 7 ods.3 cit. vyhl. - na
základe skúmania a posudzovania existencie takých okolností na strane navrhovateľa, ktoré by bolo
možné hodnotiť ako „celkom výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa“ - ako zákonodarcom takto
definovanú podmienku ďalšieho primeraného zvýšenia odškodnenia súdom i nad ustanovené najvyššie

výmery odškodnenia.

Ako už uviedol okresný súd v odôvodnení svojho predchádzajúceho zrušeného rozsudku, v
predchádzajúcom konaní sp. zn. 10C/259/93 súd právoplatným rozsudkom zo dňa 13.10.1994 priznal
takto navrhovateľovi mimoriadne zvýšené odškodnenie vo výške 8 násobku lekárskeho ohodnotenia
odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (išlo o 8 násobok vyššie v zhode s vedľajším
účastníkom na strane odporcu definovaného základného bodového ohodnotenia).

Okresný súd i po doplnení dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom doplnením výsluchu
navrhovateľa a listinnými dôkazmi vo veci opätovného posudzovania jeho zdravotného stavu pre účely
konania o invalidný dôchodok nezmenene s odôvodnením predchádzajúceho rozsudku v tejto veci
konštatuje, že dôvody tvrdené a preukazované navrhovateľom pre navrhované zvýšenie odškodnenia
všeobecne zodpovedajú zákonodarcom definovaným dôvodom pre zvýšenie odškodnenia podľa ust.

§ 6 ods.2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. a pôsobenie navrhovateľa v čase pred vznikom úrazu súd
nehodnotí ako mimoriadne intenzívne v niektorej z vymenovaných oblastí života. Vychádzajúc z vyššie
citovaných záverov posudku znalca MUDr. O. (s ktorými plne korešpondujú i následné zistenia lekárov
posudkovej komisie S. P. v predložených posudkoch zo dňa 27.10.2009 a zo dňa 11.12.2009) však ako
skutočnosti výnimočné a hodné mimoriadneho zreteľa v zmysle cit. ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v

prípade navrhovateľa súd vyhodnotil závažnosť, komplexnosť a progresiu jeho obmedzení vo všetkých
oblastiach života, na ktorých sa pred vznikom úrazu viac alebo menej aktívne podieľal (v oblastiach
rodinného života vrátane starostlivosti o údržbu domu, profesionálneho uplatnenia v zamestnaní,
športovej a kultúrno-záujmovej činnosti). Z uvedených dôvodov a s prihliadnutím i na nepomer (v
neprospech poškodených) medzi odškodňovaním podľa súdom aplikovaných cit. predpisov platných v

čase vzniku úrazu navrhovateľa a odškodňovaním podľa súčasnej platnej právnej úpravy (cit. zákona
č. 437/2004 Z.z.) - z vyššie spomenutých pozícií sledujúc naplnenie účelu relevantnej právnej úpravy,
mal súd za to, že v prípade navrhovateľa podmienky pre ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia súdom podľa cit. ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. splnené sú.

Pokiaľ okresný súd, rozhodujúci o návrhu navrhovateľa v sporovom konaní a rozsahom ním uplatneného

nároku viazaný (§ 153 ods.2 OSP), postupujúc pri určení výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia
úvahou (§ 136 OSP), založenou na hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 OSP),
v odôvodnení svojho predchádzajúceho zrušeného rozsudku skonštatoval, že „nezistil dôvod, aby
navrhovateľom v tomto konaní tvrdené skutočnosti (zhodne s tvrdeniami v konaní sp. zn. 10C/259/93)
napriek časovému odstupu posúdil inak (zistené zhoršenie zdravotného stavu je zohľadnené v

