Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/294/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ K. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom T. č. XX,. B. B., 2/ V. P., nar. X.XX.XXXX,. bytom T. č. XX,.
B. B., 3/ Mgr. M. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom T. č. XX,. B. B., všetci traja navrhovatelia zastúpení
JUDr. P. H., advokátom, AK Č. č. X,. K., proti odporcovi: A. - S. P. a.s., so sídlom D. R. č. X,. B., IČO:
XXXXXXXX,. v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/85/2007-572 zo dňa 19.5.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1/
rade úrok z omeškania zo sumy 2.293,53 € vo výške 6 % ročne od 1.6.2006 do 18.9.2007, z
titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu 7.833,10 € a z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 9.958,18 €, navrhovateľke v 2/ rade sumu 225,55 € spolu s úrokom
z omeškania zo sumy 2.352,59 € vo výške 6 % ročne od 2.11.2005 do 19.9.2007 a spolu s úrokom z
omeškania zo sumy 225,55 € vo výške 6 % ročne od 20.9.2007 do zaplatenia, z titulu mimoriadneho
zvýšenia bolestného sumu 15.873,33 € a navrhovateľke v 3/ rade z titulu mimoriadneho zvýšenia

bolestného sumu 8.812,99 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej
časti súd návrh navrhovateľov v 1/ - 3/ rade zamietol. Navrhovateľovi v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi sumu 1.634,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.280,52
€ odo dňa 5.9.2008 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy
353,61 € odo dňa 14.11.2008 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku. Navrhovateľke v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 3.980,55 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.452,07 € odo dňa 5.9.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 528,48 € odo dňa 14.11.2008 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti súd konanie o protinávrhu odporcu
voči navrhovateľke v 2/ rade zastavil. O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 420, § 427, § 444 - § 446, § 449,
§ 451, § 456, § 574, § 106 Občianskeho zákonníka, § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., § 11 zák. č.
437/2004 Z.z., vyhl. č. 32/1965 Zb., zák. č. 328/2002 Z.z. a vykonané dokazovanie, na základe ktoréhodospel k záveru, že sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a tiež zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva

v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny
vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušenie právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného
právneho predpisu a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.
V tomto prípade škodca R. B. porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách, a to § 4 ods.2 písm. c) a § 7 ods.1, nakoľko sa nevenoval plne vedeniu vozidla,

následkom čoho prešiel do protismeru, kde narazil do nákladného motorového vozidla a potom aj
do v protismere prichádzajúceho motorového vozidla vedeného navrhovateľom v 1.rade pri dopravnej
nehode dňa 28.7.2004. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva
sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného, prípadne
náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo

by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody. V tomto prípade došlo ku vzniku skutočnej škody u
navrhovateľov v 1/ až v 3/ rade, a to ku škode na ich zdraví, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané.
Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a
následku. Je potrebné, aby existencia príčinnej súvislosti bola v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť prostredný. V tomto prípade

súd mal v konaní bezpečne preukázané, že medzi protiprávnym úkonom škodcu R. B. tým, že porušil
ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z. a vzniknutou škodou na zdraví u navrhovateľov v 1. až v 3.
rade existuje príčinná súvislosť, ide o bezprostrednú príčinnú súvislosť. Zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou sú objektívneho charakteru. Zákonný predpoklad vzniku

zodpovednosti za škodu - zavinenie má charakter subjektívny a znamená psychicky vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre splnenie
podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z
nedbanlivosti, toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Právna úprava vychádza
z prezumcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie

nedbanlivostné,neplatíprezavinenieúmyselné,aniprehrubúnedbalosť.Občianskyzákonníkumožňuje
v zmysle ustanovenia § 420 ods.3 zbaviť sa zodpovednosti tzv. exkulpáciu, kedy škodca musí preukázať
existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť, ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Zodpovednosť podľa § 420
Občianskeho zákonníka má povahu všeobecnej zodpovednosti. Súd konštatuje, že v danom prípade

škodca spôsobilom navrhovateľom v 1/ až v 3/ rade ťažkú ujmu na zdraví, a to z nedbanlivosti tým,
že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona a tým naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 224 ods.1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2004,
ako vyplynulo z uznesenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 4.4.2005 pod č.k. 7T/1/2005 v trestnej
veciprotiobž.R.B..Týmtouznesenímbolopodmienečnezastavenétrestnéstíhanievočiobžalovanému

v zmysle § 307 ods.1 Trestného poriadku a taktiež v zmysle § 307 ods.2 Trestného poriadku súd mu
určil skúšobnú domu na 6 mesiacov. Taktiež bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu
poškodenému navrhovateľovi v 1.rade vo výške 136.010,-Sk, poškodenej navrhovateľke v 2/ rade vo
výške 88.227,-Sk a poškodenej navrhovateľke v 3/ rade vo výške 87.426,-Sk. Škodca R. B. uzavrel dňa
4.4.2005 s navrhovateľmi v 1/ až v 3/ rade s každým osobitne dohodu o náhrade škody v kancelári

probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu, z ktorých vyplynulo, že povinný uznal a nahradí
oprávneným škodu uloženú uznesením Okresného súdu Ružomberok o podmienečnom zastavení
trestného stíhania s tým, že u navrhovateľa v 1/ rade táto škoda predstavuje čiastku za poškodené
odevné zvršky, obuv, lieky, recepty, cestovné k lekárom vo výške 56.010,- Sk, ako i sumu za morálne
odškodnenie za ujmu na zdraví vo výške 80.000,- Sk, u navrhovateľky v 2/ rade povinný uznal a zaviazal

sa nahradiť jej škodu vo výške 88.227,-Sk, ktorá predstavuje čiastku za poškodené odevné zvršky, obuv,
lieky, recepty, cestovné k lekárom vo výške 8.227,-Sk, ako i sumu za morálne odškodnenie za ujmu
na zdraví vo výške 80.000,-Sk a tiež sa zaviazal v predmetnej dohode uhradiť navrhovateľke v 3.rade
škodu vo výške 87.426,-Sk pozostávajúcu z čiastky za poškodené odevné zvršky, obuv, lieky, recepty,
cestovné k lekárom vo výške 7.426,-Sk, ako i sumu za morálne odškodnenie za ujmu na zdraví vo výške

80.000,-Sk. Všetky tieto tri dohody obsahovali v článku IV. klauzulu, v zmysle ktorej touto dohodou sú
nároky oprávnených vo vzťahu k povinnému v súvislosti s náhradou škody spôsobenej mu trestným
činom v tejto veci celkom uspokojené.Súd konštatuje, že navrhovatelia si v tomto konaní uplatnili titulom škody na zdraví nároky bolestného
sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku počas PN, ďalej náklady spojené s liečením,
ako aj mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Jedná sa o samostatné

nároky titulom zodpovednosti za škodu spôsobenej navrhovateľom v 1/ až v 3/ rade na zdraví.
Preto je potrebné posudzovať splnenie podmienok pre ich priznanie samostatne. Odškodnenie bolesti
sa poskytuje za bolesť spôsobenú škodou na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním následkov
škody na zdraví. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky
vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom

živote a spoločnosti. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví
poškodeného preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na naplnenie jeho spoločenských úloh.
Je to náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné
požitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Následky
poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne

sťaží, prípadne že poškodený je zo spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné požitky, ktoré za primeranú náhradu
si môže poškodený reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť, avšak
žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Výška náhrady
v prípade bolestného závisí predovšetkým od lekárskeho hodnotenia a výška náhrady v prípade

sťaženia spoločenského uplatnenia závisí okrem lekárskeho hodnotenia, aj od predpokladov, ktoré
mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia
obmedzené alebo skrátené. Zvýšenie musí vychádzať z predpokladov, ktoré má poškodený vo veku, v
ktorom bol poškodený na zdraví pre uplatnenie v živote a v spoločnosti.

