Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/285/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.JuditouKnocikovouvprávnejvecinavrhovateľkyA.Č.,trvale

bytm T., J. Z. č. XX, zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N.. S. A. XX/XX. proti odporcom 1/Š.
M., bytom T., Z. XX,. zast. Mgr. J. M., advokátom so sídlom v T., B. XX,. 2/S. R. - S. S. C., so sídlom v
B., M. XX, IČO: XX. XX. XX. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že navrhovateľka A. Č., rodená R., r.č. XXXXXX/XXX,. bytom T., J. Z. číslo XX. j e
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na S. K. T. pre katastrálne územie Z., na
liste vlastníctva číslo 921 ako pozemok parcela číslo 1284 registra "E"- trvalé trávnaté porasty s výmerou
1969 m2 v podiele 1/6, čomu zodpovedá výmera 328,17 m2.

Odporca 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1.114,55Eur k

rukám jej právneho zástupcu JUDr. J. L. do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi 2/ s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa po zmene žalobného návrhu domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku parc.
č. 1284 zapísanej na liste vlastníctva č. 921 pre kat. územie Z.

v podiele 1/6-ina z dôvodu, že odporca 1/ dosiahol zápis jeho výlučného vlastníckeho práva k tejto
parcele na základe osvedčenia o vyhlásení o vydržaní podľa zák. č. 323/1992 Zb. spísaného notárskou
zápisnicou JUDr. Ľ. B., notárky v T. č. N 246/96, NZ 264/96 zo dňa 23.5.1996 bez existencie titulu pre
nadobudnutie vlastníckeho práva. Navrhovateľka poprela tvrdenia odporcu 1/ o existencii reálnej deľby
vlastníctva k pozemkom po smrti otca O. M. medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi z roku 1943, podľa

ktorej odporcovi 1/ mala pripadnúť predmetná nehnuteľnosť v celosti. Navrhovateľka tvrdila, že ak by
bola existovala táto dohoda z roku 1943, bola by sa realizovala v rámci dedičských konaní po otcovi
ako aj po súrodencoch J. M., M. M. a M. Z., ktorí vlastnili každý spoluvlastnícky podiel 1/8-inu a tento
by zdedil odporca 1/ a nie iní dedičia. Navrhovateľka poukázala na rozpor v tvrdeniach odporcu 1/, keď
na pojednávaní dňa 8.9.2003 tvrdil, že so súrodencami sa dohodli na rozdelení parciel v roku 1955, čo
je o 12 rokov neskôr, ako tvrdil v žalobnom návrhu. Samotným užívaním sporného pozemku nemohol
odporca 1/ nadobudnúť vlastnícke právo. Keďže sa odporca 1/ nikdy nestal vlastníkom celého sporného

pozemku, nemohol ani platne previesť vlastnícke právo k celej tejto parcele na odporcu 2/ a preto dve
kúpne zmluvy v tejto časti sú neplatné. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. zdôvodnila
tým, že bez podania tejto určovacej žalobe nie je možné odstrániť protiprávny zásah odporcu 1/ do jej
vlastníckeho práva a dosiahnuť zápis do katastra nehnuteľností. Navrhovateľka žiadala aj náhradu trovkonania s poukazom na jej predžalobnú výzvu na mimosúdnu dohodu a skutočnosť, že odporca prevzal
kúpnu cenu za predaný predmetný pozemok.