samotnom ďalšom odškodnení z toho istého úrazu)“, pretože „navrhovateľ neuviedol iné právne
významné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ani súd sám také nezistil“, o čo následne oprel i
odôvodnenie rozsahu priznaného zvýšenia odškodnenia v porovnaní so zvýšením priznaným súdom
v predchádzajúcom cit. právoplatnom rozsudku zo dňa 13.10.1994 v konaní sp. zn. 10C/259/93 (tj.
na 8 násobok), priznaním mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa cit. ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v rovnakom rozsahu 8 násobku odškodnenia - už v
predchádzajúcom svojom rozsudku však zároveň výslovne uviedol, že takto určený rozsah priznaného
mimoriadneho odškodnenia je násobkom základného bodového ohodnotenia (§ 6 ods.1 cit. vyhl. č.
32/1965 Zb.) už po zvýšení podľa § 6 ods.2 vyhl. č. 32/1965 Zb., ktorému postupu súdu pri rozhodovaní
podľa ust. § 7 ods.3 cit. vyhl. toto ani žiadne iné ustanovenie cit. vyhl. nebráni. Rozhodujúce pre

rozhodnutie súdu je posúdenie konkrétnych podmienok výnimočnosti prípadu, hodného mimoriadneho
zreteľa a na základe výsledkov vykonaného dokazovania (a prirodzene nevyhnutných odborných
lekárskych odporučení) tomu zodpovedajúcej primeranosti priznaného odškodnenia podľa ust. § 7 ods.3
cit. vyhl. a je potom nevýznamné, či takto súdom priznaná miera primeraného odškodnenia zodpovedá
určitémunásobkuzákladnéhobodovéhoohodnoteniapodľa§6ods.1cit.vyhl.aprirodzenematematicky

inému násobku, ak súd svoj výpočet odvodil od základného bodového ohodnotenia už po jeho zvýšenína dvojnásobok podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. (zjednodušene v konkrétnej veci povedané ak 8 násobku
bodového ohodnotenia podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. zodpovedá 16 násobok bodového ohodnotenia podľa
§ 6 ods.1 vyhl. - v medziach návrhom na začatie konania uplatneného nároku navrhovateľa v tejto veci).

Zhodne s výpočtom priznaného odškodnenia v predchádzajúcom cit. zrušenom rozsudku okresného
súdu zistená suma 20.924,985 Sk (zodpovedajúcu počtu 1394,999 bodov x 15,- Sk v zmysle § 7 ods.1
cit. vyhl. č. 32/1965 Zb.) po 8 násobnom zvýšení predstavuje výslednú sumu 167.399,88 Sk, ktorej v
platnej mene euro zodpovedá sumu istiny 5 556,66 eur.

Odporca prostredníctvom vedľajšieho účastníka už v priebehu konania (v čase po vyhlásení

predchádzajúceho, neskôr zrušeného rozsudku okresného súdu v tejto veci) navrhovateľovi preukázane
na uspokojenie jeho nároku plnil v rozsahu 694,58 eur (podľa predložených dokladov, vrátane výpisu
z bankového účtu dňa 01.6.2009) - na ktorú skutočnosť navrhovateľ v priebehu konania procesne
(znížením uplatneného nároku o túto sumu) nereagoval. Pretože pre rozsudok súdu je rozhodujúci
skutkový stav veci zistený a jestvujúci v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.1 OSP, § 153 ods.1 OSP),
súd sumu 694,58 eur odpočítal zo sumy priznaného odškodnenia 5 556,66 eur (výsledná suma istiny

priznaného zvýšenia odškodnenia tak predstavuje sumu 4 862,08 eur) a v tejto časti uplatneného
nároku, v ktorej odporca (vedľajší účastník) v priebehu konania už plnil, návrh navrhovateľa zamietol
rovnako, ako zamietol návrh navrhovateľa i vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie istiny, ako
nedôvodný - z vyššie uvedených dôvodov čiastočne ako neprimeraný v navrhovanom mimoriadnom
zvýšení odškodnenia a čiastočne z dôvodu predchádzajúceho odškodnenia podľa rozsudku v konaní

sp. zn. 10C/259/93, čo navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku nezohľadnil.