Navrhovateľovi v 1/ rade vznikol nárok titulom bolestného v sume 23.598,-Sk, t.j. 783,31 € (393,3 bodu

x 60,-Sk /1 bod), ďalej titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30.000,-Sk, t.j. 995,82 €
(500 x 60,-Sk/1 bod). Taktiež navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu nákladov spojených s liečením v
celkovej výške 15.497,-Sk, t.j. 514,41 €, keď tieto náklady navrhovateľ v 1/ rade podrobne špecifikoval
a súdu preukázal, pričom súd v tejto súvislosti nemal ohľadom tohto uplatneného nároku navrhovateľa
v 1/rade žiadne pochybnosti. Pokiaľ navrhovateľ v 1/ rade uplatňoval zvýšenie základného počtu bodov

zisteného lekárom až na 2-násobok v zmysle § 6 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb., podľa predpokladov, ktoré
poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti
a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia obmedzené alebo stratené, súdny znalec MUDr. J. P. vo
svojom znaleckom posudku č.1/2008 konštatoval, že súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie
zvýšenia odškodnenia za sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.2 vyhlášky. Vzhľadom k tejto

skutočnosti, keďže lekár v zmysle predmetného ust. § 6 ods.2 citovanej vyhlášky sumu zodpovedajúcu
základnému počtu bodov na 2-násobok nezvýšil, ani súd v tomto konaní z uvedeného dôvodu uplatnené
zvýšenie navrhovateľovi v 1/ rade nepriznal. Pokiaľ navrhovateľ v 1/ rade uplatňoval náhradu za stratu
na zárobku počas PN, súd dospel k záveru, že s poukazom na ust. § 6 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2004 v spojení

s prechodným ust. § 143c v zmysle zák.č. 732/2004 Z.z. navrhovateľovi v 1/ rade vznikol nárok na
náhradu služobného platu vo výške 100 % zo sumy služobného platu a preto navrhovateľovi v 1/rade
nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN nevznikol. Celkom teda nárok navrhovateľa v 1/ rade
titulomzákladnejnáhradybolestného,základnejnáhradysťaženiaspoločenskéhouplatneniaanákladov
spojených s liečením je vo výške 2.293,53 €. Z likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla vystavenej odporcom dňa 17.9.2007 v spojení s oznámením o poukázaní náhrady
škody adresovaným zo strany odporcu navrhovateľovi v 1.rade z toho istého dňa vyplynulo, že zo strany
odporcu došlo k úhrade nároku na základnú náhradu bolestného vo výške 692,09 €, základnú náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.095,40 €, za náklady spojené s liečením vo výške
514,41 € a napokon za stratu na zárobku počas PN od 28.7.2004 do 27.7.2005 vo výške 1.634,14 €, t.j.

spolu vo výške 3.936,04 €. Z uvedenej sumy odporca odpočítal sumu 2.655,51 €, t.j. plnenie zo strany
škodcu navrhovateľovi v 1/ rade na základe dohody o náhrade škody v rámci trestného konania, pričom
konečnú sumu vo výške 1.280,52 € odporca poukázal na adresu navrhovateľa v 1/ rade dňa 19.9.2007.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že nárok navrhovateľa v 1/ rade titulom základnej náhrady za
bolestné, za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj titulom nákladov spojených s liečením bol v

zmysle uvedených listín uhradený navrhovateľovi v 1/ rade v plnej výške, a preto ho súd navrhovateľovi
v 1/ rade nepriznal, avšak s poukazom na ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka s odkazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnomdo 31.12.2008 mu priznal úrok z omeškania zo sumy 2.293,53 € vo výške 6 % ročne za obdobie od
1.6.2006 do 18.9.2007, t.j. počnúc dňom, kedy tento nárok bol uplatnený navrhovateľom v 1/ rade u
odporcu, do dňa predchádzajúceho úhrade predmetnej sumy zo strany odporcu navrhovateľovi v 1/rade.

Napokon sa súd zaoberal otázkou uplatneného nároku navrhovateľom v 1/ rade a to žiadosťou o
mimoriadne zvýšenie bolestného na 10 násobok a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia na 15 násobok v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v časti týkajúcej sa mimoriadneho
zvýšenia bolestného súd vychádzal zo znaleckého posudku resp. výsluchu znalca MUDr. J. P., ako aj z
výsluchov samotného navrhovateľa v 1/ rade a svedkov v tomto konaní. Na základe takto vykonaného

dokazovania, súd zistil, že navrhovateľ v 1/ rade pred dopravnou nehodou bol aktívny človek, jednak
v zamestnaní ako ja vo svojom rodinnom resp. spoločenskom živote, pričom bol zaradený v stálej
štátnej službe vo funkcii vedúceho liečebno-rehabilitačného strediska Z. v K.. Okrem plnenia svojich
pracovných povinností, inicioval v práci služobnú telovýchovu pre ďalších zamestnancov, tzv. jednalo
sa o športové aktivity u navrhovateľa v 1/ rade, či už v rámci vykonávanej práce, resp. aj vo svojom
voľnom čase. Súd konštatuje, že predovšetkým jednalo sa o aktivity týkajúce sa turistiky a lyžovania

prípadne bicyklovania. Taktiež spolu s manželkou navrhovateľkou v 2/ rade sa venovali spoločenským
tancom, resp. práci v záhradke ako aj návšteve spoločenských podujatí ako plesov, resp. návštevy
divadla. Po dopravnej nehode dňa 28.7.2004 z objektívneho hľadiska tzv. v zmysle znaleckého posudku
MUDr. J. P. obdobie od úrazu po lekárske ošetrenie mohlo byť pre navrhovateľa v 1/ rade výraznejšie
bolestivé, najmä však psychické zvládnutie faktu, že končatina zostane natrvalo poškodená si vyžiadal

