Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/409/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: I. P.,
rod. M., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Č. - U H., H. XXXX/XX,. zastúpenej splnomocneným zástupcom
JUDr. C. S., advokátom, so sídlom Č., ul. F. K. XXXX,. proti odporcovi: O. S. B. D., so sídlom Č., G. XXX,.
IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. S. Z., advokátom, so sídlom Č.,
ul. F. K. XXXX,. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom, o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/120/2008-101 zo dňa 21. apríla 2010,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 6C/120/2007-101 zo dňa 21. apríla 2010 určil, že výpoveď z
pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke listom zo dňa 16.6.2008 je neplatná. Odporcu
zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady trov konania sumu 406,30 € na účet
právneho zástupcu JUDr. C. S. v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že návrh
navrhovateľky je dôvodný. Skutkové dôvody tak, ako boli odporcom vymedzené v písomnej výpovedi
navrhovateľke zo dňa 16.6.2008, neboli preukázané. Pokiaľ by i čiastočne došlo ku konaniu, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom podľa ust. § 47 ods.
1 písm. b) a § 81 Zákonníka práce, takéto konanie so zreteľom na zistené okolnosti a to najmä
pracovné podmienky vytvorené zamestnávateľom a osobu zamestnanca nemožno hodnotiť ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce právo zamestnávateľa skončiť so zamestnancom
pracovný pomer okamžite, preto návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému
súdu nesprávne rozhodnutie, keď podľa odvolateľa súd zistil nesprávne skutkový stav a z neho

vyvodil nesprávny právny záver. Nesúhlasí so súdom, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľke a určil,
že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom je neplatná z dôvodu, že odporcom vymedzené
skutkové dôvody v písomnej výpovedi zo dňa 16.6.2008 neboli preukázané. Poukázal na to, že pokiaľ
aj došlo ku konaniu navrhovateľky, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny,takéto konanie údajne nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odvolateľ s
takýmto skutkovým a právnym záverom sa nemôže stotožniť. Domnieva sa, že navrhovateľka v
zákonnej lehote podala návrh na určenie neplatnosti výpovede len k jednému výpovednému dôvodu

- neospravedlnená absencia. Súd je viazaný návrhom na začatie konania a v tomto prípade nie je
možné, aby prekročil návrh navrhovateľky. Navrhovateľka až po uplynutí prekluzívnej lehoty rozšírila
návrh na začatie konania. Odporca je toho názoru, že preukázal či už listinnými dôkazmi alebo
výpoveďami svedkov, že navrhovateľky nebola na pracovisku fyzicky. Pokiaľ aj iní pracovníci zapisovali
zamestnancov do evidencie dochádzky, bolo to len v tom prípade, že zamestnanec bol prítomný na

pracovisku. Povinnosť zapisovať sa do evidencie dochádzky je stanovená aj v pracovnom poriadku
odporcu. Evidencia dochádzky nie je len formálna záležitosť, ale na základe tejto evidencie sa
preukazuje prítomnosť pracovníka na pracovisku, z tejto evidencie vychádza pri určení výšky mzdy
za uvedené obdobie a pod. Odporca nevychádzal tak, ako tvrdí procesný súd len z hypotézy, že keď
navrhovateľka nebola zapísaná v evidencii dochádzky, tak nie je na pracovisku. Pre odporcu je evidencia
dochádzky základný dokument, ktorý preukazuje fyzickú prítomnosť pracovníka na pracovisku, resp.

jeho neúčasť. Absencia na pracovisku je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa týka druhého
skutkového dôvodu, súd tu čiastočne pripustil, že by bolo možné kvalifikovať konanie navrhovateľky
ako porušenie pracovnej disciplíny, ale nie závažné porušenie pracovnej disciplíny. K tomuto právnemu
záveru procesného súdu odporca udáva, že obdobný problém - využívanie pracovného prostriedku -
internet, nástroje balíka operačného systému Windows je judikovaný v judikatúre ESD - právna vec

t-333/1999. V tomto stanovisku sa konštatuje, že zamestnanec má používať pracovný prostriedok
zverený mu zamestnávateľom bezvýhradne na plnenie pracovných úloh a zároveň sa tu konštatuje,
že pracovné zmluvy sa musia plniť verne a svedomite. Z dôvodu, že navrhovateľ používal tento
pracovný prostriedok výlučne na plnenie pracovných úloh, bolo preukázané. Taktiež bolo preukázané,
že navrhovateľka bola oboznámená s organizačným poriadkom odporcu, ako aj s povinnosťami pokiaľ

sa týka ochrany osobných údajov. Ďalej odvolateľ uviedol, že žiadal procesný súd o výsluch svedka
Mgr. S. J., bývalého predsedu predstavenstva odporcu, ktorý by sa bol určite vyjadril podrobnejšie
k skutkovým dôvodom uvedených vo výpovedi navrhovateľke. Takýto procesný návrh bol podaný,
procesnýsúdhonevykonal.Pretosaodvolateľdomnieva,ževýsluchomtohtosvedkabybolipreukázané
skutkové tvrdenia uvedené vo výpovedi. Tento svedok by sa tiež vyjadril ku skutočnostiam, či zo strany

odporcu sa jednalo len o účelové či šikanózne konanie vo vzťahu k navrhovateľke. Odvolateľ je toho
názoru, že boli preukázané dôvody na výpoveď z pracovného pomeru a že uniesol svoje dôkazné
bremeno. Navrhovateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil a neuniesol dôkazné bremeno. Navrhol
preto rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľa o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou sa zamietne a bude uložená povinnosť hradiť odporcovi trovy konania vrátane trov