Okresný súd zhodne s predchádzajúcim zrušeným rozsudkom ako nedôvodný v podstatnej časti
zamietol návrh navrhovateľa v časti nároku o zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania, vychádzajúc
z právnej konštrukcie uplatneného nároku podľa § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb., v zmysle ktorej
o navrhovanom mimoriadnom zvýšení odškodnenia prislúcha rozhodnúť len súdu, preto odporca

(prostredníctvom vedľajšieho účastníka) nemôže byť v omeškaní s požadovaným plnením skôr,
ako rozhodnutie súdu v tejto veci nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. To neplatí o tej časti
odškodnenia, v ktorej vedľajší účastník za odporcu mohol navrhovateľovi plniť v rozsahu podľa ust. § 6
ods.1,2 cit. vyhl. č. 32/1965 Zb. - ako však vyplýva už z návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto
veci, navrhovateľ po poslednom posúdení odškodnenia v r. 1993 odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi

aždozačatiasúdnehokonanianepredložilinýlekárskyposudok,nazákladektoréhobymohlizistiťvýšku
plnenia patriaceho navrhovateľovi, ale toto posúdenie ponechal až na súdom ustanoveného znalca v
tejto veci, preto sa odporca a vedľajší účastník o výške nároku navrhovateľa dozvedeli až zo znaleckého
posudku MUDr. O., ktorý im bol doručený 29.01.2009 resp. 30.01.2009. Súd preto z vyššie uvedených
dôvodov ako dôvodný v tejto časti priznal navrhovateľovi za podmienok podľa cit. ust. § 517 ods.2 Obč.

zák. nárok len na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 20.924,985 Sk (694,58 eur), v ktorom rozsahu
mohol odporca (vedľajší účastník) navrhovateľovi za podmienok podľa § 6 ods.2 cit. vyhl. č. 32/1965
Zb. plniť bez ohľadu na rozhodnutie súdu o nároku podľa § 7 ods.3 cit. vyhl., za čas od 31.01.2009
(ako prvým dňom nasledujúcim po doručení znaleckého posudku MUDr. O. vedľajšiemu účastníkovi)
až do preukázaného zaplatenia tejto časti istiny navrhovateľovi v priebehu konania dňa 01.6.2009, vo

výške zodpovedajúcej ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, tzn. 10 % ročne, vychádzajúc z výšky zverejnenej
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k 31.01.2009 ako prvému dňu omeškania
(2,00 %), po jej zvýšení o 8 percentuálnych bodov podľa § 3 ods.1 cit. nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Nad
rámec takto priznaného nároku na zaplatenie príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný

zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 151 ods.1, ods.3 OSP:

(1)Opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.(3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a

2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

V predchádzajúcom zrušenom cit. rozsudku okresný súd o náhrade trov konania rozhodol s použitím
ust. § 142 ods.2 OSP a § 150 ods.1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Súdpovráteníveciodvolacímsúdomjeivčastirozhodovaniaoriadneuplatnenýchnárokochúčastníkov

na náhradu trov konania (§ 151 ods.1 OSP) viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 OSP), podľa ktorého pri rozhodovaní o trovách konania považuje za správne aplikovať cit. ust.
§ 142 ods.3 OSP.

S ohľadom na dĺžku súdneho sporu v tejto veci, väčší počet úkonov právnych služieb, spolu s nárokom
na náhradu hotových výdavkov, špecifikovanými právnym zástupcom navrhovateľa - pri posudzovaní
ktorých je potrebné vychádzať zo zmien všeobecnej právnej úpravy odmeňovania advokátov za

poskytovanie právnych služieb, zmien tarifných sadzieb odmeny a paušálnych náhrad režijných
výdavkov, vrátane náhrad z titulu cestovných výdavkov, spolu s prepočtom na menu euro, platnú od
01.01.2009 a sadzby odmeny ďalej oproti navrhovateľom vyčíslenému nároku prepočítať postupom
podľa ust. § 142 ods.3 OSP zo sumy súdom priznaného plnenia podľa tohto rozsudku - vzhľadom
na uvedenú zložitosť posudzovania nárokov na náhradu trov, čo do výšky tarifnej odmeny advokáta

v pomere zodpovedajúcom výške súdom priznaného plnenia, súd i z dôvodu hospodárnosti konania
rozhodol, použijúc procesný postup podľa cit. ust. § 151 ods.3 OSP, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto rozsudku v jeho výroku vo veci samej - ktorým
súčasne rozhodne i o nárokoch štátu proti účastníkom na náhradu trov konania, za podmienok ust. §
148 ods.1 OSP v spojení s ust. § 151 ods.6 OSP.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník
na strane odporcu, ku ktorému sa plne pripojil odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 480,48 € spolu s 10
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 146,88 € od 31.1.2009 do 1.6.2009 a vo zvyšnej časti návrh
zamietne. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že navrhovateľ utrpel v dôsledku dopravnej nehody zo