a zrejme aj vyžaduje veľa psychických síl. Súd konštatuje, že u navrhovateľa došlo k úplnému a
trvalému poškodeniu sedacieho nervu. Počas liečby nedošlo k zreteľnejšiemu zlepšeniu inervácie pravej
nohy. Z praktického hľadiska je pravá noha a predkolenie plegické, tzv. ochrnuté. Liečba a celý
rehabilitačný komplex bol nadštandardné až na zhnisanie rany po druhej operácie bez komplikácií,
ktorá predĺžila hojenie rany ale bez následkov. V zdravotnej dokumentácii nie sú žiadne zmienky o

stavoch útrap, strádaní z hľadiska bolestí. Operácie boli vykonané v celkovej anestézii, ordinovaná
analgéza bola úplne bežná. Neobjavujú sa žiadne údaje o podávaní antidpresív, sedatív, hypnotík,
iných liekov. Nie sú záznamy o psychologickom vyšetrení, toto aj sám pacient neguje. Ďalej ani v rámci
rehabilitačnej liečby neboli zistené žiadne zmienky o mimoriadnej bolestivosti poúrazovej rehabilitácie.
Vertikalizácia bola uskutočňovaná pozvoľne. Analgetiká boli ordinované podľa potreby. Znalec pripustil

bolestivosť rehabilitácie členku, ale viac v neskoršom období, keď sa pri zhoršovaní pasívnej hybnosti
v členku mohla provokovať neuropatická bolesť. Navrhovateľ v 1/ rade podstúpil dve operácie a to
ošetrenie pravého bedrového kĺbu a odstránenie fixačných skrutiek, obed boli vykonané v celkovej
anestézii. Znalec konštatoval, že v základných potrebách a činnostiach nebol navrhovateľ v 1/ rade
obmedzovaný najneskôr od 24.11.2004, samozrejme okrem chôdze, ktorá je a trvalo zostane do

určitej miery limitovaná. Stav poškodenia sedacieho nervu a periféria pravej dolnej končatiny je trvalý
bez predpokladu, že by sa mohol nejako zmeniť. V súčasnosti navrhovateľ v 1/ rade udáva bolesti
hlavy a chrbtice, bolesti v pravom členku neudáva explicitne, ale skôr ako diskomfort. Pocit zvierania,
parestézie, poruchu vnímania teploty podľa znalca tento trvalý následok nevylučuje možnosť vykonávať
sedaciu prácu, najmä ak posudzovaný nemá ťažkosti s vedeným motorového vozidla. Vzhľadom na

konštatovanie znalca ako aj na vyjadrenie samotného navrhovateľa v 1/ rade, tiež svedkov súd dospel
k názoru, že mimoriadne zvýšenie bolestného v tomto prípade o 10 násobok je dôvodné, nakoľko
jedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodov vyššie spomínaných a preto navrhovateľovi v
1/ rade priznal týmto titulom sumu vo výške 7.833,10 €. V časti uplatňovaného nároku týkajúceho sa
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd vykonaným dokazovaním zistil, že jeho

stav po dopravnej nehode dňa 28.7.2004 v oblasti uplatnenia sa v pracovnom, rodinnom, kultúrnom,
spoločenskom, športovom živote sa zmenil v negatívnom zmysle s tým, že vzhľadom na svoje zdravotné
problémy personálnym rozkazom G. R. Z. zo dňa 2.6.2005 pod č. 353 bol navrhovateľovi v 1/ rade
ukončenýslužobnýpomerdňom27.7.2005podľa§194ods.2Zákonač.73/1998Z.z.vzneníneskorších
predpisov po dohode nadriadeného a príslušníka. Dôvodom bola skutočnosť, že rozhodnutím lekárskej

posudkovej komisie II. v Ú. N. O. S. P. M. v S., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.5.2005 bola
menovanému stanovená zdravotná klasifikácia „D“ - neschopný služby Z., čím stratil dlhodobo zo
zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na
inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Súd konštatuje, že hoci z
výpovede navrhovateľa vyplynulo, že tento už spĺňal podmienky pre odchod do výsluhového dôchodku,

súd má za to, že pokiaľ by nedošlo k strate jeho zdravotnej spôsobilosti v tejto práci by pokračoval
nakoľko sa jej venoval naplno, bavilo ho to, bol oceňovaný jednak nadriadenými, ale aj podriadeným
a taktiež ostatnými kolegami z tejto oblasti v rámci celej SR. Naposledy bol pred dopravnou nehodoupovýšený do funkcie podplukovníka. Čo sa týka jeho uplatnenia v pracovnom živote po dopravnej
nehode súd konštatuje, že toto uplatnenie nie je celkom vylúčené ale je značne obmedzené vzhľadom
na trvalé následky, ktorými navrhovateľ v 1/ rade trpí tzv. trvale ochrnutie pravej dolnej končatiny v časti

predkolenia.Máproblémyohľadommobility,resp.ajvkľude.Taktiežzpsychickéhohľadiskaútrapy,ktoré
si následkom dopravnej nehody navrhovateľ v 1.rade prežil nie sú vhodným základom pre snahu hľadať
si ďalšie uplatnenie v pracovnom živote. Súd konštatuje, že u navrhovateľa v 1/ rade došlo následkom
dopravnej nehody k celkovej strate vitality. Nemá možnosť venovať sa aktivitám, ktoré realizovať pred
dopravnou nehodou, tzv. lyžovaniu, turistike, bicyklovaniu, spoločenským tancom, plesom, dokonca je

obmedzovaný aj pri návšteve divadla. Vzhľadom na uvedené súd považuje za splnené podmienku v
zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č- 32/1965 Zb., keď dospel k záveru, že primerané mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa v 1/ rade je vo výške 10 násobku základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 9.958,18 €.

Súd konštatuje, že navrhovateľke v 2/ rade vznikol nárok na zaplatenie sumy 47.820,-Sk, t.j. 1.587,33
€ (797 bodov x 60,-Sk/1 bod) titulom základnej náhrady bolestného a titulom základnej náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.200,-Sk, t.j. 537,74 € (270 x 60,-Sk/1 bod). Čo sa týka
uplatňovaného nároku navrhovateľkou v 2/ rade titulom náhrady za stratu na zárobku počas trvania PN,
súd má za to, že tento nárok vznikol navrhovateľke v 2/ rade vo výške 5.300,-Sk, t.j. 175,93 € ktorá
skutočnosť vyplynula z oznámenia G. R. Z., a to za obdobie jej pracovnej neschopnosti od 28.6.2005
do 31.8.2005, keď nemocenské jej bolo vyplatené iba za obdobie od 28.7.2005 do 31.8.2005 v celkovej

sume 12.366,-Sk, t.j. 410,48 €, a teda strata na zárobku predstavuje 30 % čistého služobného platu,
t.j. nemocenské 12.366,-Sk / 70 x 30 = 5.300,-Sk = 175,93 €. Za obdobie dočasnej PN navrhovateľky
v 2/ rade od 28.6.2005 do 30.6.2005 a od 1.7.2005 do 7.7.2005 bol navrhovateľke v 2/ rade vyplatený
služobný plat v chorobe a za obdobie od 8.7.2005 do 28.7.2005 náhrada služobného platu vo výške
100 % služobného platu, teda nárok na náhradu za stratu na zárobku navrhovateľke v 2/ rade za