Odporca 1/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky na nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Uviedol, že po smrti svojho otca O. M., ktorý zomrel dňa 2.8.1943,
prebehlo dedičské konanie tak, že všetky jeho deti dedili rovnakým dielom, teda každý po 1/8-inu
aj z predmetného pozemku. V tom istom roku, avšak po ukončení dedičského konania, došlo medzi
jednotlivými spoluvlastníkmi- súrodencami k dohode o zrušení spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, v dôsledku ktorého získali jednotliví súrodenci nehnuteľnosti patriace do

pôvodného celého majetku poručiteľa O. M.. Toto reálne rozdelenie však nebolo pozemnoknižne
vykonané. Od uvedeného obdobia odporca 1/ užíval predmetnú parcelu v celosti v dobrej viere ako
svoju vlastnú, staral sa o ňu a bral z nej úžitky. V roku 1955 bola táto nehnuteľnosť odovzdaná do
užívania poľnohospodárskej organizácie. Avšak pre jej pomerne náročnú dostupnosť nebola užívaná
poľnohospodárskym družstvom a užíval ju naďalej odporca 1/. Odporca 1/ ďalej uviedol, že po tragickej
smrti otca nebola vôľa ani možnosť rozdeliť pozostalosť na dedičov. Ich matka K. M., rod. F. formálne

užívala majetok titulom vdovského práva. Súrodenci J., J. a A. R. rod. M. mali svoje domy a rodiny.
On žil v spoločnej domácnosti s matkou, sestrami M. M., K. R., rod. M. a M. Z., rod. M.. Najmladšia
sestra A. bola neplnoletá a potom odišla za rádovú sestru sv. V., kde dostala meno O.. S navrhovateľkou
nekomunikuje od roku 1980, kedy sa spojila s A. R. proti nemu pri pozostalostnom konaní po sestre
M. M., kde chcela získať 2/8-iny rodičovského domu. V roku 1992 písomne požiadal navrhovateľku o

súhlas k prevodu predmetnej parcely na jeho meno, avšak mu neodpovedala, a tak isto ani A. R., preto
požiadal o morálnu pomoc sestru A., rádovým menom O.. Existenciu dohody potvrdila sestra A. R.. Na
pojednávaní dňa 8.septembra 2003 odporca 1/ uviedol, že po smrti otca pred dedičským konaním sa
dohodli tak, že na každého sa napíše 1/8-ina a až voľakedy sa dohodnú, kto bude užívať ktorú parcelu.
Po smrti otca všetky pozemky zostali pokope a užívala ich matka titulom vdovského

práva.Onboldomajedinýchlapavšetkoobrábal,ažkýmneprešlipozemkydodružstva.Predzaložením
družstva v roku 1955 sa so súrodencami dohodol o rozdelení parciel. Nerozdelili si všetky parcele
medzi seba súrodenci, ale iba tie lukratívne, ktoré boli najcennejšie. Pozemky podpísal do družstva
on a najväčšiu časť sestra M. M.. Na predmetnej parcele boli iba ovocné stromy a lúka, ktorú kosil a
vysadil nové ovocné stromy. On oberal ovocie a z toho každý mal. Všetci rešpektovali, že táto parcela

je jeho ešte za života matky. Navrhovateľka si nechodila oberať ovocie na túto parcelu. Po matke sa
vzdal dedičstva z dôvodu, že sa dohodli, že po matke bude dediť iba brat J. a matka navrhovateľky.
Navrhovateľka začala spochybňovať existenciu dohody, až keď sa začala stavať diaľnica a začali sa
vykupovať pozemky pod diaľnicu. Odporca 1/ žiadal aj náhradu trov konania.

Odporca 2/ uviedol, že pre potreby majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov dotknutých stavbou

diaľnice D61/D1 C.-V. a stavbou diaľničného privádzača T. boli v katastrálnom území Z. vypracované
geometrické plány č. 17749638-19/95 zo dňa 17.3.1995 a č. 11749555-153-96 zo dňa 28.7.1996.
Celkovýzáberpredmetnejparcelyč.1284podľatýchtogeometrickýchplánovbol1976m2aparcelabola
odkúpená kúpnymi zmluvami v celej výmere. Kúpna cena za pozemok vo výške 592.800,-Sk (19.677,36
Eur),náhradazatrvaléporastyvovýške8.832,-Sk(293,17Eur)anáhradazadočasnéužívaniepozemku