právneho zastúpenia.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že pokiaľ odporca vo svojom
odvolaní uvádza, že podala návrh na určenie neplatnosti výpovede len z jedného výpovedného dôvodu
a že súd nemal prekročiť jej návrh, toto tvrdenie je právne irelevantné, pretože ona sa svojim návrhom
domáhala, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná listom zo dňa 16.6.2008

je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že žiadala určiť, že výpoveď je neplatná ako celok a nielen z
jedného výpovedného dôvodu. Predmetný návrh potom doplnila ale len v tom, že bližšie zdôvodnila
a popísala, v čom vidí dôvody neplatnosti výpovede. Odporca vo svojom odvolaní tvrdí, že preukázal
či už listinnými dôkazmi alebo výpoveďami svedkov, že navrhovateľka nebola na pracovisku fyzicky.
Akými svedkami to mal preukázať a aké listinné dôkazy preukazujú, že na pracovisku fyzicky nebola,

už ale odporca neuvádza, len opakuje svoje argumenty z pojednávania pred Okresným súdom Čadca,
ale konkrétne žiadne nové skutočnosti a dôkazy neuviedol. Skutočnosť, že by nebola na pracovisku,
žiadny dôkaz nepotvrdil a akým spôsobom sa viedla evidencia dochádzky je vec odporcu, ktorý toto mal
riadne kontrolovať a evidovať. Pokiaľ odporca namieta, že súd nevypočul svedka Mgr. S. J., Okresný
súd Čadca viackrát tohto svedka predvolával na pojednávanie, pričom tento sa nedostavil. Predmetný

spor je pracovno-právnym sporom, kde je v záujme účastníkov, aby istoty vyplývajúce z pracovno-
právnych vzťahov boli urýchlene vyriešené. Odporca sa žiadnym spôsobom nepokúsil zabezpečiť účasť
predmetného svedka a ten svedok by okrem tvrdení vo výpovedi iné skutočnosti súdu ani nepotvrdil.
Podľa navrhovateľky súd vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, vec bola správne podľa práva
posúdená, a preto má za to, že sa oprávnene domáha jeho potvrdenia.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo dané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3

O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil
z dôvodu jeho vecne správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo strany odporcu ako zamestnávateľa, ktorá jej bola daná listom zo
dňa 16.6.2008 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že nebola zapísaná v evidencii
dochádzky, a preto nebola na pracovisku, ktoré tvrdenia navrhovateľka označila za nepravdivé a

vymyslené.Navrhovateľkypodanímzodňa26.8.2009uviedlapodrobnejšiedôvodyuplatnenéhonároku.
K prvému skutkovému dôvodu uvedenému vo výpovedi odporcu, podľa ktorého dňa 26.5.2008 a dňa
28.5.2008 nebola zapísaná v evidencii dochádzky na pracovisku, tvrdila, že v uvedených dňoch bola
riadne v práci a je zapísaná i v dochádzke, pričom u odporcu bola zaužívaná taká stála prax, ktorú
navrhovateľka len rešpektovala, že kniha dochádzky bola uložená na sekretariáte riaditeľa u sekretárky

E. J., ktorá zamestnancov do tejto knihy zapisovala. K druhému skutkovému dôvodu napadnutej
výpovede, podľa ktorého v priebehu mesiacov marec až máj 2008 v zmysle zoznamu používaných
aplikácií na pracovisku 3,2 dňa nepracovala, ktorý dôvod označila za nejasný, keď tvrdila, že pracovnú
disciplínu neporušila, uviedla, že na pracovisku ju navštevovala jej 16-ročná dcéra V., ktorá sa mohla
na počítači hrať a tiež v jednom prípade sa stalo, že počas celého dňa nefungovali počítače, mohlo sa

stať, že tento počítač využila iným spôsobom. K tretiemu skutkovému dôvodu výpovede, podľa ktorého
mali byť na pracovisko vnesené písomnosti tretích osôb, ktoré mali na pracovisko prístup a písomnosti
na pracovisku boli voľne ponechané, namietala, že odporca nekonkretizoval o aké písomnosti sa malo
jednať. Ako mzdová účtovníčka spracovávala mzdy, fakturáciu a daň z pridanej hodnoty, žiadne tretie
osoby k písomnostiam prístup nemali. Poukázala na to, že od začiatku trvania svojho pracovného

pomeru u odporcu nikdy nebolo voči nej začaté disciplinárne konanie, nikdy nemala absenciu v práci a
pracovný postup, ktorý jej odporca vo výpovedi vytýkal, bol zaužívaný dlhé roky a odporca nikdy voči
nemu nenamietal. Navrhovateľka bola u odporcu na základe pracovnej zmluvy zamestnaná od 1.1.1985.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca dodržal všetky formálne náležitosti výpovede
podľa ust. § 61 ods. 1, 2 a § 74 Zákonníka práce vrátane predchádzajúceho prerokovania skončenia

pracovného pomeru navrhovateľky s odborovou organizáciou a že navrhovateľka podala svoj návrh o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa na súde včas
v dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa ust. § 77 Zákonníka práce. Správne potom prvostupňový
súd zameral dokazovanie na zistenie materiálnych náležitostí skončenia pracovného pomeru s
navrhovateľkou výpoveďou, keď preskúmaval existenciu jednotlivých skutkových dôvodov výpovede.

Na základe rozsiahleho skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že skutkové dôvody tak, ako boli
odporcom vymedzené v písomnej výpovedi, preukázané neboli.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, sa v plnom rozsahu stotožnil
so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré
odvolací súd poukazuje a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Preto s poukazom na citované ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.V odvolacom konaní odporca nebol úspešný, preto mu postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola
navrhovateľka, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto odvolací súd rozhodol,

že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.