uvedené obdobia nevznikol. Za predchádzajúce samostatné obdobie dočasnej PN navrhovateľky v 2/
rade od 28.7.2004 do 30.4.2005 jej strata na zárobku nevznikla s poukazom na ust. § 6 zák.č. 328/2002
Z.z., v zmysle ktorého vznikol navrhovateľke v 2/ rade nárok na náhradu služobného platu vo výške
100 % z čistého denného služobného platu po dobu jedného roka a tiež s poukazom na prechodné
ust. § 143c ods.1 zák.č. 732/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval zák.č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého

na dávky nemocenského poistenia policajtov a profesionálnych vojakov, na ktoré vznikol nárok pred
účinnosťou tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ďalej súd zistil, že navrhovateľke v 2/ rade
vznikol tiež nárok titulom vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 51,58 €, tieto náklady
navrhovateľka v 2/ rade súdu špecifikovala a preukázala a súd nemal v tejto otázke žiadne pochybnosti.
Čo sa týka otázky zvýšenia základného počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na

ust. § 6 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb., toto nebolo v lekárskom posudku obsiahnuté, teda súd má za to, že
takýto nárok navrhovateľke v 2/ rade nevznikol. Z likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla pre poškodenú navrhovateľku v 2/ rade a tiež v spojení s oznámením o poukázaní
náhrady škody zo strany odporcu navrhovateľke v 2/ rade, obe listiny zo dňa 17.9.2007, súd zistil, že
odporca uspokojil nárok navrhovateľky v 2/ rade titulom bolestného v čiastke 1.242,28 €, titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia v čiastke 657,24 € a titulom nákladov spojených s liečením v čiastke 51,58
€, ako aj straty na zárobku počas PN v čiastke 4.156,48 € (za obdobie dočasnej PN od 28.7.2004
do 30.4.2005 a za obdobie dočasnej PN od 28.6.2005 do 31.8.2005), pričom po odpočítaní čiastky
80.000,-Sk, t.j. 2.655,51 € uhradených škodcom v zmysle dohody o náhrade škody v trestnom konaní
výslednú sumu vo výške 3.452,07 € uhradil dňa 20.9.2007 navrhovateľke v 2/ rade. Súd konštatuje, že

nárok navrhovateľky v 2/ rade na zaplatenie základnej náhrady bolestného, základnej náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia, náhrady za stratu na zárobku a tiež nákladov spojených s liečením v celkovej
výške 2.352,59 € bol uhradený odporcom v čiastke 2.127,03 € s tým, že zostáva uhradiť sumu vo
výške 225,55 €. Z tohto dôvodu súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade túto sumu, ako
aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania zo sumy 2.352,59 € odo dňa 2.11.2005, t.j. počnúc

dňomuplatnenianárokunavrhovateľkyv2/radeuodporcu,do19.9.2007,t.j.deňpredchádzajúciúhrade
zo strany odporcu navrhovateľke v 2/ rade, vo výške 6 % ročne a zo sumy 225,55 € od 20.9.2007 do
zaplatenia vo výške 6 % ročne s poukazom na ust. § 517 ods.1 veta prvá, § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Ďalej si navrhovateľka uplatňovala mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, a to k otázke bolestného na 10 násobok a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia na 20 násobok. Súd čo sa týka mimoriadneho zvýšenia bolestného vychádzal predovšetkýmzo znaleckého posudku znalca Dr. J. P., ako aj jeho výsluchu na pojednávaní a tiež z výsluchu
účastníkov konania, ako aj svedkov, pričom dospel k názoru, že nárok uplatnený navrhovateľkou je v
časti mimoriadneho zvýšenia bolestného dôvodný, to zn. priznal jej čiastku 478.200,-Sk, t.j. 15.873,33 €,

avšak čo sa týka mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tu považoval uplatnenú
sumu vo výške 10 násobku základného bodového ohodnotenia za nedôvodný. V časti mimoriadneho
zvýšenia bolestného zo znaleckého posudku znalca MUDr. P. vyplynulo, že navrhovateľka v 2/rade
podstúpila operačnú liečbu zlomeniny krčka, stehnovej kosti, implantáciu totálnej endoprotézy, ďalej
repozíciu a fixáciu zlomeniny jabĺčka a tiež tretiu operáciu repozíciu a transkutánnu fixáciu zlomeniny

zápästného konca vretennej kosti predlaktia a potom ďalšie dve operácie, vypratie drôtov z vretennej
kosti a vybratie zoserklášneho drôtu z jabĺčka, všetky operácie na pravej strane tela. Popri tom ešte
bola vykonaná revízia asutura tržných rán na dolnej pere úst na ľavej ruke a pravom predkolení. Čo
sa týka prežitých bolestí je pravdepodobné podľa názoru znalca, že od úrazu po začiatok lekárskej
starostlivosti mohli byť bolesti výraznejšie. Potom bol stav pod kontrolou, bola aplikovaná príslušná
analgéza. Špecifické u navrhovateľky v 2/ rade bolo, že má pohybového aparátu, postihla pravú stranu

vo viacerých etážach. Vertikalizácia v K. prebiehala pomaly. Čiastočné upútanie na lôžku mohlo mať
nepriaznivý psychický vplyv, obmedzenie však bolo len dočasné a postupne sa dobre redukovalo. V K.
boladanámedikáciaVeralom.Rehabilitačnáliečbabolestivosťnedokumentuje,alezačiatokrehabilitácie
mohol byť niečo bolestivejší. Z K. bola prepustená dňa 24.11.2004 ako sebestačná. Dovtedy bola
obmedzenávbežnýchzákladnýchpotrebáchačinnostiach,atonajmävprvýchtýždňochpooperáciách.