dňa 3.5.1991 zranenia, v dôsledku ktorých došlo u neho k sťaženiu spoločenského uplatnenia a k vzniku
nároku na jeho odškodnenie v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. Znaleckým posudkom MUDr. J. v konaní
vedenom na Okresnom súde v Čadci č.k. 10C/259/1993 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa na 990 bodov. Rozsudkom právoplatným dňa 13.12.1994 bolo navrhovateľovi
priznané8-násobnémimoriadnezvýšenieodškodneniazaSSU.Vtomtokonanísanavrhovateľdomáhal

odškodnenia za SSU zo zranení utrpených pri tej istej dopravnej nehode argumentujúc, že došlo k
zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Na základe nariadeného znaleckého dokazovania súdny znalec
MUDr. O. ohodnotil SSU navrhovateľa po zhoršení jeho zdravotného stavu počtom bodov 1284,999,
pričom oproti pôvodnému ohodnoteniu SSU z roku 1993 (990 bodov) navýšil položku 302f poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice o 150 bodov a doplnil 5-dňových položiek v súhrnnom počte bodov

144,999 bodov. Rozdiel oproti znaleckému posudku MUDr. J. predstavuje 294,999 bodov. Zároveň však
súdny znalec navýšil položky 302f a 429b na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Po navýšení
tak SSU obodoval celkovým počtom bodov 2384,999. Okresný súd správne aplikoval na predmetný
prípad ust. § 5 ods. 2 vyhlášky, keď z počtu bodov SSU zodpovedajúcim terajšiemu stavu navrhovateľa
odpočítal bodové ohodnotenie SSU vykonané MUDr. J.. Okresným súd taktiež správne zohľadnil plnenie

vedľajšieho účastníka navrhovateľovi v priebehu konania vo výške 694,58 € dňa 1.6.2009. Podľa jeho
názoru súd však nesprávne postupoval, keď opätovne priznal navrhovateľovi 8-násobok zvýšeného
bodového ohodnotenia za SSU, aj keď sa v odôvodnení stotožnil s ich právnym názorom, že zvyšovanie
odškodnenia za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. možno uskutočniť len zo základného počtu
bodov. K spôsobu určenia výslednej sumy odškodnenia vo výške 5.556,66 € okresný súd uviedol, že nie

je podstatný násobok základného bodového hodnotenia, ale samotná výsledná suma. Okresný súd tak
priznal navrhovateľovi takmer 38-násobné zvýšenie SSU a to napriek skutočnosti, že v prvom rozsudku
zo dňa 13.5.2009, ktorý bol zrušený odvolacím súdom, priznal navrhovateľovi 8-násobok SSU.
Pretože nie je dôvod odlišného navrhovateľom v tomto konaní navrhovaného zvýšenia v porovnaní so
zvýšením priznaným súdom v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 13.10.1994 a navrhovateľ neuviedoliné právne významné skutočnosti ani nepredložil dôkazy ani súd také nezistil, súd navrhovateľovi
priznal mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v rovnakom rozsahu 8-násobku
odškodnenia. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že je nevýznamné, akému násobku zodpovedá

konečná suma zvýšenia odškodnenia za SSU. Je toho názoru, že práve konkrétny násobok zvýšenia
predstavuje relatívne objektívne merítko, ktorým možno zhodnotiť výnimočné okolnosti daného prípadu
a spravodlivo odlíšiť prípady najťažšieho poškodenia zdravia od ľahších nespôsobujúcich vyradenie
poškodeného zo spoločenského života, ale napr. len obmedzenie jeho možnosti. Neobstojí podľa ich
názoru ani argument okresného súdu, že pri zvyšovaní odškodnenia za veľké SS je potrebné vychádzať