vovýške4.222,40Sk(140.19Eur)bolavyplatená.Priuzatváranítýchtozmlúvrešpektovalistavvkatastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. 921. V prípade nepodpísania návrhov kúpnych zmlúv vlastníkom by
boli nútený postupovať podľa § 108 a nasl. stavebného zákona o vyvlastnení, pretože išlo o stavby vo
verejnom záujme. Náhradu trov konania nežiadal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením písomných vyjadrení účastníkov,

identifikácií parciel, pozemnoknižných vložiek, listov vlastníctva, geometrického plánu, čestných
prehlásení, listov, dedičských spisov, osvedčenia, vyjadrenia správy katastra nehnuteľností, kópií máp
a zistil tento skutkový stav veci :

Podľa listu vlastníctva č. 921 pre kat. úz. Z., aktuálneho v čase rozhodovania súdu (č.l. 197) ako
aj vyjadrenia S. K. T. (na č.l. 185) výlučným vlastníkom predmetného pozemku - parc.č. 1284-trvalé

trávnaté porasty s výmerou 1969 m2 je odporca 1/, na základe osvedčenia o vydržaní N 246/96 podľazák.č. 323/92 Z.z.. S. K. T. vo svojom vyjadrení zo dňa 31.5.2006 uviedla, že predmetný pozemok prešiel
v celosti do vlastníctva S. - S. S. C. B. na základe Kúpnej zmluvy č. 3130/1350/96-Má zo dňa 10.9.1996 s
Dodatkomč.1zodňa25.6.1997.Listyvlastníctvanapozemkykdiaľnicisazakladajúvosobitnomrežime

až po výkupe dielo parciel na celok príslušných parciel registra C - KN určených geometrickými plánmi.
Uvedená kúpna zmluva s dodatkom č. 1 potvrdzuje, že odporca 2/ odkúpil od odporcu 1/ predmetný
pozemok a vychádzal z listu vlastníctva č. 921 aktuálneho v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. V tom čase
bol zapísaný za jej výlučného vlastníka odporca 1/ na základe osvedčenia o vydržaní N 246/96. Podľa
tohto osvedčenia notárky JUDr. Ľ. B. zo dňa 23.5.1996 odporca 1/ nadobudol predmetný pozemok v

celosti na základe rodinnej deľby medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v r. 1943 a začal ju užívať
až do doby, kedy bola odovzdaná do užívania poľnohospodárskej organizácii asi v roku 1955. Tieto
skutočnosti mali byť konštatované v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.10.1995
č.k. 8C 193/95-52, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.1996.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.2.1996 č.k. 17Co 22/96-65, ktorým potvrdený
rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.10.1995 č.k. 8C 193/95-52 bol zamietnutý návrh MUDr. A.

J. a J. Ž. proti odporcovi 1/ na určenie, že vydanie osvedčenia N 264/93 nebolo dôvodné, bol zamietnutý
len z procesných dôvodov podľa § 80 písm. c/ Os.p. pre nesprávny petit a odvolací súd sa nestotožnil
s tvrdeniami prvostupňového súdu, že odporca 1/ nadobudol predmetný pozemok v r. 1943 na základe
ústnej dohody.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný pozemok - parc.č. 1284 zapísaný v pkn. vl.č. 33 pre

kat. úz. Z. po smrti O. M. prešlo na základe dedičského rozhodnutia D 695/43 zo dňa 15.11.1943 do
vlastníctva jeho 8detí každému v 1/8 a to M. M., J. M., J. M., A. R., rod. M., K. R., rod. M., Š. M., M.
M. a maloletej A. M..