Čo sa týka rizík zhoršenia zdravotného stavu, v tomto smere znalec uviedol, že u navrhovateľky sa
vyvíja poúrazová artróza pravého zápästného kĺbu a pravého kolena. V súčasnosti z poúrazových
bolestí navrhovateľka v 2/ rade udáva najmä bolesť pravého kolena. Jej následky poškodenia zdravia
sú trvalé. Znalec poukázal, že vzhľadom na charakter práce navrhovateľky sa pracovná schopnosť
u navrhovateľky v 2/ rade nezmenila. Súd ďalej konštatuje, že pokiaľ v danom prípade nedošlo u

navrhovateľky v 2/ rade k obmedzeniu pracovného života, resp. čo sa týka spoločenského života
vzhľadom na predchádzajúce zdravotné komplikácie týkajúce sa pohybového, resp. srdcovocievneho
aparátu, jej predchádzajúce aktivity, pokiaľ aj boli realizované, nebol celkom vhodné, takže ich čiastočné
vylúčenie, alebo úplné vylúčenie v poúrazovom období nemá na jej ďalšie uplatnenie v spoločenskom,
kultúrnom, resp. v športovom živote žiadny vplyv. Súd teda konštatuje, že čo sa týka navrhovateľky v

2/ rade jej nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia dôvodný nebol a súd jej
tento nárok nepriznal.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľke v 3/ rade vznikol nárok titulom základnej náhrady bolestného
výške26.550,-Sk,t.j.881,30€(442,5x60,-Sk/1bod),titulomzákladnejnáhradysťaženiaspoločenského
uplatnenia vo výške 458,08 € (230 x 60,-Sk/1 bod), titulom náhrady za stratu na zárobku v trvaní PN

45 dní vo výške 753,24 €, pričom súd mal v konaní preukázanú dôvodnosť tohto nároku, nakoľko
navrhovateľka v 3/ rade bola zamestnaná a v jej prípade sa nejednalo o služobný pomer ako u
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ale o civilné zamestnanie. Napokon súd zistil, že navrhovateľke v 3/
rade vznikol nárok na zaplatenie čiastky 13,61 € titulom nákladov spojených s liečením. Tieto náklady
navrhovateľka v 3/ rade súdu riadne špecifikovala a preukázala a súd nemal v tejto otázke žiadne

pochybnosti. Pokiaľ navrhovateľka v 3/ rade uplatňovala zvýšenie základného počtu bodov v zmysle
§ 6 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb., súd rovnako ako u navrhovateľov v 1/ a 2/ rade poukazuje, že v
lekárskom posudku takéto zvýšenie navrhované nebolo, takže súd uplatnený nárok navrhovateľke v 3/
rade nepriznal. Z likvidačnej správy ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vystavenej
odporcom dňa 17.9.2007 vyplynulo, že jej vznikol nárok na bolestné vo výške 602,47 €, nárok na

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 796,65 € a nárok na zaplatenie nákladov spojených s
liečením vo výške 13,61 €, ako aj strata na zárobku počas PN vo výške 753,24 €, spolu nároky vo výške
2.165,97 €. Zo strany odporcu však žiadne plnenie navrhovateľke v 3/ rade poskytnuté nebolo, nakoľko
škodca R. B. na základe dohody o náhrade škody v rámci trestného konania vyplatil navrhovateľke
v 3/ rade sumu 2.655,51 €, ktorá suma presiahla nároky navrhovateľky v 3/ rade. Vzhľadom k tejto

skutočnosti súd nárok navrhovateľky v 3/ rade uplatňovaný titulom základnej náhrady bolestného,
základnej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady za stratu na zárobku a tiež nákladov
spojených s liečením navrhovateľke v 3/ rade nepriznal, a to ani príslušenstvo pohľadávky úrok z
omeškania, keďže odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania v tomto prípade
nedostal.

Ďalej čo sa týka mimoriadneho zvýšenia bolestného na 10-násobok a mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia na 25-násobok súd starostlivo skúmal, či sú splnené podmienky § 7 ods.3vyhl.č. 32/1965 Zb. V časti týkajúcej sa bolestného súd dospel k záveru na základe lekárskeho posudku
znalca MUDr. J. P., že tento jej návrh na mimoriadne zvýšenie bolestného na 10-násobok je dôvodný. To
znamená priznal jej týmto titulom sumu 265.500,-Sk, t.j. 8.812,99 €. Súd poukazuje, že navrhovateľka

v 3/ rade podstúpila primárnu operáciu spočívajú v uvoľnení miešneho kanála, v repozícii zlomeniny
tela stavca IV. a jeho fixácii vnútorným fixátorom a následnou výplňou tela stavca špongioznení štiepny
a umelou kosťou. Ďalej podstúpila druhú operáciu spočívajúcu v odstránení vnútorného fixátora. Čo
sa týka bolestivosti liečby možno predpokladať, že v obdobiach začiatku vertikalizácie v korzete, resp.
začiatku rehabilitácie bez korzetu, ako aj v začiatku rehabilitácie po odstránení fixátoru mohla byť

rehabilitácia bolestivejšia. Čo sa týka samotnej bolestivosti liečby, najbolestivejšie mohlo byť obdobie
od úrazu po začatie liečby. Potom bol stav jednoznačne pod kontrolou. Nebola podávaná nejaká
výnimočná analgéza, nebola vyhľadaná psychologická pomoc. Jej prípad je špecifický v tom, že v
pooperačnom období bola 3 týždne v kľude na lôžku a takmer v každom ohľade bola postihnutá,
odkázaná na pomoc zdravotníckeho personálu, čo mohlo priniesť pocit bezvládnosti a s tým spojenú
psychickú ujmu. V bežných základných potrebách a činnostiach bola v prvých 3 týždňoch po operácii

takmerúplneodkázanánaserviszdravotníckehopersonálu.Pozačatívertikalizáciesatietoobmedzenia
postupne minimalizovali, po prepustení z K. je sebestačná. Čo sa týka zdravotných rizík v budúcnosti
môže dôjsť k zníženiu toleranciu záťaže a zvýšeniu bolestivých prejavov. Je to závislé najmä na stave
kondície svalového korzetu a miere zaťažovania. S postupujúcim vekom je pravdepodobnosť výskytu
bolestivých stavov zvýšená. V súčasnej dobe uvádza navrhovateľka v 3/ rade po záťažové bolesti v

driekovej oblasti a tiež pri dlhšom státí alebo sede. Jej zdravotné následky sú trvalé. Vzhľadom na
VŠ vzdelanie navrhovateľky v 3/ rade v pracovnom živote nie je zo zdravotného hľadiska obmedzená,
rovnako ani v oblasti spoločenského a kultúrneho života. V oblasti rodinnej je určité riziko z preťaženia
chrbtice v tehotenstve. V oblasti športovej, vzhľadom na predúrazové aktivity je nevhodné zjazdové
lyžovanie a tenis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako ja na výsluchy účastníkov konania a svedkov

súd riešil ďalej otázku uplatneného nároku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľky s tým, že podľa názoru súdu neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktorébymaloktomutodôjsť.Súdkonštatuje,ženiejeobmedzenévzhľadomnavzdelanienavrhovateľky
v 3/ rade jej uplatnenie v pracovnom živote, takisto ani v rodinnom a športovom živote. Navrhovateľka v
3/ rade sama uvádzala, že pravidelne cvičí v posilňovni a taktiež že pláva, sú to všetko aktivity, ktoré sú

pre jej zdravotný stav vhodné. Z tohto dôvodu súd navrhovateľke v 3.rade mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia nepriznal.

V ostatnej časti uplatňovaných nárokov navrhovateľmi v 1/ až 3/ rade, nakoľko súd ich nepovažoval za
dôvodné, rozhodol tak, že ich návrh v tejto časti zamietol.

Súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke odporcu týkajúcej sa skutočnosti, že dohoda o náhrade

škody uzavretá so škodcom medzi navrhovateľmi v 1/ rade, 2/ rade a v 3/ rade jednotlivo a teda
konkrétne klauzula uvedená v článku IV. tejto dohody uvádza, že touto dohodou sú nároky oprávnených
vo vzťahu k povinnému v súvislosti s náhradou škody spôsobenej im trestným činom v tejto veci celkom
uspokojené. Súd konštatuje, že samotný odporca v priebehu konania túto svoju námietku, keď odmietal
plniť uplatňovanú náhradu škody titulom škody na zdraví navrhovateľom v 1/ až 3/ rade korigoval,

nakoľko refundoval škodcovi R. B. sumy, ktoré vyplatil navrhovateľom v 1/ až 3/ rade. Napriek tomu súd
sa stotožňuje s právnym názorom navrhovateľov, podľa ktorých dohoda, ktorou sa veriteľ vzdáva svojho
práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, je v zmysle § 574 ods. 2 neplatná. V konaní bolo preukázané, že
v čase, kedy došlo k uzavretiu tejto dohody, t. j. 4.4.2005 u navrhovateľov v 1/ až 3/ rade, neexistovali
práva na náhradu škody v konkrétnej výške, nakoľko k vypracovaniu lekárskych posudkov a sťažení

spoločenského uplatnenia došlo až v období po uzavretí predmetnej dohody o náhrade škody v trestnom
konaní medzi škodcom R. B. a navrhovateľmi v 1/ až 3/ rade. Súd poukazuje, že nedošlo k duplicitnému
odrátaniu súm vyplatených škodcom navrhovateľom v 1/ - 3/ rade - súd zohľadnil tento odpočet u
každého z navrhovateľov iba jeden krát, a to v rámci likvidácie škodovej udalosti odporcom.

Ďalej, čo sa týka námietky odporcu týkajúcej sa premlčania, nárokov za sťaženie spoločenského

uplatnenia súd poukazuje, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z momentu, kedy boli vypracované
posudky o základnom bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vzhľadom k dátumom vypracovania týchto posudkov nemožno hovoriť o premlčaní nárokov
navrhovateľov.

Čo sa týka vzneseného protinávrhu zo strany odporcu o zaplatenie sumy 1.634,14 € navrhovateľom

v 1/ rade spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.280,52 € odo dňa 5.9.2008až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 353,61 € odo dňa
14.11.2008 až do zaplatenia, ako aj zaplatenie sumy 3.980,55 € navrhovateľkou v 2/ rade spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.452,07 € odo dňa 5.9.2008 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 528,48 € odo dňa 14.11.2008 do zaplatenia (v
znení na základe čiastočného späťvzatia protinávrhu odporcom podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 4.5.2010), súd tomuto vzájomnému návrhu odporcu voči navrhovateľom v 1/ a v 2/ rade titulom
bezdôvodnéhoobohateniavyhovel,nakoľkosastotožnilsdôvodmi,ktorévosvojomprotinávrhuodporca
uviedol, to znamená pokiaľ navrhovateľovi v 1/ rade a v prevažnej časti aj navrhovateľke v 2/ rade bola

počas ich dočasnej PN vyplatený služobný plat v chorobe, resp. náhrada služobného platu vo výške
100% sumy služobného platu tým, že odporca plnil navrhovateľovi v 1/ rade titulom straty na zárobku
počas PN, navrhovateľ v 1/ rade sa bezdôvodne obohatil (plnenie bez právneho dôvodu) a tým, že došlo
zo strany odporcu k plneniu titulom straty na zárobku počas PN navrhovateľke v 2/ rade, navrhovateľka
v 2/ rade sa bezdôvodne obohatila (plnenie bez právneho dôvodu) s výnimkou sumy vo výške 175,93
€ (v tejto časti vzal odporca svoj protinávrh späť, navrhovateľke vznikol nárok na náhradu za stratu na

zárobku), a preto súd odporcovi priznal právo na zaplatenie uplatňovaných súm tak, ako požadoval,
vrátane úroku z omeškania v nadväznosti na znenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 6 zák.č.
328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 a § 6 ods.2 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od
1.1.2005a§143cprechodnéustanovenieúčinnéod1.1.2005aoznámenieG.Z.doručenéhotunajšiemu
súdudňa8.4.2010ovyplatenomslužobnomplatevchorobe,náhradeslužobnéhoplatuanemocenskom

navrhovateľov v 1/ a 2/ rade. V nadväznosti na späťvzatie protinávrhu odporcom podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 4.5.2010 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 175,93 € vrátane príslušenstva
týkajúceho sa tejto sumy zastavil.

S poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, nakoľko podľa názoru súdu jedná sa o zložitý prípad s poukazom na väčší počet

účastníkov konania na strane navrhovateľa, ako aj väčší počet nárokov uplatňovaných navrhovateľmi
v 1/ - 3/ rade v tomto konaní voči odporcovi.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o povinnosti
navrhovateľa v 1/ rade zaplatiť odporcovi 1.6534,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 1.280,52 € odo dňa 5.9.2008 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo

sumy 353,61 € odo dňa 14.11.2008 do zaplatenia a výroku o povinnosti navrhovateľa v 2/ rade zaplatiť
odporcovi 3.980,55 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.452,07 € odo dňa 5.9.2008
do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 528,48 € odo dňa 14.11.2008
do zaplatenia, podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozsudkom

určenápovinnosťnavrhovateľav1/radeanavrhovateľkyv2/radesazamieta.Odporcoviuložípovinnosť
zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 508,30 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že výrok prvostupňového rozsudku
napadnutýodvolanímpovažujúzanezákonnývrozporesoznenímpríslušnýchustanoveníObčianskeho
zákonníka. V danom právnom vzťahu nie je rozhodná právna úprava zákona č. 328/2002 Z.z., ale

preukázanie vzniku škody v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Strata
na zárobku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade bola preukázaná potvrdením zamestnávateľa v uplatnenom
rozsahu, ktorá v konečnom dôsledku bola odporcom uspokojená. Nie je teda možné dospieť k záveru,
že by u navrhovateľov v 1/ a 2/ rade došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ by aj zo strany
zamestnávateľa došlo k uspokojeniu celého nároku na náhradu straty na zárobku, takýto subjekt

by si mal právo uplatniť u zodpovedného subjektu vyplatený nárok z titulu regresu podľa § 440
Občianskeho zákonníka. Preto nevznikla povinnosť navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zaplatiť odporcovi z
titulu bezdôvodného obohatenia sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Uspokojenie navrhovateľov v rozsahu straty na zárobku zo strany odporcu tak bolo plne v súlade s §
446 Občianskeho zákonníka.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrhu navrhovateľov v 1/ - 3/
rade vyhovel, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu, resp. rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa bol
povinný skúmať vznesenú námietku premlčania nároku zo strany odporcu pri škode spôsobenej nazdraví. Povinnosťou súdu bolo najprv sa vyporiadať s touto námietkou a až potom v prípade, že nie je
dôvodná, mal vykonať ďalšie dokazovanie. V danom prípade je subjektívna premlčacia lehota dvojročná
a začína plynúť v momente, keď sa poškodený dozvie jednak kto za škodu zodpovedá a jednak výšku