aj z podstatne zmenenej spoločenskej a ekonomickej situácie oproti stavu v čase prijatia vyhl. č. 32/1965
Zb. a v súčasnosti platného zákona č. 437/2004 Z.z., a preto tento nepomer v neprospech poškodených
je potrebné zmierňovať ako istú nespravodlivosť spôsobenú zákonodarnou mocou. Z § 7 ods. 3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. vyplývajú dôvody, pre ktoré je možno mimoriadne zvýšiť odškodnenie za SSU a tými
sú jedine skutkové okolnosti daného prípadu majúce výnimočný charakter a spočívajúce v porovnaní
zapojenia poškodeného do spoločenského života pred poškodením zdravia a po ňom. S poukazom

na vyslovený právny názor týkajúci sa pojmu „základné bodové ohodnotenie SSU“ nemožno priznať
navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 694,58 €, ktorá zodpovedá odškodneniu za zvýšené bodové
ohodnotenie, ale len zo sumy 146,88 €.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý

rozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdiťazaviazaťvedľajšiehoúčastníkanazaplatenie
trov konania z titulu právneho zastúpenia JUDr. M. R., advokátovi, vo výške 178,18 € (jeden úkon á
179,97 € + 1x režijný paušál á 7,21 €) do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo svojom vyjadrení
poukazoval na to, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní a pokladá
ich za účelové. Tvrdil, že Najvyšší súd SR k odvolaciemu a dovolaciemu dôvodu hlavne vedľajších

účastníkov v konaniach o náhradu škody z poškodenia na zdraví týkajúcich sa toho, či pri zvýšení
sťaženia spoločenského uplatnenia sa má vychádzať iba zo základného a nie z navýšeného bodového
ohodnotenia, zaujal vo svojich rozhodnutiach už viackrát záväzné právne názory, keď v prípadoch
hodných osobitného zreteľa môže súd zvýšiť odškodnenie bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez
ohľadu na počet bodov zistený, uvedený a zvýšený lekárom v zmysle zásady plnej a tým spravodlivej

nápravy. Námietky vedľajších účastníkov týkajúce sa toho, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné vykonať len zo základného bodového
hodnotenia, t.j. pred zvýšením jeho základnej sadzby vykonaným lekárom považuje Najvyšší súd SR
za neopodstatnené, pretože taký postup nevyplýva zo žiadneho ustanovenia vyhl. č. 32/1965 Zb. Sumu
zodpovedajúcu základnému počtu bodov môže lekár zvýšiť až na dvojnásobok podľa predpokladov,

ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, ktoré mal pre uplatnenie v živote a
v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia jeho zdravia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky najmä

ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie
ich následkov a primerane neodškodnilo navrhovateľa za vzniknuté a vytrpené bolesti, útrapy, sťaženie,
resp. na ich zmiernenie. Lekár teda môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov primerane
zvýšiť na dvojnásobok. Výsledný počet bodov takto stanovený lekárom až potom predstavuje základné
bodové ohodnotenie, ktoré sa stáva tiež základom pre ďalšie odškodnenie, v ktorom je oprávnený

rozhodovať už len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd je vždy oprávnený
túto sadzbu zvýšiť aj nad tento počet už zvýšených bodov lekárom bez obmedzenia na základe
jeho vlastnej úvahy. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR by iný výklad viedol k úplnej negácii ust.
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Za nedôvodné považuje Najvyšší súd SR aj námietky týkajúce sa
údajných „duplicitých“ odškodnení a pokladá ich za právne irelevantné. Z uvedeného vyplýva, že je

výlučne na posúdenie súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je
tej ktorej posudzovanej veci primerané. Okresný súd teda správne vychádzal pri svojej úvahe z výšky
bodového ohodnotenia 1384,999 bodov. Má za to, že prvostupňový súd vykonal v prejednávanej veci
dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa a na posúdenie opodstatnenosti

tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka z hľadiska skutočností, ktoré uvádzali na svoju obranu. Vedľajší
účastník počas celého konania ani vo svojich odvolaniach neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré bymohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Jedná sa len o všeobecné dôvody zo strany vedľajších
účastníkov, ktoré neustále vo svojich odvolaniach uvádzajú. Má za to, že vedľajší účastník sa týmto
opätovným odvolaním snaží len oddialiť vymožiteľnosť práva a uspokojenie nároku navrhovateľa.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p.abeznariadeniapojednávaniavzmysleust.§214ods.2O.s.p.vspojenísust.§156ods.3O.s.p.
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel žiadne vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej

ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžičky na vyrovnanie prežitých
a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky
rýdzo osobnej povahy.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov stanoveného
v lekárskom posudzku predstavuje jednorázové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného pri uspokojovaní jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí
jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi
došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je
nevyhnutné zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti, pred

vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov
možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti
uplatnenia sa v živote. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má predstavovať náhradu
za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

V zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže
súd odškodnenie primerane zvýšiť a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé
a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh v živote, je ním treba rozumieť

jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či
voľby povolania, voľbu životného partnera v prípade možnosti ďalšieho sebavzdelávania a v spoločnosti
za nepriaznivé dôsledky.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, predloženého spisu ako aj všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré

boli vo veci vznesené, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým aj
právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že základ uplatneného nároku
navrhovateľa na priznanie odškodnenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, v dôsledku
zhoršenia jeho zdravotného stavu (v porovnaní so stavom zisteným predchádzajúcim lekárskym

posúdením pre potreby odškodnenia v konaní sp.zn. 10C/259/93) je daný. Navrhovateľ si uplatnil svojnárok z titulu škody na zdraví spôsobenej v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel ako vodič v
pracovnom pomere u odporcu pri dopravnej nehode dňa 3.5.1991. V dôsledku utrpeného pracovného
úrazu sa u neho neustále zhoršuje zdravotný stav a v dôsledku zranení bol rozhodnutím posudkovej

komisie uznaný za čiastočne invalidného. Dňa 11.12.2009 bol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to
pre rozhodujúce ochorenie - poúrazové poškodenie nervu na ľavej dolnej končatine 45 % a to navýšenie
o 10 % pre stav po výmene bedrového kĺbu s celkovou mierou poklesu 55 %. U navrhovateľa ako

poškodeného z toho istého poškodenia zdravia utrpeného pracovným úrazom zo dňa 3.5.1991 bola
znalcom MUDr. K. O. v posudku č. 17/2008 zo dňa 29.12.2008, ako aj v jeho vyjadrení zistená progresia
deformačných zmien a zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v príčinnej súvislosti s rovnakou
škodovou udalosťou a od posledného zvýšenia základného bodového ohodnotenia v roku 1993 bolo
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšené znalcom
v základnom ohodnotení o 294,999 bodov, pričom znalec navrhol zvýšenie ohodnotenia v súlade s § 6

ods. 2 cit. vyhlášky. Ďalej sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že u navrhovateľa
boli preukázané skutočnosti výnimočné a hodné mimoriadneho zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb. s tým, že prvostupňový súd v prípade navrhovateľa vyhodnotil závažnosť, komplexnosť a
progresiu jeho obmedzení vo všetkých oblastiach života, na ktorých sa pred vznikom úrazu viac alebo
menejaktívnepodieľal(voblastiachrodinnéhoživotavrátanestarostlivostioúdržbudomu,profesionálne

uplatnenie v zamestnaní, športovej a kultúrno-záujmovej činnosti). Odvolací súd sa stotožnil s tým,
že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienky pre ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia súdom v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súdom u navrhovateľa bolo uskutočnené
prvostupňovým súdom v súlade s právnymi predpismi ako aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Súd

môževprípadochhodnýchosobitnéhozreteľazvýšiťodškodneniebezakéhokoľvekobmedzenia,hlavne
bez ohľadu na počet bodov zistený, uvedený a zvýšený lekárom v zmysle zásady plnej spravodlivej
nápravy. Na základný počet bodov, z ktorého súd pri zvyšovaní odškodnenia vychádza, je celkový počet
bodov stanovený v posudku vrátane jeho zvýšenia. Takto tvorí základné bodové ohodnotenie. Odvolací
súd sa taktiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľa v časti

nároku o zaplatenie príslušenstva.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov uvedených v
odvolaní vedľajším účastníkom odporcu, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,

v zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.