Odporca 1/ predložil Prehlásenie A. M., rádovým menom "O." zo dňa 25.6.1993, v ktorom uznáva
vlastníctva predmetného pozemku pre odporcu 1/, ktorým nadobudol parcelu dedením a deľbou medzi

súrodencami bez prevedenia do svojho vlastníctva, keď ju malo v držbe J.. Toto bolo potvrdené aj v
jej ďalšom Prehlásení zo dňa 3.10.2001. V liste zo dňa 20.2.1992, ktorý písala "O." odporca 1/ a ktorý
predložil súdu odporca 1/ sa uvádza, že A. Č. sa na ňu hnevá, že jej nedala svoju čiastku a posielala
prehlásenie, v ktorom bolo uvedené, že sa všetkého zrieka v prospech súrodencov s tým, že S.P.
hovorila,žesúrodencisapoznajúadohodnú,ktorýznichjesociálnenajslabšíatomutosarozhodnúdať.

P. D. Z. uviedlo, že v minulosti sa neviedla presná evidencia jednotlivých parciel, ktoré sa vnášali do
družstva, iba ich celková výmera. Navrhovateľka vložila 1/6-inu predmetnej parcele do užívania družstva
v roku 1992 v rámci transformácie družstva.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k
nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, výmera a ďalšie v
zákone uvedené údaje, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

vykonáva práva pre seba.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané listom "O." zo dňa 20.2.1992, rozpornými výpoveďami

odporcu1/adedičskýmirozhodnutiam,žekrodinnejdeľbevr.1943nedošlotak,akouvádzalvžalobnom
návrhu odporca 1/. Keby bolo došlo k reálnej deľbe pozemkov po otcovi O. M., nemala by sestra "O."
dôvod písať list zo dňa 20.2.1992 s takým obsahom a túto dohodu by rešpektovali súrodenci aj v
dedičskom konaní a odporca 1/ mohol zdediť celý pozemok. Samotný odporca 1/ neskôr uviedol, že
súrodenci si medzi sebou podelili len lukratívne pozemky. Predmetný pozemok, ktorý bol svahovitý a

nevhodný na užívanie pre družstvo nebol lukratívny. Takýmto sa stal až počas jeho výkupu pre účely
stavby diaľnice. Z tohto dôvodu odporca 1/ nemohol byť dobromyseľný pri svojej držbe predmetného
pozemku a nadobudnúť vlastníctvo v celosti, vrátane zákonného dedičského podielu navrhovateľky,
ktorého výška nebola medzi účastníkmi sporná. Potom následne aj kúpna zmluva s dodatkom č. 1 vo
výške podielu navrhovateľky sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporujú zákonu,
teda vyššie citovaným ustanoveniam. Odporca 1/ nemohol previesť na odporcu 2/ viac vlastníckych

práva, ako v skutočnosti vlastnil, čo súd riešil ako predbežnú otázku. Z toho dôvodu návrhu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania proti neúspešnému
odporcovi 1/ z dôvodu, že odporca 1/ predajom pozemku získal značnú sumu a navrhovateľka zaslala
odporcovi 1/ predžalobnú výzvu. Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo súdneho poplatku z
návrhu vo výške (3.952,-Sk) 131,18Eur a trov právneho zastúpenia za 2úkony (prevzatie veci 12.1.2000

a spísanie žaloby 31.3.2000) po 1.290,-Sk + 2x100,-Sk režijný paušál podľa vyhl.č. 240/1990 Zb.,
za 2úkony (pojednávanie 8.9.2003 od 9:00 do 11:25hod.) po 3.620,-Sk + 128,-Sk režijný paušál
podľa vyhl.č. 163/2002 Z.z., za 3úkony (pojednávanie 28.2.2005, 28.11.2007, písomné vyjadrenie z
26.10.2005) po 3.650,-Sk + režijný paušál 2x150,-Sk a 1x178,-Sk, za 1úkon (pojednávanie 23.9.2009)
po 121,17Eur + režijný paušál 6,95Eur podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Ďalej k trovám patrí 19%DPH k

úkonom zo dňa 8.9.2003, 28.2.2005, 26.10.2005, 28.11.2007, 23.9.2009 (vrátane paušálnej náhrady pri
poslednom úkone) vo výške 983,37Eur. Celková náhrada trov konania je vo výške 1.114,55Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si odporca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom riadne a včas, môže navrhovateľka podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).