škody, pričom obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto prípade sa navrhovatelia
nepochybne dozvedeli o skutočnosti, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu p. B. po nehode dňa
28.7.2004, resp. krátko po nej najneskôr koncom roku 2004. Čo sa týka vedomosti o výške škody
momentom ustálenia zdravotného stavu dochádza u poškodeného k nadobudnutiu vedomosti o výške
škody. Moment ustálenia zdravotného stavu určil znalec MUDr. P. vo svojom posudku a na pojednávaní

dňa 25.11.2008. Z jeho tvrdenia vyplýva, že u navrhovateľa v 1/ rade došlo k ustáleniu zdravotného
stavu v otázke bolestného pol roka po úraze, teda 28.2.2005, pričom návrh bol podaný 26.3.2007,
teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. U navrhovateľky v 2/ rade došlo k ustáleniu zdravotného
stavu v otázke bolestného pol roka po úraze, teda 28.2.2005, návrh bol podaný dňa 26.3.2007 po
uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. U navrhovateľky v 3/ rade došlo k ustáleniu zdravotného stavu
v otázke bolestného pol roka po úraze, teda 28.2.2005, návrh bol podaný 26.3.2007, t.j. po uplynutí

dvojročnej premlčacej lehoty. Napadnutým rozsudkom súd priznal navrhovateľovi v 1/ rade 10-násobné
zvýšenie bolestného a 10-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Navrhovateľke v 2/
rade 10-násobné zvýšenie bolestného a navrhovateľke v 3/ rade 10-násobné zvýšenie bolestného.
Uvedené rozhodnutie považuje za neprimerané, nemajúc oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdil,
že podstata práva na náhradu škody na zdraví je založená na porovnaní života poškodeného pred

škodovou udalosťou a po nej. Keďže škodová udalosť zasiahla do života a zdravia poškodeného, je
potrebné nahradiť to, čo poškodený vplyvom škodovej udalosti stratil. Náhrada škody na zdraví musí
prísne objektívne zhodnotiť všetky skutočností osobného života poškodeného pred dopravnou nehodou
(jeho zamestnanie, vzdelanie, pracovné uplatnenie, súkromný život, športové a kultúrne zapojenie) a po
dopravnej nehode a priznať takú náhradu škody, ktorá spravodlivo nahradí poškodenému jednak to, o čo

bol škodovou udalosťou ukrátený v uvedených aspektoch osobného života a jednak objektívne stanoví
a kompenzuje vytrpenú bolesť, ktorá bola spôsobená v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Čo sa
týka navrhovateľa v 1/, rade súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy zdravotný stav navrhovateľa
v 1/ rade pred dopravnou nehodou. Vytrpenú bolesť v súvislosti s úrazom znalec charakterizoval
ako podpriemernú. Operácie boli vykonávané v celkovej anestéze, ordinované analgetiká boli bežné,

pričom nešlo o antidepresíva, sedatíva alebo hypnotiká. Nedošlo k mimoriadnej bolestivosti v súvislosti
s poúrazovou rehabilitáciou. Rovnako navrhovateľ ani v súčasnosti neužíva lieky tlmiace bolesť. Zo
znaleckého posudku jasne vyplýva, že navrhovateľ v 1/ rade pred úrazom trpel viacerými ochoreniami,
ktoré limitovali jeho spoločenské uplatnenie. Čo sa týka bolestivosti vyplývajúcej z úrazu, túto znalec
považovalzapodpriemernú.Nazákladeuvedenýchskutočnostísadomnieva,žeokresnýsúdnesprávne

zhodnotilvykonanédôkazy,najmänezávislýaobjektívnyposudoksúdnehoznalca,zktoréhodôvodunie
jedanýdôvodunavrhovateľav1/radepreaplikáciu§7ods.3vyhlášky.Unavrhovateľkyv2/radesúdom
priznané 10-násobné zvýšenie bolestného považuje za neadekvátne. Znalec indikuje zhoršovanie
zdravotného stavu od roku 1993. Zo záznamu vyplýva, že z hľadiska pohybového a srdcového aparátu
išlo o zdravotne pomerne významne postihnutú osobu. Lieky, ktoré tlmili vytrpenú bolesť v súvislosti

s úrazom znalec charakterizoval ako štandardné ako u navrhovateľa v 1/ rade. Taktiež nedošlo u
navrhovateľky v 2/ rade k žiadnym psychickým poruchám, ktoré by bolo potrebné riešiť psychologickou
alebo psychiatrickou liečbou. Celková bolestivosť sa nevymyká priemeru podľa znalca. Z daného
skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka v 2/ rade netrpela bolesťou takej intenzity,
ktorá by bola adekvátna 10-násobnému zvýšeniu základného bodového ohodnotenia. Domnieva sa,

že odporcom vyplatené základné bodové ohodnotenie plne kompenzuje vytrpenú bolesť spôsobenú v
priamej súvislosti s úrazom zo dňa 28.7.2004. Čo sa týka poškodenia zdravia u navrhovateľky v 3/ rade
zodpovedá rovnako, ako u navrhovateľov v 1/ a 2/ rade poškodeniu, ktoré bežne vzniká pri dopravnej
nehode a nevymyká sa priemeru. Od roku 1992 bol u navrhovateľky v 3/ rade indikovaný skoliotický
charakter chrbtice. Vytrpená bolesť nebola liečená zvlášť silnými analgetikami, taktiež nebola vyhľadaná

psychologická či psychiatrická pomoc. Najväčšie obmedzenie u navrhovateľky v 3/ rade trvalo celkovo
3 týždne po operácii. Po nich bola navrhovateľka v 3/ rade sebestačná a nebola odkázaná na pomoc
iných. Taktiež jej nebola stanovená nijaká zdravotná pomôcka na uľahčenie zdravotných obmedzení. Z
toho dôvodu sa domnieva, že uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na 10-násobné zvýšenie bolestného.
Vyplatené základné plnenie bolestného je dostatočnou kompenzáciou vytrpenej bolesti. Zároveň si

odporca uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v
1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom písomnom vyjadrení poukazovali
na to, že prvostupňový súd správne posúdil vznesenú námietku premlčania nárokov navrhovateľov

na náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. V prejednávanom prípade súd len
za pomoci znalca mohol zistiť, kedy nastal u navrhovateľov stav, z ktorého mohol usúdiť, aká ujma
sa im následkom úrazu stala na ich telesnej integrite. Neobstojí tvrdenie odporcu pokiaľ v odvolaní
poukazuje na stanovisko znalca k otázke ustálenia zdravotného stavu navrhovateľov. Znalec u všetkých
navrhovateľov uvádza, že „obodovanie bolo snahou, bolo možné už pol roka po úraze, ale v celku

správne v intenciách zvyklosti bolo vykonané až po jednom roku po úraze“. Konkrétne navrhovateľka v
2/ rade bola ešte 19.4.2005 operovaná, teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ustáleniu zdravotného
stavu v otázke bolestného pol roka po úraze, teda ku dňu 18.2.2005 ako tvrdí odporca. Vzhľadom
ku skutočným dátumom vypracovania posudkov nemožno hovoriť o premlčaní nárokov navrhovateľov.
Nesúhlasili s tvrdeniami odporcu, že ku počiatku plynutia lehoty premlčania nárokov na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia dochádza momentom ustálenia zdravotného stavu, kedy došlo

k nadobudnutiu vedomosti o výške škody. Otázka vedomosti poškodeného, aká ujma mu vznikla
na sťažení spoločenského uplatnenia, sa v žiadnom prípade nemôže spájať s vedomosťou, kedy
objektívne možno vykonať ohodnotenie bolestného. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania
odporcom prvostupňový súd správne rozhodol v súlade s platnou legislatívou a judikatúrou súdov SR.
V tejto otázke rešpektoval vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že vzhľadom

k dátumom vypracovania posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nemožno hovoriť
o premlčaní nárokov navrhovateľov. Opodstatnenosť mimoriadneho zvýšenia bolestného u všetkých
navrhovateľov bola súdom odôvodnená na základe oboznámených lekárskych správ a rozsiahleho
znaleckého dokazovania. Bolo preukázané, že liečba navrhovateľov vzhľadom na vzniknuté komplikácie
bola mimoriadne bolestivá, ich stav bol vážny. Navrhovatelia prežili stavy spojené s obzvlášť silnými

bolesťami, útrapami so vzniknutých komplikácii. Vzhľadom na súbeh prežívania vysokej a dlhodobej
bolesti počas liečby na operácie, infekcie, infúznu a antibiotickú liečbu znalec mohol zvýšiť bodové
hodnotenie bolestného len u niektorých položiek s použitím čl. 6 a 7 prílohy A vyhl. č. 32/1965
Zb.. Prvostupňový súd na základe ďalšieho vykonaného dokazovania dospel úvahou k záveru, že
u všetkých navrhovateľov podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je z uvedeného titulu primerané

odškodnenie v rozsahu 10-násobného zvýšenia ohodnotenia bolestného. Podobného charakteru sú
odvolacie námietky týkajúce sa súdom stanoveného mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. U navrhovateľa v 1/ rade zistené následky úrazu jednoznačne preukazujú, že uvádzané
poškodenie jeho zdravia bolo závažné a devastujúce jeho doterajší spôsob života. Vzhľadom na zmenu
kvality jeho ďalšieho života, ktorá sa po úraze výrazne negatívne zmenila, boli naplnené podmienky

osobitného zreteľa pre aplikáciu mimoriadneho zvýšenia tohto nároku. V konaní bola preukázaná strata
vitality, značné obmedzenie a znemožnenie ďalšieho života v živote a v spoločnosti, t.j. že navrhovateľ v
1/ rade je výrazne obmedzený v sociálnej adaptabilite, čo ho v značnej časti vyradzuje zo spoločenského
a najmä pracovného života (pred nehodou bol povýšený do hodnosti podplukovníka). Jedná sa o
konkrétne okolnosti, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože vybočujú zo

štandardného hodnotenia následkov úrazu. Odvolacie námietky vôbec nerešpektujú individualitu života
navrhovateľa.Lensamotnýrozsahzraneníacharaktertrvalýchnásledkovnasvedčujútomu,ženámietky
odporcu uvedené v odvolaní sú výlučne účelové, hraničiace s cinickým znevažovaním závažného
poškodenia zdravia navrhovateľov. Sú motivované snahou plniť čo najmenej, t.j. aby odvolací súd znížil
v napadnutom rozsudku primeranú náhradu škody. Odvolateľom namietané skutočností sú bezcitným,

skutočno-skresľujúcim tvrdením bez akéhokoľvek opodstatnenia ignorujúceho preukázaný skutkový
stav, teda závery znalca v konaní a vykonané dokazovanie. Navrhovatelia v 1/ - 3/ rade uvažujú súdom
určený rozsah mimoriadneho prípadu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol priznaný v násobkoch
bodového ohodnotenia bolestného a u navrhovateľa v 1/ rade aj sťaženia spoločenského uplatnenia a
tým peňažného vyjadrenia náhrady škody ako nemateriálnej ujmy za správny a primeraný. Navrhovali,

aby odvolací súd rozhodol s odvolacím petitom navrhovateľov v 1/ a 2/ rade v zmysle ich odvolania v
časti priznaných náhrad navrhovateľov v 1/ až 3/ rade na náhradu škody na zdraví z titulu bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia a rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a zaviazať odporcu na
náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.016,60 €.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v súlade s intenciami uvedenými v ust. §

212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.. Odvolací súdsa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom
nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, predloženého spisového materiálu, ako aj všetkých
rozhodujúcich otázok, ktoré boli vo veci vznesené, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel

k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že nárok
navrhovateľov v 1/ - 3/ rade nie je premlčaný a z toho dôvodu nie je možné akceptovať vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu a to vzhľadom k dátumom vypracovania posudkov o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľov v 1/ - 3/ rade uplatnený v

predmetnom konaní, tak prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil
prvostupňový súd v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., predmetný nárok navrhovateľov v 1/ - 3/ rade
správne posúdil a na základe uvedeného vo veci rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p..

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľov v 1/ - 3/ rade a námietky v odvolaní uvedené, odvolací súd

zdôrazňuje, že prvostupňový súd správne posúdil protinávrh odporcu, proti návrhu vyhovel z dôvodu,
že u navrhovateľov v 1/ a 2/ rade došlo k bezdôvodnému obohateniu a to tým, že navrhovateľovi v 1/
rade a v prevažnej časti aj navrhovateľke v 2/ rade bola počas ich pracovnej neschopnosti vyplatená
náhrada služobného platu vo výške 100 % sumy služobného platu zamestnávateľom tak, ako to
vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa, pričom aj odporca plnil navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu

škody titulom straty na zárobku. Zo strany odporcu došlo k plneniu bez právneho dôvodu a to z dôvodu,
že navrhovateľom v 1/ a 2/ rade škoda - strata na zárobku nevznikla. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie
navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, že pokiaľ by aj zo strany zamestnávateľa došlo k uspokojeniu celého nároku
na náhradu straty na zárobku, takýto subjekt by si mal právo uplatniť u zodpovedného subjektu vyplatený
nárok z titulu regresu podľa § 440 OZ.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 4 O.s.p.,
v zmysle ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.